Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 505/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. augusta 2013

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., vedených pod sp. zn.

– sp. zn. , zastúpenej advokátom JUDr. B. F., B., vo veci

namietaného porušenia jej základných práv podľa a

Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia

Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Krajského súdu v Prešove a jeho uzneseniami sp. zn. z 26.

októbra 2012, sp. zn. z 29. novembra 2012, sp. zn. z 18.

októbra 2012 a sp. zn. z 29. októbra 2012 v spojení s postupom Okresného

súdu Poprad a jeho uzneseniami sp. zn. z 1. februára 2012, sp. zn. 14 Er

247/2003 z 1. februára 2012, sp. zn. z 1. februára 2012 a sp. zn. 14 Er

71/2005 z 1. februára 2012 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. –

sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 8. apríla

2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorými namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“),

základného práva vlastniť majetok podľa , práva na ochranu majetku

podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a zákazu diskriminácie zaručeného čl. 12 ods. 2

a dohovoru postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) a

jeho uzneseniami sp. zn. z 26. októbra 2012, sp. zn. z 29.

novembra 2012, sp. zn. z 18. októbra 2012 a sp. zn. z 29.

októbra 2012 (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“) v spojení s postupom Okresného súdu

Poprad (ďalej len „okresný súd“) a jeho uzneseniami sp. zn. z 1. februára

2012, sp. zn. z 1. februára 2012, sp. zn. z 1. februára 2012 a

sp. zn. z 1. februára 2012 (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“).

2. Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej

podnikateľskej činnosti zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov.

Sťažovateľka poskytla na základe zmlúv o úvere uzavretých s dlžníkmi úver, ktorý boli

povinní vrátiť podľa podmienok dojednaných v úverovej zmluve. Na zabezpečenie úveru

bolo účastníkmi zmluvného vzťahu priamo v zmluve dohodnuté, že splnomocnený zástupca

dlžníka, menovite určený, je oprávnený v prípade, ak dlžník neplní svoje povinnosti, okrem

iného podpísať notársku zápisnicu o uznaní dlhu, ktorá má povahu exekučného titulu a ktorá

aj bola/mala byť relevantným exekučným titulom v exekučných konaniach vedených

pred okresným súdom. Okresný súd rozhodol svojimi napadnutými rozhodnutiami

o prebiehajúcom exekučnom konaní/exekúcii tak, že exekúciu podľa § podľa § 57 ods. 1

písm. a) Exekučného poriadku

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Exekučný poriadok“) vyhlásil za

neprípustnú a následne zastavil, a to vo všetkých prípadoch. Napadnuté rozhodnutia

okresného súdu boli druhostupňovým krajským súdom v odvolacom konaní potvrdené ako

vecne správne.

3. Argumentáciu sťažovateľky v podaných sťažnostiach možno zhrnúť

do niekoľkých rovín. V prvej rovine sťažovateľka atakuje samotnú právomoc okresného

súdu ako súdu exekučného v exekučnom konaní preskúmať exekučný titul, ktorým bola

notárska zápisnica. V ďalšom sťažovateľka poukazuje na závažné procesné pochybenia

v postupe všeobecných súdov v rozpore s § 57 ods. 5 Exekučného poriadku a v ostatnom

namieta nezačatie konania o prejudiciálnej otázke pred Súdnym dvorom Európskej únie.

V nadväznosti na svoju argumentáciu sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,

v ktorom vysloví porušenie jej v záhlaví tohto rozhodnutia označených práv postupom

a napadnutými rozhodnutiami okresného súdu, ako aj postupom a napadnutými

rozhodnutiami krajského súdu, ktoré ďalej zruší a predmetné veci vráti na ďalšie konanie,

prizná jej primerané finančné zadosťučinenie a úhradu trov konania.

II.

4. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

5. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa . Podľa

ods. 2 môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže

odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.A

K spoločnému prerokovaniu vecí

6. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

v znení neskorších predpisov (ďalej

len „OSP“). V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak

v súlade s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

7. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

– sp. zn. , z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú

súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky,

okresného súdu a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný

súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto

uznesenia.

