Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 31/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Ľ. S. , I., zastúpeného advokátom JUDr. L. H., N., vo

veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a Listiny základných práv a slobôd, práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 23

a jeho uznesením z 5. januára 2010, postupom Krajského súdu v Nitre vo veci

vedenej pod sp. zn. a jeho uznesením zo 7. februára 2012, ako aj postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v dovolacom konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 28. augusta 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. Ľ. S. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. decembra

2012 doručená sťažnosť Ing. Ľ. S. (ďalej len „sťažovateľ“, v citáciách aj „dovolateľ“) vo

veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a Listiny základných práv

a slobôd (ďalej len „listina“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 5. januára 2010, postupom Krajského súdu

v Nitre (ďalej len „krajský súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. a jeho

uznesením zo 7. februára 2012, ako aj postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) v dovolacom konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 28. augusta 2012.

2. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľ sa

návrhom podľa v znení neskorších

predpisov (ďalej aj „OSP“) podaným okresnému súdu 20. januára 2010 domáhal vykonania

zápisu zmien v obchodnom registri okresného súdu v družstve: Poľnohospodárske družstvo

I. (ďalej len „družstvo“) v časti štatutárny orgán tak, že „žiadal vymazať predsedu družstva

Ing. D. M. a zapísať ako predsedu predstavenstva Ľ. S. a podpredsedu predstavenstva Ing.

D. M. s poukazom na uznesenie predstavenstva družstva z 13. 10. 2009, na základe ktorého

bol z obchodného registra vymazaný predseda predstavenstva: Ing. Ľ. S. a podpredseda

predstavenstva: Ing. D. M. a zapísaný predseda družstva: Ing. D. M...“.

a) Okresný súd uznesením č. k. -500 z 10. februára 2010 vykonal

na základe návrhu sťažovateľa ním požadované zmeny. Krajský súd na základe odvolania

družstva uznesením č. k. -519 z 31. marca 2010 uznesenie okresného súdu

z 10. februára 2010 zrušil. O dovolaní sťažovateľa proti uzneseniu krajského súdu

z 31. marca 2010 najvyšší súd rozhodol tak, že toto uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému

súdu na ďalšie konanie.

b) Krajský súd ako odvolací súd následne uznesenie okresného súdu

č. k. -500 z 10. februára 2010 zrušil. Toto rozhodnutie napadol sťažovateľ

dovolaním z 1. júna 2012, ktoré najvyšší súd uznesením sp. zn.

z 28. augusta 2012 odmietol.

3. Sťažovateľ „poukazuje na nezákonnosť rozhodnutí v predmetnej veci zápisu zmien

v obchodnom registri“, pričom „je navyše pochybné, či vôbec došlo k platnému odvolaniu

Ing. Ľ. S. z funkcie predsedu predstavenstva“.

Podľa názoru sťažovateľa „odvolací súd v napadnutom uznesení v dôsledku

nesprávneho právneho posúdenia veci nedostatočne zistil skutkový stav. Sme totiž

presvedčení, že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď zmenil zápis

o Poľnohospodárskom družstve I. v obchodnom registri, ktorý bol pôvodne vykonaný na

základe neplatnej členskej schôdze a neplatného uznesenia predstavenstva tohto družstva a

svojím uznesením zosúladil zápis v obchodnom registri so skutočným stavom. Naopak

odvolací súd rozhodol nesprávne, keď vyššie uvedené uznesenie súdu prvého stupňa zrušil...

... napadnuté uznesenie dovolacieho súdu je potrebné zrušiť nakoľko:

- bolo vydané v konaní, ktoré je postihnuté vážnou procesnou vadou, keďže s Ing. Ľ.

