Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 552/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. novembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. H., B., zastúpeného advokátkou JUDr. A. C.,

B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

podľa postupom Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. J. H. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. októbra

2012 doručená sťažnosť Ing. J. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. IV/4 GPt

95/2012.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že podal trestné oznámenie vo veci ublíženia

na zdraví, ktorého sa mala dopustiť iná osoba (M. P.) tým, že sťažovateľa napadla, a to tak,

že ho „udrela lešenárskou trubkou do hlavy – do oblasti tváre“.

Vec bola právoplatne postúpená uznesením vyšetrovateľa z 26. októbra 2011

Obvodnému úradu v B. na prerokovanie priestupku. Sťažovateľ podal proti uzneseniu

vyšetrovateľa sťažnosť, ktorá bola uznesením Okresnej prokuratúry B. sp. zn. z

23. novembra 2011 zamietnutá ako nedôvodná.

Následne sťažovateľ podal na generálnej prokuratúre návrh na zrušenie rozhodnutia

v prípravnom konaní (neuviedol dátum podania), ktorá vyhodnotila jeho podanie ako podnet

a odstúpila ho na vybavenie Krajskej prokuratúre v B., ktorá podaním sp. zn.

1 KPt 1225/2012 z 23. marca 2012 sťažovateľovi oznámila, že jeho podnet nie je dôvodný.

Sťažovateľ napokon podal 24. júla 2012 na generálnej prokuratúre podnet, ktorá mu

podaním sp. zn. zo 6. septembra 2012 oznámila, že jeho podnet nie je

dôvodný.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti tvrdí, že postup generálnej prokuratúry pri

vybavovaní jeho podnetu bol svojvoľný a nepreskúmateľný, pretože tá sa nevysporiadala so

žiadnymi jeho námietkami, ktoré uviedol vo svojom podnete, a to:

„- že páchateľ skutku mal úmysel spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, nakoľko použil na

útok voči osobe sťažovateľa lešenársku trubku, jeho útok bol zámerne vedený na hlavu ako

životne dôležitý orgán a taktiež, že intenzita útoku bola zmiernená bez pričinenia páchateľa

- že páchateľ skutku sa vyjadril na adresu sťažovateľa že... radšej bude v base ale

sťažovateľ bude pod drnom

- že páchateľ sťažovateľa napadol už v minulosti s roxorovou tyčou“.

Sťažovateľ na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd rozhodol, že postupom

generálnej prokuratúry bolo porušené jeho označené základné právo podľa čl. 46 ods. 1

, pričom žiada, aby ústavný súd vec vrátil generálnej prokuratúre na ďalšie konanie.

Domáha sa aj priznania finančného zadosťučinenia v sume 2 000 €.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podmienky konania ústavného súdu o sťažnostiach, ako aj ich zákonom predpísané

náležitosti sú upravené v

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a nesplnenie

niektorej z nich má za následok odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní

podľa . Ústavný súd preto predbežne prerokoval

sťažnosť sťažovateľa podľa a skúmal, či neexistujú

dôvody na jej odmietnutie podľa . Podľa tohto

ustanovenia návrhy, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré

nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy, návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). V zmysle

konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva

alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť

medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sťažovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne

(obdobne napr. , , ).

Sťažovateľ v sťažnosti tvrdí, že k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 došlo nesprávnym a nezákonným úradným postupom generálnej prokuratúry,

ktorá neodpovedala na jeho námietky uvedené v podnete, čím jej postup považuje

za svojvoľný a nepreskúmateľný.

Základné právo na súdnu ochranu podľa zaručuje, že každý sa

môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom

súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Takým

orgánom môže byť aj generálna prokuratúra.

Súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa je

nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány

prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu alebo opakovaného podnetu [§ 31 ods. 2 a § 34

ods. 2 o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o prokuratúre“)], pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov

prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať

a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou toho práva dotknutej osoby nie je

ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jeho podnetu (podaniu) vyhoveli

(m. m. , a ).

