Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 263/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. júna 2012

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom

doc. JUDr. B. F., PhD., B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20

ods. 1 a , práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia

a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom a uzneseniami Okresného súdu Kežmarok sp. zn.

zo 16. marca 2012, sp. zn. zo 16. marca 2012, sp. zn.

zo 16. marca 2012, sp. zn. zo 16. marca 2012, sp. zn.

zo 16. marca 2012, sp. zn. zo 16. marca 2012, sp. zn.

zo 16. marca 2012, sp. zn. zo 16. marca 2012, sp. zn.

zo 16. marca 2012, sp. zn. zo 16. marca 2012, sp. zn.

zo 16. marca 2012, sp. zn. zo 16. marca 2012, sp. zn.

zo 16. marca 2012, sp. zn. zo 16. marca 2012, sp. zn.

zo 16. marca 2012, sp. zn. zo 16. marca 2012, sp. zn.

zo 16. marca 2012, sp. zn. zo 16. marca 2012, sp. zn.

zo 16. marca 2012, sp. zn. zo 16. marca 2012 a sp. zn.

zo 16. marca 2012 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. až

sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 11. apríla

2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“),

vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“), práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“), ako aj namietaného porušenia a

dohovoru postupom a v záhlaví vymenovanými uzneseniami Okresného súdu Kežmarok

(ďalej len „napadnuté rozhodnutia okresného súdu“).

2. Okresný súd svojimi napadnutými rozhodnutiami vylúčil v záhlaví označených

veciach konajúceho súdneho exekútora JUDr. R. K. (ďalej len ,,súdny exekútor“)

z vykonávania exekúcií, a to z dôvodu, že bol pred vymenovaním do funkcie súdneho

exekútora zamestnancom sťažovateľky ako účastníčky exekučného konania (v danom

prípade oprávnenej), čo podľa názoru okresného súdu zakladá dôvod na jeho vylúčenie.

3. V súvislosti s vylúčením súdneho exekútora z exekúcie sťažovateľka namietala

porušenie svojich základných práv označených v úvodnej časti tohto uznesenia.

4. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,

v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa a ,

práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj porušenie čl. 12

ods. 2 a dohovoru postupom a napadnutými rozhodnutiami okresného súdu,

zruší napadnuté rozhodnutia okresného súdu a veci vráti na ďalšie konanie a prizná jej

primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (,

, ).

8. Sťažovateľka namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a a práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu, ako

aj porušenie a dohovoru postupom a napadnutými rozhodnutiami

okresného súdu.

9. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

v znení neskorších predpisov (ďalej len

„OSP“). V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak

v súlade s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

10. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

až sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú

súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky

a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac

citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

11. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch...

12. Podľa

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“) exekútor

vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Podľa § 4 Exekučného poriadku činnosť

exekútora je nezlučiteľná s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom,

podnikaním, členstvom v štatutárnom orgáne obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo

členstvom v dozornom orgáne obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo s vykonávaním

inej zárobkovej činnosti s výnimkou vedeckej, pedagogickej, literárnej, umeleckej

a publicistickej činnosti. Podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor je vylúčený

z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom

exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti

o jeho nezaujatosti. Podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku len čo sa exekútor dozvie

o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu. Podľa § 30 ods. 4

Exekučného poriadku účastníci exekučného konania majú právo vyjadriť sa o osobe

exekútora. Podľa § 30 ods. 5 Exekučného poriadku účastník môže uplatniť námietku

zaujatosti u exekútora najneskôr do piatich dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí

exekúcie alebo do piatich dní od dňa, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je

exekútor vylúčený. Podľa § 30 ods. 6 Exekučného poriadku v námietke zaujatosti musí byť

uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť exekútor vylúčený, a kedy sa

účastník podávajúci námietku zaujatosti o tomto dôvode dozvedel.

13. Formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom

predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu

s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru. Z uvedeného dôvodu preto v obsahu

týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (obdobne napr. ,

). Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa

Exekučného poriadku je podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu (,

, , ) súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa .

14. Pri rozhodovaní o sťažnostiach podľa ústavný súd

štandardne poukazuje na svoje ústavné postavenie vymedzené v , z ktorého

vyplýva, že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani

mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. , ), ale súdnym orgánom

ochrany ústavnosti. Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne

názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu

vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol alebo nebol

náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže

ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne

nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,

a zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody

(m. m. , , , , ).

O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo

možné uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných

ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (napr. , ,

).

