Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/6/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

.Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Martina Piovartsyho a členov JUDr. Emila Bdžocha a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

obžalovaného J. P. a spol., pre účastníctvo na trestnom čine vraždy podľa § 10 ods. 1 písm.

b/, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí 18. januára 2011

o odvolaniach krajského prokurátora a obžalovaných J. P. a M. Z. proti rozsudku Krajského

súdu v Trnave z 2. februára 2010, sp. zn.

, rozhodol

t a k t o :

Podľa napadnutý rozsudok

s a z r u š u j e

.u obžalovaného E. D. podľa písmena d/, písmena e/ vo výroku o vine a treste

a spôsobe jeho výkonu a

.u obžalovaného J. P. podľa písmena e/, písmena f/ vo výroku o treste a spôsobe jeho

výkonu a vo výroku o náhrade škody.

Na podklade obžalovaný E. D.

.s a u z n á v a z a v i n n é h o,

ž e

.

.1/ obžalovaný J. P. v úmysle nevrátiť Ing. J. K., CSc. peniaze z pôžičky v sume 10 000 000

Sk (331 939,18 eur), ktoré od neho prevzal dňa 1. februára 2001 a tiež úrok z požičanej sumy

vo výške 1 800 000 Sk (59 749,05 eur) rozhodol sa, že ho dá fyzicky zlikvidovať, a preto dňa

4. februára 2001 vo večerných hodinách pozval obžalovaného M. Z. do svojho bytu v T., kde

ho požiadal, či by bol ochotný za finančnú odmenu 500 000 Sk (16 596,96 eur) do konca

februára 2001 fyzicky zlikvidovať istú osobu, meno ktorej mu prezradí, až keď prejaví súhlas,

pričom obžalovaný M. Z. prisľúbil, že sa vyjadrí na druhý deň.

.

. Obžalovaný M. Z. nasledujúci deň navštívil obžalovaného E. D. v mieste jeho

bydliska v T. a spýtal sa ho, či by bol ochotný

za finančnú odmenu 500 000 Sk (16 596,96 eur) ponúknutú bližšie neurčenou osobou fyzicky

zlikvidovať istého človeka, s čím obžalovaný E. D. súhlasil. Dohodli sa, že obžalovaný M. Z.

si ponechá z tejto odmeny sumu 100 000 Sk (3212,75 eur), pričom obžalovaný E. D. prijal od

obžalovaného M. Z. peniaze v sume 10 000 Sk (331,94 eur ), ako zálohu na výdavky spojené

s realizáciou objednávky.

.

. Obžalovaný E. D. krátko potom v T. ponúkol svojmu priateľovi obžalovanému I. G.

možnosť zarobenia peňazí v sume 100 000 Sk (3212,75 eur) za fyzickú likvidáciu istého

človeka, ktorú si objednala bližšie neurčená osoba, pričom obžalovaný I. G. túto jeho ponuku

prijal. .

.

. Obžalovaný M. Z. po akceptovaní objednávky obžalovaným E. D. navštívil

obžalovaného J. P. v K.K.T., kde mu oznámil, že objednávka bude vybavená, pričom

obžalovaný J. P. mu odovzdal lístok, na ktorom bolo napísané meno J. K., adresa P. a okrem

toho mu povedal, že uvedená osoba pracuje vo V., a jazdí na motorovom vozidle zn. A.,

E.. .

.

. Obžalovaný M. Z. krátko potom zašiel za obžalovaným E. D., ukázal mu lístok s

menom a adresou osoby, ktorú treba fyzicky zlikvidovať, ukázal

mu pracovisko i dom, v ktorom uvedená osoba býva, pričom obžalovaný E. D.

ho požiadal, aby mu obstaral nejakú zbraň. .

.

. Obžalovaný E. D. hneď na to odviezol obžalovaného I. G.

na svojom osobnom motorovom vozidle do Piešťan, kde mu ukázal dom, v ktorom býva

osoba určená na likvidáciu, popísal mu túto osobu a ukázal mu aj pracovisko tejto osoby

v Trnave. .

.

. Obžalovaný M. Z. dňa 10. februára 2001 v T. na burze kúpil

od nezistenej osoby za sumu 20 000 Sk (663,88 eur) samopal československej výroby vzor

24 (26), kal. 7,62x25 mm (T.), výrobného čísla T. so zásobníkom na 32 ks nábojov, tlmičom

hluku výstrelu a väčším množstvom nábojov, ktorý na druhý deň spoločne s obžalovaným E.

D. vyskúšali na poli za D. a potom ho odovzdal spolu so zásobníkom, tlmičom a nábojmi

obvinenému E. D.. .

.

. Obžalovaný E. D. krátko po prevzatí samopalu od obžalovaného M. Z. v T. odovzdal

tento spolu s príslušenstvom obžalovanému I. G., pričom ešte pred odovzdaním ho spolu

vyskúšali na poli

za H. a v areáli atletického štadióna S.. .

.

. Obžalovaný I. G., vylúčený na samostatné konanie, po prechádzajúcom

niekoľkodennom sledovaní pobytu osoby určenej na likvidáciu dňa 23. februára 2001

v skorých ranných hodinách na motorovom vozidle značky F. patriacom obžalovanému E. D.

a opatrenom odcudzenými ŠPZ-kami prišiel do P., tam vozidlo odstavil v blízkosti K.,

preliezol cez oplotenie vysoké 195 cm

do dvora rodinného domu Č., kde si pripravil na streľbu samopal s tlmičom hluku a keď

poškodený Ing. J. K., CSc. približne o 05.20 hod. prichádzal k svojmu motorovému vozidlu,

dlhou dávkou zo samopalu vystrieľal do neho 32 nábojov, čím mu spôsobil mnohopočetné

devastujúce strelné poranenia hrudníka, brucha, horných končatín a pravého stehna, ktorým

poškodený Ing. K., CSc. na mieste podľahol. .

.

. Keď obžalovaný M. Z. dňa 23. februára 2001 osobne oznámil obžalovanému J. P.

usmrtenie Ing. J. K., CSc. tento mu v ten istý deň na poludnie v T. na parkovisku pred

reštauráciou K.K. odovzdal finančnú odmenu 500 000 Sk, z ktorej si obžalovaný M. Z.

ponechal 130 000 Sk

(4315,20 eur) obžalovanému E. D. odovzdal 370 000 Sk (12 281,75 eur) a obžalovaný E. D.

si z tejto sumy ponechal 270 000 Sk (8962,36 eur) a 100 000 Sk (3212,75 eur) odovzdal

obžalovanému I. G.. .

.

. Obžalovaný I. G. si z uvedených peňazí kúpil v autobazáre osobné motorové vozidlo

značky L., ev. č. B., .

.

.t e d a :

.

.naviedol inú osobu na to, aby úmyselne usmrtila iného,

.bez povolenia inému zadovážil a prechovával hromadne účinnú zbraň,

.

.t ý m s p á ch a l

.

.účastníctvo na trestnom čine vraždy podľa § 10 ods. 1 písm. b/, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. h/

Tr. zák. účinného do 31. júla 2001 a trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185

ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31. júla 2001.

.

.Z a t o s a o d s u d z u j ú

.

. obžalovaný J. P. podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného

do 31. júla 2001 k úhrnno – súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť)

rokov.

.

. Podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. sa obžalovaný J. P. na výkon uloženého trestu

zaraďuje do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.

.

