Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 138/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Z. M., B., zastúpenej advokátom Mgr. V. Š., B., vo veci

namietaného porušenia základného práva na inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

postupom Okresnej prokuratúry Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. a jej oznámením zo 14. mája 2012 a postupom Krajskej

prokuratúry v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a jej oznámením

zo 4. septembra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Z. M. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. novembra

2012 doručená sťažnosť Z. M., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie

základného práva na inú právnu ochranu zaručeného v Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresnej prokuratúry Bratislava I (ďalej len

„okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jej oznámením zo

14. mája 2012 a postupom Krajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len „krajská

prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jej oznámením zo

4. septembra 2012.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka 4. septembra 2010 podala trestné

oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného

činiteľa podľa v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), ktoré vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva

Policajného zboru Bratislava I (ďalej len „vyšetrovateľ PZ“) uznesením ČVS: ORP-1382/1-

OVK-B1-2010 z 3. decembra 2010 odmietol. Proti tomuto rozhodnutiu podala sťažovateľka

sťažnosť, na základe ktorej prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava I (ďalej len

„okresná prokuratúra“) uznesením č. k. -13 z 18. januára 2011 napadnuté

rozhodnutie vyšetrovateľa PZ zrušila a vec mu vrátila na nové rozhodnutie.

Vyšetrovateľ PZ následne uznesením z 25. februára 2011 začal trestné stíhanie, avšak

18. októbra 2011 ho zastavil podľa Trestný

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) z dôvodu, že skutok

nie je trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci. Na podanie riadneho opravného

prostriedku proti tomuto rozhodnutiu sťažovateľka nebola oprávnená, preto sa 10. apríla

2012 obrátila na okresnú prokuratúru s podnetom podľa a nasl.

Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“), ktorým

sa domáhala preskúmania zákonnosti uznesenia vyšetrovateľa PZ o zastavení trestného

stíhania. Okresná prokuratúra listom č. k. -23 z 11. apríla 2012 sťažovateľke

podľa jej slov oznámila, že „preskúmať postup vyšetrovateľa na základe podnetu podľa

ust. môže iba vtedy, ak podnet podá osoba, ktorá môže

podať podnet na preskúmanie postupu vyšetrovateľa podľa ust. “.

Pretože sťažovateľka nesúhlasila so záverom okresnej prokuratúry, podala 18. apríla

2012 krajskej prokuratúre podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre opakovaný podnet,

ktorému nadriadená prokuratúra vyhovela a „prikázala OP BA I meritórne vybaviť pôvodný

podnet sťažovateľky“. Na základe uvedeného okresná prokuratúra vo veci znova konala

a oznámením č. k. -28 zo 14. mája 2012 podnet sťažovateľky odložila ako

nedôvodný. Reakciou sťažovateľky na túto skutočnosť bolo podanie opakovaného podnetu

(z 1. júna 2012) podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre s poukazom na nesprávnosť

vybavenia podnetu okresnou prokuratúrou, ktorý však krajská prokuratúra oznámením č. k.

-14 zo 4. septembra 2012 odložila ako neopodstatnený.

Podľa názoru sťažovateľky postupom okresnej prokuratúry a jej oznámením č. k.

-28 zo 14. mája 2012 a postupom krajskej prokuratúry a jej oznámením č. k.

-14 zo 4. septembra 2012 došlo k porušeniu jej základného práva na inú

právnu ochranu zaručeného v , čo odôvodnila takto:

„Podanie podnetu podľa , ktorým sa podávateľ podnetu

domáha preskúmania postupu alebo rozhodnutia vyšetrovateľa, je výkonom ústavného

práva na inú právnu ochranu garantovaného SR. Podávateľ podnetu

síce nemá právo na úspech svojho podnetu, ústavné súladným je však iba taký postup

orgánov prokuratúry, v rámci ktorého je podnetu venovaná náležitá starostlivosť, sú

posúdené všetky relevantné námietky a argumenty, sú aplikované príslušné právne normy

v súlade s ich účelom a zmyslom a nakoniec je podávateľovi podnetu oznámený výsledok

vybavenie podnetu obsahujúci také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, najmä tie, na ktoré poukazoval podávateľ

podnetu.

V prípade sťažovateľky však OP BA I ani KP BA náležite nepostupovali, keďže

podnet fakticky odmietli vybaviť na základe aplikácie , t. j. právnej

normy, ktorá sa na podnet sťažovateľky zjavne nevzťahovala. Je totiž pravdou, že

sťažovateľka nie je oprávnená požiadať o preskúmanie postupu vyšetrovateľa v režime

podnetu podľa ust. . Sťažovateľka však takto ani nepostupovala, ale naopak,

výslovne uviedla, že podáva podnet podľa Z z., na čo je oprávnená

každá fyzická a právnická osoba bez akýchkoľvek obmedzení. Podnet sťažovateľky teda bol

vybavovaný podľa právnej normy, ktorá ju podať podnet neoprávňuje, a bola ignorovaná

právna norma, ktorej sa sťažovateľka dovolávala a ktorá ju na podanie podnetu oprávňuje.

