Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 498/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. augusta 2013

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom

JUDr. B. F., B., vedené pod sp. zn. – sp. zn. a sp. zn.

– sp. zn. vo veci namietaného porušenia jej základných

práv podľa a , práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného

porušenia a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trnave a jeho uzneseniami sp. zn.

z 20. septembra 2012, sp. zn. z 29. februára 2012 a sp. zn.

z 28. novembra 2012 v spojení s postupom Okresného súdu Dunajská Streda

a jeho uzneseniami sp. zn. z 29. novembra 2011, sp. zn.

z 22. januára 2010 a sp. zn. zo 6. júna 2011, tiež postupom a uznesením

Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo 14. novembra 2012 v spojení

s postupom Okresného súdu Senica a jeho uznesením sp. zn. zo 4. novembra

2011 a tiež postupom a uzneseniami Krajského súdu v Trnave sp. zn.

zo 4. decembra 2012, sp. zn. z 27. decembra 2012, sp. zn.

z 11. decembra 2012 a sp. zn. z 20. decembra 2012 v spojení s postupom

a uzneseniami Okresného súdu Skalica sp. zn. zo 14. septembra 2011,

sp. zn. z 12. októbra 2011, sp. zn. z 10. októbra 2011

a sp. zn. z 12. októbra 2011 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. –

a sp. zn. – sp. zn. s p á j a na spoločné

konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 11. marca

2013 a 18. marca 2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej aj

„sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl.

46 ods. 1 (ďalej len „“), práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“), základného práva vlastniť majetok podľa , práva na

ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a zákazu diskriminácie zaručeného čl.

12 ods. 2 a dohovoru postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský

súd“) a jeho uzneseniami sp. zn. z 20. septembra 2012, sp. zn. 11 CoE

82/2011 z 29. februára 2012 a sp. zn. z 28. novembra 2012 v spojení s

postupom Okresného súdu Dunajská Streda a jeho uzneseniami sp. zn.

z 29. novembra 2011, sp. zn. z 22. januára 2010 a sp. zn.

zo 6. júna 2011 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia Okresného súdu Dunajská Streda“), tiež

postupom a uznesením krajského súdu sp. zn. zo 14. novembra 2012

v spojení s postupom Okresného súdu Senica a jeho uznesením sp. zn. zo

4. novembra 2011 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie Okresného súdu Senica“) a tiež

postupom a uzneseniami krajského súdu sp. zn. zo 4. decembra 2012, sp. zn.

z 27. decembra 2012, sp. zn. z 11. decembra 2012

a sp. zn. z 20. decembra 2012 v spojení s postupom a uzneseniami

Okresného súdu Skalica sp. zn. zo 14. septembra 2011, sp. zn.

z 12. októbra 2011, sp. zn. z 10. októbra 2011 a sp. zn.

z 12. októbra 2011 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia Okresného súdu

Skalica“).

2. Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka poskytla na základe zmlúv

o úvere uzavretých s dlžníkmi úvery, ktoré boli títo povinní vrátiť podľa podmienok

dojednaných v úverových zmluvách. Po zročnosti pohľadávok a v nadväznosti

na rozhodcovské doložky v úverových zmluvách boli sťažovateľkou začaté rozhodcovské

konania pred ňou zvoleným rozhodcovským súdom – spoločnosťou S., a. s., B., ktorého

rozsudky mali byť relevantnými exekučnými titulmi v exekučných konaniach vedených

pred všeobecnými súdmi, resp. exekučným titulom bola na podklade zmluvných dojednaní

v úverových zmluvách notárska zápisnica. V exekučných konaniach vedených na podklade

už uvedených exekučných titulov Okresný súd Dunajská Streda, Okresný súd Skalica

a Okresný súd Senica rozhodli svojimi rozhodnutiami (bod 1) tak, že exekúciu podľa § 57

ods. 2 o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „Exekučný poriadok“) zastavili, resp. vyhlásili za

neprípustnú, a následne zastavili podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

Rozhodnutia Okresného súdu Dunajská Streda, Okresného súdu Skalica a Okresného súdu

Senica boli druhostupňovým krajským súdom v odvolacom konaní potvrdené ako vecne

správne.

3. Argumentáciu sťažovateľky v podaných sťažnostiach možno zhrnúť

do niekoľkých rovín. V prvej rovine sťažovateľka atakuje samotnú právomoc okresného

súdu ako súdu exekučného v exekučnom konaní preskúmať exekučný titul, ktorým bola

buď notárska zápisnica, alebo rozsudok rozhodcovského súdu. V ďalšom sťažovateľka

poukazuje na závažné procesné pochybenia v postupe všeobecných súdov v rozpore s § 57

ods. 5 Exekučného poriadku alebo v rozpore s

v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) a v ostatnom

namieta nezačatie konania o prejudiciálnej otázke pred Súdnym dvorom Európskej únie.