. Podľa § 35 ods. 2 Tr. zák. sa u obžalovaného J. P. súčasne z r u š u j e výrok o treste

uložený mu rozsudkom Okresného súdu Trnava z 5. decembra 2008, sp. zn.

, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 2. apríla 2009, sp. zn.

, vo výroku o treste ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo

nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

.

. Podľa s použitím (Tr. zák.) v znení

neskorších predpisov súd obžalovanému J. P. u k l a d á ochranný dohľad v trvaní 2

(dvoch) rokov.

.

. Podľa sa obžalovanému J. P. u k l a d á povinnosť nahradiť

poškodenému Ing. M. K., nar. X., bytom P., škodu vo výške 11 800 000 Sk (391 688,24 eur).

.

. Podľa sa poškodený Ing. M. K. so zvyškom nároku

na náhradu škody odkazuje na konanie vo veciach občianskoprávnych.

.

. Obžalovaný E. D. podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1

Tr. zák. účinného do 31. júla 2001 k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere

12 (dvanásť) rokov.

.

. Podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. sa obžalovaný E. D. na výkon uloženého trestu

zaraďuje do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.

.

. Podľa odvolanie obžalovaného M. Z. s a z a m i e t a.

.

. Podľa odvolanie poškodenej Ľ. K.,

nar. X., bytom P., s a z a m i e t a.

.

.O d ô v o d n e n i e

.

.Rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 2. februára 2010, sp. zn. , boli obžalovaní

J. P., M. Z. a E. D. uznaní za vinných nasledovne:

.

. v bode 1/

.

. obžalovaný J. P. z účastníctva na trestnom čine vraždy podľa § 10, ods. 1 písm. b/, §

219, ods. l, ods. 2 písm. h/ Tr. zák. účinného do 31. júla 2001, .

.

. obžalovaný M. Z. z účastníctva na trestnom čine vraždy podľa § 10 ods. l písm. b/, §

219 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. zák. účinného do 31. júla 2001 a z trestného činu nedovoleného

ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31. júla 2001,

.

. obžalovaný E. D. z účastníctva na trestnom čine vraždy podľa § 10 ods. 1

písm. b/, § 219 ods. l Tr. zák. účinného do 31. júla 2001a z trestného činu nedovoleného

ozbrojovania podľa § 185 ods.2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31. júla 2001, .

.

. v bode 2/

.

. obžalovaný J. P. z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. l, ods. 5

Tr. zák. účinného do 31. júla 2001,

.

. v bode 3/

.

. obžalovaný J. P. z účastníctva na trestnom čine poškodzovania cudzej veci podľa § 10

ods. l písm. b/, § 257 ods. 1 Tr. zák. účinného do 30. novembra 2000, .

.

. obžalovaný M. Z. z trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2

písm. b/ Tr. zák. účinného do 30. novembra 2000 a z trestného činu poškodzovania cudzej

veci podľa § 257 ods. 1 Tr. zák. účinného do 30. novembra 2000, .

.

. v bode 4/

.

. obžalovaný J. P. z účastníctva na trestnom čine poškodzovania cudzej veci podľa § 10

ods. l písm. b/, § 257 ods. 1 Tr. zák. účinného do 30. novembra 2000, .

.

. obžalovaný M. Z. z trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2

písm. b/ Tr. zákona účinného do 30. novembra 2000 a z trestného činu poškodzovania cudzej

veci podľa § 257 ods. 1 Tr. zák., účinného do 30. novembra 2000, .

.

.

.

.

.v bode 5/

.

. obžalovaný J. P. z účastníctva na trestnom čine poškodzovania cudzej veci podľa § 10

ods. l písm. b/ § 257 ods. l Tr. zák. účinného do 30. novembra 2000, .

.

. obžalovaný M. Z. z trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2

písm. b/ Tr. zák., účinného do 30. novembra 2000 a trestného činu poškodzovania cudzej veci

podľa § 257 ods. 1 Tr. zák. účinného do 30. novembra 2000,

.

. v bode 6/

.

. obžalovaný J. P. z účastníctva na trestnom čine poškodzovania cudzej veci podľa § 10

ods. l písm. b/, § 257 ods. l Tr. zák. účinného do 31. júla 2001, .

.

. obžalovaný M. Z. z trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2

písm. b/ Tr. zák. účinného do 31. júla 2001a z trestného činu poškodzovania cudzej veci

podľa § 257 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. júla 2001 na tom skutkovom základe, že .

.

.1/ obžalovaný J. P. v úmysle nevrátiť Ing. J. K., CSc. peniaze z pôžičky v sume 10 000 000

Sk (331 939,18 eur), ktoré od neho prevzal dňa 1. februára 2001 a tiež úrok z požičanej sumy

vo výške 1 800 000 Sk (59 749,05 eur) rozhodol sa, že ho dá fyzicky zlikvidovať, a preto dňa

4. februára 2001 vo večerných hodinách pozval obžalovaného M. Z. do svojho bytu v T., kde

ho požiadal, či by bol ochotný za finančnú odmenu 500 000 Sk (16 596,96 eur) do konca

februára 2001 fyzicky zlikvidovať istú osobu, meno ktorej mu prezradí, až keď prejaví súhlas,

pričom obžalovaný M. Z. prisľúbil, že sa vyjadrí na druhý deň.

.

. Obžalovaný M. Z. nasledujúci deň navštívil obžalovaného E. D. v mieste jeho

bydliska v T. a spýtal sa ho, či by bol ochotný

za finančnú odmenu 500 000 Sk (16 596,96 eur) ponúknutú bližšie neurčenou osobou fyzicky

zlikvidovať istého človeka, s čím obžalovaný E. D. súhlasil. Dohodli sa, že obžalovaný M. Z.

si ponechá z tejto odmeny sumu 100 000 Sk (3212,75 eur), pričom obžalovaný E. D. prijal od

obžalovaného M. Z. peniaze v sume 10 000 Sk (331,94 eur ), ako zálohu na výdavky spojené

s realizáciou objednávky.

. Obžalovaný E. D. krátko potom v T. ponúkol svojmu priateľovi obžalovanému I. G.

možnosť zarobenia peňazí v sume 100 000 Sk (3212,75 eur) za fyzickú likvidáciu istého

človeka, ktorú si objednala bližšie neurčená osoba, pričom obžalovaný I. G. túto jeho ponuku

prijal. .

.

. Obžalovaný M. Z. po akceptovaní objednávky obžalovaným E. D. navštívil

obžalovaného J. P. v K.K.T., kde mu oznámil, že objednávka bude vybavená, pričom

obžalovaný J. P. mu odovzdal lístok, na ktorom bolo napísané meno J. K., adresa P. a okrem

toho mu povedal, že uvedená osoba pracuje vo V., a jazdí na motorovom vozidle zn. A.,

E.. .

.

. Obžalovaný M. Z. krátko potom zašiel za obžalovaným E. D., ukázal mu lístok s

menom a adresou osoby, ktorú treba fyzicky zlikvidovať, ukázal

mu pracovisko i dom, v ktorom uvedená osoba býva, pričom obžalovaný E. D.

ho požiadal, aby mu obstaral nejakú zbraň. .

.

. Obžalovaný E. D. hneď na to odviezol obžalovaného I. G.

na svojom osobnom motorovom vozidle do Piešťan, kde mu ukázal dom, v ktorom býva

osoba určená na likvidáciu, popísal mu túto osobu a ukázal mu aj pracovisko tejto osoby v T. .

.

