Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 180/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. mája 2009 predbežne

prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., a. s., B., právne zastúpenej advokátom

JUDr. J. S., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Krajským

súdom v Bratislave pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., a. s., o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. marca

2009 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) v konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod

sp. zn. . Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 24. marca 2009.

Zo sťažnosti vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný

súd“) sp. zn. zo 14. augusta 2008 podľa bol

oslobodený spod obžaloby obžalovaný T. B. (ďalej len „obžalovaný“), a to pre trestný čin

podvodu podľa a účinného do 31. decembra 2005.

Trestné stíhanie voči obžalovanému sa viedlo preto, že 20. júla 2005 obchodná spoločnosť

T., s. r. o. (ďalej len „dlžníčka“), ktorej generálnym riaditeľom bol obžalovaný, uzatvorila

písomnú zmluvu o pôžičke so sťažovateľkou ako veriteľkou, podľa ktorej si od sťažovateľky

požičala 1 300 000 Sk s termínom splatnosti 12. augusta 2005. Sťažovateľka poukázala na

účet dlžníčky čiastku 1 000 000 Sk, pričom ďalšiu sumu už dlžníčka nepožadovala. Dlžníčka

a obžalovaný sa zaviazali v prípade neuhradenia dlžnej čiastky ručiť celým svojím

majetkom. Sťažovateľka zistila, že obžalovaný v skutočnosti nie je vlastníkom bytov v B.

a Č., hoci to tak deklaroval. Takýmto konaním spôsobil obžalovaný sťažovateľke škodu vo

výške 1 000 000 Sk. Ďalej 2. septembra 2005 medzi sťažovateľkou ako predávajúcou

a dlžníčkou ako kupujúcou sa uzatvorila kúpna zmluva o predaji motorového vozidla

Hyundai SM Santa Fé za 654 500 Sk, pričom vozidlo si obžalovaný zapožičal už v júni 2005

s tým, že ho v budúcnosti odkúpi. Podľa zápisnice o vzájomnej dohode sa zaviazal do 12.

septembra 2005 uhradiť kúpnu cenu, čo však neurobil. Pre prípad nezaplatenia dlhu sa

zaviazal ručiť svojím bytom v B. Okresný súd dospel k záveru, že skutok, pre ktorý bol

obžalovaný trestne stíhaný, nie je trestným činom. Podľa

odkázal súd sťažovateľku ako poškodenú s jej nárokom na náhradu škody na konanie vo

veciach občianskoprávnych.

Sťažovateľka, ktorá si ako poškodená uplatnila v adhéznom konaní nárok na

náhradu škody, podala proti rozsudku okresného súdu odvolanie, v ktorom namietala

porušenie svojich práv na spravodlivé súdne konanie, keďže vôbec nebola upovedomená

ako poškodená o termíne hlavného pojednávania, na ktorom bol rozsudok okresného súdu

vyhlásený. O rozsudku sa dozvedela iba z masovokomunikačných prostriedkov. Proti

rozsudku podal odvolanie aj prokurátor.

Uznesením krajského súdu sp. zn. na verejnom zasadnutí konanom

12. marca 2009 bolo odvolanie prokurátora podľa zamietnuté.

Zamietnuté bolo aj odvolanie sťažovateľky, a to podľa .

Oslobodzujúci rozsudok preto nadobudol právoplatnosť. Do termínu podania sťažnosti

nebolo uznesenie krajského súdu sťažovateľke doručené.

Podľa presvedčenia sťažovateľky okresný súd pochybil, keď sťažovateľku

neupovedomil o hlavnom pojednávaní konanom 31. decembra 2008 (sťažovateľka má

zrejme na mysli dátum 14. augusta 2008, keď bol rozsudok okresného súdu vyhlásený).

Rovnako neupovedomil ani jej právneho zástupcu. Sťažovateľke tým nebolo umožnené

vykonávať procesné úkony poškodenej strany na hlavnom pojednávaní, najmä sa nemohla

vyjadriť k vykonaným dôkazom, nemohla podať návrh na doplnenie dokazovania a nemohla

využiť svoje právo na záverečnú reč. Postupom okresného súdu boli „prelomené“ najmä

ustanovenia , a , a . Krajský súd

pri svojom rozhodovaní o odvolaní sťažovateľky ako poškodenej neprihliadol na uvedené

porušenia zákona okresným súdom a „prelomil“ tak ustanovenie § 321 ods. 1 písm. a), d)

a f) . Podľa názoru sťažovateľky mal krajský súd rozsudok okresného

súdu zrušiť a v zmysle mal vec vrátiť okresnému súdu na

ďalšie konanie. Sťažnosť teda smeruje proti postupu a rozhodovaniu krajského súdu, ktorý

mal zákonným spôsobom vytvoriť podmienky pre nápravu spomenutých chýb okresného

súdu.