S. sa nekonalo ako s účastníkom konania...

- je vecne nesprávne a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže je

založené na právnom závere, že v konaní o registrácii podľa zákona o obchodnom registri

je súd oprávnený vykonať aj zápis (zmenu zápisu, výmaz), ktorý účastník nenavrhol, pričom

tento právny záver je v rozpore s cit. ust. § 5 ods. 1 zákona o obchodnom registri,

- v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného

skutkového stavu ním bolo zrušené uznesenie súdu prvého stupňa, ktoré zosúladilo zápis

o Poľnohospodárskom družstve I. v obchodnom registri so skutočným stavom, pričom

zrušením uznesenia súdu prvého stupňa ostal v obchodnom registri zápis vykonaný na

základe neplatného uznesenia členskej schôdze a neplatného uznesenia stanov.“.

4. Sťažovateľ tvrdí, že „vyvodené závery vyššie uvedených rozhodnutí všeobecných

súdov boli zjavne neodôvodnené a arbitrárne, a tak sú z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň majú za následok porušenie môjho

základného práva na súdnu ochranu podľa

a základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných

práv a slobôd“.

5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Okresný súd... v konaní vedenom pod spis. zn. rozsudkom zo dňa

05. 01. 2010 porušil základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa listiny

základných práv a slobôd a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru.

2. Krajský súd... v konaní vedenom pod sp. zn. zo dňa 07. 02. 2012

porušil základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa ,

základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 36 ods. 1 listiny základných práv

a slobôd a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

3. Najvyšší súd... v konaní vedenom pod sp. zn. z 28. 08. 2012,

porušil základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa ,

základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 36 ods. 1 listiny základných práv

a slobôd a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

4. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. sa zrušuje a vec sa vracia

na ďalšie konanie.

5. a/ Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 323,5

Eur s DPH...

b/ Priznáva náhradu ušlej mzdy za obdobie 36 mesiacov... 42 660,00 eur. Ako

primerané finančné zadosťučinenie z dôvodu poškodenia mojich občianskych a ústavných

práv.“

6. K sťažnosti pripojil ako dôkazový materiál (k bodom 2 a 3 petitu sťažnosti)

uznesenie krajského súdu č. k. -586 zo 7. februára 2012, dovolanie

sťažovateľa z 1. júna 2012 a uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.

z 28. augusta 2012. Ďalej predložil uznesenie okresného súdu č. k. -500

z 10. februára 2010 (o povolení zmeny v obchodnom registri), uznesenie krajského súdu

č. k. -519 z 31. marca 2010 (o zrušení prvostupňového uznesenia)

a uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. z 30. marca 2011, ktorým bolo

zrušené uznesenie krajského súdu a vrátená vec na ďalšie konanie (uvedené písomnosti

korešpondujú s bodom 1 petitu; pozn.). Taktiež predložil uznesenie okresného súdu č. k.

-95 z 5. januára 2010, odvolanie z 21. januára 2010 a uznesenie krajského

súdu č. k. -114 z 25. februára 2010 o potvrdení prvostupňového uznesenia

o zamietnutí sťažovateľovho návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

II.

7. Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd každý návrh

na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa .

8. Sťažovateľ sa domáhal toho, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie jeho

základného práva na súdnu ochranu podľa a listiny, ako aj

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru označenými rozhodnutiami

menovaných všeobecných súdov.

9. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak

namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr.

, , , ).

11. Zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začíta plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu. Podanie sťažnosti po uplynutí tejto lehoty je zákonom ustanoveným

dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

12. Podľa ustanovenia je ústavný súd viazaný

návrhom na začatie konania (koncentrovaným v petite jeho sťažnosti), okrem prípadov

výslovne uvedených v tomto zákone.

II.A

13. Sťažovateľ v bode 1 petitu sťažnosti (bod 5) žiadal vyslovenie porušenia

označených práv „rozsudkom“ – uznesením okresného súdu sp. zn.

z 5. januára 2010, ktorým bol zamietnutý jeho návrh na vydanie predbežného opatrenia,

ktorým „by súd zakázal odporcovi konať podľa uznesenia členskej schôdze zo dňa 13. 10.

