Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 501/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. augusta 2013

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom

JUDr. B. F., B., vedené pod sp. zn. – sp. zn. a pod sp. zn.

a sp. zn. 13613/2013 vo veci namietaného porušenia jej základných práv

podľa a , práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného

porušenia a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trenčíne a jeho uzneseniami sp. zn.

z 12. decembra 2012 a sp. zn. z 19. decembra 2012

v spojení s postupom Okresného súdu Trenčín a jeho uzneseniami sp. zn.

z 13. augusta 2012 a sp. zn. z 3. apríla 2012 a zároveň postupom

a uzneseniami Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo 14. decembra 2012 a

sp. zn. z 29. novembra 2012 v spojení s postupom Okresného súdu Nové

Mesto nad Váhom a jeho uzneseniami sp. zn. z 20. augusta 2012 a sp. zn.

z 30. júla 2012 a zároveň postupom a uznesením Krajského súdu v Trenčíne

sp. zn. zo 14. decembra 2012 v spojení s postupom Okresného súdu

Partizánske a jeho uznesením sp. zn. z 19. augusta 2012

a zároveň postupom a uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. z 12.

decembra 2012 v spojení s postupom Okresného súdu Prievidza a jeho uznesením sp. zn.

z 24. augusta 2012 a zároveň postupom a uzneseniami Krajského súdu

v Trenčíne sp. zn. z 29. januára 2013 a sp. zn.

zo 14. septembra 2012 v spojení s postupom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou a jeho

uzneseniami sp. zn. zo 14. septembra 2012 a sp. zn.

zo 14. septembra 2012 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. –

sp. zn. a sp. zn. – sp. zn. s p á j a na

spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 18. marca

2013 a 8. apríla 2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „“), práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“), základného práva vlastniť majetok podľa , práva

na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a zákazu diskriminácie

zaručeného a dohovoru postupom a v záhlaví tohto rozhodnutia

uvedenými rozhodnutiami Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v spojení

s postupom a v záhlaví uvedenými rozhodnutiami Okresného súdu Trenčín, Okresného súdu

Nové Mesto nad Váhom, Okresného súdu Partizánske, Okresného súdu Prievidza

a Okresného súdu Bánovce nad Bebravou.

2. Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka poskytla na základe zmlúv

úvere uzavretých s dlžníkmi úvery, ktoré boli títo povinní vrátiť podľa podmienok

dojednaných v úverových zmluvách. Po zročnosti pohľadávok a v nadväznosti

na rozhodcovské doložky v úverových zmluvách boli sťažovateľkou začaté rozhodcovské

konania pred ňou zvoleným rozhodcovským súdom – spoločnosťou S., a. s., B., ktorého

rozsudky mali byť relevantnými exekučnými titulmi v exekučných konaniach vedených

pred všeobecnými súdmi. V exekučných konaniach Okresný súd Trenčín, Okresný súd

Nové Mesto nad Váhom, Okresný súd Partizánske, Okresný súd Prievidza a Okresný súd

Bánovce nad Bebravou rozhodli svojimi rozhodnutiami (bod 1) tak, že exekúciu podľa § 52

ods. 2 o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „Exekučný poriadok“) zastavili. Rozhodnutia Okresného

súdu Trenčín, Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, Okresného súdu Partizánske

a Okresného súdu Prievidza boli druhostupňovým krajským súdom v odvolacom konaní

potvrdené ako vecne správne.

3. Argumentáciu sťažovateľky v podaných sťažnostiach možno zhrnúť do

niekoľkých rovín. V prvej rovine sťažovateľka atakuje samotnú právomoc okresných súdov

ako súdov exekučných v exekučnom konaní preskúmať exekučný titul, ktorým bol

rozsudok rozhodcovského súdu. V ďalšom sťažovateľka poukazuje na závažné procesné

pochybenia v postupe krajského súdu ako súdu odvolacieho v rozpore s § 214 ods. 1 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“)

a v ostatnom namieta nezačatie konania o prejudiciálnej otázke pred Súdnym dvorom

Európskej únie. V nadväznosti na svoju argumentáciu sťažovateľka žiadala, aby ústavný

súd vydal nález, v ktorom vysloví porušenie jej v záhlaví tohto rozhodnutia označených

práv postupom a napadnutými rozhodnutiami Okresného súdu Trenčín, Okresného súdu

Nové Mesto nad Váhom, Okresného súdu Partizánske, Okresného súdu Prievidza

a Okresného súdu Bánovce nad Bebravou vrátane krajského súdu, ktoré ďalej zruší

a predmetné veci vráti na ďalšie konanie, prizná jej primerané finančné zadosťučinenie

a úhradu trov konania.

