Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoCsp/37/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Borisa Brondoša a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom A. - C. XX, zastúpená: JUDr. Monika Marjanovič, advokátka, Urbánkova 6, Košice, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o určenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. -115 z 3. februára 2022

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni 100% trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom určil, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 27.6.2012, je bezúročný a bez poplatkov (I.), uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 927,87 eura do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (II.), určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8300048145, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 27.6.2012 je neplatná (III.), určil, že rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 27.6.2012 je neplatná (IV.) a vyslovil, že žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (V.).

2. V celom rozsahu tým vyhovel žalobe, ktorú žalobkyňa skutkovo odôvodnila tým, že v hmotnoprávnom postavení dlžníka uzavrela so žalovaným úverovú zmluvu, na základe ktorej jej žalovaný poskytol peňažné prostriedky v sume 840,- eur, oproti jej záväzku poskytnuté peniaze so spolu s dohodnutým navýšením pri ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) 66,08% a ročnej úrokovej sadzbe 70,02% vrátiť v 42 mesačných splátkach vo výške 45,01 eura s tým, že žalovaný jej reálne vyplatil sumu 719,42 eura, keďže od sumy 840,- eur odpočítal sumu 120,58 eura ako odplatu za poskytnutie služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1. písm. a) dohody o poskytnutí služby, ktorá spočívala v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu. Podľa argumentácie žalobkyne je táto dohoda neplatná z dôvodu jej spotrebiteľskej neprijateľnosti pre neprimeranosť ceny tejto služby (14,40% za odklad splátok), ale aj z dôvodu, že sa platí bez ohľadu na jej poskytnutie. Úroky dohodnuté v zmluve považuje žalobkyňa za rozporné s dobrými mravmi poukazom na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Úver považuje aj za bezúročný a bezpoplatkový preto, že v zmluve absentujú povinné obligatórne náležitosti podľa ust. , a je v nej nesprávne uvedená RPMN v jej neprospech. Podľa nasledujúcej argumentácie

žalobkyne je dohoda o zrážkach zo mzdy neplatná z dôvodu jej spotrebiteľskej neprijateľnosti, ako aj jej neurčitosti. Vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve túto takisto považovala za od začiatku neplatnú, keďže nebola medzi stranami individuálne dohodnutá, z ktorého dôvodu nemôže byť na podklade takejto rozhodcovskej zmluvy vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý považuje za paakt. Doplnila, že otázka možného prelomenia materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku je už konštantne odvolacími súdmi, ako aj Najvyšším súdom SR vyriešená. Dala pritom do pozornosti uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 22.1.2014 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Pri riešení otázky existencie právoplatného rozhodcovského rozsudku na plnenie ako prekážky res iudicata vo vzťahu k určovacej žalobe v rámci spotrebiteľskej zmluvy poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Uzavrela, že rozhodcovská zmluva č. 8300048145 je neplatná a preto vydaný rozhodcovský rozsudok na plnenie netvorí prekážku právoplatne skončenej veci pre žalobu o určenie práva medzi tými istými účastníkmi.

3. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vyšiel z takto tvrdeného skutkového stavu, na ktorý aplikoval ustanovenia a , a , , , až 6, a , , , a , a a a (ďalej len „“) a , , , a , a o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinnom v čase uzavretia zmluvy, z ktorých, po skonštatovaní procesnej prípustnosti žaloby o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a rozhodcovskej zmluvy, a po jej meritórnom posúdení, vyvodil záver o jej dôvodnosti, keď skonštatoval, že medzi stranami vznikol dňa 27.6.2012 spotrebiteľský právny vzťah zo zmluvy o revolvingovom úvere, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni úver vo výške 840,- eur, ktorý ponížil o poplatok za poskytnutie služby vo výške 120,58 eura. Následne súd prvej inštancie posudzoval výšku dohodnutého úroku z úveru so záverom o jeho neprimeranosti a teda neplatnosti dohody o úroku pre rozpor s dobrými mravmi. Poukázal pri tom na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 31.7.2009. Následne predostrel úvahu o najvyššie prípustnej výške odplaty v prípadoch, ak úverová zmluva bola uzavretá do 31.5.2014 so záverom, že na v tomto období uzavreté spotrebiteľské zmluvy je potrebné vychádzať pri výške odplaty z úrokových mier a nie z RPMN, keďže pri porovnaní výšky odplaty a jej stropu na zmluvy uzavreté pred 1.6.2014 by výklad, že celková výška odplaty vyjadrená prostredníctvom RPMN je rozhodujúcim faktorom pre ustálenie celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom (pri tomto výklade by teda bolo potrebné vychádzať zo štatistiky súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi), bol v neprospech spotrebiteľa a teda proti princípu ochrany spotrebiteľa. Pri posudzovaní spotrebiteľskej prijateľnosti dohody o poskytovaní služieb prihliadol na skutočnosť, že jej uzavretie bolo podmienkou pre poskytnutie úveru, teda inými slovami, že nešlo o individuálne dojednanú službu, ktorú by žalobkyňa mohla odmietnuť a bez ohľadu na to, či túto službu využila, musela ju uhradiť a to hneď pri schválení úveru, pričom suma odplaty za túto službu jej bola odrátaná z výšky poskytnutého úveru a to bez toho, aby bola uvedená skutočnosť premietnutá (zahrnutá) ako nákladová položka do výpočtu RPMN, z ktorého dôvodu bola v zmluve o úvere nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo malo za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a teda dôvodnosť žaloby v tejto časti. V nadväznosti na záver o bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru konštatoval dôvodnosť žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 927,87 eura, keďže žalobkyni boli reálne poskytnuté peňažné prostriedky v sume 719,42 eura, pričom žalovanému vrátila sumu 1.782,32 eura, ktorý nárok (na vydanie bezdôvodného obohatenia) považoval za nepremlčaný. Pri posudzovaní (ne)platnosti dohody o zrážkach zo mzdy prihliadol na skutočnosť, že nebola individuálne dojednaná, pričom z jej obsahu nemožno vyvodiť, že žalobkyňa bola poučená o možnosti odmietnutia jej uzavretia a o následkoch jej uzavretia. Takisto pri posudzovaní (ne)platnosti rozhodcovskej zmluvy prihliadol na skutočnosť, že nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, teda, že ide o tzv. formulárovú zmluvu, kde do vopred pripraveného formulára oprávnená dopisovala text, pričom žalobkyňa nemala možnosť obsah zmluvy žiadnym spôsobom ovplyvniť, mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Na základe uvedeného ju považoval za neplatnú podľa ust. pre rozpor s ust. , , a . Vo vzťahu k námietke žalovaného o nedostatku podmienky konania spočívajúcej v prekážke (v rozhodcovskom konaní) rozhodnutej veci, prvoinštančný súd uviedol, že „keďže je rozhodcovská zmluva neplatná, nebola založená ani právomoc rozhodcovského súdu, preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok je paakt a hľadí na neho, ako keby ani nebol vydaný.“ Napokon rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ust. výlučným procesným úspechom žalobkyne v spore.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil a žalobu zamietol v celom rozsahu, prípadne aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní žalovaný namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, nesprávnosti skutkových záverov a následného právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie v podstatnej časti v otázke existencie prekážky veci rozhodnutej s ohľadom na právoplatné rozhodnutie rozhodcovského súdu o povinnosti žalobkyne plniť v jeho prospech nároky zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a to rozsudok sp. zn. RK-PC-914/14-EK zo dňa 27.6.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.8.2014. Uviedol, že žiadny zákon nepripúšťa, aby zákonná úprava určená na preskúmanie rozhodcovského rozsudku bola obchádzaná podaním žaloby o zaplatenie, kedy dlžník (pôvodne žalovaný v rozhodcovskom konaní) podá žalobu (o plnenie, o určenie neplatnosti právneho úkonu) a v konečnom dôsledku tak sleduje to, aby sa na právoplatné rozhodnutie neprihliadalo, a že všeobecný súd nemá právomoc rozhodnúť o nerešpektovaní rozhodcovského rozsudku v inom, ako zákonom určenom konaní, ktorým je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku a konanie o nej, pričom preskúmavať rozhodcovský rozsudok je ďalej oprávnený len exekučný súd v rámci exekučného konania. Poukázal na závery rozhodovacej činnosti Krajských súdov v Banskej Bystrici a Trenčíne. Namietal nadbytočnosť výroku I. o bezúročnosti úveru, ktorý považoval za rozhodnutie o predbežnej otázke, ako aj procesnú neprípustnosť takejto určovacej žaloby podľa písmeno c) za situácie, ak sa žalobca žalobou domáhal aj splnenia povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie. Za nesprávny považoval aj skutkový a právny záver o vzniku a existencii bezdôvodného obohatenia. Vytkol súdu prvej inštancie, že na vec aplikoval ustanovenie nariadenia vlády č. , ktoré nebolo účinné v čase uzavretia úverovej zmluvy a nie ustanovenie , ako aj to, že na vec nesprávne aplikoval uznesenie NS SR sp. zn. , ktoré nemá ani skutkovú a ani právnu spojitosť s prejednávacou vecou. V rozsudku odvolateľovi chýbajú skutkové a právne dôvody, pre ktoré by náklad podľa dohody o poskytnutí služby mal byť zahrnutý do výpočtu RPMN. Výrok o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy podľa neho súd prvej inštancie neodôvodnil žiadnym zákonným ustanovením. Svojimi odvolacími námietkami poukazujúcimi na to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a vytýkajúcimi nesprávne právne posúdenie veci, žalovaný podľa posúdenia odvolacieho súdu uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. , a . Odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že v zmysle ust. na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Naproti tomu, vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom, je odvolací súd podľa ust. viazaný ich vymedzením v odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ust. dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1269s).