OP BA I aj KP BA tak pri vybavovaní podnetu sťažovateľky aplikovali právnu

úpravu, ktorá nebola pre posúdenie jej podnetu relevantná a to bez akéhokoľvek

vysvetlenia. OP BA I ani KP BA totiž nevysvetlili, na základe čoho sa domnievajú, že

sťažovateľka nie je oprávnená podať podnet podľa , ale obsiahlo jej

vysvetľovali, že nie je oprávnená podať podnet podľa ust. . Ohľadom tejto právnej

otázky teda oznámenie o odložení podnetu neobsahuje relevantné odôvodnenie.

OP BA I ani KP BA tiež nereagovali na žiaden zo skutkových či právnych

argumentov sťažovateľky, ale OP BA I sa obmedzila iba na formálne skonštatovanie

správnosti rozhodnutia vyšetrovateľa a KP BA sa zaoberala výlučne otázkou oprávnenia

sťažovateľky podať podnet podľa ust. .

Postup OP BA la KP BA pri vybavovaní podnetu a opakovaného podnetu

sťažovateľky teda bol svojvoľný a arbitrárny, príslušné právne normy boli aplikované takým

spôsobom, že bol úplne poprený ich účel a význam. Závery vybavenia podnetu boli iba

autoritatívne skonštatované, pričom podnet sťažovateľky fakticky vybavený vôbec nebol,

keďže meritórne vybavenie podnetu bolo nahradené vysvetľovaním absencie oprávnenia

podať podnet v úplne inom procesnom režime. Postupom OP BA I aj KP BA teda bolo

porušené právo sťažovateľky na inú právnu ochranu, garantované SR.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie nálezom vyslovil, že

„1. Základné právo sťažovateľky na inú právnu ochranu podľa

SR postupom OP BA I pri vybavovaní podnetu zo dňa 10. 04. 2012, sp. zn.

porušené bolo.

2. Základné právo sťažovateľky na inú právnu ochranu podľa SR

postupom KP BA pri vybavovaní opakovaného podnetu zo dňa 01. 06. 2012, sp. zn.

porušené bolo.

3. Oznámenie OP BA I zo dňa 14. 05. 2012, č. k. -28 a oznámenie KP BA

zo dňa 01. 06. 2012 (správne má byť 4. septembra 2012, pozn.) č. k. -14

sa zrušujú a vec sa vracia na ďalšie konanie.

4. OP BA I je povinná opätovne vybaviť podnet sťažovateľky zo dňa 10. 04. 2012,

sp. zn. .

5. KP BA je povinná opätovne vybaviť opakovaný podnet sťažovateľky zo dňa

01. 06. 2012, sp. zn. .

6. OP BA I a KP BA sú povinné nahradiť sťažovateľke trovy právneho zastúpenia

k rukám advokáta do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...

Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní

základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo

slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie jej základného práva

na inú právnu ochranu zaručeného v postupom okresnej prokuratúry

v konaní vedenom pod sp. zn. a jej oznámením zo 14. mája 2012 a postupom

krajskej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. a jej oznámením

zo 4. septembra 2012, ku ktorému malo dôjsť tým, že pri vybavovaní podnetu

a opakovaného podnetu sťažovateľky bol postup tak okresnej prokuratúry, ako aj krajskej

prokuratúry „svojvoľný a arbitrárny, príslušné právne normy boli aplikované takým

spôsobom, že bol úplne poprený ich účel a význam. Závery vybavenia podnetu boli iba

autoritatívne skonštatované, pričom podnet sťažovateľky fakticky vybavený vôbec nebol,

keďže meritórne vybavenie podnetu bolo nahradené vysvetľovaním absencie oprávnenia

podať podnet v úplne inom procesnom režime.“.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci

vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.

Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ

podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej

veci.

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie

návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže

vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu,

pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,

vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre ak nie je ďalej ustanovené inak,

nadriadený prokurátor je oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má

postupovať v konaní a pri plnení úloh.

Podľa judikatúry ústavného súdu podnet v zmysle § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre,

ako aj opakovaný podnet podľa § 34 zákona o prokuratúre poskytujú sťažovateľke účinnú

ochranu jej práv a právom chránených záujmov (m. m. , ,

, , , , ). Podnet, ako aj

opakovaný podnet zakladajú povinnosť príslušného prokurátora, resp. nadriadeného

prokurátora sa ním zaoberať, vybaviť ho a spôsob vybavenia oznámiť podnecovateľovi.