Po preskúmaní sťažnosti sťažovateľa je ústavný súd toho názoru, že generálna

prokuratúra sa jeho podnetom v napadnutom konaní náležite zaoberala a o spôsobe

preskúmania riadne sťažovateľa aj vyrozumela, o čom svedčí predloženie namietaného

oznámenia generálnej prokuratúry samotným sťažovateľom pre potreby ústavného súdu.

Skutočnosť, že generálna prokuratúra dospela k inému záveru, a tým sa odchýlila

od očakávaní a predstáv sťažovateľa, ešte neznamená, že došlo k porušeniu jeho základného

práva podľa .

Cieľom uplatňovania právomoci ústavného súdu nie je primárne preskúmavanie

a posudzovanie právnych názorov orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych

prostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd (vrátane základných práv a slobôd)

fyzických osôb a právnických osôb pri výklade a uplatňovaní zákonov v súvislosti

s rozhodovaním vo veci samej. Úloha ústavného súdu sa sústreďuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými

zmluvami o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika

ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Skutkové a právne závery

orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych prostriedkoch nápravy a ochrany práv

a slobôd fyzických osôb a právnických osôb môžu byť predmetom kontroly zo strany

ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,

a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody sťažovateľa zaručeného v ústave

alebo v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných slobodách

(m. m. , ).

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na svoju judikatúru, v rámci ktorej už

uviedol, že „Právo fyzickej osoby na začatie trestného konania voči označenej osobe

na základe podaného trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa

druhej hlavy a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo

slobôd.“ (obdobne napr. , , ).

Z uvedeného vyplýva, že nikto nemá právny nárok (ani ústavnoprávny nárok) na to,

aby jeho podaniu (v prípade sťažovateľa na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti proti

inej osobe) bolo vyhovené. Sťažovateľ ako podávateľ trestného oznámenia má iba zákonné

právo domáhať sa toho, aby sa s jeho podaniami orgány prokuratúry (generálna

prokuratúra) riadne zaoberali. Nemá však nárok na to, aby výsledok konania zodpovedal

jeho predstave (mutatis mutandis , ). Ústavný súd tiež v tejto

súvislosti poznamenáva, že naša negarantuje nikomu „právo na trestné stíhanie

iného“.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti konštatuje, že generálna

prokuratúra vybavila podnet sťažovateľa z 24. júla 2012 oznámením zo 6. septembra 2012

vydaným pod sp. zn. IV/4 GPt 95/12 zákonným spôsobom (v súlade so zákonom

o prokuratúre), keď nezistiac dôvody na naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty

prečinu ublíženia na zdraví podľa na trestné stíhanie M. P.

upovedomila sťažovateľa o svojich záveroch z prešetrenia veci. Pritom sa oprela aj o

znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctva, z ktorého vyplýva, že sťažovateľ pri útoku

utrpel zranenie s dobou liečenia približne 6 - 7 dní, a z vyšetrovacieho spisu tiež vyplýva, že

sťažovateľ si neustále neadekvátnym spôsobom s osobou, ktorá ho napadla, riešia svoje

susedské vzťahy. Okrem toho generálna prokuratúra priamo citovala aj judikatúru

ústavného súdu, a to, že „právo na vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej osoby na

základe podaného trestného oznámenia“ nie je súčasťou „základného práva podľa čl. 46

ods. 1 SR“; s uvedeným sa ústavný súd stotožňuje, a preto považuje oznámenie

generálnej prokuratúry za zákonné a dostatočne odôvodnené, i keď mu generálna

prokuratúra nedala odpoveď na jeho námietky uvedené v podnete, je toho názoru, že

napadnutým postupom generálnej prokuratúry nemohlo dôjsť k porušeniu označeného

základného práva sťažovateľa podľa , a preto jeho sťažnosť odmietol

pre jej zjavnú neopodstatnenosť (obdobne napr. , ,

, ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2012