Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)II. ÚS 138/2013
PDF · 192.12 KB
No categories available
II. ÚS 138/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. februára 2013
predbežne prerokoval sťažnosť Z. M., B., zastúpenej advokátom Mgr. V. Š., B., vo veci
namietaného porušenia základného práva na inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresnej prokuratúry Bratislava I v konaní
vedenom pod sp. zn. 3 Pv 401/2011 a jej oznámením zo 14. mája 2012 a postupom Krajskej
prokuratúry v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 1 KPt 374/2012 a jej oznámením
zo 4. septembra 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Z. M. o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. novembra
2012 doručená sťažnosť Z. M., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie
základného práva na inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresnej prokuratúry Bratislava I (ďalej len
„okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Pv 401/2011 a jej oznámením zo
14. mája 2012 a postupom Krajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len „krajská
prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 KPt 374/2012 a jej oznámením zo
4. septembra 2012.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka 4. septembra 2010 podala trestné
oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného
činiteľa podľa § 326 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Trestný zákon“), ktoré vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva
Policajného zboru Bratislava I (ďalej len „vyšetrovateľ PZ“) uznesením ČVS: ORP-1382/1-
OVK-B1-2010 z 3. decembra 2010 odmietol. Proti tomuto rozhodnutiu podala sťažovateľka
sťažnosť, na základe ktorej prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava I (ďalej len
„okresná prokuratúra“) uznesením č. k. 1 Pn 950/10-13 z 18. januára 2011 napadnuté
rozhodnutie vyšetrovateľa PZ zrušila a vec mu vrátila na nové rozhodnutie.
Vyšetrovateľ PZ následne uznesením z 25. februára 2011 začal trestné stíhanie, avšak
18. októbra 2011 ho zastavil podľa § 215 ods. 1 písm. b) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) z dôvodu, že skutok
nie je trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci. Na podanie riadneho opravného
prostriedku proti tomuto rozhodnutiu sťažovateľka nebola oprávnená, preto sa 10. apríla
2012 obrátila na okresnú prokuratúru s podnetom podľa § 31 a nasl. zákona č. 153/2011
Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“), ktorým
sa domáhala preskúmania zákonnosti uznesenia vyšetrovateľa PZ o zastavení trestného
stíhania. Okresná prokuratúra listom č. k. 3 Pv 401/11-23 z 11. apríla 2012 sťažovateľke
podľa jej slov oznámila, že „preskúmať postup vyšetrovateľa na základe podnetu podľa
ust. § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. môže iba vtedy, ak podnet podá osoba, ktorá môže
podať podnet na preskúmanie postupu vyšetrovateľa podľa ust. § 210 TP“.
Pretože sťažovateľka nesúhlasila so záverom okresnej prokuratúry, podala 18. apríla
2012 krajskej prokuratúre podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre opakovaný podnet,
ktorému nadriadená prokuratúra vyhovela a „prikázala OP BA I meritórne vybaviť pôvodný
podnet sťažovateľky“. Na základe uvedeného okresná prokuratúra vo veci znova konala
a oznámením č. k. 3 Pv 401/11-28 zo 14. mája 2012 podnet sťažovateľky odložila ako
nedôvodný. Reakciou sťažovateľky na túto skutočnosť bolo podanie opakovaného podnetu
(z 1. júna 2012) podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre s poukazom na nesprávnosť
vybavenia podnetu okresnou prokuratúrou, ktorý však krajská prokuratúra oznámením č. k.
1 KPt 374/12-14 zo 4. septembra 2012 odložila ako neopodstatnený.
Podľa názoru sťažovateľky postupom okresnej prokuratúry a jej oznámením č. k.