2009 až do rozhodnutia vo veci samej“ (t. j. o určení neplatnosti uznesenia členskej

schôdze; pozn.). Uznesenie okresného súdu z 5. januára 2010 napadol sťažovateľ odvolaním

z 21. januára 2010, ktorému krajský súd nevyhovel a uznesením č. k. -114

z 25. februára 2010 potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

14. Neústavnosť tohto rozhodnutia odvolacieho súdu však sťažovateľ, kvalifikovane

právne zastúpený advokátom, v petite svojej sťažnosti nenamietal. Ústavný súd preto

viazaný návrhom sťažovateľa (body 5 a 13) s prihliadnutím na ustanovenie § 20 ods. 3

(bod 12) sťažnosť v tejto jej časti odmietol podľa

z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (princíp

subsidiarity vyplývajúci z ), keďže o odvolaní sťažovateľa proti

uzneseniu okresného súdu z 5. januára 2010 už rozhodol odvolací súd uznesením

z 25. februára 2010. Ďalším dôvodom odmietnutia sťažnosti v tejto časti je jej oneskorené

podanie (pozri bod 11), pretože namietané uznesenie (z roku 2010, pozn.) nadobudlo

právoplatnosť dávno pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (7. december 2012), teda

po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty na jej podanie. Ústavný súd ďalej konštatuje, že

bod 1 petitu sťažnosti nekorešponduje s bodmi 2, 3 a 4 petitu. Sťažovateľ okrem

chronologického popisu skutkového stavu vzniknutého po namietanej členskej schôdzi

družstva (bod I sťažnosti – skutkový stav) neuviedol žiadnu relevantnú skutočnosť priamo

preukazujúcu ním tvrdené porušenie označených práv týmto uznesením. Keďže ústavný súd

nezistil žiadnu vzájomnú príčinnú súvislosť medzi uznesením okresného súdu z 5. januára

2010 a namietaným porušením označených práv, je ďalším dôvodom odmietnutia sťažnosti

v tejto časti aj jej zjavná neopodstatnenosť.

II.B

15. Sťažovateľ sa vo svojej sťažnosti predovšetkým domáhal vyslovenia porušenia

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného a práva na

spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu

z 28. augusta 2012 (ktorým dovolanie sťažovateľa ako procesne neprípustné odmietol

„podľa v spojení s “) a jemu

predchádzajúcim uznesením krajského súdu zo 7. februára 2012 (body 1 a 5).

16. Podľa ustáleného právneho názoru ústavného súdu účelom práva na súdnu a inú

právnu ochranu vrátane práva na spravodlivé konanie je zaručiť každému prístup k súdu.

Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu vo veci konať a rozhodnúť ().

Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa (

listiny), ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru podľa

stabilizovanej judikatúry ústavného súdu všeobecný súd nemôže porušiť, ak koná vo veci

v súlade s procesnoprávnymi predpismi upravujúcimi postupy v občianskoprávnom konaní.

Takýmto predpisom .

17. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu súčasťou práva na spravodlivý

súdny proces nie je to, aby účastník konania bol v akomkoľvek konaní pred všeobecným

súdom úspešný vrátane odvolacieho konania či konania o dovolaní. Z toho vyplýva, že

všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka

konania. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania

implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah

opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je však povinný na všetky

tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom

reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného

procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich

uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (, ,

). Rovnako ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a

posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo

skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými

zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (, , I. ÚS

17/01, ).

18. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také

rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným

rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne

závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery

boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, , , ).

19. Ústavný súd pripomína, že súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa ( listiny), ako aj práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je povinnosť súdu akceptovať dôvody prípustnosti

opravného prostriedku (odvolania či dovolania) uvádzané sťažovateľom, v dôsledku čoho

ich „nerešpektovanie“ súdom ani nemožno bez ďalšieho považovať za porušenie

označeného základného práva. V inom prípade by totiž súdy stratili možnosť posúdiť, či

zákonné dôvody prípustnosti alebo neprípustnosti podaného odvolania či dovolania vôbec

boli naplnené.