V nadväznosti na svoju argumentáciu sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,

v ktorom vysloví porušenie jej v záhlaví tohto rozhodnutia označených práv postupom

a napadnutými rozhodnutiami Okresného súdu Dunajská Streda, Okresného súdu Skalica

a Okresného súdu Senica, vrátane krajského súdu, ktoré ďalej zruší a predmetné veci vráti

na ďalšie konanie, prizná jej primerané finančné zadosťučinenie a úhradu trov konania.

II.

4. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

5. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa . Podľa

ods. 2 môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže

odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.A

K spoločnému prerokovaniu vecí

6. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

. V zmysle v záujme hospodárnosti

konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu

súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. nemá osobitné

ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným

možno v konaní o sťažnosti podľa použiť na prípadné spojenie vecí

primerane .

7. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

– sp. zn. a sp. zn. – sp. zn.

, z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených

sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti

ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak,

ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.B

K namietanému porušeniu označených základných práv a slobôd napadnutými

rozhodnutiami Okresného súdu Dunajská Streda, Okresného súdu Skalica

a Okresného súdu Senica

8. V je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný

súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami

iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.

Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky

nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,

že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ

môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,

prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym

orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci

na jej prerokovanie (napr. m. m. , , , ,

, ). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných

orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, ).

9. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutia Okresného súdu Dunajská Streda, Okresného

súdu Skalica a Okresného súdu Senica, ústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje

na skutočnosť, že proti týmto bolo možné podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok

(čo sťažovateľka aj využila), a preto ňou podané sťažnosti v tejto ich časti bolo potrebné

odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

10. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že v prípade veci vedenej pod sp. zn.

týkajúcej sa postupu a uznesenia krajského súdu sp. zn.

z 29. februára 2012 bolo práve týmto rozhodnutím zrušené uznesenie Okresného súdu

Dunajská Streda sp. zn. z 22. januára 2010 a vec vrátená na ďalšie

konanie. Z uvedeného teda vyplýva, že v predmetnej veci bude Okresný súd Dunajská

Streda opätovne konať a rozhodovať; táto skutočnosť bráni ústavnému súdu sa s vecou

zaoberať v zmysle (princíp subsidiarity).

II.B

K namietanému porušeniu označených základných práv a slobôd rozhodnutiami

krajského súdu

11. Za zjavne neopodstatnenú možno považovať sťažnosť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označila sťažovateľka, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci alebo jeho rozhodnutím

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide preto vtedy, ak pri jej predbežnom

prerokovaní ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva

alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

(napr. , , , , ,

).

12. Ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto sťažností a v kontexte aj svojich

zistení dospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach

je v totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností,

ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala právne

závery všeobecných súdov vo vzťahu k právnemu posudzovaniu notárskych zápisníc

ako exekučných titulov koncipovaných na podklade neprijateľných podmienok v úverových

zmluvách, ako aj rozhodcovských doložiek ako nekalých podmienok v spotrebiteľských

zmluvách vrátane posúdenia zmlúv o úvere koncipovaných formulárovou formou ako

spotrebiteľských zmlúv v nadväznosti na podmienky v nich uvedené. Vzhľadom na

totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej právnej argumentácii

a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov všeobecných súdov aj

v prípadoch predošlých, a vzhľadom na to, že sťažovateľke sú známe dôvody odmietnutia

sťažností v obdobných prípadoch a ustálený právny názor ústavného súdu na danú právnu

problematiku v závislosti od predmetu napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov a ňou

použitej argumentácie bez relevantných zmien, ústavný súd dospel k záveru, že nie je

potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností.

Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje s odôvodnením svojich

predchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS

381/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. z 9. júna 2011, sp. zn.

z 22. augusta 2012, sp. zn. z 13. septembra 2012, sp. zn. z

2. októbra 2012...), ktoré skončili odmietnutím podobných a opakujúcich sa sťažností

sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v takýchto a obdobných prípadoch

nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na

svoje už citované svoje rozhodnutia. Reagujúc na sťažovateľkou predostretú doplnenú

argumentáciu o „... dôležitú právnu argumentáciu vyplývajúcu z uznesenia Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 30. 11. 2012“ ústavný súd považuje za potrebné (k

existencii obsahovo odlišnej judikatúry všeobecných súdov) doplniť, že nie je jeho úlohou

zjednocovať rozhodovaciu prax všeobecných súdov (m. m. , ,

).

13. Ústavný súd ďalej konštatuje, že v prípade zastavení exekučného konania podľa

§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku nebolo zákonom predpokladanou podmienkou postupu

okresných súdov ako súdov prvostupňových v čase pred vydaním rozhodnutí o zastavení

exekučného konania stanovenie pojednávania k tejto otázke, resp. rozhodnutiu o zastavení

konania nepredchádzalo pojednávanie na okresných súdoch, a to v zmysle platnej právnej

úpravy. Táto podmienka platila iba v prípade vyhlásenia exekúcie za neprípustnú podľa §

57 ods. 1 písm. f), g), h) a k) Exekučného poriadku v spojitosti s § 57 ods. 5 Exekučného

poriadku.

