Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 310/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. augusta 2010

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. P. S., Ž., a K. T., S., právne zastúpených advokátkou

JUDr. D. G., M., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa v spojení s

a základného práva podľa Listiny základných

práv a slobôd opatreniami generálneho prokurátora Slovenskej republiky

č. k. XV/2 Pz 29/10-10 zo 16. apríla 2010 a č. k. XV/2 Pz 36/10-4 zo 6. mája 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. P. S. a K. T. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júna 2010

faxom doručená sťažnosť Mgr. P. S. a K. T. (ďalej len „sťažovateľky“), ktorou namietali

porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) v spojení s

a základného práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)

opatreniami generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny

prokurátor“) č. k. XV/2 Pz 29/10-10 zo 16. apríla 2010 a č. k. XV/2 Pz 36/10-4 zo

6. mája 2010. Uvedené faxové podanie sťažovateľky doplnili predložením originálu

doručeného ústavnému súdu 6. júla 2010, čím splnili lehotu 3 dní na jeho doplnenie podľa

.

Sťažovateľky vo svojej sťažnosti vychádzajú predovšetkým z týchto skutočností

a dôvodov: «Napriek tomu, že sťažovateľ podal kvalifikovaným spôsobom dostatočne

dôvodný NÁVRH NA ZRUŠENIE PRÁVOPLATNÉHO ROZHODNUTIA V PRIPRAVNOM

KONANÍ podľa ustanovenia a nasl. z dňa 19.03.2010, ... bol tento jeho

návrh, resp. podnet podľa rozhodnutia pod zn. XV/2 Pz 29/10-10 z dňa 16.04.2010,

generálnym prokurátorom SR..., bez ďalšieho odložený a to s „odôvodnením“, že

sťažovateľom uplatňovaný nárok v trestnom konaní, t. j. nevyplatenie mzdy a odstupného,

údajne nepodlieha trestno-právnej ochrane. ... Pritom v danom prípade sťažovateľ

(poškodené) tvoril priaznivý hospodársky výsledok spoločnosti a svoje finančné nároky

riadne preukázal pri svojom výsluchu pred vyšetrovateľom, s čím sa aj vyšetrovateľ, ako

relevantným nárokom oboch poškodených, stotožnil a vzniesol obvinenie dňa 15.07.2008.

Bez konkrétneho zdôvodnenia (t.j. podľa konkrétne uvedených príslušných ustanovení

konkrétnej smernice zamestnávateľa poškodených) až neskôr začal byť nárok poškodených

údajne neopodstatnený.

Absolútny rozpor medzi postupom a tvrdením generálneho prokurátora SR..., že

nevyplatenie mzdy a odstupného nepodlieha trestnoprávnej ochrane a zákonným

ustanovením je evidentný a je svojvoľný, pričom skutočnosť, prečo

sa generálny prokurátor SR tak extrémnym spôsobom odchýlil od znenia zákonného

ustanovenia nijakým spôsobom nezdôvodnil.

Sťažovateľ je toho názoru, že označeným rozhodnutím generálneho prokurátora SR,

došlo k porušeniu jeho základného práva upraveného v SR v spojení

s SR a v Listiny základných práv a slobôd...»

Sťažovateľky navrhli, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Postupom a rozhodnutím generálneho prokurátora SR o odložení podnetu pod

zn. XV/2 Pz 29/10-10 z dňa 16.04.2010, resp. následne aj pod zn. XV/2 Pz 36/10-4 z dňa

6. mája 2010, základné právo sťažovateľa domáhať sa zákonom ustanoveným postupom

v prípade ustanovenom zákonom svojho práva u generálneho prokurátora SR podľa čl. 46

ods. 1 SR v spojení s SR, Listiny základných práv

a slobôd porušené bolo.