20. V tejto súvislosti ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje

za potrebné uviesť, že otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky na

uskutočnenie dovolacieho konania, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j.

najvyššieho súdu, a nie do právomoci ústavného súdu. Z rozdelenia súdnej moci v ústave

medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1) vyplýva, že ústavný súd nie je

alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci

všeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší súd (mutatis mutandis ,

). Zo subsidiárnej štruktúry systému ochrany ústavnosti ďalej vyplýva, že práve

všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj

za dodržiavanie práv a slobôd vyplývajúcich z alebo dohovoru (), preto

právomoc ústavného súdu pri ochrane práva každého účastníka konania nastupuje až vtedy,

ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. ), alebo všeobecné súdy

neposkytnú ochranu označenému základnému právu sťažovateľa v súlade

s ústavnoprocesnými princípmi, ktoré upravujú výkon ich právomoci.

21. Právo na súdnu ochranu (ako aj právo na spravodlivé súdne konanie) sa

v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné

podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci

samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom vrátane

dovolacieho konania. V dovolacom konaní procesné podmienky upravujú ustanovenia

a nasl. . V rámci všeobecnej úpravy prípustnosti

dovolania proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu z ustanovenia výslovne

vyplýva, že dovolanie je prípustné, len pokiaľ ide o prípady uvedené v písm. a) až g) tohto

zákonného ustanovenia. Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu

v prípadoch uvedených v .

22. Ústavný súd z tohto hľadiska (body 20 a 21) preskúmal rozhodnutie najvyššieho

súdu sp. zn. z 28. augusta 2012, ktorým odmietol dovolanie sťažovateľa.

Nezistil pritom žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup tohto súdu

nemajúci oporu v zákone. V odôvodnení svojho rozhodnutia najvyšší súd uviedol dovtedajší

priebeh a výsledky konania na okresnom súde, krajskom súde a najvyššom súde až

po opätovné rozhodnutie krajského súdu uznesením č. k. -586 zo 7. februára

2012, proti ktorému podal sťažovateľ 1. júna 2012 dovolanie „z dôvodov, že v konaní došlo

k vadám uvedeným v ust. a , spočívajúcich v tom, že sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný a účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom“. Následne najvyšší súd uviedol

dovolaciu argumentáciu sťažovateľa:

„Odvolací súd po vrátení veci najvyšším súdom na ďalšie konanie nedoručil

odvolanie družstva splnomocnenému právnemu zástupcovi dňa 15. decembra 2011 tak, ako

to uvádza vo svojom uznesení ...

Ing. Ľ. S. je účastníkom tohto konania a ako s účastníkom konania s ním malo byť

konané od začiatku konania o návrhu na zosúladenie zápisu Poľnohospodárskeho družstva

I. v obchodnom registri so skutočným stavom. Tým, že Ing. Ľ. S. nebolo doručené odvolanie

Poľnohospodárskeho družstva I. proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ani mu nebolo

umožnené sa k podanému odvolaniu vyjadriť, týmto postupom mu bola ako účastníkovi

konania odňatá možnosť konať pred súdom. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že napadnuté

uznesenie odvolacieho súdu bolo vydané v konaní, ktoré trpí vážnou procesnou vadou, a

preto je potrebné ho s poukazom na ust. zrušiť.

Dovolateľ ďalej uviedol, že registrácia je ako konanie upravené v zákone

o obchodnom registri...