Sťažovateľka proti oznámeniu okresnej prokuratúry č. k. -28 zo 14. mája

2012 podala – ako ho sama nazvala – „opakovaný podnet“ podľa § 34 ods. 1 zákona

o prokuratúre, o ktorom rozhodovala krajská prokuratúra a vybavila ho oznámením č. k. 1

KPt 374/12-14 zo 4. septembra 2012. Ďalší opakovaný podnet podľa § 34 ods. 2 zákona

o prokuratúre však sťažovateľka už nepodala s odôvodnením, že „ďalší opakovaný podnet

na Generálnu prokuratúru SR nie je v zmysle ust. ,

prípustný“, a teda „Žiaden iný prostriedok nápravy“ ako podanie sťažnosti ústavnému súdu

„nemá sťažovateľka k dispozícii“. Tieto tvrdenia však sťažovateľka nepodporila žiadnou

ďalšou argumentáciou.

Ústavný súd už aj v predchádzajúcich konaniach vyslovil právny názor, že

vynechanie opakovaného podnetu a ďalšieho opakovaného podnetu ako právneho

prostriedku nápravy v rámci sústavy orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožno

nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným súdom, pretože takto by sa

obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen preveriť

skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré

by účinne napomohli odstráneniu procesných alebo faktických prekážok zákonného postupu

(obdobne , ).

Ústavnému súdu nie je známy žiaden dôvod, aby sa vo veci sťažovateľky odchýlil od

uvedeného právneho názoru. Zákon o prokuratúre poskytoval a stále poskytuje sťažovateľke

aj ďalší prostriedok nápravy – ďalší opakovaný podnet, ktorým sa mohla, resp. môže

domáhať preskúmania zákonnosti tak napadnutého oznámenia okresnej prokuratúry, ako aj

oznámenia krajskej prokuratúry v predmetnej veci. Uvedený právny prostriedok umožňoval,

resp. umožňuje sťažovateľke dosiahnuť účinnú nápravu vzhľadom na právomoc

nadriadeného prokurátora (generálneho prokurátora Slovenskej republiky) záväzným

pokynom nariadiť prijatie efektívnych opatrení v predmetnej veci, ak by na základe

ďalšieho opakovaného podnetu sťažovateľky dospel k záveru, že oznámenie krajskej

prokuratúry č. k. -14 zo 4. septembra 2012, ale aj oznámenie okresnej

prokuratúry č. k. -28 zo 14. mája 2012 boli v rozpore so zákonom.

Pokiaľ sťažovateľka tvrdí, že ustanovenia § 34 ods. 2 a 3 zákona o prokuratúre jej

neumožňujú využiť ďalší opakovaný podnet, ústavný súd uvádza, že s touto argumentáciou

sa nemožno stotožniť.

Ustanovenie § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre bráni podaniu ďalšieho opakovaného

podnetu iba v prípade neuvedenia nových skutočností. Avšak podľa názoru ústavného súdu

práve skutočnosti, tak ako sú prednesené v sťažnosti ústavnému súdu, by mali byť tými

„novými skutočnosťami“, ako ich má na mysli zákon o prokuratúre a o ktorých má

právomoc rozhodnúť nadriadený orgán prokuratúry. Inými slovami, spôsob vybavenia

opakovaného podnetu krajskou prokuratúrou ešte sťažovateľka pred orgánmi prokuratúry

nenapádala, ale sa obrátila priamo na ústavný súd. Išlo by pritom vo svojej podstate

o podnet na preskúmanie správnosti postupu krajskej prokuratúry, ktorý ešte predmetom

prieskumu zákonnosti nemohol byť.

Pokiaľ ide o ustanovenie § 34 ods. 3 zákona o prokuratúre, už len zo samotného jeho

znenia vyplýva, že v prípade sťažovateľky neprichádza do úvahy (je tu absencia „iného“

podávateľa podnetu).

Použitie právneho prostriedku nápravy, ktorým je ďalší opakovaný podnet, je

v zmysle podmienkou konania vo veci individuálnej

ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom (napr. ).

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Po preskúmaní sťažnosti ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka, zastúpená

kvalifikovaným právnym zástupcom, v sťažnosti neuvádza nijaké dôvody, a už vôbec nie

dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal ústavný súd postupovať podľa § 53

ods. 2 .

Vzhľadom na uvedené bolo potrebné pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľky odmietnuť ako neprípustnú pre nevyčerpanie všetkých opravných

prostriedkov ( v spojení s ).

Pretože sťažnosť sťažovateľky bola ako celok odmietnutá, bolo už bez právneho

dôvodu zaoberať sa jej ďalšími návrhmi, rozhodovanie o ktorých je podmienené

vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. februára 2013