Sťažovateľovi v rade 1/ priznáva náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume

2 903,01 EUR (t. j. suma oprávneného nároku uplatňovaného sťažovateľom v rade 1/ ako

poškodeným v trestnom konaní) a sťažovateľovi v rade 2/ priznáva náhradu nemajetkovej

ujmy v peniazoch v sume 1030,94 EUR (t. j. suma oprávneného nároku uplatňovaného

sťažovateľom v rade 2/ ako poškodeným v trestnom konaní)...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovení , a vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy,

ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané

niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na

predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny

štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Podstatou sťažnosti je nespokojnosť sťažovateliek s vybavením ich návrhov na

zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní postupom podľa § 363 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“) generálnym prokurátorom. Predmetom týchto návrhov bola žiadosť o zrušenie

uznesenia prokurátora Krajskej prokuratúry v Žiline (ďalej len „krajská prokuratúra“)

č.k. -24 z 21. januára 2010, ktorým bola zamietnutá sťažnosť proti uzneseniu

Okresnej prokuratúry Žilina (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. -36

z 23. novembra 2009 o zastavení trestného stíhania Ing. Ľ. S. obvineného zo spáchania

trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 a 2 písm. b) zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Ústavný súd v súvislosti s namietaným porušením základných práv sťažovateliek

opatreniami generálnej prokuratúry považuje za potrebné uviesť, že nie je súčasťou sústavy

orgánov činných v trestnom konaní, ale podľa je nezávislým súdnym

orgánom ochrany ústavnosti, ktorý okrem iného rozhoduje o sťažnostiach namietajúcich

porušenie základných práv alebo slobôd fyzických osôb alebo právnických osôb, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Cieľom uplatňovania tejto právomoci ústavného súdu nie je primárne preskúmavanie

a posudzovanie právnych názorov orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych

prostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd (vrátane základných práv a slobôd)

fyzických osôb a právnických osôb pri výklade a uplatňovaní zákonov v súvislosti

s rozhodovaním vo veci samej. Úloha ústavného súdu sa sústreďuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými

zmluvami o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika

ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Skutkové a právne závery

orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych prostriedkoch nápravy a ochrany práv

a slobôd fyzických osôb a právnických osôb môžu byť predmetom kontroly zo strany

ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,

a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za

následok porušenie základného práva alebo slobody sťažovateľa zaručeného v ústave alebo

v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných slobodách (m. m.

, ).

Ústavný súd aj napriek už uvádzaným konštatovaniam preskúmal dôvody uvádzané

v sťažovateľkami namietaných opatreniach Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

(ďalej len „generálna prokuratúra“), ako aj dotknuté ustanovenia a zistil,

že tieto opatrenia nevykazujú znaky arbitrárnosti.

Generálna prokuratúra vybavila návrh sťažovateliek upovedomením zo

16. apríla 2010 vydaným pod č. k. XV/2 Pz 29/10-10, v ktorom vyjadrila aj dôvody, pre

ktoré nepostupovala podľa , t. j. nezrušila právoplatné rozhodnutie

prokurátora. Okrem iného je v upovedomení uvedené: „Mzda je peňažné plnenie alebo

plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi

za prácu. Zároveň je potrebné poukázať na to, že za mzdu sa nepovažuje plnenie

poskytované v súvislosti so zamestnaním, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné,

cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií)

alebo obligácií, náhrada za pracovnú pohotovosť a tiež ďalšie plnenia poskytované

zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení. Tieto nároky je možné si uplatniť

prostriedkami civilného práva, nepodliehajú však trestno-právnej ochrane.

Je potrebné sa stotožniť so záverom, že v danom prípade nebola naplnená

subjektívna ani objektívna stránka trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa

, písmeno a) , nakoľko zamestnávateľ dospel

k záveru, že poškodeným nárok na vyplatenie pohyblivej čiastky mzdy nevznikol v dôsledku

nepriaznivých hospodárskych výsledkov spoločnosti, pričom takýto postup mu umožňovali

interné smernice platné pre firmu v kritickom období.“

Opakovaný podnet sťažovateliek z 30. apríla 2010 bol bez ďalších opatrení odložený,

o čom boli sťažovateľky upovedomené oznámením zo 6. mája 2010 vydaným pod č. k.

XV/2 Pz 63/10-4 s poukazom na uplynutie lehoty 3 mesiacov od právoplatnosti

sťažovateľkami napadnutého rozhodnutia prokurátora v prípravnom konaní určenej

.

Zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní (trestnom) je upravené

v ôsmej hlave s označením „Mimoriadne opravné prostriedky“.

