Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 444/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. septembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť Z. M., B., zastúpenej Mgr. V. Š., B., pre namietané

porušenie jej základného práva na inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky postupom a oznámením Okresnej prokuratúry Bratislava I č. k. 3 Pv

401/11-28 zo 14. mája 2012, postupom a oznámením Krajskej prokuratúry v Bratislave č. k.

-14 zo 4. septembra 2012 a postupom a oznámením Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky č. k. -11 z 30. mája 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Z. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. augusta 2013

(po doplnení 19. augusta 2013) doručená sťažnosť Z. M., B. (ďalej len „sťažovateľka“), pre

namietané porušenie jej základného práva na inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom a oznámením Okresnej prokuratúry

Bratislava I (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. -28 zo 14. mája 2012,

postupom a oznámením Krajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“)

č. k. -14 zo 4. septembra 2012 a postupom a oznámením Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. IV/4 GPt 96/11-

11 z 30. mája 2013.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že v septembri 2010 podala trestné oznámenie

pre podozrenie zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa

v súvislosti s prijímacím konaním na P. v B. Jej trestné

oznámenie vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I odmietol

uznesením sp. zn. ČVS: ORP-1382/1-OVK-B1-2010 z 3. decembra 2010. Na základe

sťažovateľkinej sťažnosti dozorujúca prokurátorka okresnej prokuratúry uznesením č. k. 1

Pn 959/10-13 z 18. januára 2011 rozhodnutie vyšetrovateľa zrušila a vec mu vrátila na nové

rozhodnutie.

Podľa vyjadrenia sťažovateľky vyšetrovateľ uznesením z 25. februára 2011 začal

trestné stíhanie vo veci, vykonal procesné úkony a následne 18. októbra 2011 trestné

stíhanie zastavil podľa , pretože skutok nie je

trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Sťažovateľka uviedla, že proti uzneseniu

nepodala sťažnosť, keďže jej ju nepriznáva, ale 10. apríla 2012 sa

podnetom podľa o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o prokuratúre“) na okresnej prokuratúre domáhala preskúmania zákonnosti

uznesenia vyšetrovateľa o zastavení trestného stíhania. Sťažovateľka uviedla, že v podnete

poukázala na nevykonanie niektorých dôkazov, označila svedkov, ktorých ešte možno

vypočuť, namietala nesprávne právne posúdenie určovania podmienok prijatia

na vysokoškolské štúdium zo strany vyšetrovateľa, ako aj ďalšie hodnotenie dôkazov.

Sťažovateľka uviedla, že jej podnetom sa okresná prokuratúra spočiatku odmietla

zaoberať, ale na pokyn krajskej prokuratúry ho napokon preskúmala, pričom oznámením

č. k. -28 zo 14. mája 2012 ho odložila ako nedôvodný. Podľa názoru

sťažovateľky okresná prokuratúra pri vybavení jej podnetu nereagovala ani na jeden z jej

argumentov, iba formálne skonštatovala správnosť postupu a rozhodnutia vyšetrovateľa

a zároveň konštatovala, že nie je osobou oprávnenou navrhovať vykonanie dôkazov.

Keďže sťažovateľka nebola spokojná s vybavením jej podnetu, 5. júna 2012 podala

na krajskej prokuratúre opakovaný podnet, ktorý krajská prokuratúra listom

č. k. -14 zo 4. septembra 2012 odložila ako neopodstatnený.

Sťažovateľka ďalej uviedla, že ochrany svojich práv sa domáhala aj na ústavnom

súde, ktorý uznesením č. k. -11 z 21. februára 2013 jej sťažnosť smerujúcu

proti okresnej prokuratúre a krajskej prokuratúre odmietol pre neprípustnosť (nevyčerpanie

právnych prostriedkov, ktoré jej zákon na ochranu práv účinne poskytuje).

Po rozhodnutí ústavného súdu sťažovateľka 18. apríla 2013 podala generálnej

prokuratúre ďalší opakovaný podnet, ktorý bol oznámením č. k. -11

z 30. mája 2013 odložený ako nedôvodný.