II.B

K namietanému porušeniu označených základných práv a slobôd napadnutými

rozhodnutiami okresného súdu

8. V je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný

súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami

iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.

Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky

nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,

že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ

môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,

prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym

orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci

na jej prerokovanie (napr. m. m. , , , ,

, ). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných

orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, ).

9. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutia okresného súdu, ústavný súd vzhľadom

na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmto bolo možné podať odvolanie

ako riadny opravný prostriedok (čo sťažovateľka aj využila), a preto ňou podané sťažnosti

v tejto ich časti bolo potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa

.

II.C

K namietanému porušeniu označených základných práv a slobôd rozhodnutiami

krajského súdu

10. Za zjavne neopodstatnenú možno považovať sťažnosť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označila sťažovateľka, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci alebo jeho rozhodnutím

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide preto vtedy, ak pri jej predbežnom

prerokovaní ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva

alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie

konanie (napr. , , , , ,

).

11. Ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto sťažností a v kontexte aj svojich

zistení dospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky vo vzťahu k naplneniu

formálnych a materiálnych podmienok notárskej zápisnice ako právne relevantného

exekučného titulu v podaných sťažnostiach je v podstate totožná s jej právnou

argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd

už zaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala rovnaké/totožné právne závery

všeobecných súdov vo vzťahu k právnemu posúdeniu nekalých podmienok

v spotrebiteľských zmluvách vrátane posúdenia zmlúv o úvere koncipovaných

formulárovou formou ako spotrebiteľských zmlúv v spojitosti s právnymi podmienkami,

za akých bola v predmetnej veci notárska zápisnica ako exekučný titul koncipovaná.

Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej právnej

argumentácii a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov

všeobecných súdov aj v prípadoch predošlých, ústavný súd dospel k záveru, že vzhľadom

na to, že sťažovateľke sú známe dôvody odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch

a ustálený právny názor ústavného súdu na danú právnu problematiku v závislosti

od predmetu napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov a ňou použitej argumentácie

bez relevantných zmien, nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia,

ako to je aj v prípade týchto sťažností. Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne

stotožňuje s dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn.

z 27. apríla 2011, sp. zn. z 22. augusta 2012, sp. zn.

z 13. septembra 2012, sp. zn. z 2. októbra 2012, sp. zn.

z 19. októbra 2011...), ktoré skončili odmietnutím podobných a opakujúcich sa sťažností

sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v takýchto a obdobných prípadoch

nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje

na už citované svoje skoršie rozhodnutia.

12. K námietkam sťažovateľky týkajúcim sa postupu všeobecných súdov vo vzťahu k

prejudiciálnemu konaniu ústavný súd konštatuje, že sa plne stotožňuje s odôvodnením

svojich predchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. zo 16. januára 2013, sp. zn.

z 20. februára 2013, z 13. marca 2013,

z 13. marca 2013, sp. zn. z 13. marca 2013, sp. zn.

z 13. marca 2013, z 5. júna 2013...), ktoré skončili odmietnutím rovnakých

sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v takýchto prípadoch nemá

dôvod meniť svoje už ustálené právne názory vyslovené v predošlých rozhodnutiach,

na ktoré preto v podrobnostiach odkazuje a konštatuje, že svoje už vyslovené právne názory

k nastoleným otázkam považuje z ústavného hľadiska za ústavne konformné a právne

akceptovateľné, v dôsledku čoho hodnotí sťažovateľkou predostretú argumentáciu

za neopodstatnenú.

