Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 403/2012
PDF · 173.62 KB
No categories available
I. ÚS 403/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky Marianny
Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka na neverejnom zasadnutí
22. augusta 2012 prerokoval podanie uvedené na hlavičkovom papieri
predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a v jeho mene podpísané „v z. Lipovský“
č. k. KP 4/2012-34 z 19. júna 2012 označené ako „Námietka zaujatosti sudcov Ústavného
súdu Slovenskej republiky JUDr. Ľudmily Gajdošíkovej, JUDr. Ladislava Orosza, JUDr.
Jána Lubyho“ vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn.
Rvp 3869/2012 a takto
rozhodol:
Sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky Ľudmila Gajdošíková, Ladislav
Orosz a Ján Luby n i e s ú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom
Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 3869/2012.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 25. júna 2012
doručené podanie uvedené na hlavičkovom papieri predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „najvyšší súd“) a v jeho mene podpísané „v z. Lipovský“ (ďalej len
„navrhovateľ“) č. k. KP 4/2012-34 z 19. júna 2012 označené ako „Námietka zaujatosti
sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Ľudmily Gajdošíkovej, JUDr.
Ladislava Orosza, JUDr. Jána Lubyho“ vo veci sťažnosti Miroslava Zuba (ďalej len
„sťažovateľ“) proti najvyššiemu súdu vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 3869/2012.
Sťažovateľ v tomto konaní namieta porušenie základných práv podľa čl. 3, čl. 5 ods. 1 písm.
a) a c), čl. 6 ods. 1 a 2 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 TdoV 13/2011 a jeho
uznesením z 25. januára 2011.
Uvedené podanie navrhovateľa bolo na hlavičkovom papieri predsedu najvyššieho
súdu, ktorý bol na ňom podpísaný v zastúpení navrhovateľa.
Navrhovateľ svoju námietku predpojatosti proti sudkyni ústavného súdu Ľudmile
Gajdošíkovej v podstatnom odôvodnil tým, že „v súvislosti s rozhodovaním o ústavnosti
voľby predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako členka senátu sa bez využitia
opozitného kvóra vyjadrovala aj k mojim odborným schopnostiam pri vedení tejto voľby
Súdnou radou Slovenskej republiky. Bola členkou senátu Ústavného súdu Slovenskej
republiky, ktorý vydal rozhodnutie č. II. ÚS 5/03. V ňom sa na viacerých miestach
spochybňuje moja odbornosť a kvalifikovanosť. Z toho vyplýva pre mňa dôvodná obava, že
JUDr. Ľudmila Gajdošíková má vytvorené vnútorné presvedčenie o mojich nedostatočných
odborných schopnostiach a morálnych hodnotách.“.
V súvislosti s námietkou predpojatosti vznesenej proti sudcovi ústavného súdu
Ladislavovi Oroszovi navrhovateľ vo svojom podaní uviedol, že «sa vecne prostredníctvom
médií opakovane negatívne vyjadril k mojej odbornosti a kvalifikovanosti najmä v súvislosti
s legitimitou zastávania funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Z mnohých jeho vyjadrení je možno uviesť napríklad správu vydanú SITA dňa 15. októbra
2000. L. Orosz uviedol, že „spôsob konania predsedu NS SR Harabina je podľa neho taký,
že by bolo v záujme autority sudcovského stavu, aby ho vo funkcii nahradil niekto iný“.
V ďalšej správe SITA uviedol: „Harabin mieša jablká s hruškami, a to nielen v podaní
na ÚS SR, ale aj pri písaní svojich výhrad osobitnému úradníkovi OSN Paramovi
Cumaraswamymu. Harabina možno odvolať aj podľa platného právneho stavu a bude to aj
v súlade s Ústavou SR, zdôraznil Orosz.“
Okrem mojich odborných schopností sudca JUDr. L. Orosz spochybnil aj moje
osobnostné kvality. V rozhovore pre denník SME 6. novembra 2002 uviedol: „Ja som už
počas svojho pôsobenia v ústavnej funkcii poukázal na to, že na čele Najvyššieho súdu by
bola vhodnejšia iná osoba, než je Štefan Harabin. K tomuto názoru som dospel na základe
činnosti ústavnoprávneho výboru, keď sme veľmi často prichádzali do styku s pánom
Harabinom.
Niektoré črty jeho osobnosti spôsobujú problémy pri riadení takej závažnej ústavnej
inštitúcie, akou je Najvyšší súd, a vyslovil aj mnoho pochybných právnych názorov, čo,
samozrejme, nie je dôvod na jeho odvolanie z funkcie. Pri výkone tejto funkcie však treba
mať určité osobnostné predpoklady a tieto podľa mňa pán Harabin nespĺňa.“».