Sťažovateľka v sťažnosti poukázala na judikatúru ústavného súdu, v rámci ktorej sa

ústavný súd zaoberal problematikou porušenia základného práva podľa

rozhodnutiami všeobecných súdov, ktoré musia byť dostatočne a zrozumiteľne odôvodnené,

ale aj na judikatúru, v rámci ktorej ústavný súd vyslovil, že porušením

je aj postup generálnej prokuratúry, ktorým bolo sťažovateľovi odopreté právo na vecné

vybavenie jeho podania v rámci inštitútu opakovaného podnetu podľa zákona o prokuratúre.

V tejto súvislosti sťažovateľka dodala, že si je vedomá toho, že nemá právo na úspech

pri vybavení podnetu, ale v rámci tohto prieskumu musí byť podnetu po jeho obsahovej

stránke venovaná náležitá starostlivosť.

Podľa názoru sťažovateľky v jej prípade okresná prokuratúra, krajská prokuratúra

a generálna prokuratúra jej „podnet fakticky odmietli vybaviť na základe aplikácie

, t. j. právnej normy, ktorá sa na podnet sťažovateľky zjavne

nevzťahovala. Je totiž pravdou, že sťažovateľka nie je oprávnená požiadať o preskúmanie

postupu vyšetrovateľa v režime podnetu podľa ust. . Sťažovateľka však takto ani

nepostupovala, ale naopak, výslovne uviedla, že podáva podnet podľa zákona

č. , na čo je oprávnená každá fyzická a právnická osoba bez akýchkoľvek

obmedzení. Podnet sťažovateľky teda bol vybavovaný podľa právnej normy, ktorá ju podať

podnet neoprávňuje, a bola ignorovaná právna norma, ktorej sa sťažovateľka dovolávala

a ktorá ju na podanie podnetu oprávňuje.“.

Sťažovateľka zároveň uviedla, že označené prokuratúry nereagovali na žiaden z jej

skutkových a právnych argumentov a že ich postup bol svojvoľný a arbitrárny, keďže

príslušné právne normy boli aplikované spôsobom, ktorý úplne poprel ich účel a význam.

Sťažovateľka je toho názoru, že jej podnet nebol fakticky vybavený, „keďže meritórne

vybavenie podnetu bolo nahradené vysvetľovaním absencie oprávnenia podať podnet

v úplne inom procesnom režime“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd prijal jej

sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil, že pri vybavovaní jej podnetov (aj

opakovaného a ďalšieho opakovaného) bolo postupom okresnej prokuratúry v konaní

vedenom pod sp. zn. , postupom krajskej prokuratúry v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom

pod sp. zn. IV/4 GPt 96/11 porušené jej základné právo na inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , oznámenie okresnej prokuratúry zo 14. mája 2012, oznámenie krajskej

prokuratúry zo 4. septembra 2012 (v petite sťažnosti nesprávne uvedený dátum

„01. 06. 2012“, pozn.) a oznámenie generálnej prokuratúry z 30. mája 2013 zrušil, vec

vrátil označeným prokuratúram na ďalšie konanie, uložil im povinnosť opätovne vybaviť

podnety (aj opakovaný a ďalší opakovaný) a zaplatiť jej náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

K námietkam sťažovateľky o porušení jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1

postupom a oznámeniami okresnej prokuratúry a krajskej prokuratúry

pri vybavovaní jej podnetu z 10. apríla 2012 a opakovaného podnetu z 1. júna 2012

Sťažovateľka v časti sťažnosti, ktorou namietala postup a vybavenie jej podnetu

a opakovaného podnetu zo strany okresnej prokuratúry a krajskej prokuratúry,

zopakovala svoje pôvodné argumenty, ktoré už boli predmetom konania vo veci

sp. zn. .

Vychádzajúc z princípu subsidiarity podľa ústavný súd

konštatuje, že na preskúmanie zákonnosti postupu pri vybavovaní podnetu a opakovaného

podnetu zo strany okresnej prokuratúry a krajskej prokuratúry nemal bezprostrednú

právomoc. Tá totiž patrila generálnej prokuratúre na základe podania ďalšieho opakovaného

podnetu. Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok

právomoci na jej prerokovanie (obdobne ).