. Obžalovaný M. Z. dňa 10. februára 2001 v T. na burze kúpil

od nezistenej osoby za sumu 20 000 Sk (663,88 eur) samopal československej výroby vzor

24 (26), kal. 7,62x25 mm (T.), výrobného čísla T. so zásobníkom na 32 ks nábojov, tlmičom

hluku výstrelu a väčším množstvom nábojov, ktorý na druhý deň spoločne s obžalovaným E.

D. vyskúšali na poli za D. a potom ho odovzdal spolu so zásobníkom, tlmičom a nábojmi

obvinenému E. D.. .

.

. Obžalovaný E. D. krátko po prevzatí samopalu od obžalovaného M. Z. v T. odovzdal

tento spolu s príslušenstvom obžalovanému I. G., pričom ešte pred odovzdaním ho spolu

vyskúšali na poli

za H. a v areáli atletického štadióna S.. .

. Obžalovaný I. G., vylúčený na samostatné konanie, po prechádzajúcom

niekoľkodennom sledovaní pobytu osoby určenej na likvidáciu dňa 23. februára 2001

v skorých ranných hodinách na motorovom vozidle značky F. patriacom obžalovanému E. D.

a opatrenom odcudzenými ŠPZ-kami prišiel do P., tam vozidlo odstavil v blízkosti K.,

preliezol cez oplotenie vysoké 195 cm

do dvora rodinného domu Č., kde si pripravil na streľbu samopal s tlmičom hluku a keď

poškodený Ing. J. K., CSc. približne o 05.20 hod. prichádzal k svojmu motorovému vozidlu,

dlhou dávkou zo samopalu vystrieľal do neho 32 nábojov, čím mu spôsobil mnohopočetné

devastujúce strelné poranenia hrudníka, brucha, horných končatín a pravého stehna, ktorým

poškodený Ing. K., CSc. na mieste podľahol. .

.

. Keď obžalovaný M. Z. dňa 23. februára 2001 osobne oznámil obžalovanému J. P.

usmrtenie Ing. J. K., CSc. tento mu v ten istý deň na poludnie v Trnave na parkovisku pred

reštauráciou K.K. odovzdal finančnú odmenu 500 000 Sk, z ktorej si obžalovaný M. Z.

ponechal 130 000 Sk

(4315,20 eur) obžalovanému E. D. odovzdal 370 000 Sk (12 281,75 eur) a obžalovaný E. D.

si z tejto sumy ponechal 270 000 Sk (8962,36 eur) a 100 000 Sk (3212,75 eur) odovzdal

obžalovanému I. G.. .

.

. Obžalovaný I. G. si z uvedených peňazí kúpil v autobazáre osobné motorové vozidlo

značky L., ev. č. B., .

.

. 2/ obžalovaný J. P. dňa 1. februára 2001 v T. v objekte V., pod zámienkou pôžičky

vylákal od Ing. J. K., CSc. peniaze v sume 10 000 000 Sk, (331 939,18 eur), ktoré sa formálne

zaviazal vrátiť i s úrokom vo výške 1 800 000 Sk (59 749,05 eur), v lehote do 1. mája 2001,

avšak tieto peniaze nemienil Ing. J. K., CSc. nikdy vrátiť, pretože ho dal usmrtiť najatou

osobou, čím spôsobil právnemu nástupcovi poškodeného Ing. J. K., CSc. – Ing. M. K., škodu

vo výške 11 800 000 Sk (391 688,24 eur),

.

. 3/ obžalovaný J. P. v presne nezistený deň v decembri 1999 v T. v reštaurácii K.K.

nahovoril obžalovaného M. Z., aby vyhodil do vzduchu budovu stajne v S.S., v ktorej choval

kone príslušník PZ J. L. so synom R. L., čo obžalovaný M. Z. prostredníctvom časovaného

nástražného výbušného systému, ktorý si na tento účel vopred zhotovil z bližšie nezisteným

spôsobom zadováženej trhaviny zn. H. dňa

20. januára 2000 v skorých ranných hodinách vykonal, pričom pri výbuchu došlo

k poškodeniu budovy patriacej L., š. p. (odštepnému závodu v S., ktorému vznikla škoda vo

výške 45 500 Sk (1510,32 eur) a ďalej došlo k trvalému poškodeniu sluchu troch športových

koní a dvoch ťažných koní ustajnených v tejto budove, čím vznikla majiteľovi koní J. L.

škoda vo výške 45 000 Sk

(1493,73 eur) a R. L. škoda vo výške 70 000 Sk (2323,57 eur), .

.

. 4/ obžalovaný J. P. v presne nezistený deň v lete 2000 v T. v reštaurácii K. nahovoril

obžalovaného M. Z., aby vyhodil do vzduchu auto značky Š. ŠPZ T., ktoré používal

príslušník PZ J. L. a s ktorým parkoval v S. na Š.

pred obytným blokom Č., čo obžalovaný M. Z. prostredníctvom časovaného nástražného

výbušného systému, ktorý si na tento účel vopred zhotovil z bližšie nezisteným spôsobom

zadováženej trhaviny značky D., dňa 7. júla 2000 v skorých ranných hodinách vykonal,

pričom pri výbuchu došlo k poškodeniu vozidla, čím Odborovému zväzu polície v Trnave

vznikla škoda vo výške 129 700 Sk (4305,25 eur) a v dôsledku tlakovej vlny boli porozbíjané

aj sklenené výplne na obytných blokoch Č. a 46, čím vznikla majiteľom bytov zastúpených

predsedom spoločenstva vlastníkov bytov J. H. škoda

vo výške 13 594 Sk (451,24 eur), .

.

. 5/ obžalovaný J. P. v presne nezistený deň začiatkom októbra 2000 v K.K.T. nahovoril

obžalovaného M. Z., aby F. K. podpálil osobné motorové vozidlo značky F.

ŠPZ T., s ktorým menovaný parkoval v T. na P., čo obžalovaný M. Z. prostredníctvom

zápalnej fľaše s technickým benzínom, ktorú si na tento účel vopred pripravil, dňa 10. októbra

2000 v skorých ranných hodinách uskutočnil. Pričom došlo k poškodeniu vozidla, čím F. K.

vznikla škoda

vo výške 60 000 Sk (1991,64 eur),

.

. 6/ obžalovaný J. P. v presne nezistený deň v decembri 2000 v T. v reštaurácii K.K.

nahovoril obžalovaného M. Z., aby vyhodil do vzduchu osobné motorové vozidlo značky A.,

ŠPZ T. používané bývalým príslušníkom PZ R. B., ktorý s nim parkoval v T. na Čajkovského

ulici pred obytným blokom č. 49, čo obžalovaný M. Z. prostredníctvom nástražného

výbušného systému, ktorý si na tento účel vopred zhotovil z bližšie nezisteným spôsobom

zadováženej trhaviny značky S., dňa

30. decembra 2000 v skorých ranných hodinách vykonal, pričom pri výbuchu došlo

k poškodeniu vozidla, čím firme S., s. r. o., D., vznikla škoda vo výške

17 218,80 Sk (571,56 eur), .

.

. Za to im boli uložené nasledovné tresty.

.

. Obžalovanému J. P. podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. účinného

do 31. júla 2001 s použitím § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. júla 2001 súhrnný trest

odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) rokov. .

.

.Podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. bol obžalovaný J. P. na výkon uloženého trestu odňatia

slobody zaradený do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny. .

.