Sťažovateľka žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov a dohovoru v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. 2 To

1/2009 s tým, aby sťažovateľke bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 3 319,39 eur,

ako aj náhrada trov konania v sume 304,87 eur na účet právneho zástupcu sťažovateľky.

Zo spisu okresného súdu sp. zn. , ktorý si ústavný súd zadovážil,

vyplývajú tieto relevantné skutočnosti:

Hlavné pojednávanie sa malo konať 5. júna 2008 o 11.00 h. Zo zápisnice o hlavnom

pojednávaní (č. l. 463 a č. l. 464) vyplýva, že obžalovaný ani jeho obhajca sa nedostavili na

pojednávanie, pričom doručenie predvolania obžalovanému nebolo vykázané. Preto bolo

hlavné pojednávanie odročené na 14. august 2008 o 12.00 h s tým, že prítomný prokurátor

zobral termín hlavného pojednávania na vedomie a neprítomný obžalovaný mal byť

predvolaný.

Z písomného ručne písaného referátu sudkyne zo 6. júna 2008 (č. l. 465) vyplýva, že

kancelária okresného súdu dostala pokyn predvolať na hlavné pojednávanie 14. augusta

2008 o 12.00 h obžalovaného a jeho obhajcu. Z pripojených návratiek je zrejmé, že

obžalovaný prevzal predvolanie 25. júna 2008 a splnomocnenec obhajcu 17. júna 2008.

Zo zápisnice z hlavného pojednávania zo 14. augusta 2008 (č. l. 466) vyplýva, že boli

osobne prítomní prokurátor, obžalovaný a jeho obhajca. Okresný súd preto rozhodol, že

pojednávanie možno vykonať. Na záver hlavného pojednávania (č. l. 469) bol vyhlásený

rozsudok, po ktorom prokurátor podal proti rozsudku okresného súdu odvolanie.

Z rozsudku okresného súdu č. k. -470 zo 14. augusta 2008 vyplýva, že

ním bol obžalovaný podľa oslobodený spod obžaloby

v celom rozsahu, pričom podľa bola sťažovateľka ako

poškodená odkázaná s nárokom na náhradu škody na konanie vo veciach

občianskoprávnych. Podľa názoru okresného súdu uvedeného vo výroku rozsudku skutok,

pre ktorý bola podaná obžaloba, nie je trestným činom.

Z rukou písaného referátu sudkyne z 28. septembra 2008 (č. l. 479) vyplýva, že

rozsudok mal byť doručený prokurátorovi, obžalovanému, jeho obhajcovi a právnemu

zástupcovi sťažovateľky ako poškodenej. Právny zástupca sťažovateľky prevzal rozsudok 10.

októbra 2008 cestou splnomocnenkyne.

Podaním z 19. augusta 2008 doručeným okresnému súdu 20. augusta 2008 (č. l. 480)

podala sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu proti rozsudku okresného

súdu odvolanie. Sťažovateľka sa o oslobodzujúcom rozsudku okresného súdu dozvedela

z masovokomunikačných prostriedkov, keďže o termíne hlavného pojednávania nebola

vyrozumená, hoci sa tak malo stať. K meritu veci sa sťažovateľka nevie vyjadriť a odvolanie

odôvodňuje preto tým, že postupom okresného súdu jej bolo odňaté oprávnenie strany

v trestnom konaní, najmä právo konať na súde. Bolo tým prelomené jej právo na

spravodlivé súdne konanie. Navrhuje, aby krajský súd pre túto procesnú vadu rozsudok

okresného súdu zrušil v celosti a vec vrátil na ďalšie konanie. Rovnaké argumenty sú

obsiahnuté aj v ďalšom odvolaní sťažovateľky z 13. októbra 2008 doručenom okresnému

súdu 16. októbra 2008 (č. l. 481).

Z odôvodnenia odvolania prokurátora z 9. októbra 2008 doručeného okresnému

súdu 10. októbra 2008 (č. l. 482 a č. l. 482 p. v.) vyplýva, že na odvolaní podanom na

hlavnom pojednávaní 14. augusta 2008 trvá a žiada, aby krajský súd zrušil rozsudok

okresného súdu v celom rozsahu a vec vrátil na ďalšie konanie. Podľa názoru prokurátora

niektoré skutkové závery, ale najmä niektoré právne závery okresného súdu treba považovať

za neakceptovateľné. V skutočnosti totiž došlo k spáchaniu trestného činu.