Dovolateľ je presvedčený, že... zo žiadneho ustanovenia Zákona o obchodnom

registri nevyplýva, že registrový súd je oprávnený vykonať aj zápis (zmenu zápisu alebo

výmaz), ktorý navrhovateľ nenavrhol a ktorý navyše nevyplýva ani zo žiadnej prílohy

k podanému návrhu. Dovolateľ preto vidí nesprávnosť napadnutého uznesenia aj v tom, že

ním bolo zrušené uznesenie súdu prvého stupňa, ktoré odstránilo závažnú procesnú vadu

konania o zápise zmien zapísaných údajov o Poľnohospodárskom družstve I., t. j.

napadnutým uznesením bol ponechaný v platnosti zápis takej zmeny o Poľnohospodárskom

družstve I., ktorý nebol navrhnutý. Táto skutočnosť predstavuje dôvod prípustnosti

dovolania v zmysle ust. ..

V konaní podľa zákona o obchodnom registri, ako aj v následnom konaní o návrhu

Ing. Ľ. S. o zosúladenie zápisu v obchodnom registri so skutočným stavom podľa ust. § 200a

ods. 1 bol súd oprávnený vykonať zápis len na základe uznesení, ktoré spĺňali

základné požiadavky a Stanov družstva na ich platnosť. Zo

zápisnice zo zasadnutia členskej schôdze Poľnohospodárskeho družstva I., ktorá sa konala

13. októbra 2009, je pritom zrejmé, že na členskú schôdzu bolo pozvaných 147 členov,

prítomných však bolo len 40 členov družstva. Tento počet členov, ktorý nedosahuje ani

tretinu členov družstva, pritom nie je postačujúci na to. aby bola členská schôdza v zmysle

ust. uznášaniaschopná...

... je zrejmé, že žiadne uznesenie schválené na členskej schôdzi Poľnohospodárskeho

družstva I., ktorá sa konala dňa 13. októbra 2009, nemôže byt' platné.

Podľa názoru dovolateľa predstavenstvo nebolo oprávnené na svojom zasadnutí dňa

13. októbra 2009 odvolať Ing. Ľ. S. z funkcie predsedu predstavenstva a za predsedu

družstva zvoliť nového predsedu...

Odvolací súd v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nedostatočne zistil

skutkový stav...

... napadnuté uznesenie odvolacieho súdu je vecne nesprávne a vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci a toto uznesenie vychádza z nedostatočne zisteného

skutkového stavu. Preto ho dovolateľ považuje za nesprávne.

K dovolaniu sa vyjadrilo Poľnohospodárske družstvo I. podaním z 23. júla 2012...“

Najvyšší súd svoje rozhodnutie odôvodnil takto:

«Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po

zistení, že dovolanie bolo podané v lehote stanovenej v , skúmal bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Uznesenia odvolacieho

súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v a

Podľa ...

Podľa ..

Uznesenie Ing. Ľ. S. smeruje proti zrušujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré

nevykazuje znaky uznesení uvedených v a

Procesnú prípustnosť podaného dovolania by vzhľadom na to zakladala len procesná

vada konania v zmysle

S prihliadnutím na ust. veta druhá , ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadať vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či už

to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd SR len na skúmanie prípustnosti

dovolania podľa a , ale zaoberal sa aj otázkou, či dovolanie nie je

prípustné podľa

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak; a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do

právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d) v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e) nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Treba dodať, že z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ust. nie je

predmet konania významný: ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v §

237 , možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesné

neprípustné (viď napr. R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky uverejnené v časopise zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998).

Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle nie je však významný subjektívny

názor účastníka konania, tvrdiaceho že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení:

rozhodujúcim je zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Dovolateľ vady konania v zmysle až d/ a íl netvrdil a žiadna

z týchto vád v dovolacom konaní ani nevyšla najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva. Dovolateľ spomedzi vád konania vymenovaných v § 237

namietal vady uvedené v a

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu súdu sa

dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či dovolateľovi bola v konaní odňatá možnosť pred

súdom konať.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie procesný

nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie

procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky:

1/ odňatie možnosti konať pred súdom,

2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania.

Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem

„odňatie možnosti konať pred súdom“ nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred

súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje

účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných

mu , na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva,

ktoré mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde. Súdy

dovolateľovi neznemožnili uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom na

zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov.