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že v danom prípade síce išlo o rovnaký okruh strán konania, avšak iný predmet konania ako v rozhodcovskom konaní, v ktorom si žalovaný v procesnom postavení žalobcu uplatnil voči žalobkyni nárok na zaplatenie sumy 1.044,52 eura s príslušenstvom, na rozdiel od v predmetnom konaní žalobkyňou uplatnenému nároku z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Poukázala pri tom na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 12.12.2019. Doplnila, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej pre občianskoprávne konanie o určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy, je paaktom bez právnej sily a záväznosti, ktorý nikdy nemohol mať účinky právoplatného rozsudku v zmysle , na ktorej skutočnosti nič nemení ani to, že v rozhodcovskom konaní nepostupovala v zmysle . Poukázala na dôsledky absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Uviedla, že aj vymožením žalovanej pohľadávky exekútorom v exekučnom konaní, došlo k plneniu bez právneho dôvodu, keďže predmetný rozhodcovský rozsudok, ktorý slúžil ako exekučný titul pri danej exekúcii, bol nulitným a preto právne neúčinným a materiálne nevykonateľným. Poukázala na rozpornosť dohodnutých úrokov s dobrými mravmi, keďže v zmluve o revolvingovom úvere boli dohodnuté úroky z úveru (70,02%), pričom úrokové miery (stanovené Národnou bankou Slovenska) podobného úveru v bankách pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov, v júni 2012 boli vo výške 12,93%, z čoho je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi stranami sporu bol viac ako päťkrát vyšší. Doplnila, že porovnávanie odplaty predmetnej zmluvy s odplatami za úvery, ktoré sú poskytované

inými nebankovými subjektmi, je nereálne z dôvodu, že takéto porovnávanie by zahrňovalo aj údaje od subjektov finančného trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky, čo by bolo v rozpore s právnou úpravou vzťahujúcou sa na ochranu spotrebiteľa.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas ( ), oprávnenou osobou (§ až 361 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§ až 358 ), bez nariadenia pojednávania ( a contrario ), v rozsahu vyplývajúcom z ust. , z hľadísk odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. , a a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. C.s.p a dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa vo svojom postupe nedopustil procesnej nesprávnosti majúcej za následok porušenie práva na spravodlivý proces žalovaného, a že vec tiež správne skutkovo a právne posúdil, z ktorého dôvodu odvolanie žalovaného z hľadiska ním uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 6.12.2023 po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust.

7. Žalovaný svojimi odvolacími námietkami, poukazujúcimi na nedostatky odôvodnenia napadnutého rozsudku nastolil predmetom odvolacieho prieskumu tiež správnosť procesného postupu prvoinštančného súdu z hľadiska rešpektovania jeho práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia ( ).

8. Podľa ust. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

9. Vo všeobecnosti odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. V citovanom ustanovení preto zákon určuje konkrétne požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť. Zákon vyžaduje, aby súd v odôvodnení rozhodnutia vymedzil tiež, ktoré skutočnosti boli pre jeho rozhodnutie zásadné, ktoré z nich boli medzi stranami nesporné a aké skutkové závery, a na podklade ktorých dôkazov urobil vo vzťahu k skutočnostiam sporným. V odôvodnení rozsudku súd vysvetlí, aké skutkové zistenie odôvodnilo aplikáciu zvolenej právnej normy, podá jej interpretáciu na konkrétne okolnosti prípadu a vyvodí z nej závery o spornom práve či povinnosti. Povinnosťou súdu je v odôvodnení sa vysporiadať tiež s rozhodujúcimi argumentmi strán; z odôvodnenia má pritom podľa právnej praxe vyplývať dôvod, pre ktorý súd prijal či odmietol rozhodujúce argumenty, pričom len konštatovanie nesprávnosti či irelevantnosti argumentácie bez náležitého zdôvodnenia, požiadavku riadneho odôvodnenia nespĺňa.