Námietku predpojatosti vznesenú proti sudcovi ústavného súdu Jánovi Lubymu
odôvodnil navrhovateľ skutočnosťou, že vzhľadom na kolegiálnu previazanosť s ostatnými
členmi IV. senátu ústavného súdu „možno mať pochybnosť aj o nezaujatosti sudcu JUDr.
Jána Lubyho. Tento sudca sa bežne, minimálne v rámci plnenia pracovných povinností
stýka s oboma označenými sudcami senátu, vníma ich postoje k subjektom zúčastneným
v konaní, teda aj k mojej osobe a je ich postojmi ovplyvňovaný. Daný vzťah už nemožno
považovať len za neutrálny, či spoločenský, keď jeho povaha sama osebe vzbudzuje
pochybnosti o sudcovskej nezávislosti a nestrannosti.“.
V závere svojho podania navrhovateľ uviedol: „som predsedom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, ktorý je v procesnom postavení v danej veci. Negatívny vzťah
menovaných sudcov k mojej osobe existuje nielen ako k fyzickej osobe, ale aj ako
k predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky – teda k štatutárnemu orgánu
sťažovateľa a zároveň predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý
v predmetnej veci rozhodoval. Opodstatnenosť tejto obavy akcentuje aj rozhodnutie
ústavného súdu SR z 20. 10. 2010, I. ÚS 352/2010, ktorým senát ústavného súdu vylúčil
sudcu ústavného súdu Ladislava Orosza z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom
Ústavným súdom SR pod sp. zn. IV. ÚS 345/2009 vo vzťahu k JUDr. Štefanovi
Harabinovi...“
Predsedníčka ústavného súdu v zmysle rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2012
predložila podanie navrhovateľa podľa § 28 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním o a postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) I. senátu ústavného súdu na jeho prerokovanie a rozhodnutie.
II.
Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej
funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo
k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.
Podľa § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde účastník konania môže vyhlásiť, že
niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu
o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže
ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania. Ak dôvody, ktoré
vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého
ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť bez zbytočného odkladu.
Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd
už o ňom nerozhoduje. Podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie
v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý
člen senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.
Podľa rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2012 o vylúčení sudcu pri rozhodovaní
v senáte podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhoduje prvý senát, ak ide o sudcov
štvrtého senátu.
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba
posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia
a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda
zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená
akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00). Obsahom práva na nestranný súd je, aby
rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že
súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato
a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre
rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké
príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má
právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. II. ÚS 71/97, III. ÚS 158/08).
Sudkyňa Ľudmila Gajdošíková k námietke vznesenej navrhovateľom uviedla, že
„Ide o opakované uplatňovanie dôvodu predpojatosti vznesené JUDr. Štefanom Harabinom
voči mojej osobe, a preto k argumentom, ktoré uplatňuje v námietke predpojatosti voči
mojej osobe, považujem za potrebné opakovane uviesť:
Nazdávam sa, tak ako som sa už v zásade k obdobnej námietke JUDr. Štefana
Harabina o mojej predpojatosti voči jeho osobe opakovane v iných veciach vyjadrila, že
takto formulovaná námietka predpojatosti nemá opodstatnenosť.
Ja osobne som sa k odborným kvalitám a morálnym hodnotám predsedu najvyššieho
súdu nikdy nevyjadrovala a neviem, z akého zdroja získal tieto informácie a použil ich ako
argument mojej predpojatosti voči jeho osobe. Napokon, v rozhodnutí označenom
predsedom najvyššieho súdu sa žiadne hodnotenie jeho odborných schopností a morálnych
hodnôt, na ktoré poukazuje, nenachádza. Toto rozhodnutie ústavného súdu je verejne
prístupné a každý sa o tom môže presvedčiť.
Rovnako neviem, z akého zdroja získal predseda najvyššieho súdu v súvislosti
s rozhodnutím sp. zn. II. ÚS 5/03 informácie o výsledku tajného hlasovania jednotlivých
členov senátu. Je nepochopiteľné, prečo chápe predseda najvyššieho súdu využitie
separátneho vóta (v námietke používa termín opozitného kvóra) a jeho zverejnenie ako
moju povinnosť, a nie ako právo, ktoré je mi priznané podľa § 32 ods. 1 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a jeho
nevyužitie používa ako argument pri uplatnení mojej predpojatosti voči nemu.
Vzhľadom na to, že mám vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 3869/2012 ako
predsedníčka IV. senátu a sudkyňa spravodajkyňa v danej veci rozhodovať, oznamujem, že
námietku predpojatosti uplatnenú predsedom najvyššieho súdu považujem za nedôvodnú
a oznamujem, že som spôsobilá a pripravená rozhodovať v predmetnej veci objektívne
a nezaujato.“.
Sudca ústavného súdu Ladislav Orosz k námietke predpojatosti podanej
navrhovateľom uviedol, že „JUDr. Štefan Harabin odôvodňuje námietku predpojatosti
proti mojej osobe vznesenú v konaní vedenom pod sp. zn. Rvp 3869/2012 v zásade
identickým, resp. porovnateľným spôsobom ako všetky ďalšie dosiaľ uplatnené námietky
predpojatosti smerujúce proti mojej osobe (napr. vo veciach vedených pod sp. zn.
IV. ÚS 75/09, sp. zn. II. ÚS 340/09, sp. zn. IV. ÚS 345/09, IV. ÚS 479/2011, sp. zn.
PL. ÚS 92/2011, sp. zn. PL. ÚS 93/2011, sp. zn. Rvp 449/2011, sp. zn. Rvp 3307/2011,
sp. zn. Rvp 4053/2011, sp. zn. IV. ÚS 85/2012, sp. zn. IV. ÚS 138/2012, sp. zn.
Rvp 2069/2012); podstata jeho argumentácie spočíva v tvrdení, že som sa v minulosti (ako
poslanec Národnej rady Slovenskej republiky) viackrát negatívne vyjadroval
prostredníctvom médií k jeho odbornosti a osobnostným kvalitám, čo zakladá jeho obavy
z toho, že aj v konaní vedenom pod sp. zn. Rvp 3869/2012 budem k jeho osobe, resp.
najvyššiemu súdu, ktorý ako štatutárny orgán zastupuje, pristupovať negatívne. Vo všetkých
uvedených veciach som na ním uplatnené námietky predpojatosti reagoval svojimi
vyjadreniami, na ktoré v podrobnostiach v záujme hospodárnosti odkazujem aj v tomto
prípade a na tomto základe konštatujem, že voči mne uplatnenú námietku predpojatosti
považujem za nedôvodnú a som vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 3869/2012 pripravený
rozhodovať objektívne a nestranne.“.
Sudca Ján Luby k námietke vznesenej navrhovateľom vo svojom vyjadrení uviedol:
«Nie sú mi známe žiadne dôvody uvedené v § 27 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred
ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov..., pre ktoré by mohli vzniknúť
pochybnosti o mojej nepredpojatosti (nemám žiadny vzťah k predmetnej veci, jej
účastníkom, ani k ich zástupcom), a preto sa necítim sa byť predpojatý vo veci a rozhodovať
o nej.
K vzneseným námietkam v časti smerujúcej voči mne uvádzam, že JUDr. Štefanom
Harabinom namietaný kolegiálny vzťah (údajná „pracovná kolegiálna previazanosť“)
s ostatnými členmi senátu IV. ÚS ani tvrdené „vnímanie ich postojov k subjektom
zúčastneným v konaní“ založené na jeho domnienkach nemôžu podľa môjho názoru
predstavovať relevantné dôvody na moje vylúčenie z výkonu sudcovskej funkcie
v predmetnej veci a nemožno z nich vyvodiť, že by boli spôsobilé mať vplyv na moje
nestranné rozhodovanie.»
Hoci sa úprava vylúčenia sudcu v základných rysoch zhoduje s úpravou obsiahnutou
v iných procesných predpisoch, v jednotlivých typoch konania pred ústavným súdom však
môžu nastať situácie, na ktoré nemožno celkom mechanicky aplikovať poňatie nestrannosti
a nepredpojatosti, tak ako je uplatňované (i) v konaniach, ktorých predmetom je ochrana
individuálnych subjektívnych práv (tak to je napr. pri abstraktnej kontrole právnych
noriem), alebo (ii) v konaniach, kde je postavenie účastníka konania (jeho zástupcu) iné ako
v klasickej procesnej schéme účastníctva (pozri napr. § 21 ods. 1, 3 a 4, § 49 a § 51 zákona
o ústavnom súde). V okolnostiach danej veci navyše podpísaná osoba („v z. Lipovský“)
celkom zjavne nekorešponduje s osobou JUDr. Štefana Harabina.
Po preskúmaní podnetu navrhovateľa I. senát ústavného súdu nezistil také
skutočnosti, ktoré by podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde viedli k vylúčeniu
uvedených sudcov z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej ústavným súdom
pod sp. zn. Rvp 3869/2012. Ústavný súd aj v iných prípadoch nepripustil námietky
navrhovateľa podobného charakteru (III. ÚS 30/2012, III. ÚS 560/2011, III. ÚS 501/2011).
Výrokom svojho rozhodnutia preto vyslovil, že sudcovia ústavného súdu Ladislav Orosz,
Ľudmila Gajdošíková a Ján Luby nie sú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní
vedenom ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 3869/2012.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. augusta 2012