Dovolateľ v dovolaní namietal, že odvolací súd nekonal s Ing. S. ako s účastníkom

konania, nebolo mu doručené odvolanie Poľnohospodárskeho družstva I. proti uzneseniu

súdu prvého stupňa a ani mu nebolo umožnené sa k podanému odvolaniu vyjadriť, z čoho

vyvodil, že mu ako účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Z obsahu spisu vyplýva, že po tom, ako dovolací súd zrušil uznesenie Krajského súdu

v Nitre z 31. marca 2010, č. k. -519 a vrátil vec Krajskému súdu v Nitre na

ďalšie konanie, krajský súd zaslal odvolanie Poľnohospodárskeho družstva I. z 3. marca

2010. založené v spise na č. 1. 503, právnemu zástupcovi Ing. S., a to Advokátska

kancelária S., s. r. o., B. (plnomocenstvo založené na č. 1. 566) s výzvou, aby sa k nemu v

lehote 10-tich dní písomne vyjadril. Výzva bola právnemu zástupcovi Ing. S. doručená 15.

decembra 2011. Na túto výzvu Ing. S. ani jeho zástupca nereagovali a k odvolaniu sa

nevyjadrili. Až 6. februára 2012 Ing. S. doručil osobne Krajskému súdu v Nitre zrušenie

plnej moci pre advokátsku kancelária S., s. r. o., B.

List Ministerstva spravodlivosti SR z 19. apríla 2012, označený ako Prešetrenie

vybavenia sťažnosti, reaguje len na sťažnosť Ing. S., a preto je irelevantné, že v tomto

prípise nie je uvedené, že Krajský súd v Nitre doručoval odvolanie účastníkovi konania.

Z obsahu súdneho spisu jednoznačne vyplýva, že Krajský súd v Nitre dňa 15. decembra

2011 doručil splnomocnenému zástupcovi dovolateľa odvolanie, o čom svedčí podpísaná

doručenka, ktorá je založená v súdnom spise, spolu s výzvou, aby sa k odvolaniu vyjadril.

Najvyšší súd je toho názoru, že dovolateľ nedôvodné namietal odňatie možnosti pred

súdom konať a nezistil dôvod, ktorý by zakladal procesnú vadu konania v zmysle § 237

písm. f/

K námietke dovolateľa, že v danom prípade je dovolanie prípustné proti uzneseniu

odvolacieho súdu, s poukazom na ust. , že sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, Najvyšší súd uvádza, že podľa ust. § 81 ods. 1

aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých,

konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej

starostlivosti, konanie o spôsobilosti na právne úkony, opatrovnícke konanie, konanie

o vyhlásení za mŕtveho, konanie o dedičstve a ďalšie konania, kde to pripúšťa zákon.

Ustanovenie obsahuje demonštratívny výpočet konaní, ktoré môže súd začať aj bez návrhu.

Konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu, je napr. i konanie vo veciach obchodného

registra. V danom prípade Okresný súd Nitra uznesením z 10. februára 2010 pod č. k.

-499 začal konanie vo veci zápisu údajov zapisujúcich sa do obchodného

registra spoločnosti P. I., a to na základe podnetu Ing. Ľ. S. z 20. januára 2010.

Podľa registrový súd vydal uznesenie o začatí konania podľa

ods. 2 a postupoval podľa a vykonal dôkazy potrebné na zistenie

skutkového stavu.

Odvolací súd s prihliadnutím na dôkazy založené v spise rozhodol o zrušení

uznesenia Okresného súdu Nitra, č. k. -499 z 10. februára 2010.