II.

4. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

5. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa . Podľa

ods. 2 môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže

odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.A

K spoločnému prerokovaniu vecí

6. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

. V zmysle v záujme hospodárnosti

konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu

súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. nemá osobitné

ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným

možno v konaní o sťažnosti podľa použiť na prípadné spojenie vecí

primerane .

7. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

– sp. zn. a sp. zn. – sp. zn.

a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených

sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti

ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak,

ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.B

K namietanému porušeniu označených základných práv a slobôd rozhodnutiami

Okresného súdu Trenčín, Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, Okresného súdu

Partizánske, Okresného súdu Prievidza a Okresného súdu Bánovce nad Bebravou

8. V je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný

súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami

iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.

Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky

nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany

tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže

domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne

iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom,

musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie

(napr. m. m. , , , , ,

). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, ).

9. Pokiaľ ide o rozhodnutia Okresného súdu Trenčín, Okresného súdu Nové Mesto

nad Váhom, Okresného súdu Partizánske, Okresného súdu Prievidza a Okresného súdu

Bánovce nad Bebravou, ústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že

proti týmto bolo možné podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok (čo sťažovateľka aj

využila), a preto ňou podané sťažnosti v tejto ich časti bolo potrebné odmietnuť pre

nedostatok právomoci ústavného súdu podľa .

II.C

K namietanému porušeniu označených základných práv a slobôd rozhodnutiami

krajského súdu

10. Za zjavne neopodstatnenú možno považovať sťažnosť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označila sťažovateľka, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci alebo jeho rozhodnutím

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide preto vtedy, ak pri jej predbežnom

prerokovaní ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

(napr. , , , , ,

).

11. Ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto sťažností a v kontexte aj svojich

zistení dospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je

v podstate totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých

sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala

právne závery všeobecných súdov vo vzťahu k právnemu posudzovaniu rozhodcovských

doložiek ako nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách vrátane posúdenia zmlúv

o úvere koncipovaných formulárovou formou ako spotrebiteľských zmlúv v nadväznosti

na podmienky v nich uvedené. Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj

totožnosť v použitej právnej argumentácii a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné

pre ustálenie záverov všeobecných súdov aj v prípadoch predošlých, ústavný súd dospel

k záveru, že vzhľadom na to, že sťažovateľke sú známe dôvody odmietnutia sťažností

v obdobných prípadoch a ustálený právny názor ústavného súdu na danú právnu

problematiku v závislosti od predmetu napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov a ňou

použitej argumentácie bez relevantných zmien, nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody

odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností. Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný

súd plne stotožňuje s odôvodnením svojich predchádzajúcich rozhodnutí (napr. č. k.

-19 z 22. augusta 2012, č. k. -26 z 22. augusta 2012,

-16 z 9. júna 2011, z 31. mája 2011, sp. zn.

z 20. októbra 2011, sp. zn. z 24. augusta 2012,

z 18. septembra 2012...), ktoré skončili odmietnutím podobných

a opakujúcich sa sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v takýchto

a obdobných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto

v podrobnostiach odkazuje na svoje už citované svoje rozhodnutia. Reagujúc na

sťažovateľkou predostretú doplnenú argumentáciu o „... dôležitú právnu argumentáciu

vyplývajúcu z uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. 11.

2012“ ústavný súd považuje za potrebné (k existencii obsahovo odlišnej judikatúry

všeobecných súdov) doplniť, že nie je jeho úlohou zjednocovať rozhodovaciu prax

všeobecných súdov (m. m. , , ).

