Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1TdoV/13/2011

Najvyšší súd 1 Tdo V 13/2011

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Štefana

Harabina a sudcov JUDr. Igora Burgera, JUDr. Viliama Dohňanského, JUDr. Daniela Hudáka

a JUDr. Libora Duľu na neverejnom zasadnutí konanom 25. januára 2011 v Bratislave,

v trestnej veci obvineného J. P. a spol., vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 1 T

13/2002, prejednal dovolania, ktoré podali obvinení J. P., zastúpený JUDr. L. K., advokátom

v B. a M. Z., zastúpený Mgr. M. C., advokátom v T., proti uzneseniu Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 18. januára 2011, sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa sa dovolania obvinených J. P. a M. Z. o d m i e t a j ú.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 2. februára 2010, sp. zn. , boli

obvinení J. P. a M. Z. uznaní za vinných nasledovne:

v bode I.

z účastníctva na trestnom čine vraţdy podľa § 10 ods. 1 písm. b/, § 219 ods. 1, 2

písm. h) Tr. zák. účinného do 31. júla 2001,

obvinený M. Z. z trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm.

a) Tr. zák. účinného do 31. júla 2001,

v bode II.

obvinený J. P. z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného

do 31. júla 2001,

2

v bode III.

obvinený J. P. z účastníctva na trestnom čine poškodzovania cudzej veci podľa § 10

ods. 1 písm. b/, § 257 ods. 1 Tr. zák. účinného do 30. novembra 2000,

obvinený M. Z. z trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm.

b/ Tr. zák. účinného do 30. novembra 2000 a z trestného činu poškodzovania cudzej veci

podľa § 257 ods. 1 Tr. zák. účinného do 30. novembra 2000,

v bode IV.

obvinený J. P. z účastníctva na trestnom čine poškodzovania cudzej veci podľa § 10

ods. 1 písm. b/, § 257 ods. 1 Tr. zák. účinného do 30. novembra 2000,

obvinený M. Z. z trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm.

b/ Tr. zák. účinného do 30. novembra 2000 a z trestného činu poškodzovania cudzej veci

podľa § 257 ods. 1 Tr. zák. účinného do 30. novembra 2000,

v bode V.

obvinený J. P. z účastníctva na trestnom čine poškodzovania cudzej veci podľa § 10

ods. 1 písm. b/, § 257 ods. 1 Tr. zák. účinného do 30. novembra 2000,

obvinený M. Z. z trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185

ods. 2 písm. b/ Tr. zák. účinného do 30. novembra 2000 a z trestného činu poškodzovania

cudzej veci podľa § 257 ods. 1 Tr. zák. účinného do 30. novembra 2000,

v bode VI.

obvinený J. P. z účastníctva na trestnom čine poškodzovania cudzej veci podľa § 10

ods. 1 písm. b/, § 257 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. júla 2001,

obvinený M. Z. z trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185

ods. 2 písm. b/ Tr. zák. účinného do 31. júla 2001 a z trestného činu poškodzovania cudzej

veci podľa § 257 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. júla 2001, na tom skutkovom základe, ţe

1/ obvinený J. P. v úmysle nevrátiť Ing. J. K., CSc. peniaze z pôţičky v sume

10.000.000,- Sk (331.939,18 Eur), ktoré od neho prevzal 1. februára 2001 a tieţ úrok

z poţičanej sumy vo výške 1.800.000,- Sk (59.749,05 Eur), rozhodol sa, ţe ho dá fyzicky

zlikvidovať, a preto 4. februára 2001 vo večerných hodinách pozval obvineného M. Z. do

svojho bytu v Trnave na V. ul. č. X., kde ho poţiadal, či by bol ochotný za finančnú odmenu

3

500.000,- Sk (16.596,96 Eur) do konca februára 2001 fyzicky zlikvidovať istú osobu, meno

ktorej mu prezradí, aţ keď prejaví súhlas, pričom obvinený M. Z. prisľúbil, ţe sa vyjadrí na

druhý deň.

Obvinený M. Z. nasledujúci deň navštívil obvineného E. D. v mieste jeho bydliska

v Trnave na N. ul. č. 1 a spýtal sa ho, či by bol ochotný za finančnú odmenu 500.000,- Sk

(16.596,96 Eur), ponúknutú bliţšie neurčenou osobou, fyzicky zlikvidovať istého človeka,

s čím obvinený E. D. súhlasil. Dohodli sa, ţe obvinený M. Z. si ponechá z tejto odmeny sumu

100.000,- Sk (3212,75 Eur), pričom obvinený E. D. prijal od obvineného M. Z. peniaze

v sume 10.000,- Sk (331,94 Eur), ako zálohu na výdavky spojené s realizáciou objednávky.

Obvinený E. D. krátko potom v Trnave na N. ul. č. X. ponúkol svojmu priateľovi

obvinenému I. G. moţnosť zarobenia peňazí v sume 100.000,- Sk (3212,75 Eur) za fyzickú

likvidáciu istého človeka, ktorú si objednala bliţšie neurčená osoba, pričom obvinený I. G.

túto jeho ponuku prijal.

Obvinený M. Z. po akceptovaní objednávky obvineným E. D. navštívil obvineného J.

P. v Trnave v reštaurácii K. v K. M., kde mu oznámil, ţe objednávka bude vybavená, pričom

obvinený J. P. mu odovzdal lístok, na ktorom bolo napísané meno J. K., adresa P., K. ul. č. X.

a okrem toho mu povedal, ţe uvedená osoba pracuje vo V. Ú. J. E., a. s. Trnava a jazdí na

motorovom vozidle zn. AUDI A6, EČ X.

Obvinený M. Z. krátko potom zašiel za obvineným E. D., ukázal mu lístok s menom

a adresou osoby, ktorú treba fyzicky zlikvidovať, ukázal mu pracovisko i dom, v ktorom

uvedená osoba býva, pričom obvinený E. D. ho poţiadal, aby mu obstaral nejakú zbraň.

Obvinený E. D. hneď na to odviezol obvineného I. G. na svojom osobnom motorovom

vozidle do P., kde mu ukázal dom, v ktorom býva osoba určená na likvidáciu, popísal mu túto

osobu a ukázal mu aj pracovisko tejto osoby v T.

Obvinený M. Z., 10. februára 2001 v T. na burze kúpil od nezistenej osoby za sumu

20.000,- Sk (663,88 Eur) samopal československej výroby vzor 24 (26), kal. 7,62x25 mm

(Tokarev), výrobného čísla T 41771 so zásobníkom na 32 ks nábojov, tlmičom hluku výstrelu

4

a väčším mnoţstvom nábojov, ktorý na druhý deň spoločne s obvineným E. D. vyskúšali na

poli za D. a potom ho odovzdal spolu so zásobníkom, tlmičom a nábojmi obvinenému E. D.

Obvinený E. D. krátko po prevzatí samopalu od obvineného M. Z. v Trnave na N. ul.