3 Pv 401/11-28 zo 14. mája 2012 a postupom krajskej prokuratúry a jej oznámením č. k.
1 KPt 374/12-14 zo 4. septembra 2012 došlo k porušeniu jej základného práva na inú
právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, čo odôvodnila takto:
„Podanie podnetu podľa zákona č. 153/2001 Z. z., ktorým sa podávateľ podnetu
domáha preskúmania postupu alebo rozhodnutia vyšetrovateľa, je výkonom ústavného
práva na inú právnu ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Podávateľ podnetu
síce nemá právo na úspech svojho podnetu, ústavné súladným je však iba taký postup
orgánov prokuratúry, v rámci ktorého je podnetu venovaná náležitá starostlivosť, sú
posúdené všetky relevantné námietky a argumenty, sú aplikované príslušné právne normy
v súlade s ich účelom a zmyslom a nakoniec je podávateľovi podnetu oznámený výsledok
vybavenie podnetu obsahujúci také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, najmä tie, na ktoré poukazoval podávateľ
podnetu.
V prípade sťažovateľky však OP BA I ani KP BA náležite nepostupovali, keďže
podnet fakticky odmietli vybaviť na základe aplikácie Trestného poriadku, t. j. právnej
normy, ktorá sa na podnet sťažovateľky zjavne nevzťahovala. Je totiž pravdou, že
sťažovateľka nie je oprávnená požiadať o preskúmanie postupu vyšetrovateľa v režime
podnetu podľa ust. § 210 TP. Sťažovateľka však takto ani nepostupovala, ale naopak,
výslovne uviedla, že podáva podnet podľa zákona č. 153/2001 Z z., na čo je oprávnená
každá fyzická a právnická osoba bez akýchkoľvek obmedzení. Podnet sťažovateľky teda bol
vybavovaný podľa právnej normy, ktorá ju podať podnet neoprávňuje, a bola ignorovaná
právna norma, ktorej sa sťažovateľka dovolávala a ktorá ju na podanie podnetu oprávňuje.
OP BA I aj KP BA tak pri vybavovaní podnetu sťažovateľky aplikovali právnu
úpravu, ktorá nebola pre posúdenie jej podnetu relevantná a to bez akéhokoľvek
vysvetlenia. OP BA I ani KP BA totiž nevysvetlili, na základe čoho sa domnievajú, že
sťažovateľka nie je oprávnená podať podnet podľa zákona č. 153/2001 Z. z., ale obsiahlo jej
vysvetľovali, že nie je oprávnená podať podnet podľa ust. § 210 TP. Ohľadom tejto právnej
otázky teda oznámenie o odložení podnetu neobsahuje relevantné odôvodnenie.
OP BA I ani KP BA tiež nereagovali na žiaden zo skutkových či právnych
argumentov sťažovateľky, ale OP BA I sa obmedzila iba na formálne skonštatovanie
správnosti rozhodnutia vyšetrovateľa a KP BA sa zaoberala výlučne otázkou oprávnenia
sťažovateľky podať podnet podľa ust. § 210 TP.
Postup OP BA la KP BA pri vybavovaní podnetu a opakovaného podnetu
sťažovateľky teda bol svojvoľný a arbitrárny, príslušné právne normy boli aplikované takým
spôsobom, že bol úplne poprený ich účel a význam. Závery vybavenia podnetu boli iba
autoritatívne skonštatované, pričom podnet sťažovateľky fakticky vybavený vôbec nebol,
keďže meritórne vybavenie podnetu bolo nahradené vysvetľovaním absencie oprávnenia
podať podnet v úplne inom procesnom režime. Postupom OP BA I aj KP BA teda bolo
porušené právo sťažovateľky na inú právnu ochranu, garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.“
Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na
ďalšie konanie nálezom vyslovil, že
„1. Základné právo sťažovateľky na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR postupom OP BA I pri vybavovaní podnetu zo dňa 10. 04. 2012, sp. zn. 3 Pv 401/11
porušené bolo.
2. Základné právo sťažovateľky na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
postupom KP BA pri vybavovaní opakovaného podnetu zo dňa 01. 06. 2012, sp. zn.