Z obsahu spisu tiež vyplýva, že družstvo podalo na obchodný register ďalšie návrhy

na zápis zmien, o ktorých do dnešného dňa nebolo rozhodnuté. Medzi zmenami je aj návrh

na výmaz všetkých doterajších členov predstavenstva, vrátane Ing. S. a zápis novozvolených

členov predstavenstva. Dôvodom pre výmaz doterajších členov predstavenstva je

skutočnosť, že im uplynulo funkčné obdobie. Podľa čl. XVII. ods. 3 Stanov družstva,

členovia predstavenstva sú volení a odvolávaní členskou schôdzou. Funkčné obdobie členov

predstavenstva je 4 roky a končí sa až voľbou nových členov predstavenstva. Všetci

členovia predstavenstva, ktorí sú do dnešného dňa zapísaní ako členovia predstavenstva v

obchodnom registri boli zvolení do funkcie členskou schôdzou konanou dňa 24. novembra

2010, nakoľko s účinnosťou od 25. novembra 2010 boli do funkcie členov predstavenstva

zvolení noví členovia predstavenstva, a to na členskej schôdzi, ktorá sa konala 22. apríla

2010. Ing. S. nebol členskou schôdzou opätovne zvolený za člena predstavenstva, a teda už

takmer pred dvomi rokmi zanikla jeho funkcia člena predstavenstva. Okrem toho Ing. M.

bol členskou schôdzou zvolený za člena predstavenstva a dňa 25. novembra 2010 ho

predstavenstvo zvolilo aj za predsedu družstva s tým, že za podpredsedu družstva bol

zvolený ďalší člen predstavenstva Ing. J. K.

K námietke dovolateľa je tiež potrebné uviesť, že Okresný súd Nitra rozsudkom

z 18. októbra 2010, č. k. -304 žalobu o platnosť uznesení prijatých na

členskej schôdzi, konanej 22. apríla 2010, zamietol a Krajský súd v Nitre rozsudkom z 13.

apríla 2011, č. k. -363 rozsudok Okresného súdu Nitra potvrdil. Taktiež bola

zamietnutá žaloba Ing. S. o určenie neplatnosti uznesení prijatých na členskej schôdzi 13.

októbra 2009, a to Okresným súdom Nitra v konaní, ktoré bolo vedené pod sp. zn.

.

Najvyšší súd teda nezistil ani vadu podľa

V tejto súvislosti je potrebné uviesť aj to, že odvolací súd meritórne rozhodnutie súdu

prvého stupňa zrušil. Odvolaním nebolo napadnuté uznesenie Okresného súdu Nitra

z 10. februára 2010, č. k. -499,

K námietke dovolateľa, že napadnuté uznesenie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení, dovolací súd uvádza, že právnym posúdením súdu je činnosť súdu, pri ktorej zo

skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu

právnu normu. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom

zmysle, že ho možno uplatniť v procesné prípustnom dovolaní, samo nesprávne právne

posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Nejde totiž o vadu konania,

vymenovanú v , ani znak rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v

ako zakladajúci prípustnosť dovolania. Keďže dovolateľ tento dovolací dôvod (§ 241 ods. 2

písm. c/ ) uplatnil v dovolaní, ktoré je procesne neprípustné, nemohol dovolací súd

podrobiť rozhodnutie odvolacieho súdu posúdeniu z hľadiska správnosti v ňom zaujatých

právnych záverov. Dovolací súd poznamenáva, že aj iné rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (R 43/2003, R 54/2012) nepovažujú nesprávne právne posúdenie veci

na procesnú vadu konania v zmysle

Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v prejednávanej veci je

dovolanie Ing. Ľ. S. procesne neprípustné, vzhľadom na to jeho dovolanie odmietol podľa §

243b ods. 5 v spojení s »

23. Ústavný súd vychádzajúc z uvedeného konštatuje, že v dovolacom konaní

nedošlo k odňatiu možnosti preskúmavania napadnutého výroku odvolacieho súdu, pretože

najvyšší súd postupoval v súlade s normami občianskeho súdneho konania, ak odmietol

dovolanie proti rozhodnutiu krajského súdu „podľa v spojení s

ods. 1 písm. c/ “ ako neprípustné. Rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.

z 28. augusta 2012 obsahuje podľa názoru ústavného súdu dostatok

skutkových a právnych záverov a nejde o arbitrárne rozhodnutie nezlučiteľné

s aplikovanými ustanoveniami .