12. K námietkam sťažovateľky týkajúcim sa rozhodovacej činnosti všeobecných

súdov vo vzťahu k prejudiciálnemu konaniu ústavný súd konštatuje, že sa plne stotožňuje

s odôvodnením svojich predchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn.

zo 16. januára 2013, sp. zn. z 20. februára 2013,

z 13. marca 2013, z 13. marca 2013, sp. zn. z 13. marca

2013, sp. zn. z 13. marca 2013, z 5. júna 2013...), ktoré

skončili odmietnutím rovnakých sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný

súd v takýchto prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory vyslovené

v predošlých rozhodnutiach, na ktoré preto v podrobnostiach odkazuje a konštatuje, že svoje

už vyslovené právne názory k nastoleným otázkam považuje z ústavného hľadiska

za ústavne konformné a právne akceptovateľné, v dôsledku čoho hodnotí sťažovateľkou

predostretú argumentáciu za neopodstatnenú.

13. Ústavný súd ďalej konštatuje, že v prípade zastavení exekučného konania podľa

§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 písm. b) a c) a ods. 2 zákona

č. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov nebolo zákonom

predpokladanou podmienkou postupu okresných súdov ako súdov prvostupňových v čase

pred vydaním rozhodnutí o zastavení exekučného konania stanovenie pojednávania k tejto

otázke, resp. rozhodnutiu o zastavení konania nepredchádzalo pojednávanie na okresných

súdoch, a to v zmysle platnej právnej úpravy. Táto podmienka platila iba v prípade

vyhlásenia exekúcie za neprípustnú podľa § 57 ods. 1 písm. f), g), h) a k) Exekučného

poriadku v spojitosti s § 57 ods. 5 Exekučného poriadku, ktorých sa predmetné sťažnosti

netýkali. Zároveň dodáva, že podľa svojej konštantnej judikatúry súčasťou práva na

spravodlivý proces nie je to, aby účastník konania bol v akomkoľvek konaní pred

všeobecným súdom úspešný vrátane konania o odvolaní. Jedným z postulátov subsidiárnej

štruktúry systému ochrany ústavnosti je to, že práve všeobecné súdy sú primárne

zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ako aj za dodržiavanie práv a slobôd

vyplývajúcich z alebo dohovoru (), a preto právomoc ústavného súdu

pri ochrane práva každého účastníka konania nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov, alebo všeobecné súdy neposkytnú ochranu označenému základnému

právu sťažovateľa v súlade s ústavnoprocesnými princípmi, ktoré upravujú výkon ich

právomoci. Procesný postoj účastníka konania nemôže zásadne bez ďalšieho implikovať

mechanickú povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah

opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich vrátane posúdenia tej skutočnosti, či a ako

sú splnené/nesplnené podmienky na postup všeobecného súdu v odvolacom konaní. Právne

posúdenie tejto otázky patrí do výlučnej právomoci odvolacieho súdu ako súdu

druhostupňového, a nie do právomoci ústavného súdu.

14. Ústavný súd preto odmietol sťažovateľkou podané sťažnosti týkajúce sa postupu

a rozhodnutí krajského súdu v tejto ich časti z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti podľa

. Keďže boli sťažnosti odmietnuté, ústavný súd

o ďalších návrhoch sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

15. V závere svojej argumentácie ústavný súd dodáva, že nemohol prehliadnuť

predovšetkým „hmotnoprávne“ aspekty tvoriace nosné dôvody podaných súdnych žalôb

v konaní pred všeobecnými (exekučnými) súdmi v kontexte s už právoplatnými

rozhodnutiami súdov (všeobecných i ústavného), ktoré sa týkali množstva podobných

prípadov súvisiacich s tým istým účastníkom, a to spoločnosťou P., s. r. o. Tieto sú pre

všetkých zainteresovaných už notorietou, preto nie je potrebná ich konkretizácia. Vzhľadom

na tieto skutočnosti vyvstáva aj otázka, aký význam a efektivitu má pre sťažovateľku tento

postup, keďže aj podľa judikatúry ESĽP nie je nevyhnutné ako predpoklad možnosti obrátiť

sa na tento medzinárodný súdny orgán vyčerpať právny prostriedok nápravy na národnej

úrovni, pokiaľ sa javí z materiálneho hľadiska v obdobných prípadoch ako neefektívny.

16. Nad rámec veci ústavný súd už iba dodáva, že právny zástupca sťažovateľky aj

takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu

vedomý, že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom buď na rovnaký spôsob ich

vybavenia v predošlom období, alebo na dôvod namietania neexistujúcich porušení

základných práv a slobôd úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitného

bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho

zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získanie

materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje, a je

to porušením buď zákonných, alebo etických povinností advokáta.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. augusta 2013