Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 153/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. apríla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť I. U. (...), t. č. v ústave na výkon väzby, zastúpeného

advokátom JUDr. P. K., Ž., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17

ods. 1, 2 a 5 , ako aj porušenia a

postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uznesením z 9. októbra 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. U. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. decembra

2008 doručená sťažnosť I. U. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa , 2 a 5 (ďalej len „“),

ako aj porušenia a postupom Krajského súdu v Trenčíne

(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 9. októbra 2008.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol uznesením Okresného

súdu Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 1. augusta 2008 vzatý

do väzby z dôvodov uvedených v , a

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vo veci

trestného stíhania za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a b)

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

zákon“).

Sťažovateľ podal 22. augusta 2008 Okresnej prokuratúre Považská Bystrica žiadosť

o prepustenie z väzby, ktorú táto 3. septembra 2008 predložila s nesúhlasným stanoviskom

okresnému súdu. Uznesením z 22. septembra 2008 okresný súd zamietol žiadosť

sťažovateľa o prepustenie z väzby. Sťažovateľ podal proti tomuto uzneseniu sťažnosť,

o ktorej rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. z 9. októbra 2008 tak, že ju

podľa zamietol. V odôvodnení uznesenia okrem

iného konštatoval, že „od vzatia obvineného do väzby (31. 7. 2008) neboli zistené žiadne

také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zánik alebo zmenu väzobných dôvodov, naopak,

z výpovede samotného obvineného na verejnom zasadnutí o jeho žiadosti o prepustenie

z väzby vyplýva, že obvinený pred spolužitím s J. K. bral drogy a hrával na automatoch

a v užívaní drog pokračoval bez prestávky aj naďalej. Z toho vyplýva dôvodnosť obavy

z možnej drogovej závislosti obvineného, ktorá môže nepredvídateľne ovplyvňovať jeho

konanie a posilňuje existenciu všetkých väzobných dôvodov.“.

Podľa sťažovateľa spočíva porušenie jeho označených práv v tom, že uznesenie

krajského súdu je všeobecné, nie je dostatočne odôvodnené, nie je z neho zrejmé, na

základe ktorých konkrétnych skutočností ho krajský súd ponechal naďalej vo väzbe.

Sťažovateľ tvrdí, že krajský súd dôsledne neskúmal skutočnosti svedčiace pre a proti

ďalšiemu trvaniu jeho väzby a jeho rozhodnutie nie je založené na konkrétnych

skutočnostiach, ale na abstraktnej úvahe, preto podľa jeho názoru došlo k porušeniu jeho

základných práv podľa , 2 a 5 . Podľa názoru sťažovateľa napadnuté

uznesenie krajského súdu je aj v rozpore s a .

Sťažovateľ preto žiada, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie

a rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo na osobnú slobodu I. U. upravené v

Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Trenčíne rozhodnutím č. k. 2Tpo/24/2008-

67 z 09. 10. 2008 v rozpore s čl. 12 ods. 4/, článkom 13 ods. 4 a článkom 17 ods. 2, ods. 5/

porušené bolo.

2. Rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne č. k. . 10. 2008

zrušuje.

3. Krajskému súdu v Trenčíne sa prikazuje, aby vo veci konal a zakazuje pokračovať

v porušovaní základného práva na osobnú slobodu I. U.

4. I. U. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 100.000,- Sk (slovom jednostotisíc

slovenských korún), ktoré je Krajský súd v Trenčíne povinný I. U. vyplatiť do 15 dní

od právoplatnosti tohto nálezu.

5. I. U. priznáva trovy právneho zastúpenia v sume 12.519,- Sk...“

Ústavný súd si v rámci prípravy predbežného prerokovania veci vyžiadal vyjadrenie

krajského súdu, ktorý v podaní sp. zn. Spr 386/08 z 29. decembra 2008 uviedol, že sťažnosť

sťažovateľa považuje za neopodstatnenú, pretože nespĺňa podmienky na jej prijatie

na ďalšie konanie. Právny zástupca sťažovateľa zaujal stanovisko k vyjadreniu krajského

súdu v podaní doručenom ústavnému súdu 13. januára 2009, v ktorom zotrval na podanej

sťažnosti v plnom rozsahu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu sťažnosť je zjavne neopodstatnená vtedy,

ak namietaným postupom orgánu štátu (v posudzovanom prípade ide o krajský súd

rozhodujúci o žiadosti o prepustenie z väzby) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno považovať takú sťažnosť, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (,

, , , ).

Podľa nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že

uplatňuje svoje základné práva a slobody.