K námietkam sťažovateľky o porušení jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1

postupom generálnej prokuratúry pri vybavovaní jej ďalšieho opakovaného

podnetu z 5. apríla 2013

O zjavnú neopodstatnenosť návrhu ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu

štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa

namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno

považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jeho prijatí na ďalšie konanie (napr. , ).

Podľa judikatúry ústavného súdu je súčasťou základného práva na inú právnu

ochranu podľa aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich

práv príslušné orgány prokuratúry či už prostredníctvom podnetu, opakovaného podnetu

alebo ďalšieho opakovaného podnetu podľa zákona o prokuratúre, pričom tomuto právu

zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným spôsobom sa

takýmto podaním zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto

práva nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry podnetu (aj opakovanému

a ďalšiemu opakovanému) vyhoveli (m. m. napr. , , ,

), t. j. za porušenie základného práva na inú právnu ochranu nemožno

považovať samo osebe skutočnosť, že príslušná prokuratúra vybavením podnetu

(aj opakovaného a ďalšieho opakovaného) nesplní očakávania a predstavy dotknutej osoby

(napr. , , ).

Pridržiavajúc sa citovanej judikatúry ústavný súd postupoval aj pri preskúmaní

vyrozumenia generálnej prokuratúry č. k. -11 z 30. mája 2013, ktoré bolo

reakciou na ďalší opakovaný podnet sťažovateľky z 5. apríla 2013.

V namietanom liste generálna prokuratúra sťažovateľke oznámila toto stanovisko:

„Zo spisového materiálu je zrejmé, že vyšetrovateľ PZ uznesením sp. zn. ORP-

1382/1-OVK-B1-2G10 zo dňa 18. 10. 2011 podľa § 215 odsek 1 písm. a) Trestného

poriadku zastavil trestné stíhanie vo veci podozrenia z prečinu zneužívania právomoci

verejného činiteľa podľa . Tomuto rozhodnutiu

dospel po tom, čo Vás vypočul v právnom postavení svedka, zabezpečil ďalšie do úvahy

prichádzajúce dôkazy... V priebehu prípravného konania ste sa viacerými podaniami

s návrhmi domáhali doplnenia vyšetrovania, ako aj vybavenia podaní, ktoré prokurátor

Okresnej prokuratúry Bratislava í vybavil (30. 08. 2011, 16. 09. 2011). Z jeho postupu je

zrejmé, že Vám bolo opakovane vysvetlené, že ste nemali procesné postavenie obvineného,

poškodeného alebo zúčastnenej osoby, prípadne iných oprávnených subjektov, ktoré by boli

v danej veci oprávnené navrhovať vykonanie dôkazov, podávať opravné prostriedky, alebo

žiadať o preskúmanie postupu policajta podľa . Z daného je

zrejmé, že v priebehu prípravného konania bola vec režírovaní výlučne ustanoveniami

a preto postup podľa o prokuratúre nebol

dôvodný...

Generálna prokuratúra SR po splnení prieskumnej povinnosti konštatuje, že Váš

opakovaný podnet nie je dôvodný s tým, že som si v celom rozsahu osvojil rozhodnutia

orgánov činných v trestnom konaní ako vecne správne, dôvodné, vydané v súlade

so zákonom, pričom na ich odôvodnenia v podrobnostiach poukazuje. Rozhodne nie je

možné konštatovať, že by tieto rozhodnutia vykazovali známky arbitrárnosti, nakoľko Vám

bolo opakovane vysvetlené veľmi podrobne, prečo jednotlivé orgány činné v trestnom

konaní konali tak, ako je v nich uvedené. Skutočnosť, že tieto orgány nepostupovali v súlade

s Vaším právnym presvedčením ešte neznamená, že napádané rozhodnutia nie sú vydané

v súlade so zákonom.“

Zákonnou a ústavnou povinnosťou generálnej prokuratúry bolo na ďalší opakovaný

podnet sťažovateľky riadne reagovať a zistiť, či namietaným postupom podriadených

prokuratúr boli dodržané ustanovenia relevantnej právnej normy.

Podľa názoru ústavného súdu generálna prokuratúra v namietanom liste sťažovateľke

v dostatočnej miere vysvetlila dôvodnosť postupu namietaných orgánov verejnej moci.

