Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 468/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. júla 2013

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom

JUDr. B. F., B., vedené pod sp. zn. – sp. zn. a sp. zn.

– sp. zn. vo veci namietaného porušenia jej základných

práv podľa a , práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného

porušenia a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici a jeho uzneseniami

sp. zn. z 21. novembra 2012, sp. zn. z 26. novembra

2012, sp. zn. z 11. decembra 2012, sp. zn. z 5.

decembra 2012, sp. zn. z 5. decembra 2012, sp. zn.

z 21. novembra 2012, sp. zn. z 21. novembra 2012, sp. zn.

z 21. novembra 2012, sp. zn. z 27. novembra 2012,

sp. zn. z 29. novembra 2012, sp. zn. z 29. novembra 2012,

sp. zn. z 28. novembra 2012, sp. zn. z 31. októbra 2012,

sp. zn. z 21. novembra 2012, sp. zn. z 28. novembra

2012, sp. zn. z 27. novembra 2012, sp. zn. z 29. novembra

2012, sp. zn. z 28. novembra 2012, sp. zn. z 30. októbra

2012, sp. zn. z 31. októbra 2012, sp. zn. z 29. novembra

2012, sp. zn. z 29. novembra 2012, sp. zn.

z 21. novembra 2012, sp. zn. z 28. novembra 2012, sp. zn.

z 27. novembra 2012, sp. zn. z 31. októbra 2012, sp. zn.

z 29. novembra 2012, sp. zn. z 27. novembra 2012, sp. zn.

z 31. októbra 2012, sp. zn. z 31. októbra 2012 a sp. zn.

z 30. októbra 2012 v spojení s postupom Okresného súdu Veľký Krtíš

a jeho uzneseniami sp. zn. z 21. júna 2012, sp. zn. z 30. mája

2012, sp. zn. zo 6. júna 2012, sp. zn. zo 6. júla 2012, sp. zn.

zo 6. júla 2012, sp. zn. z 21. mája 2012, sp. zn.

z 22. júna 2012, sp. zn. z 15. júna 2012, sp. zn.

z 22. mája 2012, sp. zn. z 25. júna 2012, sp. zn.

z 25. júla 2012, sp. zn. z 22. júna 2012, sp. zn.

z 21. mája 2012, sp. zn. z 9. augusta 2012, sp. zn.

zo 6. júna 2012, sp. zn. z 13. júna 2012, sp. zn.

z 11. júna 2012, sp. zn. zo 16. mája 2012, sp. zn.

z 30. mája 2012, sp. zn. z 21. júna 2012, sp. zn. zo 4. júna

2012, sp. zn. zo 4. júna 2012, sp. zn. z 30. mája 2012, sp. zn.

z 1. júna 2012, sp. zn. zo 4. júna 2012, sp. zn.

z 21. mája 2012, sp. zn. z 29. mája 2012, sp. zn. z 23. mája

2012, sp. zn. z 21. mája 2012, sp. zn. z 29. mája 2012

a sp. zn. z 28. mája 2012 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. –

sp. zn. a sp. zn. – sp. zn. s p á j a na

spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 11. marca

2013 a 18. marca 2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „“), práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“), základného práva vlastniť majetok podľa , práva

na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a zákazu diskriminácie

zaručeného a dohovoru postupom a v záhlaví tohto rozhodnutia

uvedenými rozhodnutiami Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)

v spojení s postupom a v záhlaví uvedenými rozhodnutiami Okresného súdu Veľký Krtíš

(ďalej len „okresný súd“).

2. Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka poskytla na základe zmlúv

o úvere uzavretých s dlžníkmi úvery, ktoré boli títo povinní vrátiť podľa podmienok

dojednaných v úverových zmluvách. Po zročnosti pohľadávok a v nadväznosti na

rozhodcovské doložky v úverových zmluvách boli sťažovateľkou začaté rozhodcovské

konania pred ňou zvoleným rozhodcovským súdom – spoločnosťou S., a. s., B., ktorého

rozsudky mali byť relevantnými exekučnými titulmi v exekučných konaniach vedených

pred všeobecnými súdmi, resp. exekučným titulom bola v prípade veci vedenej ústavným

súdom pod sp. zn. na podklade zmluvných dojednaní v úverovej zmluve

notárska zápisnica. V exekučných konaniach, vedených na podklade už uvedených

exekučných titulov okresný súd rozhodol svojimi rozhodnutiami (bod 1) tak, že exekúciu

podľa o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Exekučný poriadok“) zastavili, resp.

vyhlásil za neprípustnú, a následne zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného

poriadku. Rozhodnutia okresného súdu boli druhostupňovým krajským súdom v odvolacom

konaní potvrdené ako vecne správne.

3. Argumentáciu sťažovateľky v podaných sťažnostiach možno zhrnúť

do niekoľkých rovín. V prvej rovine sťažovateľka atakuje samotnú právomoc okresného

súdu ako súdu exekučného v exekučnom konaní preskúmať exekučný titul, ktorým bola

notárska zápisnica alebo rozsudok rozhodcovského súdu. V ďalšom sťažovateľka poukazuje

na závažné procesné pochybenia v postupe všeobecných súdov v rozpore s § 57 ods. 5

Exekučného poriadku a v ostatnom namieta nezačatie konania o prejudiciálnej otázke pred

Súdnym dvorom Európskej únie. V nadväznosti na svoju argumentáciu sťažovateľka

žiadala, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví porušenie jej v záhlaví tohto

rozhodnutia označených práv postupom a rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu,

ktoré ďalej zruší a predmetné veci vráti na ďalšie konanie, prizná jej primerané finančné

zadosťučinenie a úhradu trov konania.

II.

4. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

5. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa . Podľa

ods. 2 môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže

odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.A

K spoločnému prerokovaniu vecí

6. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

v znení neskorších predpisov (ďalej len

„OSP“). V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak

v súlade s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

7. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

– sp. zn. a sp. zn. – sp. zn.

a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených

sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky, krajského súdu

a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac

citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.B

K namietanému porušeniu označených základných práv a slobôd rozhodnutiami

okresného súdu

8. V je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný

súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami

iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.

Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky

nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany

tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže

domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne

iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom,

musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie

(napr. m. m. , , , , ,

). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, ).

9. Pokiaľ ide o rozhodnutia okresného súdu, ústavný súd vzhľadom na už uvedené

poukazuje na skutočnosť, že proti týmto bolo možné podať odvolanie ako riadny opravný

prostriedok (čo sťažovateľka aj využila), a preto ňou podané sťažnosti v tejto ich časti bolo

potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

II.C

K namietanému porušeniu označených základných práv a slobôd rozhodnutiami

krajského súdu

10. Za zjavne neopodstatnenú možno považovať sťažnosť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označila sťažovateľka, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci alebo jeho rozhodnutím

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide preto vtedy, ak pri jej predbežnom

prerokovaní ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

(napr. , , , , ,

).

11. Ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto sťažností a v kontexte aj svojich

zistení dospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je

v podstate totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých

sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala

právne závery všeobecných súdov vo vzťahu k právnemu posudzovaniu notárskych zápisníc

ako exekučných titulov kreovaných na podklade neprijateľných podmienok v úverových

zmluvách, ako aj rozhodcovských doložiek ako nekalých podmienok v spotrebiteľských

zmluvách vrátane posúdenia zmlúv o úvere koncipovaných formulárovou formou ako

spotrebiteľských zmlúv v nadväznosti na podmienky v nich uvedené. Vzhľadom na

totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej právnej argumentácii

a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov všeobecných súdov aj

v prípadoch predošlých, ústavný súd dospel k záveru, že vzhľadom na to, že sťažovateľke

sú známe dôvody odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch a ustálený právny názor

ústavného súdu na danú právnu problematiku v závislosti od predmetu napadnutých

rozhodnutí všeobecných súdov a ňou použitej argumentácie bez relevantných zmien, nie je

potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností.

Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje s odôvodnením svojich

predchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. z 22. augusta 2012, sp. zn.

z 22. augusta 2012, sp. zn. z 9. júna 2011, sp. zn.

z 22. augusta 2012, sp. zn. z 13. septembra 2012, sp. zn.

z 2. októbra 2012...), ktoré skončili odmietnutím podobných a opakujúcich

sa sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v takýchto a obdobných

prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach

odkazuje na svoje už citované svoje rozhodnutia. Reagujúc na sťažovateľkou predostretú

doplnenú argumentáciu o „... dôležitú právnu argumentáciu vyplývajúcu z uznesenia

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. 11. 2012“ ústavný súd považuje

za potrebné (k existencii obsahovo odlišnej judikatúry všeobecných súdov) doplniť, že nie

je jeho úlohou zjednocovať rozhodovaciu prax všeobecných súdov (m. m. ,

, ).

12. K námietkam sťažovateľky týkajúcim sa rozhodovacej činnosti tak okresného

súdu, ako aj krajského súdu v rozpore s § 57 ods. 5 Exekučného poriadku, ako aj

vzťahujúcim sa na prejudiciálne konanie ústavný súd konštatuje, že sa plne stotožňuje

s odôvodnením svojich predchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn.

zo 16. januára 2013, sp. zn. z 20. februára 2013, z 13. marca

2013, z 13. marca 2013, sp. zn. z 13. marca 2013, sp. zn.

z 13. marca 2013, z 5. júna 2013...), ktoré skončili

odmietnutím rovnakých sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd

v takýchto prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory vyslovené

v predošlých rozhodnutiach, na ktoré preto v podrobnostiach odkazuje a konštatuje, že svoje

už vyslovené právne názory k nastoleným otázkam považuje z ústavného hľadiska

za ústavne konformné a právne akceptovateľné, v dôsledku čoho hodnotí sťažovateľkou

predostretú argumentáciu za neopodstatnenú.

13. V kontexte uvedeného ústavný súd odmietol sťažovateľkou podané sťažnosti

týkajúce sa postupu a rozhodnutí krajského súdu v tejto ich časti z dôvodu ich zjavnej

neopodstatnenosti podľa . Keďže sťažnosti boli

odmietnuté, ústavný súd o ďalších návrhoch sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

14. V závere svojej argumentácie ústavný súd dodáva, že nemohol prehliadnuť

predovšetkým „hmotnoprávne“ aspekty tvoriace nosné dôvody podaných súdnych žalôb

v konaní pred všeobecnými (exekučnými) súdmi v kontexte s už právoplatnými

rozhodnutiami súdov (všeobecných i ústavného), ktoré sa týkali množstva podobných

prípadov súvisiacich s tým istým účastníkom, a to spoločnosťou P., s. r. o. Tieto sú pre

všetkých zainteresovaných už notorietou, preto nie je potrebná ich konkretizácia. Vzhľadom

na tieto skutočnosti vyvstáva aj otázka, aký význam a efektivitu má pre sťažovateľku tento

postup, keďže aj podľa judikatúry ESĽP nie je nevyhnutné ako predpoklad možnosti obrátiť

sa na tento medzinárodný súdny orgán vyčerpať právny prostriedok nápravy na národnej

úrovni, pokiaľ sa javí z materiálneho hľadiska v obdobných prípadoch ako neefektívny.

15. V kontexte s už uvedeným ústavný súd už iba dodáva, že právny zástupca

sťažovateľky aj takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si

byť už dopredu vedomý, že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom buď na

rovnaký spôsob ich vybavenia v predošlom období, alebo na dôvod namietania

neexistujúcich porušení základných práv a slobôd úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska

časového a kapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú

pozornosť, dokonca i jeho zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma

len ako snahu o získanie materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký

postup zákon umožňuje, a je to porušením buď zákonných, alebo etických povinností

advokáta.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júla 2013