Podľa pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať

na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

Podľa osobná sloboda sa zaručuje.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Ústavný vo svojej judikatúre k uviedol, že vo vzťahu k väzbe

obsahuje také práva, akými sú napríklad právo byť vo väzbe len zo zákonného dôvodu

a na základe rozhodnutia sudcu alebo súdu; právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd

neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil prepustenie, ak je táto

nezákonná; právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu nevyhnutnú, resp. primeranú dobu,

alebo byť prepustený počas konania, pričom prepustenie môže byť podmienené zárukou

().

Znenie upravujúceho možnosť trestného stíhania a pozbavenia

slobody odkazuje, pokiaľ ide o dôvody a spôsob, na zákon. Preto pri posudzovaní otázky

jeho rešpektovania alebo porušenia musí brať ústavný súd do úvahy zákonnú úpravu a jej

aplikáciu príslušným orgánom, pričom v prípade zistenia závažného porušenia zákonnosti

ide aj o porušenie ústavnosti (m. m. ).

Väzba nemôže byť zákonná, ak nie sú splnené materiálne podmienky väzby. Podľa

obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz

zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol

spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal

obvinený, a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava,

že

a) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä

ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký

trest,

b) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť

objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo

c) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo

vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.

Ústavný súd k otázke svojej právomoci vo väzobných veciach vyslovil, že vo vzťahu

k rozhodovaniu všeobecných súdov vo väzobných veciach je daná jeho právomoc len

na preskúmanie dôvodu a spôsobu obmedzenia osobnej slobody, t. j. či

- proti osobe, ktorá sa berie do väzby, bolo vznesené obvinenie,

- rozhodnutie o väzbe sa odôvodnilo aj skutkovými okolnosťami,

- o väzbe rozhodol súd,

- obvinený bol vzatý do väzby pre konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu

vyjadrenú v až c) , a

- osoba bola vzatá a držaná vo väzbe len na čas dovolený zákonom, resp. konkrétnym

rozhodnutím väzobného súdu o predĺžení väzby ().

Podstatou sťažnosti je spochybnenie existencie dôvodov ďalšieho trvania jeho väzby

podľa , a v napadnutom uznesení krajského

súdu, ako aj skutočnosť, že sťažovateľ bol ponechaný vo väzbe bez existencie konkrétnych

skutočností, z ktorých by mala vyplývať obava z jeho úteku, ovplyvňovania a pokračovania

v trestnej činnosti. V tejto súvislosti má uzneseniu krajského súdu chýbať náležité

odôvodnenie.

Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia po sumarizácii dôvodov sťažnosti

uviedol:

„Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal podľa

správnosť napadnutého uznesenia i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť

obvineného nie je dôvodná.

Sudkyňa pre prípravné konanie okresného súdu postupovala vecne správne, keď

žiadosť obvineného I. U. o prepustenie z väzby zamietla. Správne zistila, že dôvody väzby

v zmysle , , , pre ktoré bol obvinený vzatý do väzby, naďalej

trvajú. Svoje rozhodnutie náležitým spôsobom i odôvodnila a krajský súd sa so závermi

konštatovanými v písomných dôvodoch napadnutého uznesenia stotožňuje;

v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie uznesenia a najmä na dôvody uvedené

v uznesení Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 8. 8. 2008, sp. zn. , ktorým bola

zamietnutá sťažnosť obvineného I. U. proti uzneseniu o jeho vzatí do väzby. Od vzatia

obvineného do väzby (31. 7. 2008) neboli zistené žiadne také nové skutočnosti, ktoré by

odôvodňovali zánik alebo zmenu väzobných dôvodov, naopak z výpovede samotného

obvineného na verejnom zasadnutí o jeho žiadosti o prepustenie z väzby vyplýva, že

obvinený pred spolužitím s J. K. bral drogy a hrával na automatoch a v užívaní drog

pokračoval bez prestávky aj naďalej. Z toho vyplýva dôvodnosť obavy z možnej drogovej

závislosti obvineného, ktorá môže nepredvídateľne ovplyvňovať jeho konanie a posilňuje

existenciu všetkých väzobných dôvodov.“

V uznesení okresného súdu sp. zn. z 22. septembra 208, s ktorým sa

krajský súd stotožnil a v podrobnostiach na neho odkázal, sa uvádza:

«Všetky doteraz zabezpečené dôkazy nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo

začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú tu dané dôvody

na podozrenie, že skutok spáchal obvinený. Aj v tomto štádiu konania stále existuje reálna

obava, že v prípade prepustenia obvineného na slobodu, tento bude v trestnej činnosti

pokračovať, nakoľko už v tomto štádiu konania existujú poznatky o tom, že maloletá E. bola

týraná aj pred touto udalosťou, o čom svedčia najmä záznamy sociálneho oddelenia Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny v Považskej Bystrici, výpovede svedkov J. K. a O. K., ako aj

matky dieťaťa J. K., pričom je tu podľa názoru súdu reálna obava, že obvinený v prípade

prepustenia na slobodu, by mohol ujsť alebo sa skrývať, aby sa vyhol tak trestnému stíhaniu

a následnému trestu s poukazom na závažnosť zločinu, ktorý mu je kladený za vinu a trestnú

sadzbu, ktorá by mu v tomto prípade hrozila. Týmto sú naďalej dané dôvody väzby v zmysle