14. K námietkam sťažovateľky týkajúcim sa rozhodovacej činnosti všeobecných

súdov v rozpore s § 57 ods. 5 Exekučného poriadku, ako aj vzťahujúcim sa na prejudiciálne

konanie ústavný súd konštatuje, že sa plne stotožňuje s odôvodnením svojich

predchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. zo 16. januára 2013, sp. zn.

z 20. februára 2013, z 13. marca 2013,

z 13. marca 2013, sp. zn. z 13. marca 2013, sp. zn.

z 13. marca 2013, z 5. júna 2013...), ktoré skončili odmietnutím rovnakých

sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v takýchto prípadoch

nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory vyslovené v predošlých rozhodnutiach,

na ktoré preto v podrobnostiach odkazuje a konštatuje, že svoje už vyslovené právne názory

k nastoleným otázkam považuje z ústavného hľadiska za ústavne konformné a právne

akceptovateľné, v dôsledku čoho hodnotí sťažovateľkou predostretú argumentáciu

za neopodstatnenú.

15. Ústavný súd v závere k postupu krajského súdu v odvolacom konaní

(sťažovateľkou namietané porušenie ) dodáva, že podľa svojej konštantnej

judikatúry súčasťou práva na spravodlivý proces nie je to, aby účastník konania bol

v akomkoľvek konaní pred všeobecným súdom úspešný vrátane konania o odvolaní.

Jedným z postulátov subsidiárnej štruktúry systému ochrany ústavnosti je to,

že práve všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ako

aj za dodržiavanie práv a slobôd vyplývajúcich z alebo dohovoru, a preto právomoc

ústavného súdu pri ochrane práva každého účastníka konania nastupuje až vtedy, ak nie je

daná právomoc všeobecných súdov, alebo všeobecné súdy neposkytnú ochranu označenému

základnému právu sťažovateľa v súlade s ústavnoprocesnými princípmi, ktoré upravujú

výkon ich právomoci. Procesný postoj účastníka konania nemôže zásadne bez ďalšieho

implikovať mechanickú povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné

úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich vrátane posúdenia

tej skutočnosti, či a ako sú splnené/nesplnené podmienky na postup všeobecného súdu

v odvolacom konaní (v súvislosti so sťažovateľkou nastolenou potrebou dokazovania

v odvolacom konaní alebo stotožnenia sa odvolacieho súdu s jej pocitom diskriminovaného

účastníka exekučného konania a pod.). Právne posúdenie tejto otázky patrí do výlučnej

právomoci odvolacieho súdu ako súdu druhostupňového, a nie do právomoci ústavného

súdu.

16. V kontexte uvedeného ústavný súd odmietol sťažovateľkou podané sťažnosti

týkajúce sa postupu a rozhodnutí krajského súdu v tejto ich časti z dôvodu ich zjavnej

neopodstatnenosti a nedostatku svojej právomoci na ich prejednanie podľa § 25 ods. 2

. Keďže boli sťažnosti odmietnuté, ústavný súd o ďalších návrhoch

sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

17. V závere svojej argumentácie ústavný súd dodáva, že nemohol prehliadnuť

predovšetkým „hmotnoprávne“ aspekty tvoriace nosné dôvody podaných súdnych žalôb

v konaní pred všeobecnými (exekučnými) súdmi v kontexte s už právoplatnými

rozhodnutiami súdov (všeobecných i ústavného), ktoré sa týkali množstva podobných

prípadov súvisiacich s tým istým účastníkom, a to spoločnosťou P., s. r. o. Tieto sú pre

všetkých zainteresovaných už notorietou, preto nie je potrebná ich konkretizácia. Vzhľadom

na tieto skutočnosti vyvstáva aj otázka, aký význam a efektivitu má pre sťažovateľku tento

postup, keďže aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nie je nevyhnutné

ako predpoklad možnosti obrátiť sa na tento medzinárodný súdny orgán vyčerpať právny

prostriedok nápravy na národnej úrovni, pokiaľ sa javí z materiálneho hľadiska

v obdobných prípadoch ako neefektívny.

18. V kontexte s už uvedeným ústavný súd už iba dodáva, že právny zástupca

sťažovateľky aj takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí

si byť už dopredu vedomý, že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom buď

na rovnaký spôsob ich vybavenia v predošlom období, alebo na dôvod namietania

neexistujúcich porušení základných práv a slobôd úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska

časového a kapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú

pozornosť, dokonca i jeho zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma

len ako snahu o získanie materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký

postup zákon umožňuje, a je to porušením buď zákonných, alebo etických povinností

advokáta.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. augusta 2013