Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 179/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2011 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa

prerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti D., s. r. o., právne zastúpenej advokátom

JUDr. P. P., H., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo spoločnosti D., s. r. o., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,

zaručené v a jej právo na prejednanie veci

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

2. Okresnému súdu Piešťany vo veci vedenej pod sp. zn. p r i k a z u j e

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti D., s. r. o., p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume

1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť jej do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Spoločnosti D., s. r. o., p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume

261,82 € (slovom dvestošesťdesiatjeden eur a osemdesiatdva centov), ktorú j e Okresný súd

Piešťany p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. P. P., H., do jedného

mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-11 zo 4. mája 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti D., s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Piešťany (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že „(...) Sťažovateľ sa podaným návrhom na

vypratanie nehnuteľnosti zo dňa 21. 10. 2008 domáhal vypratania nehnuteľností zapísaných

v jeho prospech na LV č. 8284 pre kat. úz. H.(...)

Predmetné konanie bolo vedené pod sp. zn. na Okresnom súde

Piešťany. Sťažovateľ žiadal viacerými písomnými podaniami (25. 11. 2008, 3. 12. 2010)

naposledy sťažnosťou na prieťahy v konaní určenej predsedovi suda zo dňa 23. 02. 2011,

o odstránenie prieťahov v predmetnom konaní a vytýčení termínu pojednávania, nakoľko

posledný úkon súdu známy sťažovateľovi bolo oznámenie o odročení pojednávania zo dňa

2. 9. 2009 vytýčeného pôvodne na termín 27. 09. 2009. Od uvedeného dátumu t. j. od

2. 9. 2009 nebol vykonaný žiaden úkon súdu známy účastníkovi konania a napriek výzvam

od uvedeného dátumu nebol vytýčený termín pojednávania. Spis mal pôvodne pridelený

sudca JUDr. Z., pričom spis bol v dôsledku stáže spomínaného sudcu na Krajskom súde

Trnava pridelený zákonnej sudkyni JUDr. A. a to v priebehu mesiaca júl 2010. Mám však

za to, že uvedená skutočnosť nemôže ospravedlniť vzniknuté prieťahy v súdnom konaní,

ktoré nastali jednak pred ako aj po pridelení spisu JUDr. A. Ďalej uvádzam, že zo strany

sťažovateľa neboli podniknuté žiadne úkony, ktoré by odôvodňovali vzniknuté prieťahy

v predmetnom konaní a uvádzam, že zo strany sťažovateľa nedošlo k žiadnym prieťahom,

nakoľko bol aktívny a svojimi podaniami sa dožadoval rozhodnutia v uvedenej veci. (...)

Mám za to, že nečinnosťou Okresného súdu Piešťany, teda nevykonávaním žiadnych

úkonov súdu a nepojednávaním vo veci došlo k porušeniu článku 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článku 48 ods. 2

Slovenskej republiky v súvislosti s právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

(...) Domnievam sa. že takmer 1,5 ročná absolútna nečinnosť Okresného súdu Piešťany - od

2. 9. 2009 do 24. 02. 2011 možno považovať za závažné porušenie základného práva

vyplývajúceho z článku 6 ods. 1 Dohovoru a článku 48 ods. 2 .

(...) Keďže na dĺžku súdneho konania a lehoty na jeho skončenie nie sú určené intervaly,

musia sa tieto lehoty počítať na mesiace a nie roky. Absolútna nečinnosť súdu v tomto

konaní môže mať závažné následky pre navrhovateľa, nakoľko sa domáha vypratanie

nehnuteľnosti, ktorú podľa názoru sťažovateľa užíva odporca v konaní bez

právneho titulu resp. neplní svoje povinnosti ako platenie nájomného. Takouto nečinnosťou

súdu prelo sťažovateľovi môže vzniknúť škoda, ktorú mu nik neuhradí. (...)

Sťažovateľ uvádza, že z dôvodu postupu Okresného súdu Piešťany bolo porušené

právo spoločnosti D., s. r. o. na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa

Slovenskej republiky právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nakoľko

postupom Okresného súdu Piešťany vznikli neodôvodnené prieťahy v konaní, a nakoľko niet

iného súdu na území Slovenskej republiky, ktorý by chránil jeho základné právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. (...)

Sťažovateľ zároveň žiada aj priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 1 000 Eur z dôvodu porušenia práva na prerokovanie svojej veci bez zbytočných

prieťahov -nekonanie Okresného súdu Piešťany od 02. 09. 2009 do 24. 02. 2011, ktoré

sťažovateľ odôvodňuje tým, že v tomto konaní súd nezabezpečil a neposkytol

garantované právo na súdnu a inú právnu ochranu a ani neodstránil stav právnej neistoty.