. Podľa § 35 ods. 2 Tr. zák. súd u obžalovaného J. P. súčasne zrušil výrok o treste, ktorý

mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava z 5. decembra 2008, sp. zn. ,

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 2. apríla 2009, sp. zn.

, vo výroku o treste, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo

nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

.

. Podľa § 53 ods. 1 a § 54 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 bol

obžalovanému J. P. uložený peňažný trest vo výmere 2 000 000 Sk

(66 388 eur). .

.

.Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 pre prípad zmarenia výkonu

peňažného trestu obžalovanému J. P. bol uložený náhradný trest odňatia slobody vo výmere

18 (osemnásť) mesiacov. .

.

. Podľa s použitím Tr. v znení neskorších

predpisov súd obžalovanému J. P. uložil aj ochranný dohľad v trvaní

2 (dvoch) rokov. .

. Obžalovanému M. Z. podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. účinného

do 31. júla 2001 s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere

12,5 (dvanásť a pol) roka.

.

. Podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. účinného do 31. júla 2001 bol obžalovaný M. Z.

na výkon uloženého trestu zaradený do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny. .

.

. Podľa § 55 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31. júla 2001 súd u obžalovaného M.

Z. vyslovil aj trest prepadnutia veci – samopalu Československej výroby, vzor 24 (26) kalibru

7,62x25 mm (T.), výrobné číslo: T41771 s tlmičom. .

.

. Podľa § 55 ods. 3 Tr. zák. účinného do 31. júla 2001 súd vyslovil, že vlastníkom

prepadnutej veci sa stáva štát. .

.

. Obžalovanému E. D. podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. účinného

do 31. júla 2001 s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere

10,5 (desať a pol) roka.

.

. Podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. účinného do 31. júla 2001 bol obžalovaný E. D. na

výkon uloženého trestu zaradený do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny. .

.

. Podľa bola poškodená Ľ. K., nar. X., bytom P., s nárokom na

náhradu škody odkázaná na konanie vo veciach občiansko-právnych. .

.

. Proti tomuto rozsudku včas podali odvolania krajský prokurátor v Trnave v prospech

i neprospech obžalovaného J. P., v neprospech obžalovaného E. D. a obžalovaní J. P., M. Z.

a poškodení Ľ. K. a Ing. M. K. (obžalovaný E. D. podané odvolanie písomným podaním z 24.

februára 2010 doručeným krajskému súdu 26. februára 2010 výslovne vzal späť a predseda

senátu prvostupňového súdu späťvzatie odvolania obžalovaným vzal na vedomie uznesením

z 12. marca 2010).

.

. V písomnom odôvodnení odvolania krajský prokurátor vo vzťahu k obžalovanému J.

P. namietol výrok o treste, ktorý považuje za neprimerane mierny, pretože nezohľadňuje

skutočnosti, ktoré sú pri ukladaní trestu významné a sú obsiahnuté v ustanoveniach § 23 ods.

1 a § 31 ods. 1 Tr. zák.

.

. Poukázal na to, že obžalovaný J. P. bol pôvodcom myšlienky a plánu zavraždiť

poškodeného Ing. J. K., CSc. a za to ponúkol odmenu, ktorá k tomuto konaniu motivovala

vykonávateľa skutku, obžalovaného I. G.. Bez aktívneho konania obžalovaného J. P. by

nebola spáchaná ani trestná činnosť ostatných obžalovaných. Obžalovaný sa okrem návodu na

trestný čin vraždy dopustil aj ďalších závažných trestných činov namierených proti majetku

iných osôb z čoho možno vyvodiť jeho neúctu k zákonom a k právam iných osôb. Trestný čin

podvodu obžalovaný spáchal zo zavrhnutiahodnej pohnútky, ktorou je ziskuchtivosť, aby tak

získal finančné prostriedky pre svoje výhradne sebecké ciele. Nízke pohnútky obžalovaného

boli dôvodom pre jeho ďalšie konanie spočívajúce v navádzaní obžalovaného M. Z. na

spáchanie trestného činu poškodzovania cudzej veci. Obžalovaný J. P. tak konal preto, aby sa

pomstil poškodeným, s ktorými sa buď on alebo jeho známy v minulosti dostali do konfliktu.

Bola mu pritom ľahostajná skutočnosť, že môže dôjsť k škodám nielen na majetku, ale aj na

zdraví iných osôb.

.

. Uvedené skutočnosti výrazne zvyšujú stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania

obžalovaného J. P. pre spoločnosť a odôvodňujú u neho uloženie podstatne prísnejšieho trestu

odňatia slobody. Pri jeho ukladaní je potrebné zohľadniť,

že u obžalovaného prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu odňatia slobody aj za ďalší

závažný úmyselný trestný čin, za ktorý už bol právoplatne odsúdený inými rozhodnutiami

okresného a krajského súdu.

.

. Podľa jeho názoru bol obžalovanému uložený aj neprimerane mierny peňažný trest,

pretože je neadekvátny výške prospechu (17 800 000 Sk), ktorý obžalovaný svojou

zbiehajúcou sa trestnou činnosťou získal. Za tento mu mal súd uložiť peňažný trest

v maximálnej výške 5 000 000 Sk.

.

. Namietol aj porušenie zákona spočívajúce v tom, že pri ukladaní náhradného trestu

odňatia slobody, ktorý bol obžalovanému pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného

trestu podľa uložený súd o pol roka prekročil zákonom ustanovenú hornú

hranicu trestnej sadzby pätnásť rokov (§ 219 ods. 2 Tr. zák. v znení zák. účinného

do 31. júla 2001).

.

. Vo vzťahu k obžalovanému E. D. krajský prokurátor napadnutý rozsudok považoval

za nesprávny z dôvodu, že súd pri právnom posúdení konania obžalovaného

bez splnenia zákonnej podmienky uvedenej v § 88 Tr. zák. aplikoval toto ustanovenie

a nesprávne tak dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil účastníctva k trestnému činu

vraždy len podľa ods. 1 § 10 ods. 1 písm. b/, § 219 Tr. zák. .

.

. Dôvody, pre ktoré tak podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku krajský súd

postupoval, ale nie sú dané, pretože nezodpovedá skutočnosti, že obžalovaný sa k trestnej

činnosti priznal a napomáhal k jej objasneniu vo všetkých štádiách trestného konania.

Z obsahu procesného spisu možno zistiť, že svoje úvodné priznanie obžalovaný v neskorších

štádiách trestného stíhania odvolal a až po ostatnom rozhodnutí najvyššieho súdu

sa k spáchaniu trestnej činnosti opätovne priznal a zo spáchania trestných činov usvedčoval

aj spoluobžalovaných J. P. a M. Z.. Obžalovaný si navyše zisk

zo spáchanej trestnej činnosti ponechal a bez relevantného dôvodu ho orgánom činným

v trestnom konaní nevydal. Z týchto dôvodov konanie obžalovaného E. D. napĺňa

z formálneho aj materiálneho hľadiska všetky zákonné znaky účastníctva na trestnom čine

vraždy podľa § 10 ods. 1 písm. b/, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. zák. Na priznanie

obžalovaného mohol prvostupňový súd prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť podľa § 33

písm. j/ Tr. zák. a zohľadniť ho pri uložení trestu odňatia slobody na spodnej hranici zákonom

ustanovenej trestnej sadzby.

.

