Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 25/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. januára 2014

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25,

Bratislava, zastúpenej advokátkou JUDr. Barborou Korenecovou, Slnečná 765/3, Malinovo,

ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 18. júna

2013, a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

18. novembra 2013 doručená sťažnosť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“, resp. „žalovaný“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“),

ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 18. júna 2013 (ďalej aj „namietaný

rozsudok“).

2. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľka je

žalovaným v 2. rade v súdnom spore „o určenie, že poskytnutý úver je bezúročný a bez

poplatkov eventuálne o určenie neplatnosti zmluvy“ vedenom na Okresnom súde Humenné

(ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. . Okresný súd rozsudkom

z 21. septembra 2012 určil, že „úver poskytnutý odporcom v 2. rade pre odporkyňu

v 1. rade... na základe Zmluvy o úvere... zo dňa 10. 09. 2008 sa považuje za spotrebiteľský

úver bezúročný a bez poplatkov“. O odvolaní sťažovateľky z 10. októbra 2012 rozhodol

krajský súd rozsudkom z 18. júna 2013, ktorým potvrdil prvostupňový rozsudok.

3. Sťažovateľka namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru namietaným rozsudkom z 18. júna 2013 (pozri body 5 a 6).

4. Podľa názoru sťažovateľky „protiústavnosť predmetného rozsudku krajského súdu

je daná... tým, že krajský súd zjavne nerozhodol na základe relevantnej právnej normy

a predmetný rozsudok aj úplne nesprávne odôvodnil... Rozsudok je nezákonným

rozhodnutím, právny záver v ňom uvedený je v extrémnom rozpore so skutkovým stavom

veci, keďže výrok Rozsudku nevyplýva zo skutkového stavu... argumentácia Krajského súdu

v odôvodnení Rozsudku nekorešponduje s právnou úpravou a najmä so skutkovým stavom,

či činí Rozsudok arbitrárnym a svojvoľným...“.

5. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa ... a podľa

čl. 36 Listiny... Rozsudkom Krajského súdu... sp. zn. z 18. 06. 2013 porušené

bolo.

2. Rozsudok Krajského súdu... sp. zn. z 18. 06. 2013 sa zrušuje a vec

sa Krajskému súdu... vracia na ďalšie konanie.

3. Krajský súd... je povinný uhradiť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. trovy

právneho zastúpenia...“

6. Ústavný súd poznamenáva, že z obsahu sťažnosti vyplýva sťažovateľkino

namietanie porušenia základného práva podľa a listiny, ako

aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, porušenia ktorého sa

však v petite sťažnosti výslovne nedožadovala.

7. Ako dôkazový materiál sťažovateľka k sťažnosti pripojila žalobu o určenie

neplatnosti zmluvy o úvere z 26. júla 2010, vyjadrenie žalovaného v 2. rade zo 4. novembra

2010, rozsudok okresného súdu č. k. -677 z 21. septembra 2012, odvolanie

z 10. októbra 2012 a rozsudok krajského súdu sp. zn. z 18. júna 2013.

II.

8. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

10. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2

.

11. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. sp. zn.

, , , , , ,

).

13. Podľa judikatúry ústavného súdu základné právo na súdnu ochranu a právo

na spravodlivé súdne konanie zaručuje každému právo na prístup k súdu, ako aj konkrétne

procesné garancie v konaní pred ním (). Základného práva na súdnu inú právnu

ochranu podľa a listiny (resp. práva podľa

dohovoru) sa možno domáhať v medziach a za podmienok ustanovených vykonávacími

zákonmi (napr. ). zaručené základné právo na súdnu ochranu

vyplývajúce z a listiny (resp. právo na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) neznamená právo na úspech v konaní pred

všeobecným súdom a nemožno ho účelovo chápať tak, že jeho naplnením je len víťazstvo

v súdnom spore (, ).

14. Sťažovateľka podanou sťažnosťou na ústavnom súde namieta porušenie

základného práva na súdnu ochranu podľa a listiny (resp.

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) rozsudkom krajského súdu

z 18. júna 2013, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu z 21. septembra

2012 (pozri body 5 a 6).

15. Podstatou námietok sťažovateľky boli tvrdenia o svojvoľnosti, zjavnej

neopodstatnenosti a arbitrárnosti faktických a právnych záverov napadnutého rozsudku

krajského súdu (pozri bod 4). Podľa názoru sťažovateľky dominantným nedostatkom

rozhodnutia krajského súdu bol najmä chybne klasifikovaný skutkový stav a v dôsledku

toho aj nesprávna interpretácia a aplikácia na vec sa vzťahujúcich ustanovení zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“),

v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) a o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Tým podľa názoru

sťažovateľky došlo k porušeniu ňou označených práv (body 1, 5 a 6).

16. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu (ako aj práva na spravodlivý proces) je umožniť každému

reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať

a rozhodnúť (napr. ), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale

podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje

o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto

práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je

v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu ani jeho

posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy,

ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Právomoc ústavného

súdu konať a rozhodovať podľa o namietaných porušeniach

alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je daná v prípade,

že je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto

právomoci všeobecným súdom nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo

úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve (, ).

17. Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietané porušenie jej základného práva podľa

(resp. listiny) a práva podľa dohovoru

označeným rozhodnutím krajského súdu, ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v danej

veci nebola vylúčená právomoc všeobecných súdov. V právomoci ústavného súdu zostalo

následne iba posúdenie, či účinky výkonu právomoci krajského súdu v súvislosti s jeho

rozhodnutím o odvolaní sťažovateľky rozsudkom sp. zn. z 18. júna 2013 sú

zlučiteľné s označeným článkom , listiny, resp. dohovoru.

18. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom rozsudku krajského súdu dospel

k záveru, že krajský súd svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, čo potvrdzuje jeho

argumentácia vychádzajúca z v konaní zisteného skutkového stavu a na neho nadväzujúce

právne závery. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd po oboznámení výsledkov

konania prvostupňového súdu, ktorý určil, že úver poskytnutý sťažovateľkou žalovanej

v 1. rade je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že posudzovaná zmluva neobsahovala

údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, sa zaoberal podstatou odvolacej argumentácie

sťažovateľky:

„Žalovaný (2) dodávateľ úveru v odvolaní navrhol rozsudok zrušiť a konanie

zastaviť pre prekážku rozsúdenej veci rozhodcovským súdom. Trval na nedostatku aktívnej

legitimácie žalobcu, nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu na

určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru uzatvoreného medzí žalovaným v 1. rade

a žalovaným v 2. rade a namietal, že prvostupňový súd neprihliadol na prekážku veci

rozhodnutej, ktorú namietla (rozhodnutie rozhodcovského súdu, pozn.)... Zároveň uviedol,

že zmluvu o úvere nie je možné posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle

zákona o spotrebiteľských úveroch.“

Svoje rozhodnutie odôvodnil krajský súd takto:

«Krajský súd... (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok

prvostupňového súdu z dôvodov uvedených v odvolaní ( ) bez nariadenia

pojednávania (§ 214 O. s. p), ako aj konanie mu predchádzajúce a po tom ako bolo

oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na jeho

webovej stránke najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3

) a dospel k záveru, že rozsudok je vo výroku vecne správny.

Prvostupňový súd určil úver za bezúročný a bez poplatkov pre neuvedenie údaju

o RPMN. Tento názor zdieľa aj odvolací súd. Len pre zdôraznenie správnosti rozsudku

a v súvislosti s odvolacími dôvodmi odvolací súd vecne správny záver dopĺňa.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho

zákonníka musí obsahovať... ročnú percentuálnu mieru nákladov a... (§ 9 ods. 2 písm. j/

ZSU).

Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva

o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 (§ 11 ods. 1 písm. a/ ZSU).

Medzi žalovanými došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá

neobsahuje RPMN. Správne preto prvostupňový súd určil úver za bezúročný a bez

poplatkov.

Odvolateľ namieta aktívnu legitimáciu žalobcu s odôvodnením, že žalobca nebol

účastníkom zmluvy a judikatúra nevyžaduje súhlas manžela k uzavretiu zmluvy takéhoto

typu a žalobca so žalovanou v 1. rade sú už rozvedení a bezpodielové spoluvlastníctvo je

vyporiadané.

K tejto výhrade odvolací súd považuje za potrebné prisvedčiť žalobcovi, že

na uzavretie zmluvy úverovej povahy nevyžaduje manžel súhlas druhého manžela. Problém

vecnej legitimácie sa však týka iného problému, a to právnej istoty, či bude pohľadávka

uspokojená aj z majetku, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve, resp. z majetku,

na ktorý po rozvode dopadá režim bezpodielového spoluvlastníctva. V tomto smere treba

uznať žalobcovi záujem na právnej istote, v akej výške je v skutočnosti pohľadávka. Pritom

len úroky dosahujú samotnú výšku pohľadávky. V čase rozhodovania súdu stále pretrvával

stav podporujúci záujem žalobcu na právnej neistote, či nebude pohľadávka uspokojená

z majetku v BSM a či to nebudú práve neuspokojené úroky, ktoré by sa mali uhradiť

z majetku patriacemu aj žalobcovi. V čase rozhodovania súdu ešte plynula trojročná doba,

až po uplynutí ktorej nastáva vyporiadanie BSM zo zákona a zmena bezpodielového

spoluvlastníctva na podielové ( ). Bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo

rozvodom dňa 23. 06. 2010 a rozhoduje stav v čase rozhodnutia súdu (§ 154 ods. 1 O. s. p).

V čase rozhodovania súdu takýto záujem na strane žalobcu existoval.

Žalovanému (2) treba uznať aj tvrdenie, že právoplatný rozhodcovský rozsudok na

plnenie predstavuje prekážku rozsúdenej veci v konaní o určenie. Nie však rozsudok

založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke (porov. „ Nulitný rozhodcovský rozsudok

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci“, uznesenie Krajského súdu v Trnave

zo dňa 31. mája 2012, č. k -39 ).