15. Ústavný súd v danom prípade považoval za potrebné zaujať stanovisko

k zásadnému právnemu problému predostretému v podaných sťažnostiach sťažovateľky,

ktorý spočíva v tom, či okresný súd konal v medziach svojej právomoci, keď samotnú

skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom oprávnenej pred vykonávaním exekúcie

(hlavne pre jeho pomer k účastníkovi konania v tomto prípade na strane oprávnenej), ktorá

vzbudzovala dôvodnú pochybnosť o jeho nezaujatosti, považoval za dôvod na jeho

vylúčenie z vykonávania exekúcie (pozri tiež ).

16. Okresný súd v odôvodnení napadnutých rozhodnutí (ktoré boli priložené

k veciam už posudzovaným ústavným súdom o sťažnostiach JUDr. Krutého, pozn.)

v podstatnom uviedol:

„Podľa § 4 EP činnosť exekútora je nezlučiteľná s pracovným pomerom alebo

s obdobným pracovným vzťahom, podnikaním, členstvom v štatutárnom orgáne obchodnej

spoločnosti alebo družstva, alebo členstvom v dozornom orgáne obchodnej spoločnosti

alebo družstva, alebo s vykonávaním inej zárobkovej činnosti s výnimkou vedeckej,

pedagogickej, literárnej, umeleckej a publicistickej činnosti.

Nezlučiteľnosť činnosti súdneho exekútora s pracovným pomerom vyplývajúca z § 4

Exekučného poriadku predstavuje záruku, že súdny exekútor svoju činnosť spočívajúcu

v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí, bude vykonávať nezávisle a nestranne

v zmysle § 3 Exekučného poriadku. Inými slovami súdny exekútor vykonávaním činnosti,

ktorá je nezlučiteľná s pracovným pomerom, môže oprávnene vyvolať pochybnosti o jeho

nestrannosti a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom exekučného konania.

Skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného konania

(v prejednávanej veci oprávneného) je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie

podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorú je v zmysle § 30 ods. 3 Exekučného poriadku

povinný bezodkladne oznámiť súdu (II. časť odôvodnenia nálezu Ústavného súdu SR č. k.

).

Podľa § 57 ods. 4 EP exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom,

ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie, alebo

čiastočné zastavenie exekúcie.

V zmysle posledne citovaného zákonného ustanovenia, rešpektujúc právny názor

Ústavného súdu SR, podľa ktorého všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného

konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania,

dospel súd k záveru, že v prejednávanej exekučnej veci sú splnené zákonné podmienky

pre vylúčenie súdneho exekútora JUDr. R. K. z vykonávania tejto exekúcie.“

17. Ústavný súd v zhode s už uvedeným vo veci napr. konštatuje,

že nezlučiteľnosť činnosti (funkcie) súdneho exekútora s pracovným pomerom vyplývajúca

z § 4 Exekučného poriadku predstavuje záruku, že súdny exekútor svoju činnosť

spočívajúcu v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí bude vykonávať nezávisle

a nestranne v zmysle § 3 Exekučného poriadku. Inými slovami, súdny exekútor

vykonávaním činnosti, ktorá je nezlučiteľná s pracovným pomerom, môže oprávnene

vyvolať pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom exekučného

konania. Uvedené konanie nevylučuje ani disciplinárnu, resp. trestnú zodpovednosť

súdneho exekútora ako verejného činiteľa. Skutočnosť, že súdny exekútor bol

zamestnancom účastníka exekučného konania (v danom prípade oprávneného), je

okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného

poriadku, ktorú je v zmysle § 30 ods. 3 Exekučného poriadku povinný bezodkladne

oznámiť súdu. Ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii pokračuje ten

exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd (§ 30

ods. 11 Exekučného poriadku).

18. S odkazom na citovanú právnu úpravu tak nebolo potrebné preukázať zaujatosť

súdneho exekútora, ale postačilo už samotné preukázanie existencie dôvodných pochybností

o jeho nezaujatosti. Uvedené konštatovanie je konštruované v súlade so zásadou, ku ktorej

dospel v rámci svojej rozhodovacej praxe Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len

„ESĽP“), a to že ,,spravodlivosť musí byť nielen poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je

poskytovaná“ (rozhodnutie Delcourt v. Belgicko, Publication of the European Court of

Human Rights, Series A, č. 11, s. 17, § 31).

19. Ústavný súd po oboznámení sa s postupom okresného súdu a jeho napadnutými

rozhodnutiami konštatuje, že okresný súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné

ustanovenia Exekučného poriadku podstatné pre posúdenie veci interpretoval a aplikoval

ústavne konformným spôsobom, pričom jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov,

sú logické, a preto aj legitímne a z ústavného hľadiska akceptovateľné. Podľa názoru

ústavného súdu postupoval okresný súd ústavne súladným spôsobom, keď rozhodol

o vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného

poriadku z dôvodu, že považoval za preukázanú pochybnosť o jeho nezaujatosti (podobne

, ).

20. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že namietaný postup

a rozhodnutia okresného súdu v označených exekučných konaniach nezasahujú

neprípustným spôsobom do práva sťažovateľky na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru. Označené práva

nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich

záveroch s požiadavkami účastníka konania. Navyše treba uviesť, že z pohľadu ústavného

súdu nemožno skutkové a právne závery okresného súdu považovať za arbitrárne, zjavne

neopodstatnené alebo vydané v rozpore s platnou právnou úpravou.

21. V súvislosti so sťažovateľkiným prejavom nespokojnosti s namietaným postupom

okresného súdu ústavný súd konštatuje, že obsahom základného práva na spravodlivý

proces podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka

konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne

akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné,

preskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod zasahovať

do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných práv

(m. m. , , ). Na základe uvedeného ústavný súd

rozhodol o odmietnutí sťažnosti v tejto jej časti z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti

podľa .

22. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Podľa čl. 1 dodatkového

protokolu každá fyzická osoba alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj

majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu

a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

Toto ustanovenie však nebráni právu štátu prijímať zákony, ktoré považuje za nevyhnutné,

aby upravil užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom alebo zabezpečil platenie

daní alebo iných poplatkov alebo pokút.

23. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého postupu a rozhodnutí okresného súdu

dospel k záveru, že z ich odôvodnení nemožno vyvodiť nič, čo by signalizovalo, že by

mohlo dôjsť k neprípustnému zásahu do základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20

ods. 1 a do práva na ochranu majetku podľa dodatkového protokolu, keďže

okresný súd v posudzovanom prípade ústavne konformným spôsobom interpretoval

a aplikoval príslušné právne normy (v danom prípade ustanovenia Exekučného poriadku).

24. Nemožno akceptovať námietku sťažovateľky, že vylúčením súdneho exekútora

z vykonávania exekúcie došlo k reálnemu ohrozeniu jej majetku existujúceho v podobe

pohľadávky, resp. že ním bola zmarená finalizácia exekučnej činnosti vymožením jej

pohľadávky, pretože v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v exekúcii pokračuje ten

exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého súd poverí vykonaním exekúcie. Vykonanie

exekúcie, resp. vymožiteľnosť pohľadávky oprávneného v konečnom dôsledku nie sú

limitované osobou konkrétneho exekútora.

25. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že medzi namietaným postupom

a rozhodnutiami okresného súdu a základným právom podľa a právom

podľa čl. 1 dodatkového protokolu neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by zakladala

možnosť vysloviť porušenie týchto práv po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

26. Podľa základné práva a slobody sa zaručujú na území

Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie rasu, farbu pleti, jazyk, vieru

a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť

k národnosti alebo k etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno

z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Podľa čl. 14 dohovoru

užívanie práv a slobôd priznaných dohovorom musí byť zabezpečené bez diskriminácie

založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo,

politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť

k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.

27. Ustanovenie má charakter ústavného princípu, ktorý sú

povinné rešpektovať všetky orgány verejnej moci pri výklade a uplatňovaní . Tieto

ustanovenia sú vždy implicitnou súčasťou rozhodovania ústavného súdu, t. j. aj jeho

rozhodovania o porušovaní základných práv a slobôd garantovaných podľa

ods. 1 , a preto ak neboli porušené základné práva a slobody sťažovateľa, nie je

potrebné deklarovať ani porušenie týchto ustanovení ().

28. Ústavný súd aj vo vzťahu k čl. 14 dohovoru poukazuje na judikatúru ESĽP,

z ktorej vyplýva, že uvedený článok iba dopĺňa ostatné hmotnoprávne ustanovenia

dohovoru a jeho protokolov. Tento článok však nemá vlastnú nezávislú existenciu, ale je

účinný len vo vzťahu k právam a slobodám, ktoré sú zaručené ustanoveniami dohovoru

().

29. Porušenie a porušenie zákazu diskriminácie zaručeného

v čl. 14 dohovoru odôvodňovala sťažovateľka tým, že mala v konaní pred všeobecným

súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ňou zaobchádzané odlišne. Z uvedeného

vyplýva, že porušenie označených článkov a dohovoru sťažovateľka spája

s porušením svojho základného práva na súdnu ochranu ( ) a práva

na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 dohovoru), ktorého porušenie však ústavný súd

v postupe a rozhodnutiach okresného súdu nezistil, a preto nemohol konštatovať ani

porušenie zákazu diskriminácie zaručeného a dohovoru, a to

z dôvodu absencie akejkoľvek spojitosti (príčinnej súvislosti) medzi namietaným porušením

označených článkov a dohovoru a namietaným postupom a rozhodnutiami okresného

súdu.

30. Zo všetkých uvedených dôvodov bola sťažnosť sťažovateľky odmietnutá ako

zjavne neopodstatnená ( ).

31. Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch

sťažovateľky uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. júna 2012