č. X. odovzdal tento spolu s príslušenstvom obvinenému I. G., pričom ešte pred odovzdaním

ho spolu vyskúšali na poli za H. a v areáli atletického štadióna S. v T.

Obvinený I. G., vylúčený na samostatné konanie, po prechádzajúcom

niekoľkodennom sledovaní pobytu osoby určenej na likvidáciu 23. februára 2001, v skorých

ranných hodinách na motorovom vozidle značky FIAT UNO patriacom obvinenému E. D.

a opatrenom odcudzenými ŠPZ- kami prišiel do P., tam vozidlo odstavil v blízkosti K. ulice,

preliezol cez oplotenie vysoké 195 cm do dvora rodinného domu č. X. na K. ulici, kde si

pripravil na streľbu samopal s tlmičom hluku, a keď poškodený Ing. J. K., CSc. pribliţne

o 05.20 hod. prichádzal k svojmu motorovému vozidlu, dlhou dávkou zo samopalu vystrieľal

do neho 32 nábojov, čím mu spôsobil mnohopočetné devastujúce strelné poranenia hrudníka,

brucha, horných končatín a pravého stehna, ktorým poškodený Ing. K., CSc. na mieste

podľahol.

Keď obvinený M. Z. 23. februára 2001 osobne oznámil obvinenému J. P. usmrtenie

Ing. J. K., CSc. tento mu v ten istý deň napoludnie v Trnave na parkovisku pred reštauráciou

K. v K. M. odovzdal finančnú odmenu 500.000,- Sk, z ktorej si obvinený M. Z. ponechal

130.000,- Sk (4315,20 Eur), obvinenému E. D. odovzdal 370.000,- Sk (12 281,75 Eur)

a obvinený E. D. si z tejto sumy ponechal 270.000,- Sk (8962,36 Eur) a 100.000,- Sk

(3212,75 Eur) odovzdal obvinenému I. G.

Obvinený I. G. si za uvedené peňazí kúpil v autobazáre osobné motorové vozidlo

značky LANCIA THEMA, ev. č. B.,

2/ obvinený J. P. 1. februára 2001 v Trnave v objekte V. Ú. J. E., a. s. pod zámienkou

pôţičky vylákal od Ing. J. K., CSc. peniaze v sume 10.000.000,- Sk (331.939,18 Eur), ktoré sa

formálne zaviazal vrátiť i s úrokom vo výške 1.800.000,- Sk (59.749,05 Eur), v lehote

do 1. mája 2001, avšak tieto peniaze nemienil Ing. J. K., CSc. nikdy vrátiť, pretoţe ho dal

usmrtiť najatou osobou, čím spôsobil právnemu nástupcovi poškodeného Ing. J. K., CSc. –

Ing. M. K., škodu vo výške 11.800.000,- Sk (391 688,24 Eur),

5

3/ obvinený J. P. v presne nezistený deň v decembri 1999 v Trnave v reštaurácii

K. v K. M. nahovoril obvineného M. Z., aby vyhodil do vzduchu budovu stajne v S. na J. ul.

č. X., v ktorej choval kone príslušník PZ J. L. so synom R. L., čo obvinený M. Z.

prostredníctvom časovaného nástraţného výbušného systému, ktorý si na tento účel vopred

zhotovil z bliţšie nezisteným spôsobom zadováţenej trhaviny zn. Hexogén, dňa 20. januára

2000 v skorých ranných hodinách vykonal, pričom pri výbuchu došlo k poškodeniu budovy

patriacej Lesom Slovenskej republiky, š.p., odštepnému závodu v S., ktorému vznikla škoda

vo výške 45.500,- Sk (1510,32 Eur) a ďalej došlo k trvalému poškodeniu sluchu troch

športových koní a dvoch ťaţných koní ustajnených v tejto budove, čím vznikla majiteľovi

koní J. L. škoda vo výške 45.000,- Sk (1493,73 Eur) a R. L. škoda vo výške 70.000,- Sk

(2323,57 Eur),

4/ obvinený J. P. v presne nezistený deň v lete 2000 v Trnave v reštaurácii K. v K. M.

nahovoril obvineného M. Z., aby vyhodil do vzduchu auto značky ŠKODA FELÍCIA ŠPZ X.,

ktoré pouţíval príslušník PZ J. L., a s ktorým parkoval v S. na Š. ulici pred obytným blokom

č. 44, čo obvinený M. Z. prostredníctvom časovaného nástraţného výbušného systému, ktorý

si na tento účel vopred zhotovil z bliţšie nezisteným spôsobom zadováţenej trhaviny značky

Danubit 1, dňa 7. júla 2000 v skorých ranných hodinách vykonal, pričom pri výbuchu došlo

k poškodeniu vozidla, čím Odborovému zväzu polície v Trnave vznikla škoda vo výške

129.700,- Sk (4305,25 Eur) a v dôsledku tlakovej vlny boli porozbíjané aj sklenené výplne na

obytných blokoch č. 44 a 46, čím vznikla majiteľom bytov, zastúpených predsedom

spoločenstva vlastníkov bytov J. H., škoda vo výške 13.594,- Sk (451,24 Eur),

5/ obvinený J. P. v presne nezistený deň začiatkom októbra 2000 v T. v reštaurácii K.

v K. M. nahovoril obvineného M. Z., aby F. K. podpálil osobné motorové vozidlo značky

FORD TRANZIT, ŠPZ X., s ktorým menovaný parkoval v T. na P. ulici pred domom č. X.,

čo obvinený M. Z. prostredníctvom zápalnej fľaše s technickým benzínom, ktorú si na tento

účel vopred pripravil, dňa 10. októbra 2000 v skorých ranných hodinách uskutočnil, pričom

došlo k poškodeniu vozidla, čím F. K. vznikla škoda vo výške 60.000,- Sk (1991,64 Eur),

6/ obvinený J. P. v presne nezistený deň v decembri 2000 v T. v reštaurácii K. v K. M.

nahovoril obvineného M. Z., aby vyhodil do vzduchu osobné motorové vozidlo značky ALFA

ROMEO 156, ŠPZ X., pouţívané bývalým príslušníkom PZ R. B., ktorý s ním parkoval

6

v Trnave na Č. ulici pred obytným blokom č. X., čo obvinený M. Z. prostredníctvom

nástraţného výbušného systému, ktorý si na tento účel vopred zhotovil z bliţšie nezisteným

spôsobom zadováţenej trhaviny značky SEMTEX, 30. decembra 2000 v skorých ranných

hodinách vykonal, pričom pri výbuchu došlo k poškodeniu vozidla, čím firme S., s. r. o.,

D. K. vznikla škoda vo výške 17.218,80,- Sk (571,56 Eur).

Krajský súd v Trnave:

obvinenému J. P. uloţil podľa §§ 35 ods. 2, 39a ods. 2 písm. c), 219 ods. 2 Tr. zák.