10. Už skoršia judikatúra Najvyššieho súdu SR (R111/1998) zastávala názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá zmätočnosť a prípustnosť dovolania; nepreskúma-teľnosť bola považovaná len za vlastnosť (vyjadrujúcu stupeň kvality) rozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok prejavila tzv. iná vada konania, majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). S tým názorom sa stotožnil aj Ústavný súd SR (por. rozhodnutia sp. zn. , , a ). Na zásade, podľa ktorej nepreskúmateľnosť zakladá (len) „inú vadu konania v zmysle “, zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu SR č. R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa “. Zmeny v procesnej úprave, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska nedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne. I naďalej teda z pohľadu odvolacích dôvodov nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje nesprávnosť postupu súdu, ktorým sa odníma strane sporu možnosť uskutočňovať jej procesné práva v zmysle ust.

(z hľadiska podmienok prípustnosti dovolania podľa ust. ; do 30.6.2016 ust. ) len v celkom ojedinelých (extrémnych) prípadoch, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (por. Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). Za procesnú vadu konania podľa ust. C.s.p ( ) teda nemožno považovať to, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa (por. uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 25.10.2017). I Ústavný súd SR v zmysle svojej judikatúry považuje za protiústavné a aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (, ).

11. Súd prvej inštancie podľa zistenia odvolacieho súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol čoho sa žalobkyňa domáhala i aké bolo procesné stanovisko žalovaného k žalobe; z ich tvrdení a argumentácie výstižne vyselektoval podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty a vo vzťahu k rozhodujúcim sporným skutočnostiam podrobne ozrejmil tiež aké zistenia vyplynuli z toho - ktorého z vykonaných dôkazov. Zistené skutočnosti následne zrozumiteľne a v súlade so zásadami formálnej logiky premietol do rozhodujúcich skutkových záverov a z nich právnymi úvahami zdôvodnil výber právnych noriem, ktoré aplikoval, a tiež aj konkrétne následky, ktoré z nich za daného skutkového stavu vyvodil. Vysporiadal sa aj s argumentom žalovaného o existencii prekážky veci rozhodnutej s ohľadom na právoplatné rozhodnutie rozhodcovského súdu, ktorý rozhodoval o nárokoch zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, keď v bode 63. odôvodnenia konštatoval, že „keďže rozhodcovská zmluva je neplatná, nebola založená ani právomoc rozhodcovského súdu, preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok je paakt a hľadí na neho, ako keby ani nebol vydaný...“, z ktorého dôvodu „nejde o prekážku rozhodnutej veci a preto mohol súd riadne konať a rozhodnúť.“ Vo svetle východísk uvedených v predchádzajúcom bode, podľa posúdenia odvolacieho súdu nemožno odôvodnenie napadnutého rozsudku v žiadnom prípade považovať ani za arbitrárne ani za úplne odchylné od veci samej a ani za extrémne nelogické a preto odvolaciu námietku žalovaného proti odôvodneniu napadnutého rozsudku odvolací súd posúdil len ako nespokojnosť odvolateľa so závermi prezentovanými v odôvodnení, ktorá ak už bolo zmienené, nezakladá nesprávnosť postupu súdu, ktorým sa odníma strane sporu možnosť uskutočňovať jej procesné práva, a teda dôvodnosť odvolacieho dôvodu podľa ust. Odvolací súd v tejto súvislosti pre úplnosť poznamenáva, že vo vzťahu k obsahovým požiadavkám odôvodnenia rozhodnutia, vyplývajúcim z ústavného práva na spravodlivé súdne konanie ÚS SR formuloval, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania (stranami), ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka konania na spravodlivé súdne konanie (, ).

12. Odvolací dôvod podľa ust. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, to znamená musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. , a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. a nasl. .

13. K odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne vyložil alebo napokon ak aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil, v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

14. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku konštatuje, že ani tieto žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nie sú v posudzovanom spore naplnené.

15. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je celkom nedôvodná námietka žalovaného týkajúca sa prekážky právoplatne rozhodnutej veci (res iudicatae) vzhľadom na právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok vydaný v tejto veci. V spojitosti s touto námietkou odvolací súd poukazuje na závery formulované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. januára 2015, sp. zn. , podľa ktorých rozhodcovský rozsudok ukladajúci povinnosť plniť podľa spotrebiteľskej zmluvy, môže predstavovať prekážku veci rozsúdenej pre občianske súdne konanie, v ktorom sa navrhovateľ domáha určenia, že spotrebiteľská zmluva je neplatná, ale tento právny záver je opodstatnený len vtedy, ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, pretože iba platná rozhodcovská doložka alebo rozhodcovská zmluva zakladá oprávnenie rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor medzi sporiacimi sa stranami. Ak je rozhodcovská doložka (zmluva) absolútne neplatná, treba mať na zreteli, že jej absolútna neplatnosť (negotium nullum) pôsobí priamo (automaticky) zo zákona, a to od počiatku ex tunc. Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť každého právneho úkonu musí súd v každom štádiu konania pritom vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu z úradnej povinnosti (ex officio). Uvedená skutočnosť totiž spôsobuje nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku a jeho nezáväznosť. V čase uzavretia úverovej zmluvy úpravu spotrebiteľských zmlúv, vrátane neprijateľných podmienok obsahovalo aj ust. veta prvá , podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Podľa ust. a za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné ( ). Neplatná rozhodcovská zmluva tak nemohla ani v danom spore založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok nemohol (z pohľadu daného sporu) založiť prekážku veci právoplatne rozhodnutej.

16. Ďalšími odvolacími námietkami žalovaný nastolil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť právneho posúdenia otázky procesnej prípustnosti žaloby v jej určovacích návrhoch a právnych záverov súdu prvej inštancie o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, rozhodcovskej zmluvy a o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru ( ).

17. Odvolací súd sa v zásade stotožňuje so spôsobom právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie a jeho záver o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy považuje v konečnom dôsledku za správny. Súd prvej inštancie pri posudzovaní platnosti dohody o zrážkach zo mzdy správne vychádzal zo spotrebiteľskej povahy hlavného veriteľsko-dlžníckeho vzťahu strán z úverovej zmluvy a nevyhnutne i zabezpečovacieho právneho vzťahu z dohody o zrážkach zo mzdy. Správne preto aplikoval na zistený skutkový stav tiež predpisy na ochranu spotrebiteľa, okrem iných tiež i ust. , zakazujúce v spotrebiteľských zmluvách uvádzať tiež ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a celkom správne v okolnostiach prípadu dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy takúto značnú nerovnováhu v právnom postavení strán založila, a je preto ako neprijateľná neplatná.

18. V spotrebiteľských vzťahoch je a bolo vždy potrebné sledovať tiež, či dojednaním tohto zabezpečovacieho inštitútu nedošlo k založeniu značnej nerovnováhy. V úvahách o rozsahu nerovnováhy treba mať samozrejme na zreteli, že prirodzene každý zabezpečovací inštitút zakladá

väčšiu alebo menšiu mieru disproporcie v právach účastníkov občianskoprávnych vzťahov, keďže už len jeho účelom je prakticky pomôcť realizovať práva len jednej strane. Podľa názoru odvolacieho súdu však vzhľadom na závažnosť tohto zabezpečovacieho inštitútu je potrebné v spotrebiteľských vzťahoch venovať mu zvýšenú pozornosť z hľadiska transparentnosti jeho úpravy a vyváženosti dopadu na práva a povinnosti strán; vyvarovať sa pritom najmä nevýraznému zakomponovaniu v zmluve či vo všeobecných obchodných podmienkach, založeniu takých práv veriteľovi, ktoré prakticky znamenajú možnosť kvantitatívnej alebo kvalitatívnej ľubovôle v jeho správaní sa a spôsobom jeho dojednania neobchádzať ochranu, ktorú spotrebiteľ voči dodávateľovi požíva. Dohoda o zrážkach zo mzdy nepochybne predstavuje nad primeranú mieru výrazný zásah do právneho postavenia spotrebiteľa, pretože pasívnej ochrany, ktorej sa mu pred všeobecnými súdmi dostáva, sa tým spotrebiteľ prakticky vzdáva. Nemožno preto racionálne pripustiť, aby náležite informovaný spotrebiteľ, dobrovoľne a bez vplyvu na možnosť dohodnutia zmluvného vzťahu i bez pre neho nevýhodnej podmienky, takúto jednoznačne preňho negatívnu podmienku prijal; na strane druhej je notorietou, že dodávatelia predkladajú spotrebiteľom formulárové návrhy zmlúv, ktoré vzhľadom na svoj rozsah, formu, štruktúru a použité výrazové prostriedky, nie sú spotrebitelia schopní v rámci predzmluvného rokovania komplexne poznať a v takomto rozpoložení obyčajne podpisujú písomnosti tak, ako sú im predkladané. Ani v posudzovanej veci nebola tvrdená a ani dokazovaním zistená skutočnosť, ktorá by túto inak paušálne sa vyskytujúcu situáciu pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv v akomkoľvek smere pozmenila. I tu nemožno inak ako skonštatovať, že žalobkyňa rozhodne nemala objektívne vzaté ekonomický, právny, praktický ani iný dôvod, pokiaľ by o dohode o zrážkach zo mzdy bolo jednané, a to korektne natoľko, aby tomu i porozumela a pokiaľ by i mala reálne na výber, aby na túto podmienku pristúpila. Takúto, pre spotrebiteľa na prvý pohľad zásadne nevýhodnú zmluvnú podmienku nestačí podľa úvahy odvolacieho súdu kompenzovať len tým, že na ňu spotrebiteľ pristúpi na osobitnom formulári, v ktorom vyhlási, že na ňu pristúpil dobrovoľne. Odňatie garancií spotrebiteľskej ochrany pred všeobecnými súdmi a zverenie možnosti dispozície s časťou mzdy, predstavujúcou obvykle jediný zdroj príjmu spotrebiteľa, veriteľovi, podľa názoru odvolacieho súdu na dostatočné vyváženie nerovnováhy predpokladá dojednanie adekvátnej protihodnoty tejto nevýhody pre spotrebiteľa za súčasnej úpravy primeraných záruk jeho ochrany, imanentnou súčasťou ktorej sú tiež jasne, určito a zrozumiteľne formulované zmluvné podmienky. V opačnom prípade je predstava, že náležite informovaný a poučený spotrebiteľ si z alternatív úver bez zabezpečenia a ten istý úver so zabezpečením dohodou o zrážkach so mzdy vyberie tú druhú absolútne nemysliteľná. Nemožno v tejto súvislosti nespomenúť tiež záver Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík, pôsobiacej na Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21.1.2011 (pod č. 8636/2010-110.8, 113, 179, bod 9), podľa ktorého dohoda o zrážkach zo mzdy podľa ust. je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore s ust. .

19. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal tiež i s otázkou procesnej prípustnosti žaloby, predstavujúcou imanentnú súčasť právneho posúdenia určovacích nárokov, a to vo všetkých jej žalobných návrhoch. Pokiaľ ide o procesnú prípustnosť žaloby v časti o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, súd prvej inštancie s oporou v ust. správne vyvodil, že procesná prípustnosť určenia právnej skutočnosti bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru vyplýva z ust. , v zmysle ktorého sa spotrebiteľ žalobou môže pred súdom domáhať výslovne tiež určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru. Hoci súd prvej inštancie v tomto zákonnom ustanovení vzhliadol dôvod procesnej prípustnosti i ostatných zo žalobou požadovaných určení, podľa úvahy odvolacieho súdu tak tomu v skutočnosti nie je. Majúc na zreteli požiadavku jednotnosti a komplexnosti civilného sporového konania, výrazom ktorej je tiež právnou praxou aprobovaná prípustnosť korekcie nesprávností, ktorých sa dopustil súd prvej inštancie v odvolacom konaní (por. napr. rozhodnutie ESĽP vo veci Adolf proti Rakúsku) odvolací súd v otázke procesnej prípustnosti žaloby o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a rozhodcovskej zmluvy odôvodnenie napadnutého rozsudku dopĺňa o ďalšie dôvody. Na úvod odvolací súd poznamenáva, že právna teória a ani aplikačná prax súdov nateraz nie sú úplne zajedno v tom, či určenie neplatnosti právneho úkonu možno zahrnúť pod hypotézu ust. , výslovne zakladajúceho procesnú prípustnosť len určovacej žaloby smerujúcej k určeniu či tu právo je alebo nie je; nepredpokladá však výslovne procesnú prípustnosť tiež žaloby o určenie právnej skutočnosti, medzi inými tiež i neplatnosti právneho úkonu. Jedna názorová skupina vychádza z doslovného výkladu ust. a a zo striktného rozlišovania medzi určením práva a určením právnej skutočnosti (rovnako ako odvolateľ); tá druhá zase z extenzívneho výkladu zákonnej úpravy s akcentovaním príbuznosti

