Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 496/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. októbra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť R. T., B., zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. F., Advokátska

kancelária, B., vo veci namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu podľa

čl. 17 ods. 1 a 2, práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2, práva na

spravodlivý proces podľa a práva na slobodu a

osobnú bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom a prípisom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. IV Pz

87/12-8 z 18. júna 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. T. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júla 2012

doručená sťažnosť R. T. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia

základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1 a 2, práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa a 2, práva na spravodlivý proces podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na slobodu a osobnú bezpečnosť podľa čl.

5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom a prípisom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna

prokuratúra“) č. k. -8 z 18. júna 2012 (ďalej aj „prípis generálnej prokuratúry“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že uznesením Okresného riaditeľstva

Policajného zboru Bratislava II, odboru kriminálnej polície, I. oddelenia všeobecnej

kriminality (ďalej len „okresné riaditeľstvo Policajného zboru“) ČVS: ORP-459/1-OVK-

B2-2012 zo 17. apríla 2012 bolo začaté trestné stíhanie proti sťažovateľovi (spolu s ďalšími

dvomi osobami) a vznesené mu obvinenie za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby

omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov podľa § 172 ods. 1 písm. c)

a d), ods. 3 písm. c) . Na základe sťažnosti podanej sťažovateľom proti

uvedenému uzneseniu prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava II (ďalej len „okresná

prokuratúra“) uznesením sp. zn. z 18. apríla 2012 napadnuté uznesenie zrušila

a vyšetrovateľovi uložila, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Vyšetrovateľ okresného

riaditeľstva Policajného zboru uznesením ČVS: ORP-459/1-OVK-B2-2012

z 18. apríla 2012 vylúčil trestnú vec sťažovateľa na samostatné konanie pod ČVS: ORP-

a uznesením z 23. apríla 2012 bolo začaté proti sťažovateľovi trestné

stíhanie. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť, ktorú okresná prokuratúra

uznesením č. k. -13 z 25. apríla 2012 ako nedôvodnú zamietla. Uznesením

sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. z 26. apríla 2012 bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodov

uvedených v ustanovení , a a okresný súd

neprijal písomný sľub sťažovateľa. Keďže sťažovateľ bol toho názoru, že nie sú dôvody

na jeho trestné stíhanie, ako aj dôvody väzby, prostredníctvom svojho právneho zástupcu

podal 5. mája 2012 na generálnej prokuratúre návrh na postup podľa § 363 ods. 1 Trestného

poriadku. Generálna prokuratúra prípisom č. k. -8 z 18. júna 2012 podanie

právneho zástupcu sťažovateľa vyhodnotila ako „návrh obvineného podľa § 363 Trestného

poriadku na zrušenie právoplatného uznesenia prokurátora Okresnej prokuratúry

Bratislava II sp. zn. z 25. 04. 2012“ a jeho preskúmaním dospela k záveru, že

nie sú splnené podmienky na zrušenie právoplatného uznesenia prokurátora podľa § 365

ods. 1 v spojení s uznesením vyšetrovateľa okresného riaditeľstva

Policajného zboru, v dôsledku čoho návrh ako nedôvodný odložila. Vo svojom prípise

2

okrem iného uviedla: „V ďalšom štádiu konania bude povinnosťou orgánov činných

v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace tak proti

obvinenému, ako aj v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávať dôkazy tak, aby umožnili

v danej veci spravodlivé rozhodnutie ( ).“

3. Sťažovateľ považuje prípis generálnej prokuratúry, ktorým ho upovedomila

o spôsobe vybavenia jeho návrhu na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom

konaní a jeho odôvodnenie za „objektívne nelogické, účelové, nepravdivé a zákonne

nepodložené“. Namieta, že tým, že generálna prokuratúra vo svojom prípise uviedla, že

neexistujú podmienky na zrušenie právoplatného uznesenia prokurátora postupom podľa

, došlo k porušeniu jeho práva na osobnú slobodu podľa

ods. 1 a 2, práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2, práva

na spravodlivý proces podľa a práva na slobodu a osobnú bezpečnosť

podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru, žiada o jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie

a rozhodnutie generálnej prokuratúre a uloženie jej povinnosti zaplatiť sťažovateľovi

náhradu trov konania.