Zo zápisnice o verejnom zasadnutí krajského súdu z 12. marca 2009 (č. l. 493 až

č. l. 495) vyplýva, že bol osobne prítomný právny zástupca sťažovateľky ako poškodenej.

V rámci konečného návrhu uviedol, že sa pripája k odvolaniu prokurátora, a zároveň

poukazuje na dôvody odvolania uvedené v písomnom podaní zo 16. októbra 2008. Navrhuje

rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Z uznesenia krajského súdu č. k. -496 z 12. marca 2009 (č. l. 496 až

č. l. 500) vyplýva, že odvolanie prokurátora bolo podľa

zamietnuté. Zamietnuté bolo aj odvolanie sťažovateľky ako poškodenej podľa § 316 ods. 1

. Podľa názoru krajského súdu spáchaný skutok nie je pre nedostatok

úmyslu trestným činom. Odvolanie sťažovateľky ako poškodenej bolo zamietnuté ako

odvolanie podané neoprávnenou osobou, a to s poukazom na oslobodzujúci rozsudok

v súvislosti s .

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podľa názoru ústavného súdu sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, podľa ktorého postupom okresného

súdu jej bol znemožnený výkon procesných oprávnení poškodenej strany v trestnom konaní,

keďže o poslednom hlavnom pojednávaní konanom 14. augusta 2008 sa dozvedela iba

dodatočne z masovokomunikačných prostriedkov, pretože ani ju, ale ani jej právneho

zástupcu okresný súd o termíne tohto hlavného pojednávania neupovedomil. Toto porušenie

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nenapravil ani krajský súd v odvolacom konaní.

Z listinných dôkazov, ktoré mal ústavný súd k dispozícii, nepochybne vyplýva, že

sťažovateľka, ale ani jej právny zástupca neboli o termíne hlavného pojednávania konaného

14. augusta 2008 upovedomení, a preto sa ani nezúčastnili tohto hlavného pojednávania.

Nemohli ani využiť práva, ktoré poškodenému ako strane trestného konania v danom štádiu

prislúchali.

Vo všeobecnosti možno uviesť, že poškodený je v trestnom konaní osobou, ktorej

bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda,

alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody (§ 46 ods. 1

prvá veta ). Procesné aktivity poškodeného majú byť zamerané tak, aby

sa vytvoril podklad pre odškodnenie poškodeného. Poškodený sa môže síce odvolať proti

rozsudku, avšak je oprávnenou osobou na podanie odvolania iba pre nesprávnosť výroku

o náhrade škody [ ]. Poškodený teda nie je

oprávnený odvolať sa proti výrokom rozsudku týkajúcim sa viny a trestu. Všeobecný súd

môže v trestnom konaní poškodenému uplatňovaný nárok priznať alebo odkázať

poškodeného na konanie vo veciach občianskoprávnych. Nemôže teda uplatnený nárok

zamietnuť.

Z hľadiska aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 dohovoru na poškodeného ako stranu

v trestnom konaní je podstatné, aby výsledok konania bol určujúci pre občianske právo

poškodeného na náhradu škody (Moreira Azevedo proti Portugalsku z 23. októbra 1990,

Perez proti Francúzsku z 12. februára 2004, Pfleger proti Českej republike z 27. júna 2004).

V danom prípade sťažovateľkin nárok na náhradu škody (1 000 000 Sk pôžičky

a 654 500 Sk kúpnej ceny motorového vozidla) splýva s vymáhaním jej zmluvných

nárokov. Sťažovateľka má totiž primárne nárok na vrátenie požičaných peňazí v zmysle

podmienok stanovených zmluvou o pôžičke, ako aj nárok na zaplatenie kúpnej ceny za

odpredaj motorového vozidla v zmysle kúpnej zmluvy.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti nemožno dospieť k záveru, že by výsledok

trestného konania voči obžalovanému bol určujúci pre občianske práva uplatňované

sťažovateľkou v rámci trestného konania (adhézneho konania). Napokon ani výsledok

trestného konania, ktorým bolo oslobodenie obžalovaného spod obžaloby z dôvodu, že

skutok spáchaný obžalovaným nebol trestným činom, nemá zásadný vplyv na

občianskoprávne uplatňovanie nárokov sťažovateľky. Tieto nároky i naďalej (nezávisle na

výsledku trestného konania) možno uplatňovať v občianskom súdnom konaní, a to buď

z titulu zmluvného plnenia alebo z titulu vydania bezdôvodného obohatenia (v prípade,

keby sa zmluva o pôžičke, resp. kúpna zmluva ukázali ako neplatné).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. mája 2009