13. Ústavný súd konštatuje, že v zmysle právnej úpravy účinnej v čase od 9. augusta

2012 do 31. decembra 2012 v prípade vyhlásenia exekúcie za neprípustnú podľa § 57 ods. 1

písm. f), g), h) a k) Exekučného poriadku a jej zastavení bolo povinnosťou okresného súdu

ako súdu prvostupňového aplikovať ustanovenie s § 57 ods. 5 Exekučného poriadku

a o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení rozhodnúť na pojednávaní. Zo zistení

ústavného súdu vyplýva, že vo všetkých napadnutých veciach okresný súd vyhlásil

exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil, a to podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného

poriadku. Uvedenému zákonnému dôvodu nepredchádzala povinnosť okresného súdu

vykonať/uskutočniť pojednávanie vrátane krajského súdu v odvolacom konaní a navyše

všetky napadnuté rozhodnutia okresného súdu boli vydané v čase pred účinnosťou už

citovanej zmeny Exekučného poriadku. Vzhľadom na uvedené zistenia je argumentácia

sťažovateľky v podaných sťažnostiach zjavne neopodstatnená. Ústavný súd v závere

k postupu krajského súdu v odvolacom konaní dodáva, že podľa svojej konštantnej

judikatúry súčasťou práva na spravodlivý proces nie je to, aby účastník konania bol

v akomkoľvek konaní pred všeobecným súdom úspešný vrátane konania o odvolaní.

Jedným z postulátov subsidiárnej štruktúry systému ochrany ústavnosti je to, že práve

všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ako aj

za dodržiavanie práv a slobôd vyplývajúcich z alebo dohovoru, a preto právomoc

ústavného súdu pri ochrane práva každého účastníka konania nastupuje až vtedy, ak nie

je daná právomoc všeobecných súdov, alebo všeobecné súdy neposkytnú ochranu

označenému základnému právu sťažovateľa v súlade s ústavnoprocesnými princípmi, ktoré

upravujú výkon ich právomoci. Procesný postoj účastníka konania nemôže zásadne

bez ďalšieho implikovať mechanickú povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy,

procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich, vrátane

posúdenia tej skutočnosti, či a ako sú splnené/nesplnené podmienky na postup všeobecného

súdu v odvolacom konaní, ktoré právne posúdenie tejto otázky patrí do výlučnej právomoci

odvolacieho súdu ako súdu druhostupňového, a nie do právomoci ústavného súdu.

14. V kontexte uvedeného ústavný súd odmietol sťažovateľkou podané sťažnosti

týkajúce sa postupu a rozhodnutí krajského súdu v tejto ich časti z dôvodu ich zjavnej

neopodstatnenosti podľa . Pretože sťažnosti boli

odmietnuté, ústavný súd o ďalších návrhoch sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

15. V závere svojej argumentácie ústavný súd dodáva, že nemohol prehliadnuť

predovšetkým „hmotnoprávne“ aspekty tvoriace nosné dôvody podaných súdnych žalôb

v konaní pred všeobecnými (exekučnými) súdmi v kontexte s už právoplatnými

rozhodnutiami súdov (všeobecných i ústavného), ktoré sa týkali množstva podobných

prípadov súvisiacich s tým istým účastníkom, a to spoločnosťou P., s. r. o. Tieto sú pre

všetkých zainteresovaných už notorietou, preto nie je potrebná ich konkretizácia. Vzhľadom

na tieto skutočnosti vyvstáva aj otázka, aký význam a efektivitu má pre sťažovateľku tento

postup, keďže aj podľa judikatúry ESĽP nie je nevyhnutné ako predpoklad možnosti obrátiť

sa na tento medzinárodný súdny orgán vyčerpať právny prostriedok nápravy na národnej

úrovni, pokiaľ sa javí z materiálneho hľadiska v obdobných prípadoch ako neefektívny.

16. V kontexte s už uvedeným ústavný súd už iba dodáva, že právny zástupca

sťažovateľky aj takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí

si byť už dopredu vedomý, že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom buď

na rovnaký spôsob ich vybavenia v predošlom období, alebo na dôvod namietania

neexistujúcich porušení základných práv a slobôd úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska

časového a kapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú

pozornosť, dokonca i jeho zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma

len ako snahu o získanie materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký

postup zákon umožňuje, a je to porušením buď zákonných, alebo etických povinností

advokáta.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. augusta 2013