24. Z uvedených skutočností vyplýva, že medzi namietaným uznesením najvyššieho

súdu a možnosťou porušenia základného práva sťažovateľa podľa

(čl. 36 ods. 1 listiny) a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je taký vzťah, ktorý by

odôvodňoval prijatie sťažnosti na ďalšie konanie po jej predbežnom prerokovaní. Ústavný

súd preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

25. Sťažovateľ ďalej namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

( listiny) a práva podľa dohovoru postupom krajského súdu

v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením zo 7. februára

2012, ktorým na odvolanie družstva uznesenie okresného súdu č. k. -500

z 10. februára 2010 zrušil (pozri bod 2). Ústavný súd sa preto v rámci predbežného

prerokovania sťažnosti zaoberal aj tvrdením sťažovateľa o porušení označených práv

predmetným rozhodnutím krajského súdu.

26. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nemá zásadne oprávnenie

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil

(). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž

vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci

všeobecných súdov. Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým

predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ,

prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách.

27. Predmetné rozhodnutie krajského súdu obsahuje podľa názoru ústavného súdu

dostatok skutkových a právnych záverov a ústavný súd nezistil, že by jeho výklad a závery

boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia

príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím

ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu nestotožňuje,

nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, II.

ÚS 3/97, ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na spravodlivé

súdne konanie stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd

nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane

ich dôvodov a námietok.

28. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné a arbitrárne tie

rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne

nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (,

).

29. Pretože namietané rozhodnutie krajského súdu nevykazuje znaky svojvôle a je

dostatočne odôvodnené na základe jeho vlastných myšlienkových postupov a hodnotení,

ústavný súd nie je oprávnený ani povinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať (podobne aj

, , ) a v tejto situácii nemá dôvod zasiahnuť do

právneho názoru krajského súdu.

30. Ústavný súd v tejto súvislosti ešte pripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšou

opravnou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.

31. Vzhľadom na už uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol sťažnosť sťažovateľa v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú.

32. Nad rámec už uvedeného ústavný súd ešte poznamenáva, že ďalším možným

dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako celku je nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí. K sťažnosti bolo pripojené „Plnomocenstvo“ zo 4. decembra 2012, v ktorom

nebol vymedzený konkrétny rozsah oprávnení a povinností advokáta („aby ma v konaní vo

veci ústavnej sťažnosti zastupoval“), t. j. v akej právnej veci a na aké právne úkony bol

advokát splnomocnený. Taktiež petit sťažnosti trpí nedostatkami [nesúlad jeho bodu 1

s bodmi 2 a 3; nesprávne označenie druhu rozhodnutia (rozsudok namiesto uznesenia), resp.

jeho neoznačenie v bodoch 2 až 4 („konanie vedené pod sp. zn.... zo dňa... rozsudok sp.

zn ...“ bez uvedenia dňa rozhodnutia súdu)] odôvodňujúcimi odmietnutie sťažnosti z tohto

dôvodu. Sťažovateľ navyše v bode 5b) petitu žiada rozhodnúť vo veci (priznanie náhrady

mzdy za obdobie 36 mesiacov...), na rozhodovanie ktorej nie je ústavný súd zákonom

oprávnený (nedostatok právomoci na rozhodovanie ako ďalší dôvod odmietnutia sťažnosti

v tejto jej časti).

33. Po odmietnutí sťažovateľovej sťažnosti ako celku nebol už právny dôvod

zaoberať sa jeho ostatnými návrhmi, t. j. návrhom na zrušenie označených rozhodnutí

menovaných všeobecných súdov, priznaním mu náhrady trov konania a primeraného

finančného zadosťučinenia (priznania „náhrady ušlej mzdy“).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. februára 2013