Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1MCdo/1/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Š. J., bývajúceho v S.,

zastúpeného JUDr. J. F., advokátkou v B., proti žalovanej S. F., s.r.o., P., o určenie

neplatnosti zmlúv, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. ,

o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku

Okresného súdu Trnava z 23. apríla 2007 č.k. -53 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Trnave z 10. decembra 2007 sp.zn. , rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 10. decembra

2007 sp.zn a rozsudok Okresného súdu Trnava z 23. apríla 2007 č.k.

-53 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Trnava na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Žalobou podanou na Okresnom súde Trnava sa žalobca domáhal určenia, že zmluva

o úvere z 10. júna 2003 a zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti

z 10. júna 2003 (ďalej len “zmluva o zabezpečení“), uzavreté medzi účastníkmi konania sú

neplatné.

Okresný súd Trnava rozsudkom z 23. apríla 2007 č.k. -53 žalobu

zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej trovy konania 8 610,50 Sk

(285,82 EUR) do troch dní od právoplatnosti rozsudku do rúk právneho zástupcu žalovanej

(JUDr. J. L.). Svoje rozhodnutie odôvodnil okrem iného tým, že žaloba, ktorou sa žalobca

domáhal určenia neplatnosti zmlúv nie je dôvodná, nakoľko v konaní nebolo

preukázané, že zmluva o úvere a zmluva o zabezpečení sú v rozpore s platnými právnymi

predpismi alebo v rozpore s dobrými mravmi. Ide o štandardné zmluvy vyhotovené

žalovanou, ktoré mal žalobca možnosť si preštudovať a slobodne sa rozhodnúť, či podmienky

v nich uvedené bude akceptovať a zmluvy podpíše, alebo nie. Stotožnil sa s názorom

žalovanej, že nie je možné zbavovať sa žalobou podanou na súd na vyslovenie neplatnosti

zmlúv zodpovednosti za vlastné (slobodné a vážne) konanie (bez nátlaku a tiesne) a ani súd

nemôže v tomto konaní sanovať a reparovať predchádzajúce rozhodnutie účastníka zmluvy,

ktorý si svoj právny úkon dodatočne premyslel a rozmyslel.

Krajský súd v Trnave na odvolania oboch účastníkov rozsudkom z 10. decembra 2007

sp.zn. rozsudok okresného súdu potvrdil a žalobcovi uložil povinnosť

zaplatiť žalovanej náhradu trov konania 8 768,50 Sk (291,06 EUR) do rúk advokáta.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v prejednávanej veci žalobca nemohol mať žiadny

naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere, pretože argumentáciu

neplatnosti takejto zmluvy bolo možné vzniesť i v rámci obrany proti prípadnej požiadavke

žalovanej voči žalobcovi na peňažné plnenie (za predpokladu, že by sa žalovaná domáhala

zaplatenia sumy poskytnutej žalobcovi podľa zmluvy o úvere) a súd by ju musel vyriešiť ako

prejudiciálnu otázku. Pokiaľ ide o zabezpečovaciu zmluvu, ani tu nebolo možné úspešne

žalovať jej neplatnosť predovšetkým preto, že v takomto prípade bolo možné ochranu

právneho postavenia žalobcu dosiahnuť žalobou o určenie vlastníctva bytu, ktorým bola

zabezpečená pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o úvere.

Na základe podnetu žalobcu podal proti rozsudku okresného súdu v spojení

s rozsudkom krajského súdu mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej

republiky. Navrhol, aby dovolací súd oba uvedené rozsudky zrušil a vec vrátil okresnému

súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil tým, že v súvislosti s otázkou naliehavého

právneho záujmu sa nestotožňuje so závermi odvolacieho súdu. Podľa názoru krajského súdu

mala byť otázka neplatnosti úverovej zmluvy riešená ako otázka prejudiciálna v konaní

o vydanie plnenia. Na podanie žaloby na vydanie plnenia však v danom prípade bola aktívne

legitimovaná žalovaná, ktorá takúto žalobu nepodala, teda žalobca nemohol riešenie platnosti