vymedzenia a druhovej kontinuity s ust. - procesného predpisu platného do 30.6.2016, ktorý i keď zakladal podľa svojho výslovného znenia (obdobne ako dnešná úprava) procesnú prípustnosť určenia či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, právna prax z neho jednotne odvodzovala procesnú prípustnosť i žalôb o určenie iných právnych skutočností, medzi inými i žalôb smerujúcich k určeniu neplatnosti právnych úkonov, pokiaľ na takomto určení bol naliehavý právny záujem. Podľa úvahy odvolacieho súdu, požiadavka spravodlivej a účinnej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov, vyjadrená Čl. 2 ods. 1 a potreba ústavne konformného výkladu vyjadrená v Čl. 3 ods. 1 zahŕňajúca v sebe i zreteľ na ústavnú garanciu prístupu k súdu (Čl. 46 ods. 1 SR) vo svojej podstate vylučujú úplné vyňatie súdneho prieskumu právne významných skutočností, pokiaľ na ich určení je inak naliehavý právny záujem, nakoľko nie je reálne, a prax to už i potvrdila, aby každá takáto skutočnosť bola bezo zvyšku označená v zákone. Praktický život, pri spotrebiteľských zmluvách zvlášť, totiž prináša najrozmanitejšie právne situácie, spravodlivé usporiadanie ktorých, i keď tak tomu spravidla bude, nemôže spočívať len v určení existencie či neexistencie práva. Tak je tomu i v danom prípade. Žalovaný realizuje právo, vyplývajúce z dohody o zrážkach zo mzdy za situácie, keď žalobkyňa tvrdí, že mu toto právo nepatrí vzhľadom na neplatnosť tohto právneho úkonu. Žalovaný si pritom nároky z hlavného veriteľsko-dlžníckeho vzťahu na súde neuplatnil a inej preventívnej ochrany pred realizáciou práv žalovaného z úverovej zmluvy sa na súde v inom konaní nedomáha ani žalobkyňa. Otáznym v úvahách odvolacieho súdu preto nevyhnutne bolo, určenia akého práva sa, vychádzajúc z doslovného výkladu posudzovaného ustanovenia zákona, má žalobkyňa domáhať. Pokiaľ sa i na prvý pohľad javí, že procesne prípustným prostriedkom tu má byť určenie, že žalovaný nemá právo na výplatu zrážok zo mzdy, podľa názoru odvolacieho súdu takéto určenie, hoc formálne i práva, má paradoxne užší záber ako určenie neplatnosti právneho úkonu a preto nevyhnutne nerieši spor strán natoľko komplexne a razantne ako určenie právnej skutočnosti - neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy (napríklad nerieši právo žalovaného predložiť dohodu zamestnávateľovi, nedotýka sa ani právnej povinnosti zamestnávateľa vykonávať na jej základe zrážky zo mzdy a nerieši ani ostatné prípadné práva a povinnosti strán), čo prirodzene vnáša pochybnosť vôbec o prítomnosti naliehavého právneho záujmu na určení takého práva. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutia o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a rozhodcovskej zmluvy predstavujú praktický a účinný prostriedok ochrany spotrebiteľa pred dopadom sporných ustanovení úverových a rozhodcovských zmlúv a dohôd o zrážkach zo mzdy, ktorým je možné efektívne odstrániť stav jeho právnej neistoty a dosiahnuť i faktické usporiadanie právneho vzťahu strán tak, že k ďalšiemu uplatňovaniu nárokov z úverového vzťahu strán už nebude musieť dôjsť. Tým bol podľa posúdenia odvolacieho súdu daný naliehavý právny záujem žalobkyne na určení, ktorého sa žalobou domáhala a tým bola podľa úvahy odvolacieho súdu splnená i požiadavka procesnej prípustnosti jej určovacej žaloby podľa ust. Nazeranie odvolacieho súdu na otázku procesnej prípustnosti žalôb smerujúcich k určeniu neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a rozhodcovskej zmluvy bolo výrazne ovplyvnené snahou vyhnúť sa formalistickému prístupu pri aplikácii právnych noriem a požiadavkou účinnej materiálnej ochrany ohrozených alebo porušených práv. Tieto aspekty, podľa úvahy odvolacieho súdu opodstatňujú procesnú prípustnosť určenia podľa ust. (pokiaľ je teda na určení naliehavý právny záujem) i inej entity ako práva, pokiaľ sa svojou povahou a dopadom na právne postavenie strán v okolnostiach konkrétneho prípadu významu určeniu práva vyrovná alebo ho dokonca prekoná.

20. Odvolací súd na margo odvolacej námietky žalovaného, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, aplikáciou akej konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav, súd prvej inštancie vyvodil zo skutkových zistení záver o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, poznamenáva, že prvoinštančný súd v bode 62. odôvodnenia rozsudku konštatoval, že „považuje ... rozhodcovskú zmluvu za neplatnú podľa ust. § 53 ods. 5 Obč. zák. pre rozpor s ust. § 53 ods. 1, 2, ods. 4 písm. r/ Obč. zák.“

21. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o existencii právneho vzťahu strán zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie, z ktorého súd prvej inštancie celkom správne vyvodil právnu povinnosť žalovaného zaplatiť žalobkyni priznanú sumu 927,87 eura. Spôsob právneho posúdenia prejednávanej veci je založený na správnej úvahe súdu o neplatnosti dojednania strán o úroku vo výške 76,21% ročne v predmetnej zmluve o revolvingovom úvere pre jeho neprimeranosť a kolíziu s dobrými mravmi ( ), keďže výška dohodnutého úroku podstatne prevyšovala obvyklú úrokovú mieru z úverov poskytovaných peňažnými ústavmi v danom období (11,38% ročne). Súd prvej inštancie na vec správne aplikoval ust. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2012 a právnu úpravu platnú v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (k 27.6.2012), ktorá odplatu

spojenú s poskytnutým úverom alebo pôžičkou spotrebiteľovi limitovala. Odvolací súd poznamenáva, že v podmienkach slovenského právneho poriadku bola odplata za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi prvýkrát ustanovená v s účinnosťou od 1.1.2008 a ust. a v znení v spojení s nariadením vlády SR č. , ktorým sa ustanovila najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 1.7.2008. Hoci v čase uzatvorenia úverovej zmluvy platná a účinná zákonná úprava maximálnu výšku úrokov za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi (ako odplaty za požičanie peňažných prostriedkov) limitovala, súd prvej inštancie správne postupoval, pokiaľ stranami dojednanú výšku úrokov posudzoval aj podľa korektívu dobrých mravov v zmysle ust. a , vychádzajúc z názoru ustáleného v právnej praxi, že neprimeranou, odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne prevyšuje úrokovú mieru v dobe jej dojednania obvyklú, najmä s prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovaným peňažnými ústavmi pri poskytnutí úverov v danom období (porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 26.4.2012) a odvolací súd sa stotožňuje s jeho záverom, že stranami dojednaná výška úroku z úveru 76,21% ročne sa prieči dobrým mravom, a z tohto dôvodu je zmluvné dojednanie o úroku podľa ust. neplatné.

22. Odvolací súd poznamenáva, že vo veciach tzv. nebankových subjektov sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, avšak v danom prípade bol úver poskytnutý žalobkyni navyše zabezpečený dohodou o zrážkach zo mzdy, preto aj z týchto dôvodov je neprimerané a neprijateľné viac ako šesťnásobné navýšenie ceny úveru oproti úrokovej miere, aká bola v danej dobe uplatňovaná bankami (nie nebankovými spoločnosťami).

23. Pokiaľ žalovaný v odvolaní argumentuje nutnosťou aplikácie ust. v jeho znení účinnom v čase uzatvorenia posudzovanej zmluvy o úvere, ktoré v spotrebiteľských vzťahoch limitovalo výšku odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi zákazom podstatného prevýšenia odplaty obvykle požadovanej na finančnom trhu, odvolací súd v tejto časti poukazuje na závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje.

24. Pokiaľ ide o odvolateľom namietané posúdenie správnosti uvedenia údaju o ročnej percentuálnej miere nákladov v predmetnej úverovej zmluve súdom prvej inštancie, odvolací súd konštatuje, že za situácie, ak bola nespornou skutočnosť, že žalovaný do výpočtu RPMN za úver nezahrnul odplatu za poskytnutie služby, je logické, že v predmetnej úverovej zmluve musí byť nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa. Ak bol žalobkyni titulom predmetnej zmluvy reálne poskytnutý úver vo výške 719,42 eura splatný v 42 mesačných splátkach vo výške 45,01 eura, predstavuje ročná percentuálna miera nákladov tohto spotrebiteľského úveru 86,96% a nie 70,02% ako je to uvedené v bode 5. predmetnej zmluvy, resp. 66,08% ako je to uvedené v bode 6. predmetnej zmluvy. Logickým úsudkom možno taktiež dospieť k záveru, že údaj o RPMN v úverovej zmluve vo výške 66,08% je nesprávny už len preto, že pri výške dohodnutého obchodného úroku 76,21% ročne hodnota RPMN rozhodne nemôže byť nižšia ako 76,21%. V tomto zistení súd prvej inštancie správne vzhliadol naplnenie hypotézy ust. v znení účinnom do 31.12.2012, z ktorej celkom opodstatnene vyvodil rozhodujúci záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

25. Odvolací súd z týchto dôvodov ako vecne správny potvrdil napadnutý rozsudok ako vo vyhovujúcich výrokoch, tak aj v závislom výroku o trovách konania, majúcom právny základ v plnom procesnom úspechu žalobkyne v spore.

26. Podľa ust. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. (2) Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. (3)Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

27. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. V odvolacom konaní mala žalobkyňa plný procesný úspech, a preto v súlade s citovaným zákonným ustanovením jej vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní neúspešný.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné ( ). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( )