1 KPt 374/12 porušené bolo.
3. Oznámenie OP BA I zo dňa 14. 05. 2012, č. k. 3 Pv 401/11-28 a oznámenie KP BA
zo dňa 01. 06. 2012 (správne má byť 4. septembra 2012, pozn.) č. k. 1 KPt 374/12-14
sa zrušujú a vec sa vracia na ďalšie konanie.
4. OP BA I je povinná opätovne vybaviť podnet sťažovateľky zo dňa 10. 04. 2012,
sp. zn. 3 Pv 401/11.
5. KP BA je povinná opätovne vybaviť opakovaný podnet sťažovateľky zo dňa
01. 06. 2012, sp. zn. 1 KPt 374/12.
6. OP BA I a KP BA sú povinné nahradiť sťažovateľke trovy právneho zastúpenia
k rukám advokáta do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...
Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní
základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich
z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom
ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo
slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie jej základného práva
na inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy postupom okresnej prokuratúry
v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Pv 401/2011 a jej oznámením zo 14. mája 2012 a postupom
krajskej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 1 KPt 374/2012 a jej oznámením
zo 4. septembra 2012, ku ktorému malo dôjsť tým, že pri vybavovaní podnetu
a opakovaného podnetu sťažovateľky bol postup tak okresnej prokuratúry, ako aj krajskej
prokuratúry „svojvoľný a arbitrárny, príslušné právne normy boli aplikované takým
spôsobom, že bol úplne poprený ich účel a význam. Závery vybavenia podnetu boli iba
autoritatívne skonštatované, pričom podnet sťažovateľky fakticky vybavený vôbec nebol,
keďže meritórne vybavenie podnetu bolo nahradené vysvetľovaním absencie oprávnenia
podať podnet v úplne inom procesnom režime.“.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu
a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov
a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený
vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa
osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať
o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví
nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).
Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci
vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.
Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ
podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej
veci.
Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor
povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona
alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie
návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže
vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých
vykonanie je podľa zákona oprávnený.
Podľa § 35 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu,
pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.
Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,
vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.
Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre ak nie je ďalej ustanovené inak,
nadriadený prokurátor je oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má
postupovať v konaní a pri plnení úloh.
Podľa judikatúry ústavného súdu podnet v zmysle § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre,
ako aj opakovaný podnet podľa § 34 zákona o prokuratúre poskytujú sťažovateľke účinnú
ochranu jej práv a právom chránených záujmov (m. m. IV. ÚS 158/03, IV. ÚS 80/03,
IV. ÚS 330/04, IV. ÚS 53/05, I. ÚS 186/05, II. ÚS 94/06, I. ÚS 112/06). Podnet, ako aj
opakovaný podnet zakladajú povinnosť príslušného prokurátora, resp. nadriadeného
prokurátora sa ním zaoberať, vybaviť ho a spôsob vybavenia oznámiť podnecovateľovi.
Sťažovateľka proti oznámeniu okresnej prokuratúry č. k. 3 Pv 401/11-28 zo 14. mája
2012 podala – ako ho sama nazvala – „opakovaný podnet“ podľa § 34 ods. 1 zákona
o prokuratúre, o ktorom rozhodovala krajská prokuratúra a vybavila ho oznámením č. k. 1
KPt 374/12-14 zo 4. septembra 2012. Ďalší opakovaný podnet podľa § 34 ods. 2 zákona
o prokuratúre však sťažovateľka už nepodala s odôvodnením, že „ďalší opakovaný podnet
na Generálnu prokuratúru SR nie je v zmysle ust. § 34 ods. 2, 3 zákona č. 153/2001 Z. z.
prípustný“, a teda „Žiaden iný prostriedok nápravy“ ako podanie sťažnosti ústavnému súdu
„nemá sťažovateľka k dispozícii“. Tieto tvrdenia však sťažovateľka nepodporila žiadnou
ďalšou argumentáciou.