II.

4. Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach

fyzických alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo

slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) nebránia jeho

prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

3

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

6. Predmetom sťažnosti sťažovateľa je tvrdené porušenie jeho základných práv podľa

a 2 v spojení s a 2 a a práva na slobodu

a osobnú bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru prípisom generálnej prokuratúry č. k.

-8 z 18. júna 2012. Generálny prokurátor, zastúpený riaditeľom trestného

odboru, vyhodnotil návrh podaný generálnej prokuratúre ako mimoriadny opravný

prostriedok, na základe ktorého preskúmal kompletný spisový materiál vzťahujúci sa

na trestnú vec sťažovateľa, a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na zrušenie

právoplatného rozhodnutia prokurátora podľa .

7. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta nezákonný postup

vyšetrovateľa okresného riaditeľstva Policajného zboru, okresnej prokuratúry a generálnej

prokuratúry v prípravnom trestnom konaní, v ktorom bolo proti nemu vznesené obvinenie

pre podozrenie zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, a tvrdí, že uznesenia napadnutých orgánov

neboli náležite odôvodnené.

8. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Nadväzne na citovaný článok dopĺňa právnu úpravu prípustnosti konania

o sťažnosti fyzických osôb a právnických osôb , podľa

ktorého sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné

právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne

poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

4

9. Princíp subsidiarity znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení

sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže

v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich práv

prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané

porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj

právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Zmyslom a účelom uvedeného princípu

subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne

úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených

kompetencií. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby

alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie

ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných

právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonom upraveným spôsobom pred iným

súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu

nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. , ,

, , ).

10. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa smeruje proti

postupu a rozhodnutiu orgánov činných v trestnom konaní vo fáze prípravného (trestného)

konania, keď o odôvodnenosti, a teda zákonnosti a ústavnosti trestného stíhania sťažovateľa

meritórne zatiaľ príslušný všeobecný súd nerozhodoval. Z uvedeného okrem iného vyplýva,

že platná právna úprava trestného konania umožňuje sťažovateľovi ako obvinenému, a príp.

aj v ďalšom štádiu trestného konania (po prípadnom podaní obžaloby) ako obžalovanému,

právne účinným spôsobom namietať porušenie základných práv a slobôd garantovaných

, resp. práv garantovaných dohovorom, ku ktorým malo dôjsť v dôsledku údajného

nezákonného postupu vyšetrovateľa a generálnej prokuratúry v predmetnej trestnej veci.

Je nutné skonštatovať, že vyšetrovanie v predmetnej trestnej veci nie je skončené a

sťažovateľ ako strana trestného konania má už v rámci prípravného konania postavenie

a tomu korešpondujúcu plnú spôsobilosť aktívne zasahovať do objasňovania skutkovo

relevantných okolností a skutočností kladených mu za vinu. Tak ako súd prvého stupňa,

ktorý bude oprávnený konať a rozhodovať v trestnej veci sťažovateľa po skončení

prípravného konania, aj odvolací súd v prípade podania odvolania v predmetnej trestnej veci

5

sú súdmi s plnou jurisdikciou, v právomoci ktorých je posúdenie všetkých relevantných

skutkových aj právnych okolností prípadu vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov

prípravného konania v trestnej veci sťažovateľa v tomto štádiu trestného stíhania

predchádzajúcemu podaniu obžaloby (obdobne napr. alebo ).

11. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že trestné konanie predstavuje

od svojho začiatku až po koniec organický celok, v ktorom sa v rámci vykonávania

jednotlivých úkonov a realizáciou garancií na ochranu práv a slobôd zo strany orgánov

činných v trestnom konaní môžu a majú naprávať, resp. korigovať prípadné predchádzajúce

pochybenia týkajúce sa aj porušenia základných práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1

. Preto spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania možno sťažnosťou

podľa namietať porušenia chránených základných práv

a slobôd, ku ktorým došlo v priebehu trestného konania a neboli v jeho priebehu odstránené.

Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ mal a má v systéme

všeobecného súdnictva, ako aj v rámci prípravného trestného konania k dispozícii účinné

prostriedky na ochranu v sťažnosti označených práv, ktoré mali byť porušené namietaným

uznesením a prípisom generálnej prokuratúry, a preto ústavný súd odmietol jeho sťažnosť

podľa z dôvodu nedostatku svojej právomoci (obdobne

napr. ).

12. K námietke sťažovateľa, že vybavenie jeho návrhu generálnou prokuratúrou̶

odložením malo za následok porušenie jeho v bode 3 označených práv ešte, ústavný súd

uvádza, že zrušovanie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní (trestnom) je

upravené v tretej časti v ôsmej hlave s označením „Mimoriadne opravné

prostriedky“. Z ustanovení tejto hlavy jednoznačne vyplýva, že nikto nemá právny nárok

(ani ústavnoprávny nárok) na to, aby jeho podaniu (v prípade sťažovateľa návrhu

na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní) bolo vyhovené. Ak dôkazy,

ktoré boli vykonané v predchádzajúcom konaní, nedávajú dostatočný podklad na vedenie

trestného stíhania, resp. na pokračovanie v trestnom stíhaní, generálna prokuratúra nie je

povinná zrušiť napadnuté uznesenie okresnej prokuratúry. Sťažovateľ ako obvinený

6

a osoba, ktorá podala návrh podľa generálnej prokuratúre, má

zákonné právo domáhať sa len toho, aby sa jeho podaním generálna prokuratúra riadne

zaoberala. Nemá však nárok na to, aby výsledok konania zodpovedal jeho predstavám

a zámerom (, ).

13. Okrem už uvedeného ústavný súd v iných konaniach o sťažnostiach opakovane

judikoval, že súčasťou práva na inú právnu ochranu nie je právo na podanie mimoriadneho

opravného prostriedku, nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy

a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo slobôd ().

Oprávnenie na podanie mimoriadneho opravného prostriedku generálnym prokurátorom

nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana. Z a dohovoru

nemožno teda vyvodiť povinnosť vyhovieť podanému podnetu, pretože posúdenie podnetu

je vo výlučnej právomoci generálneho prokurátora (, ).

14. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). V zmysle

konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva

alebo slobody na strane druhej. Preto ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi

namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sťažovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne

(, , ).

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti dospel k záveru, že generálna

prokuratúra vybavila návrh sťažovateľa z 5. mája 2012 prípisom č. k. -8

z 18. júna 2012 zákonným spôsobom, keď nezistiac dôvody na zrušenie napadnutého

rozhodnutia upovedomila sťažovateľa prostredníctvom jeho splnomocneného zástupcu

o svojich záveroch z prešetrenia veci, v zmysle ktorých považovala rozhodnutie okresnej

prokuratúry za zákonné.

7

Ústavný súd preto dospel k záveru, že napadnutým prípisom generálnej prokuratúry

nemohlo dôjsť k porušeniu sťažovateľom označených práv, a preto bolo potrebné sťažnosť

odmietnuť aj pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

15. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že sťažnosť je chronologickým

zhrnutím skutkového stavu dosiaľ uskutočneného trestného konania v prípravnom štádiu,

pričom okrem označenia práv podľa a dohovoru, ku ktorým v doterajšom konaní

malo podľa tvrdení sťažovateľa dôjsť, v sťažnosti absentuje akákoľvek ústavno-právna

argumentácia pre namietané porušenie označených práv.

16. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25

ods. 2 tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. októbra 2012

8