Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 34 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (39)II. ÚS 179/2011
PDF · 253.37 KB
No categories available
II. ÚS 179/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2011 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa
prerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti D., s. r. o., právne zastúpenej advokátom
JUDr. P. P., H., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.
4 C 564/08 a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 564/08 p o r u š i l
základné právo spoločnosti D., s. r. o., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na prejednanie veci
v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
2. Okresnému súdu Piešťany vo veci vedenej pod sp. zn. 4 C 564/08 p r i k a z u j e
konať bez zbytočných prieťahov.
3. Spoločnosti D., s. r. o., p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume
1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť jej do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Spoločnosti D., s. r. o., p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume
261,82 € (slovom dvestošesťdesiatjeden eur a osemdesiatdva centov), ktorú j e Okresný súd
Piešťany p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. P. P., H., do jedného
mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 179/2011-11 zo 4. mája 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti D., s. r. o. (ďalej len
„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Piešťany (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 564/08
(ďalej aj „napadnuté konanie“).
Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že „(...) Sťažovateľ sa podaným návrhom na
vypratanie nehnuteľnosti zo dňa 21. 10. 2008 domáhal vypratania nehnuteľností zapísaných
v jeho prospech na LV č. 8284 pre kat. úz. H.(...)
Predmetné konanie bolo vedené pod sp. zn. 4C/564/2008 na Okresnom súde
Piešťany. Sťažovateľ žiadal viacerými písomnými podaniami (25. 11. 2008, 3. 12. 2010)
naposledy sťažnosťou na prieťahy v konaní určenej predsedovi suda zo dňa 23. 02. 2011,
o odstránenie prieťahov v predmetnom konaní a vytýčení termínu pojednávania, nakoľko
posledný úkon súdu známy sťažovateľovi bolo oznámenie o odročení pojednávania zo dňa
2. 9. 2009 vytýčeného pôvodne na termín 27. 09. 2009. Od uvedeného dátumu t. j. od
2. 9. 2009 nebol vykonaný žiaden úkon súdu známy účastníkovi konania a napriek výzvam
od uvedeného dátumu nebol vytýčený termín pojednávania. Spis mal pôvodne pridelený
sudca JUDr. Z., pričom spis bol v dôsledku stáže spomínaného sudcu na Krajskom súde
Trnava pridelený zákonnej sudkyni JUDr. A. a to v priebehu mesiaca júl 2010. Mám však
za to, že uvedená skutočnosť nemôže ospravedlniť vzniknuté prieťahy v súdnom konaní,
ktoré nastali jednak pred ako aj po pridelení spisu JUDr. A. Ďalej uvádzam, že zo strany
sťažovateľa neboli podniknuté žiadne úkony, ktoré by odôvodňovali vzniknuté prieťahy
v predmetnom konaní a uvádzam, že zo strany sťažovateľa nedošlo k žiadnym prieťahom,
nakoľko bol aktívny a svojimi podaniami sa dožadoval rozhodnutia v uvedenej veci. (...)
Mám za to, že nečinnosťou Okresného súdu Piešťany, teda nevykonávaním žiadnych
úkonov súdu a nepojednávaním vo veci 4C/564/2008 došlo k porušeniu článku 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článku 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky v súvislosti s právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
(...) Domnievam sa. že takmer 1,5 ročná absolútna nečinnosť Okresného súdu Piešťany - od
2. 9. 2009 do 24. 02. 2011 možno považovať za závažné porušenie základného práva
vyplývajúceho z článku 6 ods. 1 Dohovoru a článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
(...) Keďže na dĺžku súdneho konania a lehoty na jeho skončenie nie sú určené intervaly,
musia sa tieto lehoty počítať na mesiace a nie roky. Absolútna nečinnosť súdu v tomto
konaní môže mať závažné následky pre navrhovateľa, nakoľko sa domáha vypratanie
nehnuteľnosti, ktorú podľa názoru sťažovateľa užíva odporca v konaní 4C/564/2008 bez
právneho titulu resp. neplní svoje povinnosti ako platenie nájomného. Takouto nečinnosťou
súdu prelo sťažovateľovi môže vzniknúť škoda, ktorú mu nik neuhradí. (...)
Sťažovateľ uvádza, že z dôvodu postupu Okresného súdu Piešťany bolo porušené
právo spoločnosti D., s. r. o. na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nakoľko
postupom Okresného súdu Piešťany vznikli neodôvodnené prieťahy v konaní, a nakoľko niet
iného súdu na území Slovenskej republiky, ktorý by chránil jeho základné právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. (...)
Sťažovateľ zároveň žiada aj priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
v sume 1 000 Eur z dôvodu porušenia práva na prerokovanie svojej veci bez zbytočných
prieťahov -nekonanie Okresného súdu Piešťany od 02. 09. 2009 do 24. 02. 2011, ktoré
sťažovateľ odôvodňuje tým, že v tomto konaní súd nezabezpečil a neposkytol ústavou
garantované právo na súdnu a inú právnu ochranu a ani neodstránil stav právnej neistoty.