Podľa generálny prokurátor zruší právoplatné

rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktorému

predchádzalo, bol porušený zákon. Porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie,

ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci.

Podľa generálny prokurátor môže zrušiť rozhodnutie

podľa § 363 ods. 1 do troch mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

Podľa ak generálny prokurátor po preskúmaní veci

na základe návrhu oprávnenej osoby uvedenej v § 364 ods. 1 nezistí dôvody na zrušenie

napadnutého rozhodnutia alebo ak uplynula lehota uvedená v § 364 ods. 3, upovedomí

o tom osobu, ktorá návrh podala.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju judikatúru, v rámci ktorej už

uviedol, že „Právo fyzickej osoby na začatie trestného konania voči označenej osobe na

základe podaného trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa

druhej hlavy a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo

slobôd“ (, , ).

Z uvedeného vyplýva, že nikto nemá právny nárok (ani ústavnoprávny nárok) na to,

aby jeho podaniu (v prípade sťažovateliek návrhu na zrušenie právoplatného rozhodnutia

v prípravnom konaní) bolo vyhovené. Ak dôkazy, ktoré boli vykonané v predchádzajúcom

konaní, nedávajú dostatočný podklad na vedenie trestného stíhania, resp. na jeho

pokračovanie v trestnom stíhaní, generálna prokuratúra nie je povinná zrušiť napadnuté

uznesenie krajskej prokuratúry podľa ustanovení . Sťažovateľky ako

poškodené a v nadväznosti na to ako osoby, ktoré podali návrh podľa § 363 Trestného

poriadku generálnej prokuratúre, ako aj opakovaný návrh generálnej prokuratúre, majú

zákonné právo domáhať sa len toho, aby sa s ich podaniami generálna prokuratúra riadne

zaoberala. Nemajú však nárok na to, aby výsledok konania zodpovedal ich predstave

(mutatis mutandis , ). Ústavný súd tiež v tejto súvislosti

poznamenáva, že naša negarantuje nikomu „právo na trestné stíhanie iného“.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). V zmysle

konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva

alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť

medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sťažovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne

(obdobne napr. , , ).

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti dospel k záveru, že generálny

prokurátor vybavil návrh sťažovateliek z 19. marca 2010 opatrením zo 16. apríla 2010

vydaným pod č. k. XV/2 Pz 29/10-10 zákonným spôsobom, keď nezistiac dôvody na

zrušenie napadnutého rozhodnutia upovedomil sťažovateľky prostredníctvom ich právnej

zástupkyne o svojich záveroch z prešetrenia veci, v zmysle ktorých považoval rozhodnutie

podriadených zložiek za zákonné (predovšetkým poukazujúc na uznesenie okresnej

prokuratúry sp. zn. z 23. novembra 2009). Dôvody nezrušenia právoplatných

rozhodnutí krajskej prokuratúry a okresnej prokuratúry sa javia logické a ústavnoprávne

akceptovateľné, preto sa ústavný súd nestotožňuje s názorom sťažovateliek o svojvoľnosti

týchto rozhodnutí. Rovnako aj odloženie opakovaného podnetu sťažovateliek s poukazom

na považuje ústavný súd za zákonné a dostatočne

odôvodnené. Ústavný súd preto dospel k záveru, že napadnutými opatreniami generálnej

prokuratúry nemohlo dôjsť k porušeniu označeného základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a listiny (pritom ani žiadne základné právo

neupravuje), a preto sťažnosť odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Napokon pozornosti ústavného súdu neušla ani skutočnosť, že sťažovateľky k svojej

sťažnosti nepripojili plnú moc na svoje zastupovanie v konaní pred ústavným súdom

JUDr. D. G., avšak vzhľadom na existenciu dôvodov na odmietnutie sťažnosti už pri

predbežnom prerokovaní ústavnú súd nepovažoval za potrebné vyzývať sťažovateľky na

odstránenie tohto nedostatku ich podania.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o primeranom

finančnom zadosťučinení je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody

sťažovateľa ( prvá veta ), ústavný súd sa touto časťou návrhu

na rozhodnutie, ktorou sa sťažovateľky domáhali jej priznania, nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. augusta 2010