, , Pokiaľ ide o dôvod väzby v zmysle ,

, aj tento podľa názoru súdu v celom rozsahu naďalej trvá. Obvinený v priebehu

vyšetrovania vo svojich výpovediach nepopieral, že sa násilia na maloletej E. dopustil. V

čase konania verejného zasadnutia však svoju výpoveď zmenil a tvrdil, že takouto pôvodnou

výpoveďou chcel ochrániť len svoju družku J. K., ale pravda je taká, že tieto zranenia

spôsobila maloletej E. práve jej matka J. K., a to nielen v rozhodnutý deň ale aj v minulosti

a on to vzal na seba, pretože chcel ochrániť J. K. pred tým, aby jej dieťa sociálny úrad

odobral. Podľa jeho výpovede na verejnom zasadnutí, keď matka ráno odišla do práce, on

zaspal a až potom, keď sa zobudil, počul dieťa plakať, zistil, že dieťa je zbité, že mu „tečú

krvavé sliny z úst“, preto ju umyl, pripravil jej raňajky, bezprostredne s ňou na ošetrenie k

lekárovi nešiel, pretože nevedel posúdiť rozsah jej zranení a v konečnom dôsledku podľa

jeho výpovede ani počas svojho spánku dieťa plakať nepočul. Namietal aj výpovede svedkov

J. K. a O. K. s tým, že tieto sú účelové, v snahe mu poškodiť. Súd vyhodnotil tieto tvrdenia

obvineného I. U. a dospel k rovnakému záveru ako prokurátor, t. j. že tieto sa javia účelovo,

v snahe vyhnúť sa trestu, ktorý obvinenému v danom prípade hrozí, pretože ako je zrejmé z

fotodokumentácie, ktorá je súčasťou vyšetrovacieho spisu, zranenia maloletej E. boli takého

rozsahu, že pokiaľ by boli tvrdenia obvineného pravdivé, nebolo by možné, aby dieťa

nepočul počas spánku plakať, keďže toto nepochybne trpelo bolesťami, nehovoriac o tom,

že pokiaľ by bol prvotne takto zranené dieťa uvidel, nebol by mu najskôr išiel pripravovať

raňajky, ale neodkladne by bol išiel s dieťaťom na ošetrenie z obavy o jej zdravie.

V tomto smere rozhodne sa javí pravdivejšia verzia predchádzajúcich výpovedí

obvineného.

V kontexte všetkých týchto skutočností je tu namieste obava, že obvinený by mohol

po prepustení na slobodu mariť objasňovanie skutočností, závažných pre trestné stíhanie,

pôsobiť na svedkov, prípadne znalcov, ktorí v tejto veci sú pribratí, a preto podľa názoru

súdu je tu na mieste aj dôvod väzby v zmysle , »

Ďalšie dôvody, na ktoré poukázal krajský súd v napadnutom uznesení odkazom

na odôvodnenie svojho iného uznesenia (sp. zn. z 8. augusta 2008, ktorým

rozhodol o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu o vzatí do väzby)

a s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil, sú vyjadrené takto: „... na základe vo veci

doposiaľ vykonaných dôkazov (z nich najmä priznanie obvineného o spáchaní skutku,

svedecké výpovede J. K., J. K., lekárska správa MUDr. I. S. o zraneniach maloletej E. K.,

farebná fotodokumentácia zranení maloletej, úradné záznamy Úradu práce, sociálnych vecí

a rodiny v Považskej Bystrici) sú dané dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal

obvinený a z jeho konania, vzťahu k maloletej i k jej matke i ďalších skutočností (v prípade

maloletej E. K. išlo o utýrané dieťa, akútne zbité zvlášť surovým spôsobom s početnými

krvnými podliatinami, zlomeninou ramennej kosti vľavo, hematómom vo vchode do

pošvovej oblasti a masívnou hematúriou spôsobenou vysoko pravdepodobne z pohmoždenia

močových ciest, pričom už na začiatku trestného stíhania vykonané dôkazy odôvodňujú

podozrenie, že nešlo o prvý a ojedinelý útok obvineného proti maloletej, ale o opakované

agresívne správanie) vyplýva obava z následkov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a/, b/, c/