. Na záver odvolania krajský prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

napadnutý rozsudok ohľadne obžalovaného J. P. vo výroku o treste a ohľadne obžalovaného

E. D. vo výroku o vine a treste zrušil a sám rozhodol vo veci rozsudkom tak, že .

.

. 1/ obžalovanému J. P. uloží súhrnný trest odňatia slobody na hornej hranici trestnej

sadzby (15 rokov) a na výkon trestu ho zaradí do tretej nápravnovýchovnej skupiny, peňažný

trest vo výmere 5 000 000 Sk bez uloženia náhradného trestu odňatia slobody a uloží aj

ochranný dohľad v trvaní dvoch rokov pri súčasnom zrušení výroku o treste rozsudku

Okresného súdu Trnava z 5. decembra 2008, sp. zn. , v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Trnave z 2. apríla 2009, sp. zn. .

.

. 2/ obžalovaného E. D. uzná za vinného zo spáchania účastníctva

na trestnom čine vraždy podľa § 10 ods. 1 písm. b/, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. zák.

a z trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a uloží mu

úhrnný trest odňatia slobody pri dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby

so zaradením na výkon trestu do tretej nápravnovýchovnej skupiny.

.

. Obžalovaný J. P. v písomnom odôvodnení odvolania podanom prostredníctvom

obhajcu namietol výroky o vine a treste s tým, že žiaden trestný čin nespáchal.

.

. Podľa jeho názoru dôkazná situácia oproti ostatnému rozhodnutiu najvyššieho súdu

z 22. februára 2006, sp. zn. , sa nezmenila v jeho neprospech. Zo spáchania

trestného činu ho priamo usvedčuje len spoluobžalovaný M. Z., ktorý ale svoje výpovede

v priebehu trestného stíhania menil podľa toho, ako to vyhovovalo jeho záujmom a aj zo

záverov znaleckého dokazovania vyplýva, že je schopný akéhokoľvek klamstva. Výpoveď

obžalovaného M. Z. nie je potvrdená žiadnymi, či už priamymi alebo nepriamymi dôkazmi, a

preto jeho vina spoľahlivo preukázaná nebola. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané,

či poškodený Ing. J. K., CSc. vôbec disponoval sumou, o ktorú mal byť podvedený,

ale naopak bolo preukázané, že on spolu s manželkou vlastnil majetok oveľa rozsiahlejší ako

suma, pre ktorú mal dať poškodeného zavraždiť.

.

. Krajskému súdu vytkol, že mu uložil trest odňatia slobody, ktorý presahuje hornú

hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a mechanicky prevzal uloženie peňažného trestu

z rozsudku Okresného súdu Trnava z 5. decembra 2008, sp. zn. , v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 2. apríla 2009, sp. zn. . Poukázal na to,

že poškodení (K. a P.) podali v občianskoprávnom konaní na jeho osobu žaloby

na náhradu škody v sumách prevyšujúcich jeho platobné schopnosti, a preto by bol uložený

peňažný trest nevymožiteľný. So svojou manželkou sa rozviedol a majetok patriaci

do bezpodielového spoluvlastníctva manželov si vysporiadali. Nevysporiadaná zostala

len nehnuteľnosť zaistená uznesením prokurátora Krajskej prokuratúry v Trnave

sp. zn. Kv 12/01. .

. Z týchto dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok

zrušil a spod obžaloby ho oslobodil. V prípade, ak by však najvyšší súd v otázke jeho viny

dospel k inému názoru svoj návrh alternoval tak, aby mu bol uložený zákonný trest odňatia

slobody bez uloženia peňažného trestu a poškodení, aby boli s nárokom na náhradu škody

odkázaní na konanie vo veciach občianskoprávnych. Zároveň navrhol, aby súd rozhodnutie

okresného prokurátora o zaistení jeho majetku zrušil.

.

. Obžalovaný M. Z. v písomnom odôvodnení odvolania podanom sčasti samostatne,

sčasti prostredníctvom obhajcu namietol výrok o vine v bodoch 3/ – 5/ napadnutého rozsudku

s tým, že tieto skutky nespáchal. Podľa jeho názoru krajský súd

na hlavnom pojednávaní porušil článok 6 (právo na spravodlivé súdne konanie) ods. 1 a 3

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože napadnutý rozsudok založil

na nezákonných dôkazoch, pri výmere trestu neprihliadol na to, že sa k účastníctvu

na spáchanom trestnom čine vraždy a k výbuchu auta poškodeného Brezinu priznal, že bol

odsúdený aj za skutky, ktorých spáchanie mu nebolo dokázané a ako svedkovia neboli

vypočuté osoby, ktorých výsluch na hlavnom pojednávaní navrhol vykonať. Poukázal na to,

že z vyplatených peňazí si žiadne neponechal, zbraň, ktorou bol poškodený

Ing. J. K. CSc. zavraždený nezaobstaral a skutky, ku ktorým sa priznal, spáchal z obavy

o svoj život a zdravie, pretože obžalovaný J. P. sa mu vyhrážal.

.

. Z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v uvedených častiach

zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal

a rozhodol.

.

. Poškodení Ľ. K. a Ing. M. K. v písomných odôvodneniach odvolaní voči výroku

napadnutého rozsudku o náhrade škody v podstate zhodne namietli,

že tento je nezákonný a nesprávny. Dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní

(a vyplýva to aj zo skutkovej vety napadnutého rozsudku v bode 1/) bolo preukázané,

že poškodený Ing. J. K., CSc. obžalovanému J. P. požičal peniaze v sume 11 800 000 Sk,

ktoré napriek lehote splatnosti obžalovaný doposiaľ nevrátil. Nárok

na náhradu škody poškodená uplatnila riadne a včas a zmluvou o postúpení pohľadávky tento

nárok prešiel na poškodeného Ing. M. K.. Za týchto okolností krajskému súdu nič nebránilo

v tom, aby obžalovaného J. P. zaviazal uhradiť poškodenému

Ing. M. K. škodu vo výške 11 800 000 Sk (391 688,24 eur) aj s príslušenstvom.

. Navrhli preto, aby najvyšší súd výrok o náhrade škody napadnutého rozsudku zrušil

a sám rozhodol tak, že obžalovaného J. P. zaviaže uhradiť poškodenému

Ing. M. K. škodu vo výške 11 800 000 Sk (391 688,24 eur) aj s príslušenstvom – úrokom

z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 2. mája 2001 do zaplatenia. .

.

. Obžaloba na J. P. a spol. bola podaná 7. júna 2002, a preto najvyšší súd pri plnení

svojej prieskumnej povinnosti napadnutý rozsudok preskúmal v rozsahu § 254

ods. 1 v znení neskorších predpisov účinného

do 31. decembra 2005, pretože, že ho k tomu zaväzuje ustanovenie

spoločných, prechodných a záverečných ustanovení

v znení neskorších predpisov.

.

.Na podklade odvolaní krajského prokurátora, obžalovaných J. P., M. Z. a poškodených Ľ. K.

a Ing. M. K. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku,

proti ktorým môže odvolateľ podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré

predchádzalo rozsudku, prihliadajúc pritom i na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané

a zistil, že odvolania krajského prokurátora a obžalovaného J. P. sú čiastočne dôvodné,

odvolanie poškodeného Ing. M. K. je dôvodné, odvolanie obžalovaného M. Z. nie

je dôvodné a poškodená Ľ. K. podala odvolanie ako neoprávnená osoba.

.