(...) v uvedenej veci porušovateľ od 02. 09. 2009 do 24. 02. 2011 vôbec nekonal, napriek

tomu, že sťažovateľ sa opakovane namietal prieťahy v konaní. Ústavný súd SR podľa

ustálenej judikatúry prihliadne na intenzitu porušenia čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 48 ods. 2

, ktorá bola vysoká, keďže prerástla až do úplného popretia tohto práva pre

sťažovateľa. Zároveň podľa názoru ústavného súdu priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia prichádza do úvahy predovšetkým v tých prípadoch, keď porušenie

základného práva alebo slobody nieje už možné napraviť. (...)“.

Sťažovateľka napokon navrhla, aby ústavný súd vo veci nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. porušil právo

D., s. r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa Slovenskej

republiky.

2. Spoločnosti D., s. r. o. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000

Eur (slovom jedentisíc eur), ktoré je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu

3. Spoločnosti D., s. r. o. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 261,82

Eur, ktorú je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť, na účet právneho zástupcu JUDr. P.

P. do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrila predsedníčka

okresného súdu listom sp. zn. Spr 329/11 z 31. mája 2011, v ktorom uviedla tieto

skutočnosti:

„(...) Z obsahu spisového materiálu vedeného pod sp. zn. vyplýva, že

dňa 27. 10. 2008 bol na Okresnom súde Piešťany podaný návrh o vydanie rozkazu na

plnenie na vypratanie nehnuteľnosti. Vec bola pridelená na rozhodnutie zákonnému sudcovi

Mgr. V. Z. pod sp. zn. . Dňa 05. 01. 2009 vytýčil zákonný sudca pojednávanie

na deň 25. 03. 2009, na ktorom boli účastníci vypočutí a pojednávanie bolo odročené na

termín 08. 04. 2009 za účelom doplnenia dokazovania. Dňa 08. 04. 2009 bolo pojednávanie

odročené na 13. 05. 2009 za účelom doplnenia dokazovania výsluchom svedkyne. Toto

pojednávanie sa neuskutočnilo z dôvodu ospravedlnenia neúčasti odporcu, jeho právneho

zástupcu a svedkyne a bolo odročené na neurčito s tým. že právny zástupca odporcu bude

vyzvaný, aby oznámil ukončenie práceneschopnosti. Nakoľko bol zákonný sudca od

03. 06. 2009 do 15. 11. 2009 práceneschopný, predmetná vec bola dňa 18. 09. 2009

dodatkom č. 6 k Rozvrhu práce na rok 2009 pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni

tunajšieho súdu JUDr. L. C. Po ukončení práceneschopnosti Mgr. V. Z. dňa 30. 04. 2010

vytýčil termín pojednávania na deň 30. 06. 2010, ktoré bolo odročené na termín

27. 09. 2010. Vzhľadom na skutočnosť, že zákonný sudca bol od 01. 09. 2010 dočasne

pridelený na výkon funkcie sudcu na Krajský súd v Trnave, všetky spisy v jeho súdnom

oddelení boli prerozdelené medzi ostatných sudcov vybavujúcich civilnú agendu a daná vec

bola dňa 23. 09. 2010 pridelená na prejednanie a rozhodnutie Mgr. K. A. Opatrením

predsedu súdu zo dňa 02. 05. 2011 bola daná vec dňa 09. 05. 2011 pridelená Mgr. V. Z.,

keďže sa jeho dočasné pridelenie na Krajskom súde v Trnave k 30. 04. 2011 skončilo

a doposiaľ zákonný sudca neurobil vo veci žiaden procesný úkon.

Záverom uvádzam, že netrvám na ústnom pojednávaní a súhlasím s tým, aby Ústavný

súd SR upustil od ústneho pojednávania v zmysle ust. .“

3. Právny zástupca sťažovateľky nevyužil svoje právo, aby zaujal stanovisko

k uvedenému vyjadreniu predsedníčky okresného súdu, listom z 13. júna 2011 však

ústavnému súdu oznámil: „V predmetnom konaní žiadame a súhlasíme s upustením

od ústneho pojednávania.“

4. Pretože účastníci konania netrvali na ústnom pojednávaní v napadnutej veci,

ústavný súd podľa upustil v danej veci od ústneho

pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti

dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v , resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. :

Dňa 27. októbra 2008 podala sťažovateľka okresnému súdu návrh na začatie konania

o vydanie rozkazu na plnenie na vypratanie nehnuteľnosti proti N., s. r. o. (ďalej len

„odporca“). Vec bola pridelená na prerokovanie a rozhodnutie zákonnému sudcovi

Mgr. V. Z.

Dňa 24. novembra 2008 sťažovateľka urgovala okresný súd o vydanie predmetného

rozkazu.

Dňa 5. januára 2009 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 25. marec 2009.

Dňa 24. marca 2009 sťažovateľka podala okresnému súdu podrobný „časový

prehľad udalostí a dokumentov“.

Dňa 25. marca 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

8. apríl 2009 pre účely doplnenia dokazovania.

Dňa 30. marca 2009 odporca predložil súdu zväzok súvisiacich dokumentov.

Dňa 8. apríla 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

13. máj 2009 pre účely ďalšieho dokazovania.

Dňa 13. mája 2009 bolo pojednávanie odročené na neurčito, pretože sa nedostavil

odporca a jeho právny zástupca, ako ani predvolaná svedkyňa, ktorí svoju neúčasť na

pojednávaní ospravedlnili. Okresný súd vyzval konateľa odporcu, aby bezodkladne

predložil oznámenie o ukončení jeho práceneschopnosti.

Dňa 10. júla 2009 odporca oznámil súdu, že práceneschopnosť jeho zástupcu ešte

trvá, inak v prípade ukončenia práceneschopnosti má plánovanú dovolenku do 23. augusta

2009.

Dňa 18. septembra 2009 bola vec (do 22. novembra 2009) pridelená na prerokovanie

a rozhodnutie JUDr. L. C. z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti zákonného sudcu.

Dňa 4. mája 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 30. jún 2010.

Dňa 29. júna 2010 bolo súdu doručené ospravedlnenie neúčasti odporcu na

nariadenom pojednávaní z dôvodu zahraničnej služobnej cesty jeho právneho zástupcu.

Dňa 30. júna 2010 bolo pojednávanie odročené na 27. september 2010.

Dňa 2. septembra 2010 bolo vydané upovedomenie účastníkom konania o zrušení

termínu nariadeného pojednávania z dôvodu dočasného pridelenia zákonného sudcu na

výkon funkcie na Krajský súd v Trnave s tým, že opätovný termín pojednávania určí nový

zákonný sudca.

Dňa 23. septembra 2010 súd pridelil vec novej zákonnej sudkyni Mgr. K. A.

Dňa 4. mája 2011 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudcovi

Mgr. V. Z.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP

ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých

kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že doterajší zdĺhavý

priebeh napadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať na vrub faktickej náročnosti

alebo právnej zložitosti prerokovávanej veci. Napokon túto skutočnosť ani predsedníčka

okresného súdu nenamietala.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť

osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v tomto konaní k zbytočným prieťahom, teda doterajšia dĺžka napadnutého konania nebola

vyvolaná správaním sťažovateľky.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje, že

okresný súd bol v napadnutej veci nečinný minimálne v období od 18. septembra 2009 do

4. mája 2010 (sedem mesiacov) a od 2. septembra 2010 až dosiaľ (osem mesiacov).

Okresný súd teda počas viac ako jedného roka vo veci nevykonal absolútne žiadny úkon

smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka

v napadnutej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva

zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ). K týmto prieťahom pritom

nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu

súdu. V súvislosti so skutočnosťou, že v danej veci „z objektívnych dôvodov“ dochádzalo

k permanentným zmenám zákonného sudcu, treba zdôrazniť, že ústavný súd pri

posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené

činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto

pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované

ako objektívne vo vyjadrení predsedníčky okresného súdu. V tejto súvislosti ústavný súd už

uviedol (pozri napr. , , , , ), že

nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí

zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len

v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. v

zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia

umožňujúce prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti

v primeranej lehote. Z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu nevyplýva prijatie účinných

opatrení. Skutočnosť, že okresný súd mal personálne problémy, ktoré nedokázal alebo

nemohol riešiť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu

okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na

rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. ).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v

ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €

najmä z dôvodu, že „v tomto konaní súd nezabezpečil a neposkytol garantované

právo na súdnu a inú právnu ochranu a ani neodstránil stav právnej neistoty“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru

nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za

odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti

zisteného porušenia práv sťažovateľky považuje za primerané v požadovanej sume 1 000 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia za dva účelne

vynaložené úkony právnej služby (prípravu a prevzatie zastúpenia a podanie sťažnosti

z 11. marca 2011). Za dva úkony vykonané v roku 2011 patrí odmena v sume dvakrát po

123,50 € a dvakrát režijný paušál po 7,41 € v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov. Celkové trovy právneho zastúpenia

sťažovateľky predstavujú preto sumu 261,82 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o sťažovateľkou uplatnených trovách konania

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júna 2011