Poukázala na to, že sťažovateľka v okolnostiach tejto trestnej veci nemala postavenie

subjektu, ktorému priznáva opravné alebo právne prostriedky, ktorými by

sa mohla domáhať preskúmania zákonnosti postupu orgánov činných v trestnom konaní.

Aj z obsahu sťažnosti podanej ústavnému súdu vyplýva, že pokiaľ bola sťažovateľka

oznamovateľkou trestného činu a vyšetrovateľ jej trestné oznámenie uznesením odmietol,

na základe ňou podanej sťažnosti okresná prokuratúra uznesenie vyšetrovateľa zrušila.

V danom prípade bola sťažovateľka v zmysle oprávnená

podať proti tomuto uzneseniu sťažnosť. Je teda zrejmé, že ak zákon poskytoval

sťažovateľke opravný prostriedok a ona ho využila, okresná prokuratúra jej na základe neho

poskytla ochranu v požadovanej kvalite.

V nadväznosti na uvedené je však potrebné pripomenúť, že vyšetrovateľ v ďalšom

procese (po začatí trestného stíhania) vykonal potrebné úkony a trestné stíhanie podľa § 215

ods. 1 písm. b) zastavil z dôvodu, že skutok nebol trestným činom

a nebol dôvod na postúpenie veci. Keďže sťažovateľka nebola ani obvinenou, ani

poškodenou v tomto konaní, podľa a sa jej predmetné

uznesenie nedoručovalo a nebola oprávnená podať proti nemu sťažnosť. Taktiež nebola

oprávnená žiadať o preskúmanie postupu policajta podľa , pretože

toto právo zákon priznáva len obvinenému, poškodenému a zúčastnenej osobe. Ak teda

generálna prokuratúra konštatovala, že v rámci trestného procesu (po začatí trestného

stíhania) sťažovateľka nebola oprávnená na využitie prostriedkov podľa Trestného

poriadku, jej právny názor vychádza z príslušných ustanovení tejto právnej normy

a nemožno mu pripísať žiadne prejavy svojvôle.

Pokiaľ ide o vybavenie ďalšieho opakovaného podnetu sťažovateľky, aj napriek

konštatovaniu generálnej prokuratúry, že postup podľa zákona o prokuratúre nebol v danej

veci dôvodný, je zrejmé, že generálna prokuratúra predchádzajúci postup podriadených

prokuratúr a vyšetrovateľa na základe iniciatívy sťažovateľky preskúmala. Sťažovateľke

vysvetlila, že pre účely zistenia skutkového stavu vyšetrovateľ vykonal potrebné úkony

vo veci a dospel k záveru, ktorý predpokladá .

Okrem toho generálna prokuratúra sťažovateľke pripomenula jej postavenie v trestnom

konaní (odlišné od obvineného, poškodeného, zúčastnenej osoby), ktoré vylučovalo, aby

svojím aktívnym prístupom v podobe navrhovania dôkazov mohla ovplyvniť vyšetrovanie

a jeho výsledok.

Sťažovateľka mala zákonné právo domáhať sa len toho, aby sa s jej podaním

generálna prokuratúra riadne zaoberala. Nemala však nárok na to, aby výsledok konania

zodpovedal jej predstave (obdobne , ).

Generálna prokuratúra ďalší opakovaný podnet sťažovateľky vybavila zákonným

spôsobom, keď z dôvodu nezistenia nezákonného postupu vyšetrovateľa a podriadených

prokuratúr ho ako nedôvodný odložila. Nezakladá sa teda na pravde tvrdenie sťažovateľky,

že generálna prokuratúra ignorovala relevantnú právnu úpravu, pretože jej ďalší opakovaný

podnet vybavila náležitým spôsobom, a teda postupom podľa § 31 a násl. zákona

o prokuratúre, čo nepochybne vyplýva z obsahu namietaného vyrozumenia.

Keďže postup a vyrozumenie generálnej prokuratúry nesignalizuje žiadnu možnosť

priamej príčinnej súvislosti s porušením základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1

, ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa zákona o ústavnom

súde ako zjavne neopodstatnenú.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku už bolo bez právneho významu zaoberať sa

s ďalšími návrhmi sťažovateľky v nej uvedenými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. septembra 2013