úverovej zmluvy v takomto konaní iniciovať ani inak ovplyvniť. Vyslovil nesúhlas aj

s názorom krajského súdu, podľa ktorého by žalobca, pokiaľ ide o zmluvu o zabezpečení,

dosiahol ochranu svojho právneho postavenia žalobou o určenie vlastníctva k bytu, ktorým

bola zabezpečená pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o úvere. Takéto konanie by neriešilo

právne postavenie žalobcu vyplývajúce zo zmluvy o úvere, preto výlučne žalobou o určenie

neplatnosti obidvoch zmlúv mohol vyť vytvorený pevný základ pre účastníkov sporu

a vyriešený celý obsah a dosah uvedených právnych vzťahov. Vecne a procesne je nesprávne

aj rozhodnutie okresného súdu, ktorý vyslovil záver, že zmluva o úvere i zmluva

o zabezpečení sú v súlade s dobrými mravmi. V rámci vykonaného dokazovania žalobca

uviedol, že výška úrokov dohodnutá medzi zmluvnými stranami v Čl. I bod 1/ zmluvy o úvere

bola stanovená z celkovej požičanej sumy 250 000,-- Sk (8 298,48 EUR) vo výške 60 %

ročne, t.j. 150 000,-- Sk (4 979,09 EUR) ročne. Napriek tomu, že výška úrokov pri poskytnutí

úveru nie je stanovená a úroky sú predmetom voľného zmluvného dojednania medzi

účastníkmi zmluvného vzťahu, táto skutočnosť neznamená, že možno dohodnúť úroky

v akejkoľvek výške. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ustanovením § 39

, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Preto sa mal súd v rámci

dokazovania touto skutočnosťou zaoberať a ustáliť, či obsah právneho úkonu, v ktorom je

výška úrokov 60 % ročne, neodporuje dobrým mravom, a to aj v prípade, keď sa účastníci

právneho úkonu na výške úrokov dohodli. Za účelom určenia prípustnej miery úroku mal súd

doplniť dokazovanie vyjadrením jedného alebo viacerých peňažných ústavov k výške

úrokovej miery poskytovanej v peňažných ústavoch a potom o žalobe rozhodnúť. Keďže tak

neurobil, postihol konanie inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Rovnaké kritériá platia pre posúdenie súladu zmluvy o úvere s dobrými mravmi v Čl. II bod

2/ zmluvy o úvere upravujúcom úroky z omeškania dohodnuté medzi zmluvnými stranami

vo výške 0,27 % z požičanej sumy denne. Okrem toho zmluva o úvere je v rozpore s dobrými

mravmi aj z toho dôvodu, že pre rovnaké porušenie zmluvných podmienok, omeškanie

so zaplatením splátky úveru, postihuje žalobcu dvoma spôsobmi, jednak úrokom z omeškania

a jednak v Čl. IV bod 1/ zmluvy zmluvnou pokutou, čo je možné považovať za šikanózny

výkon práva.

Žalobca sa vo svojom vyjadrení stotožnil s obsahom mimoriadneho dovolania.

Žalovaná sa vo vyjadrení stotožnila so závermi oboch súdov nižšieho stupňa a navrhla

mimoriadne dovolanie ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

boli splnené podmienky pre podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom

Slovenskej republiky a že je prípustné, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 1 v spojení s ) preskúmal napadnuté rozsudky krajského

a okresného súdu, ako aj konanie, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo a dospel k záveru,

že mimoriadne dovolanie je dôvodné.

V danom prípade sa žalobca v súdnom konaní domáhal určenia neplatnosti dvoch

zmlúv – zmluvy o úvere z 10. júna 2003 a zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva.

Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu

právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem (§ 80 písm.c/

).