Ústavný súd už aj v predchádzajúcich konaniach vyslovil právny názor, že
vynechanie opakovaného podnetu a ďalšieho opakovaného podnetu ako právneho
prostriedku nápravy v rámci sústavy orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožno
nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným súdom, pretože takto by sa
obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen preveriť
skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré
by účinne napomohli odstráneniu procesných alebo faktických prekážok zákonného postupu
(obdobne I. ÚS 186/05, IV. ÚS 53/05).
Ústavnému súdu nie je známy žiaden dôvod, aby sa vo veci sťažovateľky odchýlil od
uvedeného právneho názoru. Zákon o prokuratúre poskytoval a stále poskytuje sťažovateľke
aj ďalší prostriedok nápravy – ďalší opakovaný podnet, ktorým sa mohla, resp. môže
domáhať preskúmania zákonnosti tak napadnutého oznámenia okresnej prokuratúry, ako aj
oznámenia krajskej prokuratúry v predmetnej veci. Uvedený právny prostriedok umožňoval,
resp. umožňuje sťažovateľke dosiahnuť účinnú nápravu vzhľadom na právomoc
nadriadeného prokurátora (generálneho prokurátora Slovenskej republiky) záväzným
pokynom nariadiť prijatie efektívnych opatrení v predmetnej veci, ak by na základe
ďalšieho opakovaného podnetu sťažovateľky dospel k záveru, že oznámenie krajskej
prokuratúry č. k. 1 KPt 374/12-14 zo 4. septembra 2012, ale aj oznámenie okresnej
prokuratúry č. k. 3 Pv 401/11-28 zo 14. mája 2012 boli v rozpore so zákonom.
Pokiaľ sťažovateľka tvrdí, že ustanovenia § 34 ods. 2 a 3 zákona o prokuratúre jej
neumožňujú využiť ďalší opakovaný podnet, ústavný súd uvádza, že s touto argumentáciou
sa nemožno stotožniť.
Ustanovenie § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre bráni podaniu ďalšieho opakovaného
podnetu iba v prípade neuvedenia nových skutočností. Avšak podľa názoru ústavného súdu
práve skutočnosti, tak ako sú prednesené v sťažnosti ústavnému súdu, by mali byť tými
„novými skutočnosťami“, ako ich má na mysli zákon o prokuratúre a o ktorých má
právomoc rozhodnúť nadriadený orgán prokuratúry. Inými slovami, spôsob vybavenia
opakovaného podnetu krajskou prokuratúrou ešte sťažovateľka pred orgánmi prokuratúry
nenapádala, ale sa obrátila priamo na ústavný súd. Išlo by pritom vo svojej podstate
o podnet na preskúmanie správnosti postupu krajskej prokuratúry, ktorý ešte predmetom
prieskumu zákonnosti nemohol byť.
Pokiaľ ide o ustanovenie § 34 ods. 3 zákona o prokuratúre, už len zo samotného jeho
znenia vyplýva, že v prípade sťažovateľky neprichádza do úvahy (je tu absencia „iného“
podávateľa podnetu).
Použitie právneho prostriedku nápravy, ktorým je ďalší opakovaný podnet, je
v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde podmienkou konania vo veci individuálnej
ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom (napr. I. ÚS 256/05).
Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,
aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Po preskúmaní sťažnosti ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka, zastúpená
kvalifikovaným právnym zástupcom, v sťažnosti neuvádza nijaké dôvody, a už vôbec nie
dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal ústavný súd postupovať podľa § 53
ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na uvedené bolo potrebné pri predbežnom prerokovaní sťažnosť
sťažovateľky odmietnuť ako neprípustnú pre nevyčerpanie všetkých opravných
prostriedkov (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
Pretože sťažnosť sťažovateľky bola ako celok odmietnutá, bolo už bez právneho
dôvodu zaoberať sa jej ďalšími návrhmi, rozhodovanie o ktorých je podmienené
vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. februára 2013