(...) v uvedenej veci porušovateľ od 02. 09. 2009 do 24. 02. 2011 vôbec nekonal, napriek
tomu, že sťažovateľ sa opakovane namietal prieťahy v konaní. Ústavný súd SR podľa
ustálenej judikatúry prihliadne na intenzitu porušenia čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 48 ods. 2
ústavy, ktorá bola vysoká, keďže prerástla až do úplného popretia tohto práva pre
sťažovateľa. Zároveň podľa názoru ústavného súdu priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia prichádza do úvahy predovšetkým v tých prípadoch, keď porušenie
základného práva alebo slobody nieje už možné napraviť. (...)“.
Sťažovateľka napokon navrhla, aby ústavný súd vo veci nálezom takto rozhodol:
„1. Okresný súd Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4C/564/2008 porušil právo
D., s. r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky.
2. Spoločnosti D., s. r. o. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000
Eur (slovom jedentisíc eur), ktoré je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu
3. Spoločnosti D., s. r. o. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 261,82
Eur, ktorú je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť, na účet právneho zástupcu JUDr. P.
P. do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrila predsedníčka
okresného súdu listom sp. zn. Spr 329/11 z 31. mája 2011, v ktorom uviedla tieto
skutočnosti:
„(...) Z obsahu spisového materiálu vedeného pod sp. zn. 4C/564/2008 vyplýva, že
dňa 27. 10. 2008 bol na Okresnom súde Piešťany podaný návrh o vydanie rozkazu na
plnenie na vypratanie nehnuteľnosti. Vec bola pridelená na rozhodnutie zákonnému sudcovi
Mgr. V. Z. pod sp. zn. 4C/564/2008. Dňa 05. 01. 2009 vytýčil zákonný sudca pojednávanie
na deň 25. 03. 2009, na ktorom boli účastníci vypočutí a pojednávanie bolo odročené na
termín 08. 04. 2009 za účelom doplnenia dokazovania. Dňa 08. 04. 2009 bolo pojednávanie
odročené na 13. 05. 2009 za účelom doplnenia dokazovania výsluchom svedkyne. Toto
pojednávanie sa neuskutočnilo z dôvodu ospravedlnenia neúčasti odporcu, jeho právneho
zástupcu a svedkyne a bolo odročené na neurčito s tým. že právny zástupca odporcu bude
vyzvaný, aby oznámil ukončenie práceneschopnosti. Nakoľko bol zákonný sudca od
03. 06. 2009 do 15. 11. 2009 práceneschopný, predmetná vec bola dňa 18. 09. 2009
dodatkom č. 6 k Rozvrhu práce na rok 2009 pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni
tunajšieho súdu JUDr. L. C. Po ukončení práceneschopnosti Mgr. V. Z. dňa 30. 04. 2010
vytýčil termín pojednávania na deň 30. 06. 2010, ktoré bolo odročené na termín
27. 09. 2010. Vzhľadom na skutočnosť, že zákonný sudca bol od 01. 09. 2010 dočasne
pridelený na výkon funkcie sudcu na Krajský súd v Trnave, všetky spisy v jeho súdnom
oddelení boli prerozdelené medzi ostatných sudcov vybavujúcich civilnú agendu a daná vec
bola dňa 23. 09. 2010 pridelená na prejednanie a rozhodnutie Mgr. K. A. Opatrením
predsedu súdu zo dňa 02. 05. 2011 bola daná vec dňa 09. 05. 2011 pridelená Mgr. V. Z.,
keďže sa jeho dočasné pridelenie na Krajskom súde v Trnave k 30. 04. 2011 skončilo
a doposiaľ zákonný sudca neurobil vo veci žiaden procesný úkon.
Záverom uvádzam, že netrvám na ústnom pojednávaní a súhlasím s tým, aby Ústavný
súd SR upustil od ústneho pojednávania v zmysle ust. § 30 ods.2 zákona o ústavnom súde.“
3. Právny zástupca sťažovateľky nevyužil svoje právo, aby zaujal stanovisko
k uvedenému vyjadreniu predsedníčky okresného súdu, listom z 13. júna 2011 však
ústavnému súdu oznámil: „V predmetnom konaní žiadame a súhlasíme s upustením
od ústneho pojednávania.“
4. Pretože účastníci konania netrvali na ústnom pojednávaní v napadnutej veci,
ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho
pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti
dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav
konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 4 C 564/08:
Dňa 27. októbra 2008 podala sťažovateľka okresnému súdu návrh na začatie konania
o vydanie rozkazu na plnenie na vypratanie nehnuteľnosti proti N., s. r. o. (ďalej len
„odporca“). Vec bola pridelená na prerokovanie a rozhodnutie zákonnému sudcovi
Mgr. V. Z.
Dňa 24. novembra 2008 sťažovateľka urgovala okresný súd o vydanie predmetného
rozkazu.
Dňa 5. januára 2009 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 25. marec 2009.
Dňa 24. marca 2009 sťažovateľka podala okresnému súdu podrobný „časový
prehľad udalostí a dokumentov“.
Dňa 25. marca 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
8. apríl 2009 pre účely doplnenia dokazovania.
Dňa 30. marca 2009 odporca predložil súdu zväzok súvisiacich dokumentov.
Dňa 8. apríla 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
13. máj 2009 pre účely ďalšieho dokazovania.
Dňa 13. mája 2009 bolo pojednávanie odročené na neurčito, pretože sa nedostavil
odporca a jeho právny zástupca, ako ani predvolaná svedkyňa, ktorí svoju neúčasť na
pojednávaní ospravedlnili. Okresný súd vyzval konateľa odporcu, aby bezodkladne
predložil oznámenie o ukončení jeho práceneschopnosti.
Dňa 10. júla 2009 odporca oznámil súdu, že práceneschopnosť jeho zástupcu ešte
trvá, inak v prípade ukončenia práceneschopnosti má plánovanú dovolenku do 23. augusta
2009.
Dňa 18. septembra 2009 bola vec (do 22. novembra 2009) pridelená na prerokovanie
a rozhodnutie JUDr. L. C. z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti zákonného sudcu.
Dňa 4. mája 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 30. jún 2010.
Dňa 29. júna 2010 bolo súdu doručené ospravedlnenie neúčasti odporcu na
nariadenom pojednávaní z dôvodu zahraničnej služobnej cesty jeho právneho zástupcu.
Dňa 30. júna 2010 bolo pojednávanie odročené na 27. september 2010.
Dňa 2. septembra 2010 bolo vydané upovedomenie účastníkom konania o zrušení
termínu nariadeného pojednávania z dôvodu dočasného pridelenia zákonného sudcu na
výkon funkcie na Krajský súd v Trnave s tým, že opätovný termín pojednávania určí nový
zákonný sudca.
Dňa 23. septembra 2010 súd pridelil vec novej zákonnej sudkyni Mgr. K. A.
Dňa 4. mája 2011 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudcovi
Mgr. V. Z.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 564/08 dochádza k porušovaniu základného práva
sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci
v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,
alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP
ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho
význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých
kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že doterajší zdĺhavý
priebeh napadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať na vrub faktickej náročnosti
alebo právnej zložitosti prerokovávanej veci. Napokon túto skutočnosť ani predsedníčka
okresného súdu nenamietala.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky
v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť
osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo
v tomto konaní k zbytočným prieťahom, teda doterajšia dĺžka napadnutého konania nebola
vyvolaná správaním sťažovateľky.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje, že
okresný súd bol v napadnutej veci nečinný minimálne v období od 18. septembra 2009 do
4. mája 2010 (sedem mesiacov) a od 2. septembra 2010 až dosiaľ (osem mesiacov).
Okresný súd teda počas viac ako jedného roka vo veci nevykonal absolútne žiadny úkon
smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka
v napadnutej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva
zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K týmto prieťahom pritom
nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu
súdu. V súvislosti so skutočnosťou, že v danej veci „z objektívnych dôvodov“ dochádzalo
k permanentným zmenám zákonného sudcu, treba zdôrazniť, že ústavný súd pri
posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené
činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto
pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované
ako objektívne vo vyjadrení predsedníčky okresného súdu. V tejto súvislosti ústavný súd už
uviedol (pozri napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03), že
nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí
zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len
v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2
zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia
umožňujúce prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti
v primeranej lehote. Z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu nevyplýva prijatie účinných
opatrení. Skutočnosť, že okresný súd mal personálne problémy, ktoré nedokázal alebo
nemohol riešiť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu
okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na
rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02).
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6
ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci
bez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €
najmä z dôvodu, že „v tomto konaní súd nezabezpečil a neposkytol ústavou garantované
právo na súdnu a inú právnu ochranu a ani neodstránil stav právnej neistoty“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za
odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona
o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti
zisteného porušenia práv sťažovateľky považuje za primerané v požadovanej sume 1 000 €.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 3.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia za dva účelne
vynaložené úkony právnej služby (prípravu a prevzatie zastúpenia a podanie sťažnosti
z 11. marca 2011). Za dva úkony vykonané v roku 2011 patrí odmena v sume dvakrát po
123,50 € a dvakrát režijný paušál po 7,41 € v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov. Celkové trovy právneho zastúpenia
sťažovateľky predstavujú preto sumu 261,82 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o sťažovateľkou uplatnených trovách konania
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. júna 2011