účinného do 31. júla 2001 ( ďalej len „Tr. zák.“) súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 14

(štrnásť) rokov so zaradením na výkon trestu do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 35 ods. 2 Tr. zák. u tohto obvineného súčasne zrušil výrok o treste, ktorý mu bol

uloţený rozsudkom Okresného súdu Trnava z 5. decembra 2008, sp. zn. , v

spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 2. apríla 2009, sp. zn. , ako aj

všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu,

ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa §§ 53 ods. 1, 54 ods. 1 Tr. zák. účinného do

31. decembra 2005 mu bol uloţený peňaţný trest vo výmere 2.000.000,- Sk (66.388 Eur).

Podľa 54 ods. 3 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 mu bol pre prípad zmarenia výkonu

peňaţného trestu uloţený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa , Tr. v znení neskorších predpisov mu

uloţil aj ochranný dohľad v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Obvinenému M. Z. uloţil podľa § 35 ods. 1, § 39a ods. 2 písm. c/, 219 ods. 2 Tr. zák.

úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12,5 (dvanásť a pol) roka so zaradením na výkon trestu

do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny. Podľa § 55 ods. 1 písm. a/, 3 Tr. zák. vyslovil aj

trest prepadnutia veci – samopalu Československej výroby, vzor 24 (26) kalibru 7,62x25 mm

(TOKAREV), výrobné číslo: X. s tlmičom s tým, ţe vlastníkom prepadnutej veci sa stal štát.

Podľa bola poškodená Ľ. K., nar. X., bytom P., ul. K. 11,

s nárokom na náhradu škody odkázaná na konanie vo veciach občianskoprávnych.

Týmto rozsudkom rozhodol krajský súd aj o vine a treste pre obvineného E. D..

Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie krajský prokurátor, obvinení P.

a Z., poškodení Ľ. K. a Ing. M. K..

7

O týchto odvolaniach rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací

rozsudkom z 18. januára 2011, sp. zn. , tak, ţe podľa

účinného do 31. decembra 2005 (ďalej len „“) odvolanie obvineného Z.

zamietol a o odvolaní obvineného P. rozhodol tak, ţe podľa § 258 ods. 1 písm. e/, písm. f/

zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu vo výroku o treste a spôsobe

jeho výkonu a vo výroku o náhrade škody a rozhodujúc vo veci podľa § 259 ods. 3 Trestného

poriadku mu uloţil podľa § 35 ods. 2, § 39a ods. 2 písm. c/, 219 ods. 2 Tr. zák. úhrnno-

súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť) rokov so zaradením na výkon trestu do III.

(tretej) nápravnovýchovnej skupiny. Podľa § 35 ods. 2 Tr. zák. u tohto obvineného súčasne

zrušil výrok o treste, ktorý mu bol uloţený rozsudkom Okresného súdu Trnava z 5. decembra

2008, sp. zn. , v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 2. apríla 2009,

sp. zn. , ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,

pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 76 ods. 1, § 78

ods. 1 Tr. v znení neskorších predpisov mu uloţil aj ochranný dohľad

v trvaní 2 (dvoch) rokov. Podľa mu súd uloţil aj povinnosť

nahradiť poškodenému Ing. M. K., nar. X., bytom P., ul. K. 11, škodu vo výške 11.800.000,-

Sk (391.688,24 Eur), pričom podľa poškodeného Ing. M. K.

so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach občiansko-právnych.

Týmto rozsudkom rozhodol najvyšší súd aj o odvolaní krajského prokurátora

týkajúceho sa obvineného E. D..

Krajský súd v Trnave predloţil 17. júna 2011 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

dovolania, ktoré podali obvinení P. 4. apríla 2011 a Z. 3. júna 2011, prostredníctvom

obhajcov na Krajskom súde v Trnave proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 18. januára 2011, sp. zn. . Domáhali sa nimi, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky ako súd dovolací vyslovil porušenie zákona v ich neprospech z dôvodu uvedeného

v ustanovení Obvinený Z. uplatnil aj dovolacie dôvody podľa §

371 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. e/, písm. g/

Obvinený P. v podanom dovolaní zrekapituloval doterajší priebeh súdneho konania

v tejto trestnej veci. V rámci toho citoval z uznesenia najvyššieho súdu zo

4. decembra 2003, sp. zn. , podrobujúc právne názory v ňom uvedené vlastnému

8

hodnoteniu. V tejto súvislosti poprel, ţe motívom vraţdy mala byť pôţička od poškodeného

K.. Spochybnil aj svoju vinu z trestného činu podvodu. Zdôraznil, ţe krajský aj najvyšší súd

sa vo svojich ďalších rozhodnutiach vydaných v tejto trestnej veci (uznesenie najvyššieho

súdu z 22. februára 2006, sp. zn. , rozsudok krajského súdu z 2. februára 2010, sp.

zn. ) odchýlili od právneho názoru vysloveného v uznesením najvyššieho súdu zo

4. decembra 2003, čím je daný dovolací dôvod podľa

Nerešpektovaním právneho názoru najvyššieho súdu vysloveného v citovanom uznesení mal

byť obvinený nezákonne odsúdený za skutok kvalifikovaný ako trestný čin podvodu, ktorý

bol zároveň motívom účastníctva na trestnom čine vraţdy. Doplnením dovolania

zo 14. decembra 2011 rozšíril podané dovolanie aj o dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1

písm. b/ V dovolaní navrhol, aby najvyšší súd po vyslovení porušenia zákona z vyššie

uvedených dôvodov zrušil v napadnutých výrokoch rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 18. januára 2011, sp. zn. , ako aj rozsudok Krajského súdu v Trnave

z 2. februára 2010, sp. zn. , a aby prikázal Krajskému súdu v Trnave, aby vec

v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Alternatívne, aby dovolací súd v zmysle §

386 ods. 2 zrušil v napadnutých rozsudkoch výrok o vine z trestného činu podvodu

podľa § 250 ods. 1, 5 Tr. zák., pokiaľ dôjde k záveru, ţe účastníctvo na trestnom čine vraţdy

bolo dôkazmi preukázané pri absencii nepreukázaného motívu.

Dovolanie obvineného Z. z 3. júna 2011 bolo viackrát dopĺňané, jednak

prostredníctvom obhajcu (25. júla 2011), jednak vlastnými písomnými podaniami

obvineného. Po výzve najvyššieho súdu na odstránenie procesných nedostatkov skôr

podaných vlastných doplnení dovolania, obvinený prostredníctvom svojho obhajcu

22. novembra 2011 predloţil kvalifikované doplnenie dovolania, ktoré je z hľadiska

dovolacích dôvodov a ich argumentácie po obsahovej stránke totoţné s dovolaním

z 3. júna 2011 a jeho doplnením z 25. júla 2011. V dovolaní uviedol dovolacie dôvody podľa

, , , ,

K dovolaciemu dôvodu podľa obvinený Z. uviedol,

ţe v predmetnej trestnej veci bolo zmenené poradie podania obţaloby v podacej knihe z roku

2002 z čísla 12 na číslo 13, v dôsledku čoho bola jeho trestná vec pridelená senátu, ktorého

predsedom bol JUDr. Sládok. Týmto prepisom došlo podľa Z. k zmene v zloţení senátu, čím

bolo porušené jeho právo na zákonného sudcu, ako aj právo na spravodlivé prejednanie veci.