Za určovaciu žalobu v zmysle považuje súdna prax aj žalobu

o neplatnosť právneho úkonu, ako jeden z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa.

Naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti právneho úkonu je potrebné skúmať

so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný

podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia (porovnaj

aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ).

Pri skúmaní podmienok uvedených v , umožňujúcich riešenie

práva, resp. právneho vzťahu súdnym rozhodnutím treba vychádzať z toho, že naliehavý

právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere, pôžičke má žalobca – spotrebiteľ

(ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v spore osvedčuje predovšetkým úprava

v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskych spoločenstiev, v nie poslednom

rade i domáca právna úprava), pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný

dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy,

týkajúcej sa odplaty (úroky, poplatky). Jeho postavenie sa stane istejšie, nebude vystavený

sankciám za nezaplatenie odplaty; ktorá je v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho

zákonníka). V tejto súvislosti sa dovolací súd stotožňuje s názorom prezentovaným

v mimoriadnom dovolaní, že právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah, bez

ohľadu na zmluvnú voľnosť ho stanoviť a bez ohľadu na to, kto rozpor s dobrými mravmi

zavinil, ako i na to, či druhá strana pri vzniku zmluvy bola v dobrej viere, dostane do rozporu

so všeobecne uznávaným názorom, ktorý vo vzťahu medzi ľuďmi určuje (niekedy aj

v právnych normách), aký má byť obsah tohto právneho úkonu tak, aby bol v súlade

so základnými morálnymi zásadami.

Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky)

pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je

ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov

totiž musí byť v súlade s ustanovením , teda nesmie sa priečiť

dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav

pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými

ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Preto sa touto skutočnosťou mal súd v rámci dokazovania

zaoberať a ustáliť, či obsah právneho úkonu, v ktorom je výška úrokov 60 % ročne,

neodporuje dobrým mravom, aj keď sa účastníci právneho úkonu na výške úrokov dohodli.

Za účelom určenia prípustnej miery úroku preto treba doplniť dokazovanie vyjadrením

minimálne jedného peňažného ústavu k výške úrokovej miery poskytovanej v peňažných

ústavoch, až potom možno o žalobe rozhodnúť.

V preskúmavanej veci nemožno tiež opomenúť (v súvislosti s argumentáciou

odvolacieho súdu), že na podanie žaloby o peňažné plnenie je aktívne legitimovaný iba

veriteľ, teda nebankový subjekt, ktorý takúto žalobu nepodal a ani nepodá, keďže v danom

prípade nastala okolnosť (žalobca nezaplatil dve po sebe idúce splátky), ktorá spôsobila

zročnosť celého dlhu. Žalobca by nemal pri takomto výklade možnosť žiadať o posúdenie

platnosti úverovej zmluvy, čo je odňatie spravodlivosti. Tento naliehavý právny záujem má

spotrebiteľ aj popri možnosti uplatňovať vecné práva k predmetu zabezpečenia. Zmluva

o zabezpečovacom prevode práva má vo vzťahu k zmluve o úvere akcesorickú povahu.

Žalobou o určenie vlastníckeho práva k bytu sa nevyrieši hlavný záväzok žalobcu. Vzhľadom

na aktuálnu právnu úpravu o katastri nehnuteľností

a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), v zmysle ktorého

ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, správa

katastra vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí

aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie

súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka, má spotrebiteľ naliehavý právny

záujem na určení neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva.

Na základe vyššie uvedených skutočností s tým, že pri rozhodovaní v konkrétnom

prípade uplatneného práva na poskytnutie ochrany je potrebné mať vždy na zreteli základné

interpretačné pravidlo, a to ochrana slabšej strany, dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky

k záveru, že generálny prokurátor dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa

v spojení s , Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

, zrušil rozsudky krajského i okresného súdu a vec vrátil okresnému

súdu na ďalšie konanie s tým, že právny názor vyslovený v tomto rozhodnutí je preň záväzný.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. júla 2009

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová