Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 403/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky Marianny

Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka na neverejnom zasadnutí

22. augusta 2012 prerokoval podanie uvedené na hlavičkovom papieri

predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a v jeho mene podpísané „v z. Lipovský“

č. k. -34 z 19. júna 2012 označené ako „Námietka zaujatosti sudcov Ústavného

súdu Slovenskej republiky JUDr. Ľudmily Gajdošíkovej, JUDr. Ladislava Orosza, JUDr.

Jána Lubyho“ vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky Ľudmila Gajdošíková, Ladislav

Orosz a Ján Luby n i e s ú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom

Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 25. júna 2012

doručené podanie uvedené na hlavičkovom papieri predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) a v jeho mene podpísané „v z. Lipovský“ (ďalej len

„navrhovateľ“) č. k. -34 z 19. júna 2012 označené ako „Námietka zaujatosti

sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Ľudmily Gajdošíkovej, JUDr.

Ladislava Orosza, JUDr. Jána Lubyho“ vo veci sťažnosti Miroslava Zuba (ďalej len

„sťažovateľ“) proti najvyššiemu súdu vedenej ústavným súdom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v tomto konaní namieta porušenie základných práv podľa čl. 3, čl. 5 ods. 1 písm.

a) a c), čl. 6 ods. 1 a 2 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 25. januára 2011.

Uvedené podanie navrhovateľa bolo na hlavičkovom papieri predsedu najvyššieho

súdu, ktorý bol na ňom podpísaný v zastúpení navrhovateľa.

Navrhovateľ svoju námietku predpojatosti proti sudkyni ústavného súdu Ľudmile

Gajdošíkovej v podstatnom odôvodnil tým, že „v súvislosti s rozhodovaním o ústavnosti

voľby predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako členka senátu sa bez využitia

opozitného kvóra vyjadrovala aj k mojim odborným schopnostiam pri vedení tejto voľby

Súdnou radou Slovenskej republiky. Bola členkou senátu Ústavného súdu Slovenskej

republiky, ktorý vydal rozhodnutie č. . V ňom sa na viacerých miestach

spochybňuje moja odbornosť a kvalifikovanosť. Z toho vyplýva pre mňa dôvodná obava, že

JUDr. Ľudmila Gajdošíková má vytvorené vnútorné presvedčenie o mojich nedostatočných

odborných schopnostiach a morálnych hodnotách.“.

V súvislosti s námietkou predpojatosti vznesenej proti sudcovi ústavného súdu

Ladislavovi Oroszovi navrhovateľ vo svojom podaní uviedol, že «sa vecne prostredníctvom

médií opakovane negatívne vyjadril k mojej odbornosti a kvalifikovanosti najmä v súvislosti

s legitimitou zastávania funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Z mnohých jeho vyjadrení je možno uviesť napríklad správu vydanú SITA dňa 15. októbra

2000. L. Orosz uviedol, že „spôsob konania predsedu NS SR Harabina je podľa neho taký,

že by bolo v záujme autority sudcovského stavu, aby ho vo funkcii nahradil niekto iný“.

V ďalšej správe SITA uviedol: „Harabin mieša jablká s hruškami, a to nielen v podaní

na ÚS SR, ale aj pri písaní svojich výhrad osobitnému úradníkovi OSN Paramovi

Cumaraswamymu. Harabina možno odvolať aj podľa platného právneho stavu a bude to aj

v súlade s SR, zdôraznil Orosz.“

Okrem mojich odborných schopností sudca JUDr. L. Orosz spochybnil aj moje

osobnostné kvality. V rozhovore pre denník SME 6. novembra 2002 uviedol: „Ja som už

počas svojho pôsobenia v ústavnej funkcii poukázal na to, že na čele Najvyššieho súdu by

bola vhodnejšia iná osoba, než je Štefan Harabin. K tomuto názoru som dospel na základe

činnosti ústavnoprávneho výboru, keď sme veľmi často prichádzali do styku s pánom

Harabinom.

Niektoré črty jeho osobnosti spôsobujú problémy pri riadení takej závažnej ústavnej

inštitúcie, akou je Najvyšší súd, a vyslovil aj mnoho pochybných právnych názorov, čo,

samozrejme, nie je dôvod na jeho odvolanie z funkcie. Pri výkone tejto funkcie však treba

mať určité osobnostné predpoklady a tieto podľa mňa pán Harabin nespĺňa.“».

Námietku predpojatosti vznesenú proti sudcovi ústavného súdu Jánovi Lubymu

odôvodnil navrhovateľ skutočnosťou, že vzhľadom na kolegiálnu previazanosť s ostatnými

členmi IV. senátu ústavného súdu „možno mať pochybnosť aj o nezaujatosti sudcu JUDr.

Jána Lubyho. Tento sudca sa bežne, minimálne v rámci plnenia pracovných povinností

stýka s oboma označenými sudcami senátu, vníma ich postoje k subjektom zúčastneným

v konaní, teda aj k mojej osobe a je ich postojmi ovplyvňovaný. Daný vzťah už nemožno

považovať len za neutrálny, či spoločenský, keď jeho povaha sama osebe vzbudzuje

pochybnosti o sudcovskej nezávislosti a nestrannosti.“.

V závere svojho podania navrhovateľ uviedol: „som predsedom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, ktorý je v procesnom postavení v danej veci. Negatívny vzťah

menovaných sudcov k mojej osobe existuje nielen ako k fyzickej osobe, ale aj ako

k predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky – teda k štatutárnemu orgánu

sťažovateľa a zároveň predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý

v predmetnej veci rozhodoval. Opodstatnenosť tejto obavy akcentuje aj rozhodnutie

ústavného súdu SR z 20. 10. 2010, , ktorým senát ústavného súdu vylúčil

sudcu ústavného súdu Ladislava Orosza z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom

Ústavným súdom SR pod sp. zn. vo vzťahu k JUDr. Štefanovi

Harabinovi...“

Predsedníčka ústavného súdu v zmysle rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2012

predložila podanie navrhovateľa podľa § 28 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním o a postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) I. senátu ústavného súdu na jeho prerokovanie a rozhodnutie.

II.

Podľa sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej

funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo

k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.

Podľa účastník konania môže vyhlásiť, že

niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu

o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže

ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania. Ak dôvody, ktoré

vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého

ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť bez zbytočného odkladu.

Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd

už o ňom nerozhoduje. Podľa ak ide o rozhodovanie

v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý

člen senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

Podľa rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2012 o vylúčení sudcu pri rozhodovaní

v senáte podľa rozhoduje prvý senát, ak ide o sudcov

štvrtého senátu.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba

posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia

a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda

zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená

akákoľvek oprávnená pochybnosť (). Obsahom práva na nestranný súd je, aby

rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že

súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato

a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre

rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké

príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má

právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. , ).

Sudkyňa Ľudmila Gajdošíková k námietke vznesenej navrhovateľom uviedla, že

„Ide o opakované uplatňovanie dôvodu predpojatosti vznesené JUDr. Štefanom Harabinom

voči mojej osobe, a preto k argumentom, ktoré uplatňuje v námietke predpojatosti voči

mojej osobe, považujem za potrebné opakovane uviesť:

Nazdávam sa, tak ako som sa už v zásade k obdobnej námietke JUDr. Štefana

Harabina o mojej predpojatosti voči jeho osobe opakovane v iných veciach vyjadrila, že

takto formulovaná námietka predpojatosti nemá opodstatnenosť.

Ja osobne som sa k odborným kvalitám a morálnym hodnotám predsedu najvyššieho

súdu nikdy nevyjadrovala a neviem, z akého zdroja získal tieto informácie a použil ich ako

argument mojej predpojatosti voči jeho osobe. Napokon, v rozhodnutí označenom

predsedom najvyššieho súdu sa žiadne hodnotenie jeho odborných schopností a morálnych

hodnôt, na ktoré poukazuje, nenachádza. Toto rozhodnutie ústavného súdu je verejne

prístupné a každý sa o tom môže presvedčiť.

Rovnako neviem, z akého zdroja získal predseda najvyššieho súdu v súvislosti

s rozhodnutím sp. zn. informácie o výsledku tajného hlasovania jednotlivých

členov senátu. Je nepochopiteľné, prečo chápe predseda najvyššieho súdu využitie

separátneho vóta (v námietke používa termín opozitného kvóra) a jeho zverejnenie ako

moju povinnosť, a nie ako právo, ktoré je mi priznané podľa § 32 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a jeho

nevyužitie používa ako argument pri uplatnení mojej predpojatosti voči nemu.

Vzhľadom na to, že mám vo veci vedenej pod sp. zn. ako

predsedníčka IV. senátu a sudkyňa spravodajkyňa v danej veci rozhodovať, oznamujem, že

námietku predpojatosti uplatnenú predsedom najvyššieho súdu považujem za nedôvodnú

a oznamujem, že som spôsobilá a pripravená rozhodovať v predmetnej veci objektívne

a nezaujato.“.

Sudca ústavného súdu Ladislav Orosz k námietke predpojatosti podanej

navrhovateľom uviedol, že „JUDr. Štefan Harabin odôvodňuje námietku predpojatosti

proti mojej osobe vznesenú v konaní vedenom pod sp. zn. v zásade

identickým, resp. porovnateľným spôsobom ako všetky ďalšie dosiaľ uplatnené námietky

predpojatosti smerujúce proti mojej osobe (napr. vo veciach vedených pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

); podstata jeho argumentácie spočíva v tvrdení, že som sa v minulosti (ako

poslanec Národnej rady Slovenskej republiky) viackrát negatívne vyjadroval

prostredníctvom médií k jeho odbornosti a osobnostným kvalitám, čo zakladá jeho obavy

z toho, že aj v konaní vedenom pod sp. zn. budem k jeho osobe, resp.

najvyššiemu súdu, ktorý ako štatutárny orgán zastupuje, pristupovať negatívne. Vo všetkých

uvedených veciach som na ním uplatnené námietky predpojatosti reagoval svojimi

vyjadreniami, na ktoré v podrobnostiach v záujme hospodárnosti odkazujem aj v tomto

prípade a na tomto základe konštatujem, že voči mne uplatnenú námietku predpojatosti

považujem za nedôvodnú a som vo veci vedenej pod sp. zn. pripravený

rozhodovať objektívne a nestranne.“.

Sudca Ján Luby k námietke vznesenej navrhovateľom vo svojom vyjadrení uviedol:

«Nie sú mi známe žiadne dôvody uvedené v § 27 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred

ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov..., pre ktoré by mohli vzniknúť

pochybnosti o mojej nepredpojatosti (nemám žiadny vzťah k predmetnej veci, jej

účastníkom, ani k ich zástupcom), a preto sa necítim sa byť predpojatý vo veci a rozhodovať

o nej.

K vzneseným námietkam v časti smerujúcej voči mne uvádzam, že JUDr. Štefanom

Harabinom namietaný kolegiálny vzťah (údajná „pracovná kolegiálna previazanosť“)

s ostatnými členmi senátu IV. ÚS ani tvrdené „vnímanie ich postojov k subjektom

zúčastneným v konaní“ založené na jeho domnienkach nemôžu podľa môjho názoru

predstavovať relevantné dôvody na moje vylúčenie z výkonu sudcovskej funkcie

v predmetnej veci a nemožno z nich vyvodiť, že by boli spôsobilé mať vplyv na moje

nestranné rozhodovanie.»

Hoci sa úprava vylúčenia sudcu v základných rysoch zhoduje s úpravou obsiahnutou

v iných procesných predpisoch, v jednotlivých typoch konania pred ústavným súdom však

môžu nastať situácie, na ktoré nemožno celkom mechanicky aplikovať poňatie nestrannosti

a nepredpojatosti, tak ako je uplatňované (i) v konaniach, ktorých predmetom je ochrana

individuálnych subjektívnych práv (tak to je napr. pri abstraktnej kontrole právnych

noriem), alebo (ii) v konaniach, kde je postavenie účastníka konania (jeho zástupcu) iné ako

v klasickej procesnej schéme účastníctva (pozri napr. § 21 ods. 1, 3 a 4, § 49 a § 51 zákona

o ústavnom súde). V okolnostiach danej veci navyše podpísaná osoba („v z. Lipovský“)

celkom zjavne nekorešponduje s osobou JUDr. Štefana Harabina.

Po preskúmaní podnetu navrhovateľa I. senát ústavného súdu nezistil také

skutočnosti, ktoré by podľa viedli k vylúčeniu

uvedených sudcov z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej ústavným súdom

pod sp. zn. . Ústavný súd aj v iných prípadoch nepripustil námietky

navrhovateľa podobného charakteru (, , ).

Výrokom svojho rozhodnutia preto vyslovil, že sudcovia ústavného súdu Ladislav Orosz,

Ľudmila Gajdošíková a Ján Luby nie sú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní

vedenom ústavným súdom pod sp. zn. .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. augusta 2012