, sú vecne správne a v napadnutom uznesení náležité odôvodnené. Sudca pre

prípravné konanie okresného súdu postupoval v súlade so stavom veci a zákonom, keď vzal

obvineného I. U. do útekovej, kolúznej a preventívnej väzby z dôvodov uvedených v § 71

ods. 1 písm. a/, b/, c/ a to dňom 31. 7. 2008 o 19,40 hod., t. j. dňom a hodinou, kedy

došlo k obmedzeniu jeho osobnej slobody, pričom boli dodržané aj zákonné lehoty,

v ktorých je potrebné rozhodnúť o väzbe zadržanej osoby, stanovené v § 87 ods. 1, 2

S týmito zisteniami a závermi sudcu pre prípravné konanie okresného súdu sa v

plnom rozsahu stotožnil aj krajský súd. Spôsob spáchania stíhaného zločinu spolu s

konkrétnymi skutočnosťami opodstatňujúcimi u obvineného obavu, že sa bude skrývaním

vyhýbať trestnému stíhaniu a hroziacemu trestu, že bude pôsobiť na svedkov a mariť

objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie a že bude pokračovať v trestnej

činnosti, teda zo správania sa spôsobom predpokladaným v ustanoveniach § 71 ods. 1

písm. a/, b/ c/ , dostatočne odôvodňujú záver, že väzba obvineného v tomto štádiu

trestného stíhania je adekvátnym a nevyhnutným zabezpečovacím opatrením. Námietky

obvineného nepovažoval preto krajský súd za opodstatnené a neakceptoval ich.“

Úlohou ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124

) nie je konať ako súd tretej alebo štvrtej inštancie, ale jeho úlohou je preskúmať

zlučiteľnosť opatrenia, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, s alebo príslušnou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách ().

Ústavný súd pri uplatnení svojej právomoci vychádza z názoru, že nie je zásadne

oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri

výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu. Skutkové a právne závery

všeobecného súdu by mohli byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by

vyvodené závery všeobecného súdu boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (obdobne napr. , ).

Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľove námietky predostreté v sťažnosti

ústavnému súdu nespochybňujú záver krajského súdu o pretrvávaní dôvodov väzby podľa

až c) .

Z citovaných odôvodnení možno zhrnúť, že dôvodnosť tzv. útekovej väzby je daná

hlavne hrozbou vysokého trestu odňatia slobody (ústavný súd poznamenáva, že v tom čase

išlo o počiatočné štádium trestného stíhania sťažovateľa, približne dva mesiace po vzatí

do väzby), dôvodnosť tzv. kolúznej väzby spočíva podľa všeobecného súdu v diametrálnej

zmene sťažovateľovej výpovede, kde poprel spáchanie skutku, z čoho pramení obava, že

bude pôsobiť na svedkov, ako aj maloletú. A napokon dôvodnosť tzv. preventívnej väzby je

daná najmä skutočnosťou, že maloletá bola podľa záznamov príslušného sociálneho

oddelenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny týraná aj pred udalosťou, ktorá je

predmetom tohto trestného stíhania.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno za daného stavu závery krajského súdu

označiť ako arbitrárne, či zjavne neodôvodnené. Berúc do úvahy povahu trestnej činnosti,

z ktorej je sťažovateľ obžalovaný, ako aj spôsob spáchania trestnej činnosti možno

krajským súdom akcentované dôvody považovať v danom štádiu trestného konania

za dostatočné. Odôvodnenie uznesenia krajského súdu odkazujúce na predchádzajúce

rozhodnutia v tej istej veci možno preto považovať za síce krajnú, no ešte stále

ústavnoprávne akceptovateľnú alternatívu odôvodnenia (napr. , ,

).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd nepovažuje právne závery krajského súdu

za zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné s , 2 a 5 .

Keďže ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi námietkami sťažovateľa

v konaní pred ústavným súdom a jeho základnými právami podľa , 2 a 5 ,

vo vzťahu k označeným základným právam kvalifikoval sťažnosť ako zjavne

neopodstatnenú. Z toho istého dôvodu ústavný súd odmietol sťažnosť aj v časti namietaného

porušenia a , ktoré navyše kvalifikuje stabilizovaná

judikatúra ústavného súdu ako všeobecné ustanovenia, ktoré treba vykladať a chápať ako

ústavné direktívy adresované predovšetkým orgánom pôsobiacim v normotvornej činnosti

všetkých stupňov a ktoré nemôžu plniť poslanie priamo aplikovateľných ustanovení

v individuálnych záležitostiach. Ich aplikácia nie je možná bez konkrétneho vyjadrenia

dopadu diskriminujúceho postupu štátneho orgánu na základné právo alebo slobodu fyzickej

alebo právnickej osoby (napr. , , ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd podľa

odmietol sťažnosť ako celok pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. apríla 2009