. Po splnení prieskumnej povinnosti najvyšší súd zistil, že napadnutý rozsudok

je chybný, pretože u obžalovaného E. D.

.

.napadnutým rozsudkom bolo porušené ustanovenie (

) a u obžalovaného J. P.

.

.uložený trest je neprimeraný ( ) a .

.

.o uplatnenom nároku na náhradu škody bolo rozhodnuté nesprávne (§ 258 ods. 1

písm. f/ ).

.

.Predovšetkým je potrebné uviesť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v predchádzajúcich

štádiách trestného stíhania v posudzovanej veci v jej merite

už rozhodoval.

.

. Naposledy uznesením z 22. februára 2006, sp. zn. , podľa § 258 ods. 1

písm. b/, písm. c/, písm. d/ a písm. e/ zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave

z 19. decembra 2005, sp. zn. , a vec mu podľa vrátil, aby

ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

.

. Najvyšší súd už v tomto rozhodnutí vyslovil, že skutkové zistenia týkajúce

sa obžalovaných M. Z., E. D. (a aj u obžalovaného I. G.) považuje za správne zodpovedajúce

stavu veci a zákonu, pretože sa opierajú o výsledky dokazovania vykonaného v súlade so

zákonom, pričom zdôraznil, že orgány prípravného konania sa nedopustili u týchto

obžalovaných takých pochybení, ktoré by odôvodňovali záver o nezákonnosti vykonaných

dôkazov. Konštatoval, že obhajobné tvrdenia obžalovaných v častiach, kde spáchanie trestnej

činnosti popreli a vysvetlenia prečo sa k trestnej činnosti priznali sú neakceptovateľné

z dôvodu, že sú v logickom rozpore s ich ďalším postupom v prejednávanej veci.

.

. Osobitne sa pritom zaoberal tvrdeniami obžalovaného M. Z., ktorý tak ako aj v teraz

podanom odvolaní namietal zákonnosť priebehu prípravného konania a hlavného

pojednávania a nezistil, že by u neho došlo k postupu, ktorý by spochybnil zákonnosť

vykonaných dôkazov.

.

.V tomto rozhodnutí najvyšší súd veľmi podrobne uviedol, ktoré z dôkazov vykonaných na

hlavnom pojednávaní obžalovaných M. Z. a E. D.

zo spáchania trestných činov (a všetkých v napadnutom rozsudku ustálených skutkov)

usvedčujú a vyslovil, že za danej dôkaznej situácie o účasti obžalovaných M. Z. a E. D. na

spáchaných skutkoch kladených im za vinu spôsobom a za okolností uvedených

v obžalobnom návrhu nemá žiadne pochybnosti. Na tomto závere sa nič nezmenilo ani po

opakovanom vykonaní dôkazov, ktoré na hlavnom pojednávaní vykonal senát

prvostupňového súdu v novom zložení. .

.

. Na ostatnom hlavnom pojednávaní sa obžalovaný E. D. opätovne k spáchaniu trestnej

činnosti v celom rozsahu priznal a odvolal sa na svoje predchádzajúce priznávajúce výpovede

z prípravného konania a hlavného pojednávania s tým, že sa už nechce k veci ďalej

vyjadrovať. Po ich prečítaní s týmito v celom rozsahu súhlasil a dodal, že neskorší „písomný

dodatok k svojim výpovediam“, v ktorom spáchanie trestnej činnosti poprel spravil z dôvodu,

že sa snažil upozorniť na skutočnosť, že neboli akceptované jeho žiadosti o prepustenie

z väzby na slobodu. Vyslovil ľútosť nad tým, že klamal a odvolanie, ktoré podal voči

napadnutému rozsudku vzal späť.

.

. Hoci obžalovaný M. Z. na ostatnom hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutkov

uvedených v bodoch 3/ – 5/ napadnutého rozsudku, najvyšší súd aj tu odkazuje

na príslušné časti svojho ostatného rozhodnutia, v ktorých vyslovil, ktorými dôkazmi bol

obžalovaný usvedčený aj zo spáchania uvedených skutkov. Tieto dôkazy prvostupňový súd

v novom zložení zákonným spôsobom vykonal aj na poslednom hlavnom pojednávaní a nimi

bol obžalovaný usvedčený v celom rozsahu. Týmito dôkazmi bol skutkový stav voči

obžalovanému M. Z. náležite zistený v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie

( ), a preto nebolo v tomto smere potrebné vykonať žiadne ďalšie,

obžalovaným navrhované dôkazy. .

.

. Aj keď obžalovaný J. P. spáchanie skutkov v celom rozsahu poprel tvrdiac, že okrem

nevierohodnej výpovede spoluobžalovaného M. Z. ho z ich spáchania, či už priamo alebo

nepriamo neusvedčuje nikto, aj u tohto obžalovaného vykonal súd na hlavnom pojednávaní

dokazovanie v rozsahu ako ho ustanovuje a správne dospel k záveru, že

obžalovaný skutky spáchal za okolností a spôsobom ako

je to uvedené v skutkových vetách napadnutého rozsudku.

.

. Zodpovedá stavu veci, že obžalovaného priamo zo spáchania trestnej činnosti

usvedčuje len spoluobžalovaný M. Z.. Iný priamy dôkaz však ani existovať nemôže, pretože

obžalovaný si spáchanie skutkov v bodoch 1/, 3/ – 6/ prvostupňového rozsudku objednal

práve u obžalovaného M. Z.. Obžalovaný celkom logicky nemal dôvod tak konať

v prítomnosti ďalších osôb, pretože ako vyplýva z vykonaných dôkazov (uvedenie mena

a adresy poškodeného Ing. J. K., CSc. na papierovom lístku, rozhovory

len s obžalovaným Z.) sa vo svojom konaní snažil zachovať istú, podľa neho dostatočnú

mieru opatrnosti. Spoluobžalovaný M. Z. však vo svojich usvedčujúcich výpovediach, ako aj

ním vyhotovených listinných dôkazoch veľmi podrobne opísal okolnosti, za ktorých a prečo

ho obžalovaný oslovil s ponukou na spáchanie týchto skutkov, akým spôsobom naňho vyvíjal

nátlak na ich spáchanie, čo mu za to sľúbil, akú legendu mu obžalovaný prikázal použiť pri

telefonickom oznámení zavraždenia poškodeného a ako

sa vlastne od obžalovaného dozvedel, kto má byť zavraždený a prečo. Obžalovaný M. Z.

svojimi výpoveďami a listinnými dôkazmi pritom nielenže usvedčil zo spáchania skutkov

spoluobžalovaného J. P., ale aj seba a nebol zistený žiaden logický dôvod, pre ktorý by

obžalovaného krivo usvedčoval z tak závažných trestných činov. Odlišné výpovede

v predchádzajúcich štádiách trestného stíhania obžalovaný M. Z.

na hlavnom pojednávaní vysvetlil tým, že sa bránil ako vedel.

.

. Obžalovaný J. P. je však zo spáchania skutku v bode 1/ (a súčasne

aj skutku v bode 2/) napadnutého rozsudku usvedčený aj nepriamymi dôkazmi,

a to výpoveďami svedkov vypočutými na hlavnom pojednávaní alebo ktorých výpovede boli

na hlavnom pojednávaní po splnení zákonných podmienok prečítané a listinnými dôkazmi.

.