Otázka materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku bola posudzovaná

v exekučnom konaní a materiálna právoplatnosť ( ) bola prelomená

exekučným súdom (uznesenie OS Humenné vo veci - zastavená exekúcia

z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky).Odvolací súd si je vedomý judikatúry,

na ktorú poukázal odvolateľ, no treba ju považovať za balansujúcu a v čase rozhodovania

odvolacieho súdu sa už dá konštatovať, že problém prelomenia materiálnej právoplatnosti

rozhodcovského rozsudku je už predmetom konštantnej judikatúry najvyššieho súdu (porov.

napr. uznesenie NS SR vo veci ).

Žalovaný (2) sa mýli, pokiaľ tvrdí, že predmetný úver nie je spotrebiteľský a že išlo

o úver na účely povolania.

Ide o intenzívne spomínaný problém v negatívnej rovine dokonca v unijnom rozmere,

ktorým je účelové vyznačovanie účelu úveru zo strany obchodných zástupcov žalovaného

(2) a niet logickejšieho vysvetlenia ako záveru o snahe žalovaného, aby sa vytvorilo zdanie,

že nejde o spotrebiteľský úver (porov. hrozba infrigementu zo strany únie (list

eurokomisárky pre spravodlivosť http://ekonomika.sme.sk/c/6887523/brusel-slovenske-

sudy-nechrania-ludi-pred-nefer-uvermi.html).

V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na uznesenie Okresného súdu... vo veci

17 C 45/ 2011 zo dňa 11. 3. 2011 potvrdené uznesením tunajšieho súdu č. k.

kde dokonca bola uložená povinnosť žalovanému, aby sa takejto nekalej obchodnej praktiky

zdržal. Z obsahu spisu je problematické vyvodiť akékoľvek profesionálne využitie

poskytnutých peňazí, teda na iný ako spotrebný účel. Odvolací súd nezistil ani inú výnimku

z definície spotrebiteľského úveru a výnimku nepredstavuje ani úver ako absolútny obchod.

Za spotrebiteľský úver sa považuje aj úver (

o spotrebiteľských úveroch). Žalovaného odvolací argument, že zmluva nevyžadovala

RPMN je preto nesprávny.

Súd správne o eventuálnom návrhu na určenie neplatnosti zmluvy nerozhodoval, ak

vyhovel primárnemu návrhu (podľa obsahu podania išlo o eventuálny návrh). Odvolací súd

podporuje zachovanie platnosti zmluvného vzťahu, no nie z dôvodu ochrany veriteľa, ako

nesprávne uviedol prvostupňový súd, ale z dôvodu ochrany účastníkov zmluvy. Aj pre

spotrebiteľa je výhodnejšie zachovanie platnosti zmluvy, inak by musel vydať bezdôvodné

obohatenie na výzvu, kým pri platnosti zmluvy má zachované splátky bez úrokov

a poplatkov.»

19. Ústavný súd zastáva názor, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu. Skutkové a právne závery všeobecného súdu by mohli byť predmetom

kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery všeobecného súdu boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(obdobne napr. , , ).

20. Predmetné rozhodnutie krajského súdu obsahuje podľa názoru ústavného súdu

dostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad

a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, a nevyplýva z nich ani taká aplikácia

príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím

ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom krajského súdu

nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu

(, ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu

stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať

v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov

a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne

tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne

nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (,

).

21. Ústavný súd sa z obsahu napadnutého rozsudku presvedčil, že krajský súd sa

námietkami sťažovateľky zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že

sťažovateľka v tomto konaní dostala odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu.

V tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo

účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. , ).

Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery

napadnutého rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú oporu vo vykonanom

dokazovaní.

22. Ústavný súd na záver poznamenáva, že dôvody uvedené krajským súdom

v napadnutom rozhodnutí sú zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce

zo skutkových okolností prípadu a relevantných právnych noriem. Toto rozhodnutie

nevykazuje znaky svojvôle, nevyhodnocuje nové dôkazy a právne závery, konštatuje

dostatočne zistený skutkový stav, k čomu krajský súd dospel na základe vlastných

myšlienkových postupov a hodnotení, ktoré ústavný súd nie je oprávnený ani povinný

nahrádzať (podobne aj , ). Ústavný súd ešte pripomína, že nie je

a ani nemôže byť ďalšou opravnou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.

23. Vychádzajúc zo zistených skutočností, ako aj z konštantnej judikatúry ústavného

súdu spojenej s posudzovaním dodržiavania zásad spravodlivého procesu dospel ústavný

súd k záveru, že niet žiadnej spojitosti medzi posudzovaným rozhodnutím krajského súdu

a namietaným porušením základného práva sťažovateľky podľa a

ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. S prihliadnutím na odôvodnenosť

napadnutého rozhodnutia, ako aj s poukazom na to, že obsahom základného práva na súdnu

ochranu (ako aj práva na spravodlivé súdne konanie) nie je právo na rozhodnutie v súlade

s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne

napr. , , , , ), ústavný

súd sťažnosť odmietol podľa z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

24. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd nepovažoval za dôvodné

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky (bod 5).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2014