Aj táto zmena u neho vyvolala pochybnosti o nestrannosti a nezávislosti súdu. V tejto

9

súvislosti poukázal aj na dva nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.

, .

V spojitosti s dovolacím dôvodom podľa obvinený Z.

namietal porušenie zásady rovnosti zbraní. Kým návrhom na doplnenie dokazovania zo strany

prokuratúry malo byť vyhovené v plnom rozsahu, jeho návrhy súd údajne neakceptoval.

Naplnenie tohto dovolacieho dôvodu videl aj v tom, ţe súd mal rozhodnúť na základe

dôkazov, ktoré neboli vykonané kontradiktórnym spôsobom. Podľa obvineného súd na

hlavnom pojednávaní prečítal výpovede svedkov bez jeho súhlasu, pričom výpovede

niektorých z nich boli vykonané pred iným senátom krajského súdu (napr. svedka V. S., K.

K., J. K. a ďalších). Uvedeným postupom bol podľa Z. naplnený aj dovolací dôvod podľa §

371 ods. 1 písm. g/

V rámci odôvodnenia dovolacieho dôvodu podľa

odkázal na námietky uvedené k dôvodu dovolania podľa , ktoré

podľa neho preukazujú, ţe JUDr. Sládok mal byť vylúčený z úkonov trestného konania.

V súvislosti s dovolacím dôvodom podľa konštatoval,

ţe priznanie sa ku skutkom v bode 1/ a 6/ je poľahčujúcou okolnosťou, na ktorú mal súd

prihliadať. Vzhľadom na to, ţe dokazovanie podľa obvineného nebolo vykonané v potrebnom

rozsahu, vec nebola správne právne posúdená. Namietal, ţe súd neaplikoval ustanovenie § 33

Tr. zák., hoci v jeho prípade boli naplnené štyri poľahčujúce okolnosti. K ostatným skutkom

uviedol, ţe v priebehu celého dokazovania nevyšli najavo ţiadne relevantné dôkazy, ktoré by

jeho vinu nejakým spôsobom preukázali. Zdôraznil, ţe je nevinný a ţe v zmysle zásady

in dubio pro reo mal byť pre tieto skutky oslobodený spod obţaloby. V rámci tohto

dovolacieho dôvodu namietal aj výšku trestu. Uloţený trest povaţoval za neprimerane prísny,

nezohľadňujúci neprimeranú dĺţku konania, ani poľahčujúce okolnosti. Súd mal v danom

prípade aplikovať ustanovenie o mimoriadnom zníţení trestu.

V rámci doplnenia dovolania z 25. júla 2011 namietal porušenie článku 13 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a slobôd zo strany odvolacieho súdu, ktorý sa údajne nezaoberal

jeho tvrdeniami v podanom odvolaní. Rozhodnutie odvolacieho súdu povaţoval z dôvodu

nedostatočného odôvodnenia za nepreskúmateľné, porušujúce právo na obhajobu a právo

na spravodlivý proces.

10

Z týchto dôvodov obvinený Z. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

v zmysle vyslovil rozsudkom porušenie zákona podľa

písm. b/, písm. c/, písm. e/, písm. g/, písm. i/ a podľa zrušil

rozsudok Krajského sudu v Trnave z 2. februára 2010, sp. zn. v spojitosti

s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. januára 2011, sp. zn. .

Podľa , navrhol, aby dovolací súd prikázal vec inému senátu

Krajského súdu v Trnave, prípadne inému súdu toho istého druhu a stupňa, aby ju

v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Zároveň v zmysle ţiadal

o prepustenie z výkonu trestu (z väzby), nakoľko uţ maximálna zákonom stanovená lehota

pre trvanie väzby bola vykonaná.

K dovolaniu obvineného P. sa v zmysle vyjadril prokurátor krajskej

prokuratúry, podľa ktorého obvinený namieta správnosť a úplnosť zisteného skutku, čo je

v dovolacom konaní neprípustné. Navrhol, aby dovolací súd podľa § 382 písm. c/

podané dovolanie obvineného P. odmietol.

Obvinený Z. vo vyjadrení k dovolaniu obvineného P. uviedol, ţe konaniu

a rozhodovaniu, ktorého nesprávnosť bola napadnutá, predchádza porušovanie práv obhajoby,

dodatočný prepis podacej knihy obţalôb a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky.

V zmysle sa k dovolaniu obvineného Z. vyjadril prokurátor krajskej

prokuratúry, ktorý ho označil za neopodstatnené. Predseda senátu JUDr. Pavol Sládok bol

zákonným sudcom. Po zmene prísediacich sa hlavné pojednávanie vykonalo v súlade s § 219

ods. 2 . Právo obvineného Z. na obhajobu bolo rešpektované v celom

konaní a pokiaľ súd niektorým jeho návrhom na doplnenie dokazovanie nevyhovel, nešlo

o dôkazy zásadné (k ţalovaným skutkom), ale o dôkazy k nepodstatným okolnostiam prípadu.

Dôkazy, na ktorých súd zaloţil svoje rozhodnutie, boli vykonané v súlade s procesnými

predpismi. Ďalšie dovolacie dôvody uvádzané obvineným boli podľa prokurátora uplatňované

mimo rámca ustanovenia . Navrhol preto dovolanie obvineného Z.

podľa odmietnuť.

11

K dovolaniam obvinených P. a Z. sa vyjadril aj obvinený D., podľa ktorého krajský aj

najvyšší súd porušili zákon i v tom, ţe vec nesprávne právne posúdili v spojitosti s uloţeným

trestom. Ţiadal o zrušenie oboch napadnutých rozsudkov.

Poškodený Ing. M. K., zastúpený advokátom JUDr. R. B., v rámci vyjadrenia sa

k dovolaniam obvinených P. a Z. uviedol, ţe vec bola správne právne posúdená. Vykonaným

dokazovaním bolo spoľahlivo preukázané, kto škodu spôsobil a v akej výške. Ako poškodený

si škodu riadne a včas uplatnil, čím došlo k splneniu všetkých predpokladov na zaviazanie

obvineného P. na jej úhradu.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) zistil, ţe dovolania sú prípustné (

ods.1, 2 písm. h) ), boli podané oprávnenými osobami (

účinného do 31. augusta 2011), v zákonnej lehote a na mieste, kde moţno tento mimoriadny

opravný prostriedok podať (, účinného do 31. augusta 2011),

ale súčasne po preskúmaní veci zistil aj to, ţe podané dovolania je potrebné odmietnuť na

neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr.

por. účinného do 31. augusta 2011 ( ) ).

Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam

súdov je určený na nápravu výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb, ako to

vyplýva z konštrukcie jednotlivých dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. a/ aţ

písm. l/ účinného do 31. augusta 2011, resp. aj podľa Dovolanie

má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôleţitou

zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto moţnosti podania dovolania,

vrátane dovolacích dôvodov, musia byť nutne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto

mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia. Dôvody

dovolania sú - v porovnaní s dôvodmi zakotvenými pre zrušenie rozsudku v odvolacom

konaní - podstatne uţšie.

Podľa ustanovenia účinného do 31. augusta 2011

dovolanie moţno podať len, ak rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení

zisteného skutku, alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť

a úplnosť zisteného skutkového stavu však dovolací súd nemôţe skúmať a meniť.

12

Namietanie iných skutočností, ako spochybňovanie vyhodnotenia vykonaného

dokazovania, iné hodnotenie skutku predstavuje namietanie skutkových zistení a záverov,

čo vyššie citované ustanovenie nepripúšťa. Skutkové zistenia (v tomto

smere aj hodnotenie vykonaného dokazovania) súdov prvého a druhého stupňa sú pre

dovolací súd záväzné a tento nemôţe na nich nič meniť. Dovolanie ako mimoriadny opravný

prostriedok neslúţi na revíziu skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa.

Ťaţisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môţe

doplňovať, prípadne korigovať len odvolací súd.

Dovolací súd hodnotí skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré sa opiera

o dovolací dôvod uvedený v účinného do 31. augusta 2011 len

z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené.

Z tohto pohľadu hodnotí aj skutočnosť, či skutok, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného,

bol v tzv. skutkovej vete rozsudku vymedzený tak, aby zodpovedal znakom skutkovej

podstaty príslušného trestného činu (porovnaj rozh. č. 47/2008, Zbierka stanovísk najvyššieho

súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, zošit 5/2008).

Uvedený dovolací dôvod pripúšťa iba právne námietky vo vzťahu ku skutkovému

stavu zistenému súdmi niţších stupňov. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, ţe skutok

ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôţe

skúmať a meniť) bol subsumovaný pod správnu skutkovú podstatu trestného činu uvedenú

v osobitnej časti . Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje

naplnenie dovolacieho dôvodu podľa účinného do 31. augu-

sta 2011. Správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu je teda dovolací súd povinný

prezumovať.

Z obsahu podaného dovolania je zrejmé, ţe obvinený P. existenciu uplatneného

dovolacieho dôvodu v zmysle účinného do 31. augusta 2011,

zaloţil na výhrade týkajúcej sa rozdielnej kvalifikácie trestného činu podvodu a motívu

účastníctva na trestnom čine vraţdy na podklade uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 22. februára 2006, sp. zn. , ktorý podľa jeho názoru odignoroval

predchádzajúci právny názor iného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

vyjadreného v uznesení z 4. decembra 2003, sp. zn. . Podstatou podaného

dovolania je teda snaha dosiahnuť, aby dovolací súd prehodnotil dôkaznú situáciu, ktorá sa

13

podľa názoru obvineného po vydaní rozhodnutia senátu 3 To nezmenila a na základe iného

hodnotenia dospel k odlišným skutkovým záverom, neţ aké následne urobili prvostupňový

a odvolací súd.

Obvinený argumenty odôvodňujúce nesprávnosť právneho posúdenia ţalovaného

skutku a motívu v skutočnosti odvodzoval od vlastného hodnotenia v konaní vykonaných

dôkazov, ale bez zohľadnenia skutkových zistení a záverov súdov v pôvodnom konaní

po vydaní uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4. decembra 2003, sp. zn.

, čo je v zmysle vyššie uvedeného rozboru neprípustné.

Rovnako neprípustným v dovolacom konaní je aj namietanie nesprávneho, či

neúplného zistenia motívu páchateľa v dôsledku nevykonaného dokazovania alebo

nesprávneho vyhodnotenia vykonaného dokazovania, keďţe tento argument predstavuje

namietanie skutkových zistení.

Na základe uvedeného dovolací súd konštatuje, ţe právna kvalifikácia skutku

ustáleného súdmi v pôvodnom konaní z hľadiska všetkých jeho zákonných znakov zodpovedá

ustanoveniu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného do 31. júla 2001, v zmysle ktorého

sa trestného činu podvodu dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku seba obohatí tým,

ţe uvedie niekoho do omylu a spôsobí tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu.

Obvinený Z. v dovolaní vidí naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm.

b) účinného do 31. augusta 2011, v tom ţe senát predsedu JUDr. Pavla Sládka bol

nezákonne zloţený. Jednak z dôvodu neprehľadného pridelenia trestnej veci podľa

prepísaného poradia podacej knihy (obţaloba zapísaná ako 12. v poradí bola prepísaná na

obţalobu zapísanú ako č. 13), ako aj zo zaujatosti predsedu senátu, poukazujúc v tejto

súvislosti na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. a sp. zn.

, ktoré dokazujú porušenie jeho práva na obhajobu. Na tento dovolací dôvod

upozorňuje dodatočne aj obvinený J. P. a v tejto spojitosti odkazuje na argumentáciu

obvineného M. Z..

Dovolací súd k tomuto dovolaciemu dôvodu dodáva, ţe pod „nezákonne zloţeným

súdom“ sa rozumie súd, ktorý je obsadený v rozpore s ustanoveniami určujúcimi zloţenie

súdu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. V danej veci tomu tak nebolo, lebo na súdoch

14

oboch stupňov konali senáty zloţené v súlade s príslušným rozvrhom práce súdu, resp.

postupovali podľa zákona. Abstraktný a ničím nepodloţený charakter má tvrdenie o spáchaní

trestného činu zasahovania do nezávislosti súdu, ktoré sa opiera o údajne neoprávnenú

dodatočnú zmenu predsedu senátu, a to tým spôsobom, ţe prepísaním bolo zmenené poradie

predsedu senátu Krajského súdu v Trnave v podacej knihe z čísla 12 na číslo 13. Údajné

manipulovanie so zloţením senátu pri podaní obţaloby má odôvodňovať aj podanie námietok

proti celému senátu. Avšak po preskúmaní podacej knihy obţalôb z roku 2002, Najvyšší súd

Slovenskej republiky konštatuje, ţe uvedený zápis je v chronologickom poradí podľa dátumu

podania obţaloby. Znamená to, ţe po obţalobe s poradovým číslom 12 zo 6. júna 2002,

nasleduje obţaloba s poradovým číslom 13 zo 7. júna 2002 (pridelené nepárne čísla senátu

JUDr. Pavla Sládka). Prepísanie poradového čísla 12 na číslo 13 je len zrejmou chybou

v písaní pracovníčky podateľne, čo logicky odôvodňuje chronologické poradie za sebou

idúcich čísel. Takéto pochybenie je vo všeobecnosti neţelané, ale zároveň je príslušným

postupom odstrániteľné. Navyše v tomto prípade neexistuje konkrétnymi skutočnosťami

zistený dôvod na podozrenie, či iný prípadný motív zasahovania do zloţenia senátu v trestnej

veci obvineného P. a spol.

Z tých istých dôvodov, aké obvinený Z. uvádza k dovolaciemu dôvodu podľa § 371

ods. 1 písm. b/ účinného do 31. augusta 2011 podáva dovolanie aj podľa

písm. e/ v znení účinnom do 31. augusta 2011, v zmysle ktorého vo veci konal alebo

rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený

z vykonávania úkonov trestného konania.

Podľa účinného do 31. decembra 2005, z vykonávania úkonov

trestného konania je vylúčený sudca, prísediaci, vyšší súdny úradník, prokurátor,

vyšetrovateľ, policajný orgán a zapisovateľ, u ktorého moţno mať pochybnosti o nezaujatosti

pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon dotýka, k ich

obhajcom, zákonným zástupcom a splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu

činnému v trestnom konaní.

Uvedené ustanovenie v záujme zabezpečenia dôvery verejnosti v

nestrannosť postupu orgánov činných v trestnom konaní vylučuje z vykonávania úkonov

trestného konania ten orgán, u ktorého mohli vzniknúť pochybnosti o jeho nezaujatosti. Tieto

dôvody spočívajú v okolnostiach, ktoré charakterizujú pomer úradnej osoby k prejednávanej

15

veci alebo osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, prípadne k ich zástupcom,

splnomocnencom a obhajcom.

Pomerom k prejednávanej veci treba pritom rozumieť určitú zainteresovanosť orgánu

trestného konania na skutkoch, pre ktoré sa vedie trestné stíhanie. Pomerom orgánu trestného

konania k osobám uvedeným v účinného do 31. decembra 2005

sa rozumie vzťah tohto orgánu k niektorej z uvedených osôb, ktorý môţe vo verejnosti

vyvolať pochybnosti o jeho nezaujatosti práve pre tento vzťah, ktorý prípadne existuje

aj mimo rámec konania. Uplatnenie tohto inštitútu teda prichádza do úvahy len vtedy,

ak je existencia takéhoto vzťahu, resp. pomeru preukázaná.

V konkrétnom prípade sa však nič také nezistilo a takéto skutočnosti nemoţno

odvodzovať len z toho, ţe obvinený podával proti sudcom konajúceho senátu, ako aj proti

všetkým sudcom Krajského súdu v Trnave, neustále opakované námietky zaujatosti (ako napr.

námietka obvineného M. Z. zo 16. februára 2004, 21. decembra 2004, 8. apríla 2005,

19. septembra 2006, 24. apríla 2009 a iné). K otázke vylúčenia sudcov z vykonávania úkonov

trestného konania v tejto veci na základe všeobecných tvrdení obvineného o ich zaujatosti, je

treba uviesť, ţe príslušné senáty sa niekoľkokrát zaoberali námietkami zaujatosti zo strany

obvineného Z., ale aj iných obvinených. Rozhodnutia v tomto smere sú právoplatné a je

nevyhnutné ich rešpektovať. Na tomto závere nemôţe nič zmeniť ani skutočnosť, ţe obvinený

sa s týmito rozhodnutiami a argumentáciou uvedenou v ich odôvodnení nestotoţňuje.

Rozdielnosť právnych názorov orgánov činných v trestnom konaní a súdu

na prejednávanú vec na jednej strane a procesných strán na druhej strane, pokiaľ ide o právne

otázky, ktoré sa majú vo veci riešiť, nemôţe byť bez konkretizovania relevantných

skutočností z hľadiska účinného do 31. decembra 2005 podkladom

na vznesenie námietky zaujatosti konkrétneho sudcu alebo sudcov, lebo neodôvodňujú

ich zaujatosť zo zákonom predpokladaných dôvodov, t.j. pre pomer k prejednávanej veci

alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka (a ich obhajcom, zákonným zástupcom

a splnomocnencom) alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní (porovnaj rozh.

č. 34/2008, Zbierka stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky,

zošit 4/2008).

16

Pod dovolací dôvod uvedený v účinného do 31. augu-

sta 2011 nie je moţné zaradiť také námietky, ktoré sa týkajú údajného zaujatého prístupu

sudcov k prejednávanej veci a ktoré majú len abstraktný resp. všeobecný charakter.

Rozhodnutie napadnuté dovolaním obvineného M. Z. nebolo postihnuté tým, ţe by vo veci

konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť

vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, a preto ním uvádzaný dôvod dovolania

podľa účinného do 31. augusta 2011 nie je daný.

Z dovolania obvineného Z. vyplýva i osobitný dovolací dôvod spočívajúci v tom,

ţe mu bolo upreté právo na obhajobu, pokiaľ ide o hodnotenia a odmietnutia vykonania

navrhnutých dôkazov, čím boli porušené zásady rovnosti zbraní a zistenia náleţitého

skutkového stavu.

Právo na obhajobu je jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu

zabezpečujúcim „rovnosť zbraní“ medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom ako

ţalobcom v trestnom konaní na strane druhej. Táto základná zásada trestného konania je

v upravená v ustanovení , vyplýva z

Slovenskej republiky a je garantovaná v ďalších významných právnych dokumentoch, akými

sú Listina základných práv a slobôd a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Podľa obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý

čas a moţnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom

obhajcu.

Porušenie práva na obhajobu je závaţnou, resp. podstatnou chybou konania. Dovolací

dôvod podľa účinného do 31. augusta 2011 je však koncipovaný

oveľa uţšie, nie je ním akékoľvek (resp. kaţdé) porušenie práva na obhajobu, ale len

porušenie tohto práva „zásadným spôsobom“.

Pri posudzovaní, či v tom - ktorom prípade bolo zásadným spôsobom porušené právo

obvineného na obhajobu, sú dôleţité konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné

vyhodnotiť individuálne ako aj vo vzájomných súvislostiach. Podstatou práva na obhajobu

je zabezpečiť obhajovanie práv obvineného tak, aby v konaní boli okrem iného objasnené

aj všetky skutočnosti svedčiace v prospech obvineného a aby sa na ne v konaní a pri

rozhodovaní prihliadalo.

17

Vychádzajúc z toho, právo na obhajobu zahŕňa viacero komponentov a dovolací

dôvod v tomto zmysle bude spravidla naplnený pri nerešpektovaní ustanovení Trestného

poriadku o povinnej obhajobe, pri vykonávaní procesných úkonov smerujúcich k rozhodnutiu

vo veci bez prítomnosti obhajcu a pod., čo sa v posudzovanom prípade nezistilo. Naopak,

obvinený vyuţíval v celom rozsahu moţnosť aktívnej osobnej obhajoby i obhajoby

prostredníctvom obhajcu. Z obsahu zväzkov spisového materiálu vyplýva, ţe obvinený mal

moţnosť od začiatku konania sa vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kládli

za vinu, k dôkazom o nich, robiť návrhy, podávať ţiadosti a opravné prostriedky, zúčastňovať

sa na procesných úkonoch osobne i prostredníctvom obhajcu, vypočúvať svedkov, ktorých

sám alebo prostredníctvom obhajcu navrhol a klásť im otázky.

Neobstojí ani tvrdenie obvineného, ţe jeho právo na obhajobu bolo zásadným

spôsobom porušené práve tým, ţe súdy nezabezpečili do spisu aj dôkazy svedčiace

v prospech obvineného. Povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a súdu je zaoberať

sa kaţdým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď

vyhovieť alebo ho odmietnuť, resp. rozhodnúť, ţe sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú.

Nemoţno však úspešne podať dovolanie z dôvodu podľa

účinného do 31. augusta 2011 na podklade toho, ţe sa návrhu na vykonanie dôkazu

nevyhovelo. Právo na obhajobu obvinených nemôţe byť porušené ani tým, ţe súd,

vychádzajúc zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, hodnotí dôkazy ináč, neţ je predstava

obvineného alebo inej strany v konaní.

V súvislosti s porušením práva na obhajobu obvinený Z. odkazuje aj na nálezy

Ústavného súdu Slovenskej republiky uvedené pod sp. zn. a , ktoré

podľa jeho názoru dokazujú, ţe dovolací dôvod podľa účinného

do 31. augusta 2011 naplnený bol. Zároveň ţiada, aby v zmysle ustanovenia § 362b ods. 1,

ods. 2 boli zrušené rozsudky súdov oboch stupňov a vec vrátená do štádia trestného

konania, ktoré bezprostredne predchádzalo vydaniu citovaných rozhodnutí.

Podľa po doručení nálezu ústavného súdu, ktorým bolo zrušené

rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu alebo jeho časť, pokračuje orgán

činný v trestnom konaní alebo súd v tom štádiu trestného konania, ktoré bezprostredne

predchádzalo vydaniu zrušeného rozhodnutia, ak zákon alebo nález ústavného súdu

18

neustanoví inak. Orgán činný v trestnom konaní alebo súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo veci ústavný súd. Podľa ods. 2 tohto

ustanovenia sa odsek 1 pouţije primerane, ak ústavný súd nálezom zakázal orgánu činnému v

trestnom konaní alebo súdu, aby pokračoval v porušovaní zaručeného základného

práva alebo slobody, a prikázal mu, aby, ak je to moţné, obnovil stav pred ich porušením.

Vzhľadom na námietku obvineného, ţe trestné konanie sa má vrátiť do štádia pred

porušovaním jeho práv, je nutné vysvetliť, ţe podmienkou pre takýto osobitný spôsob

konania je to, aby rozhodnutie bolo zrušené alebo v zmysle odseku 2, aby ústavný súd

nálezom zakázal súdu, aby pokračoval v porušovaní zaručeného základného

práva alebo slobody, a prikázal mu, aby, ak je to možné, obnoviť stav pred ich

porušením.

Ústavný súd v náleze z 11. apríla 2006, sp. zn. , síce rozhodol, ţe pri

rozhodovaní o ţiadosti obvineného o prepustení z väzby krajský súd porušil právo

na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti väzby, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie,

ale vo zvyšnej časti sťaţnosti nevyhovel. Obdobne rozhodol ústavný súd aj v náleze

z 29. septembra 2004, sp. zn. , keď priznal, ţe právo na primeraný čas

a moţnosti na prípravu obhajoby a právo na osobnú obhajobu počas výkonu väzby v jeho

trestnej veci, nezabezpečením prístupu k právnym predpisom publikovaným v Zbierke

zákonov Slovenskej republiky, porušené bolo a prikázal Ú.stavuna výkon väzby zabezpečiť

prístup k týmto právnym predpisom, ale vo zvyšnej časti sťaţnosti nevyhovel. Ani v jednom

z posudzovaných nálezov ústavný súd v zmysle vyššie uvedenej podmienky nerozhodol.

Najvyšší súd aj v tejto súvislosti preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i konanie,

ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe námietku obvineného o porušení jeho právo

na obhajobu zásadným spôsobom v konaní, nie je moţné akceptovať.

Obvinený Z. tieţ poukázal na naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm.

g/ účinného do 31. augusta 2011 v tom smere, ţe rozhodnutie je zaloţené

na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

19

Podľa účinného do 1. januára 2006, za dôkaz môţe poslúţiť

všetko, čo môţe prispieť na náleţité objasnenie veci a čo bolo získané zákonným spôsobom z

dôkazných prostriedkov.

Za zákonný spôsob získania dôkazu z dôkazných prostriedkov v zmysle § 89 ods. 3

účinného do 1. januára 2006, treba povaţovať jednak splnenie formálnych, t.j.

procesných podmienok vyţadovaných alebo iným osobitným zákonom

na vykonanie konkrétneho dôkazu a jednak splnenie obsahových (materiálnych) podmienok,

t.j. aby úkon, pouţitý dôkazný prostriedok na vykonanie resp. získanie dôkazu, bol zameraný

na zistenie tých skutočností, na ktoré zameraný a pouţitý môţe byť.

V súvislosti s týmto dovolacím dôvodom upozorňuje obvinený na to, ţe si

prvostupňový súd nevyţiadal súhlas na vykonanie dôkazu čítaním svedeckých výpovedí a tieţ

na výpovede svedkov, ktorí vypovedali pred iným senátom v inom zloţení neţ pred senátom

krajského súdu, ktorý vo veci rozhodoval (výpovede svedkov - V. S., K. K., J. K. a iní).

Vo vzťahu k týmto námietkam, je nutné zdôrazniť, ţe členovia senátu, sudkyne

JUDr. Darina Wolfová a Mgr. Anna Mizerová, boli zaradené do senátu 1T zákonným

spôsobom (dodatkom k rozvrhu práce vydanom pod Spr. 510/2005 22. januára 2006 v zmysle

ustanovenia a nasl. o súdoch v znení neskorších predpisov)

v dôsledku dlhodobej práceneschopnosti jedného z členov pôvodného senátu (sudcu JUDr.

Jozefa Mikuláša), pričom hlavné pojednávanie v trestnej veci obvineného P. a spol. bolo

vykonané znova v zmysle ustanovenia účinného do 1. januára 2006.

V zmysle citovaného ustanovenia pri pokračovaní v odročenom hlavnom pojednávaní

oznámi predseda senátu podstatný obsah doterajšieho pojednávania. Ak sa však zmenilo

zostavenie senátu, alebo ak to treba z iného dôvodu, musí byť hlavné pojednávanie vykonané

znovu; to neplatí, ak obţalovaný súhlasí so zmenou prísediaceho v zloţení senátu.

Podľa účinného do 1. januára 2006 namiesto výsluchu svedka

na hlavnom pojednávaní moţno čítať zápisnicu o jeho výpovedi, ak súd nepokladá osobný

výsluch za potrebný a prokurátor aj obţalovaný s tým súhlasia. Súhlas obţalovaného nie je

potrebný, ak sám požiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti;

o tejto skutočnosti musí byť obţalovaný v predvolaní poučený.

20

Vzhľadom na vyjadrené neobstojí ani tvrdenie obvineného Z., ţe čítanie svedeckých

výpovedí na hlavnom pojednávaní bez jeho súhlasu je nezákonným dôkazom, keďţe bol

o tejto skutočnosti v predvolaní poučený (č. l. 5037, zv. VIII) a obvinený listom z 1. februára

2010 (č. l. 5057, zv. VIII.) dal súhlas, aby sa hlavne pojednávanie 2. febru-

ára 2010 konalo v jeho neprítomnosti, čím boli splnené zákonné podmienky v zmysle

citovaného ustanovenia.

Na podklade konštatovaného je zrejmé, ţe dôkazy, z ktorých pri rozhodovaní súdy

oboch stupňov vychádzali, boli získané zákonným spôsobom, a preto dovolací súd

v posudzovanom prípade nezistil, ţe by bol daný dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1

písm. g/ účinného do 31. augusta 2011.

Obvinený Z. uplatňuje ako osobitný dovolací dôvod aj tú okolnosť, ţe rozhodnutie je

zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku pre nesprávne skutkové zistenia

a nevykonanie ním navrhovaného dokazovania.

V tejto spojitosti sa ţiada pripomenúť, ţe dovolanie nie je prostriedkom určeným na

revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa. Predmetom

dovolacieho dôvodu podľa účinného do 31. augusta 2011 môţe

byť len nesprávne právne posúdenie ustáleného skutku v skutkovej vete rozhodnutia ustálenej

súdmi prvého a druhého stupňa, ale nikdy samotné skutkové zistenie, ktoré je jej obsahom,

a ktoré nie je moţné akokoľvek dopĺňať a meniť. V tomto smere Najvyšší súd Slovenskej

republiky odkazuje na odôvodnenie uvedené na str. 14- 16 tohto rozhodnutia.

Na základe vyjadreného treba zdôrazniť, ţe rozhodnutie napadnuté dovolaním

obvineného Z. nespočíva na nesprávnom právnom posúdení skutku ani na inom nesprávnom

hmotnoprávnom posúdení, lebo skutky v bode I., III., IV., V., VI. tak, ako boli súdmi

obidvoch stupňov zistené, vykazujú znaky účastníctva na trestnom čine vraţdy podľa

§ §10 ods. 1 písm. b/, 219 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. zák. účinného do 31. júla 2001, trestných

činov nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31. jú-

la 2001, nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. účinného

do 30. novembra 2000 a poškodzovania cudzej veci podľa § 257 ods. 1 Tr. zák. účinného

do 30. novembra 2000.

21

Obvinený Z. v rámci dovolacieho dôvodu podľa

účinného do 31. augusta 2011 uplatnil tieţ nezohľadnenie viacerých poľahčujúcich okolností

(napr. ţe pred spáchaním skutkov ţil riadny ţivot, k skutkom sa priznal a oľutoval ich a i./,

neprimeranú výšku uloţeného trestu vo vzťahu k dĺţke konania a neaplikovanie ustanovenia

o mimoriadnom zníţení trestu odňatia slobody. Kaţdé podanie sa posudzuje podľa jeho

obsahu ( ), preto moţno usudzovať, ţe touto argumentáciou odôvodnil

aj dovolací dôvod podľa účinného do 31. augusta 2011, lebo

v ňom uviedol, ţe napadnutým rozhodnutím mu bol uloţený neprimerane vysoký trest.

Podľa účinného do 31. augusta 2011 dovolanie moţno

podať, ak bol uloţený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uloţený

taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.

Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktoré nie je uţ vo svojom

základe rozhodovaním v rámci riadneho inštančného postupu; jeho úlohou je posudzovať len

vymedzený okruh právnych otázok. K nim nepatria otázky druhu a výšky uloţeného trestu,

ak o tom bolo rozhodnuté na základe legálnej aplikácie príslušných ustanovení zákona súdmi

konajúcimi v riadnom procesnom postupe.

Len vo všeobecnej rovine preto moţno konštatovať, ţe súdy prvého i druhého stupňa

logickým spôsobom aplikovali všetky do úvahy prichádzajúce zákonné ustanovenia

vymedzujúce kritériá trestania aktuálnych trestných činov. Najvyšší súd tu nezistil ţiadny

odklon od pouţitých zákonných ustanovení, po vyhodnotení ktorých obvinenému Z. bol

uloţený trest v zákonom stanovenej výmere.

Prvostupňový súd v rozhodnutí pri výške trestu hodnotil aj poľahčujúce okolnosti

u jednotlivých obvinených. Dovolací súd v tomto smere nenašiel dôvod na pochybnosti

o správnosti právneho názoru súdu prvého i druhého stupňa. Najvyšší súd preto len poukazuje

na príslušnú časť odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia krajského súdu

z 2. februára 2010, ktorú si osvojuje.

Dovolací dôvod podľa účinného do 31. augusta 2011 nie

je naplnený ani tým, ţe obvinenému nebol uloţený trest za aplikácie § 39 Tr. zák. účinného

22

do 1. januára 2006 pre neprimeranú dĺţku konania, v dôsledku čoho uloţený trest má byť

neprimeraný. Pokiaľ súd nevyuţil moderačné oprávnenie podľa príslušného ustanovenia

a trest vymeral v rámci nezníţenej trestnej sadzby, nemoţno tvrdiť, ţe trest bol uloţený mimo

trestnú sadzbu stanovenú za trestný čin, z ktorého bol obvinený uznaný

za vinného. Nepouţitie ustanovenia o mimoriadnom zníţení trestu odňatia slobody nezakladá

ţiaden dovolací dôvod.

Je teda nepochybné, ţe napadnutým rozsudkom bol obvinenému uloţený zákonný

druh trestu a v zákonom stanovenej trestnej sadzbe, takţe dovolací súd námietku obvineného

nepovaţoval za opodstatnenú.

Obvinený Z. doplnil podané dovolanie 25. júla 2011 o ďalšiu skutočnosť, a to ţe sa

odvolací súd vo svojom rozhodnutí nezaoberal jeho tvrdeniami, preto povaţuje toto

rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené.

Najvyšší súd k tomu konštatuje, ţe v posudzovanej veci takýto záver nie je prijateľný.

Ak sa dovolateľ domnieva, ţe v písomnom vyhotovení rozhodnutí súdov sú nedostatočne

vyjadrené do úvahy prichádzajúce myšlienkové pochody sudcov vedúce k rezultátom, ide

o dovolanie podané len proti odôvodneniu rozhodnutia, ktoré podľa

účinného do 31. augusta 2011 je neprípustné.

Na podklade vyjadreného je nesporné, ţe dovolanie obsahuje argumenty a subjektívne

názory stojace mimo uplatnených dovolacích dôvodov.

So zreteľom na to, ţe v danej veci absentovali podmienky dovolania podľa § 371

ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. e/, písm. g/, písm. i/ účinného do 31. augusta 2011,

dovolací súd dovolania obvinených P. a Z. podľa odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 25. januára 2012

JUDr. Štefan H a r a b i n , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Kristína Cíchová