. Z výpovedí svedkov A. Z. a Z. Z. možno zistiť, že obžalovaný J. P. nahováral aj A. Z.

na podpálenie senníka na J., v ktorom boli kone a po zadržaní obžalovaného M. Z. bol

obžalovaný za jeho manželkou a túto chlácholil, že jej manželovi pomôže, nech nemá žiaden

strach, že bude sedieť maximálne tri roky za to, že zabezpečil iba zbraň.

.

. Nepriame dôkazy, či už výpovede svedkov alebo listinné dôkazy svedčia pre záver,

že nie je pravdivá obhajoba obžalovaného J. P., že druhá pôžička

od poškodeného nebola uskutočnená, a preto nemal motív objednať si u spoluobžalovaného

M. Z. vraždu poškodeného.

.

. Z výpovede svedka JUDr. J. M. na poslednom hlavnom pojednávaní

(ale aj v predchádzajúcich štádiách trestného stíhania) je zrejmé, že obžalovaný J. P. si od

poškodeného Ing. J. K., CSc. požičal peniaze aj druhý raz a pri tejto pôžičke bol osobne

prítomný. Pamätal si, že časť peňazí bola odovzdaná v igelitovej taške a keď v priebehu dňa

telefonoval s obžalovaným a poškodeným, títo mu oznámili, že všetko je v poriadku. Bol

požiadaný, aby rovnako ako aj v predchádzajúcom prípade vyhotovil zmluvu o pôžičke, návrh

na zriadenie záložného práva a návrh na vklad do katastra. Na týchto bolo potrebné overiť

podpisy, čo obžalovaný a jeho manželka aj vykonali. Keď sa obžalovaný s poškodeným

stretli, tieto listiny boli poškodenému odovzdané. Po vražde poškodeného mu volal

obžalovaný, ktorý sa chcel s rodinou poškodeného stretnúť, pretože bolo zrejmé, že mal od

poškodeného požičané peniaze a tieto bolo potrebné vrátiť. .

.

.Pravdivosť výpovede tohto svedka potvrdzujú uvádzané listinné dôkazy. Zo zmluvy

o pôžičke z 1. februára 2001, uzavretej medzi obžalovaným a poškodeným vyplýva,

že predmetom pôžičky bola suma 11 800 000 Sk, ktoré poškodený v tento deň požičal

obžalovanému s tým, že dohodnutá doba vrátenia pôžičky je 1. mája 2001. Zmluvu

obžalovaný J. P. podpísal. .

.

.Zo zmluvy o zriadení záložného práva z 30. januára 2001 je zrejmé, že túto uzavreli záložný

veriteľ, ktorým bol poškodený a záložca, ktorým bol obžalovaný so svojou manželkou

a predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti uvedené v tejto zmluve. Uvedenou zmluvou

zriadil záložca záložné právo k uvedeným nehnuteľnostiam v prospech záložného veriteľa.

Záložné právo slúžilo na zabezpečenie pohľadávky poškodeného vo výške

11 800 000 Sk vzniknutej na základe uzavretej zmluvy o pôžičke. Zo zmluvy bol v prípade

riadneho a včasného neuspokojenia pohľadávky záložný veriteľ oprávnený domáhať

sa uspokojenia zo zálohu, a to aj vtedy, ak by zabezpečená pohľadávka bola premlčaná.

Aj túto zmluvu obžalovaný a jeho manželka podpísali.

.

. Skutočnosť, že obžalovaný J. P. bol v tom čase vo finančnej tiesni a nebol schopný

v lehote splatnosti pôžičku vrátiť potvrdil svedok Ing. M. P.. Na hlavnom pojednávaní

vypovedal, že rovnako aj jemu obžalovaný dlhoval sumu asi

200 000 švajčiarskych frankov, ktoré mal vrátiť do konca februára 2001 a ktoré doposiaľ

nevrátil. .

.

. Z výpovedí svedkov M. N., J. D., H. D. vyplýva, že obálku s listinnými dôkazmi

svedkyni N. odovzdal na uschovanie poškodený a táto ju neskôr dala dcére poškodeného

svedkyni J. D..

.

. Na podklade týchto dôkazov súd prvého stupňa správne uzavrel, že obžalovaný J. P.

spáchal všetky skutky uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku

a na stranách 33 a 34 odôvodnenia logicky vysvetlil, akými úvahami sa pri ustálení viny

obžalovaného riadil.

.

. Správne a v súlade so zákonom krajský súd postupoval pri úvahách o právnom

posúdení konania obžalovaných J. P. a M. Z., keď ich konanie posúdil ako .

.

.účastníctvo na trestnom čine vraždy podľa § 10 ods. 1 písm. b/, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. h/

Tr. zák. účinného do 31. júla 2001, pretože naviedli inú osobu na to, aby úmyselne usmrtila

iného a tento čin spáchali v úmysle získať majetkový prospech a obžalovaného M. Z. aj ako

trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31.

júla 2001, pretože bez povolenia inému zadovážil a prechovával hromadne účinnú zbraň (v

bode 1/),

.

.trestný čin podvodu podľa § 250 podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného

do 31. júla 2001, pretože na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho

do omylu a spôsobil na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu (obžalovaný J. P. v bode 2/),

.

.účastníctvo na trestnom čine poškodzovania cudzej veci podľa § 10 ods. 1 písm. b/, § 257

ods. 1 Tr. zák. účinného do 30. novembra 2000, pretože naviedol iného, aby poškodil cudziu

vec a spôsobil tak na cudzom majetku škodu nie nepatrnú (obžalovaný J. P. v bodoch 3/, 4/,

5/, 6/),

.

.trestný čin poškodzovania cudzej veci podľa § 257 ods. 1 Tr. zák. účinného

do 30. novembra 2000 a trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm. b/

Tr. zák. účinného do 30. novembra 2000, pretože poškodil cudziu vec a spôsobil tak

na cudzom majetku škodu nie nepatrnú a bez povolenia vyrábal výbušniny (obžalovaný M. Z.

v bodoch 3/, 4/, 5/, 6/).

.

. Pochybil však súd prvého stupňa pri právnom posúdení konania obžalovaného E. D..

Vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo preukázané, že aj on rovnako

ako spoluobžalovaní J. P. a M. Z. naviedol iného (obžalovaného I. G.), aby úmyselne usmrtil

poškodeného Ing. J. K., CSc. v úmysle získať majetkový prospech, pretože mu bola

prisľúbená finančná odmena. Z tohto dôvodu boli splnené všetky zákonné podmienky pre to,

aby aj jeho konanie bolo právne posúdené

ako účastníctvo na trestnom čine vraždy podľa § 10 ods. 1 písm. b/, § 219 ods. 1, ods. 2

písm. h/ Tr. zák. účinného do 31. júla 2001. Nie je správna úvaha súdu prvého stupňa,

že u obžalovaného E. D. boli splnené zákonné podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 88 Tr.

zák. účinného do 31. decembra 2005 majúce vplyv na právnu kvalifikáciu jeho konania.

.

. Podľa tohto ustanovenia na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej

sadzby, prihliadne sa len vtedy, keď pre svoju závažnosť podstatne zvyšuje stupeň

spoločenskej nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť. Okolnosť, že obžalovaný naviedol

inú osobu, aby úmyselne usmrtila iného s úmyslom získať majetkový prospech je tak závažná,

že bez pochybností podstatne zvyšuje stupeň spoločenskej nebezpečnosti trestného činu

pre spoločnosť. Svedčí o tom, že obžalovaný E. D. nemal zábrany objednať

vraždu poškodeného s cieľom získať za takéto konanie finančnú odmenu. Skutočnosť,

že sa obžalovaný vo viacerých štádiách trestného stíhania k spáchaniu trestného činu priznal,

bolo ale možné posúdiť ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 33 písm. j/ Tr. zák. .

.

.Krajský súd pochybil aj pri úvahe o výške trestu odňatia slobody, ktorý uložil obžalovanému

J. P.. Obžalovanému nesprávne uložil trest odňatia slobody, ktorý presahuje zákonom

ustanovenú výmeru a v rámci ukladania súhrnného trestu mu nesprávne uložil aj peňažný

trest, ktorý mechanicky prevzal z rozsudku Okresného súdu Trnava 5. decembra 2008, sp. zn.

, v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Trnave z 2. apríla 2009, sp. zn. . Zákon v ustanovení § 219 ods. 2

Tr. zák. ustanovuje trest odňatia slobody vo výmere dvanásť až pätnásť rokov. Podľa § 54

ods. 3 Tr. zák. ak súd ukladá peňažný trest, ustanoví pre prípad, že by výkon tohto trestu

mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody až na päť rokov. Náhradný trest

však nesmie spolu s uloženým trestom odňatia slobody presahovať zákonom dovolenú hornú

hranicu trestnej sadzby. Krajský súd obžalovanému uložil náhradný trest odňatia slobody

vo výmere osemnásť mesiacov a spolu s uloženým trestom odňatia slobody tak obžalovanému

uložil trest odňatia slobody o šesť mesiacov vyšší ako je zákonom ustanovená horná hranica

trestnej sadzby.

.

.Podľa § 35 ods. 2 Tr. zák. súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším

rozsudkom. V rámci súhrnného trestu musí súd vysloviť trest straty čestných titulov

a vyznamenaní, straty vojenskej hodnosti, prepadnutie majetku alebo prepadnutia veci,

ak taký trest bol vyslovený už skorším rozsudkom. .

.

.Najvyšší súd dospel k záveru, že vzhľadom na majetkové pomery, platobné schopnosti

obžalovaného a poškodeným uplatnený nárok na náhradu škody krajský súd pri ukladaní

súhrnného trestu len mechanicky u obžalovaného prevzal z rozsudku Okresného súdu Trnava

z 5. decembra 2008, sp. zn. , v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave

z 2. apríla 2009, sp. zn. , aj výrok o uložení peňažného trestu.

.

. Nesprávne postupoval krajský súd aj pri úvahách o náhrade škody. Vykonaným

dokazovaním bolo spoľahlivo preukázané kto škodu poškodenému spôsobil ako aj výška

spôsobenej škody. Poškodená strana si nárok na jej náhradu uplatnila riadne a včas

a v priebehu trestného stíhania pohľadávku postúpila na Ing. M. K.. .

.

. Pre tieto chyby bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť. Najvyšší súd vo veci

za splnenia zákonných podmienok uvedených v rozhodol pritom sám,

pretože nové rozhodnutie bolo možné urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol

v napadnutom rozsudku správne zistený.

.

. Konanie obžalovaného E. D. právne posúdil ako účastníctvo na trestnom čine vraždy

podľa § 10 ods. 1 písm. b/, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. zák. a z dôvodu, .

.že u neho zrušil výrok o vine, v súlade s zrušil súčasne aj celý výrok

o treste a výrok o spôsobe jeho výkonu.

.

. Na podklade § 259 ods. 3 riadiac sa pritom ustanoveniami § 3 ods. 4, § 23 ods. 1, § 31

ods. 1 Tr. zák., najvyšší súd obžalovaným uložil nasledovné tresty.

.

.Obžalovanému E. D. prihliadajúc na jeho priznania v úvodnej a záverečnej časti trestného

stíhania podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody

vo výmere dvanásť rokov a v súlade s ustanovením § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák.

obžalovaného na výkon trestu zaradil do tretej nápravnovýchovnej skupiny. Aj keď

obžalovanému oproti napadnutému rozsudku uložil trest prísnejší, mohol tak spraviť, pretože

rozhodoval aj na podklade odvolania krajského prokurátora podaného v neprospech

obžalovaného. .

.

.Obžalovanému J. P. podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 35

ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. júla 2001 uložil úhrnno – súhrnný trest odňatia slobody

vo výmere pätnásť rokov a za splnenia zákonných podmienok, na ktoré už podrobne poukázal

prvostupňový súd v napadnutom rozsudku obžalovaného na výkon uloženého trestu zaradil

do tretej nápravnovýchovnej skupiny. Mal pritom na zreteli aj skutočnosti, na ktoré

v podanom odvolaní výstižne a podrobne poukázal krajský prokurátor a s ktorými sa najvyšší

súd v celom rozsahu stotožnil, a preto obžalovanému oproti napadnutému rozsudku uložil

prísnejší trest odňatia slobody. Na rozdiel od napadnutého rozhodnutia a názoru krajského

prokurátora však najvyšší súd dospel k záveru, že vzhľadom na majetkové pomery

obžalovaného, jeho platobné schopnosti uplatnený nárok na náhradu škody, by uloženie

peňažného trestu náhradu škody poškodenému zmarilo, a preto tento druh trestu

obžalovanému neuložil. .

.

.U obžalovaného J. P. boli splnené zákonné podmienky aj pre uloženie ochranného dohľadu

uvedené v § 76 ods. 1 Tr. zák., a preto mu ho najvyšší súd uložil v strede zákonom

ustanovenom rozpätí (§ 78 ods. 1 Tr. zák.). .

.

. Z dôvodu riadne a včas uplatneného nároku na náhradu škody a skutočnosť,

že poškodená Ľ. K. zmluvou o postúpení pohľadávok z 8. marca 2006 previedla na svojho

syna Ing. M. K. všetky svoje práva vyplývajúce z predmetu tejto zmluvy a o uplatnenom

nároku na náhradu škody vo výške 11 800 000 Sk (391 688,24 eur) nie

sú žiadne pochybnosti, najvyšší súd zaviazal obžalovaného J. P. uhradiť

Ing. M. K. škodu v uvedenej výške.

.

. Pretože o nároku na náhradu škody týkajúceho sa náhrady nákladov spojených

s pohrebom, pre absenciu ich bližšej špecifikácie nebolo možné rozhodnúť a dokazovanie

zamerané na objasnenie tejto otázky by presiahlo potreby trestného stíhania, najvyšší súd

Ing. M. K. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach

občianskoprávnych.

.

. Vo vzťahu k obžalovanému M. Z. po splnení prieskumnej povinnosti najvyšší súd

nezistil v napadnutom rozsudku žiadne skutočnosti odôvodňujúce postup podľa

, a preto jeho odvolanie ako nedôvodné zamietol.

.

. Poškodená Ľ. K. riadne a včas uplatnený nárok na náhradu škodu postúpila na svojho

syna Ing. M. K., a preto najvyšší súd odvolanie Ľ. K. ako podané neoprávnenou osobou

zamietol.

.

. Odvolanie obžalovaného J. P. oproti návrhu generálneho prokurátora nezamietol,

pretože toto bolo čiastočne dôvodné a bolo mu vyhovené.

.

. Riadiac sa týmito úvahami Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol spôsobom

uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia.

.

.P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný

prostriedok.

.

.V Bratislave 18. januára 2011

.

.

.JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.

.predseda senátu

.

.

.Za správnosť vyhotovenia: Monika Ivančíková

.

.

.