Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27CoCsp-3-2026.pdf
PDF · 125.73 KB
Case nature
Area
Subarea
27CoCsp/3/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr Michala Drimáka, PhD. v spore žalobcu: G. I., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX, J. nad P., právne zastúpený I.. Mgr. Radimom Komkom, LL.M., advokátom so sídlom Hlavná 27, Prešov, proti žalovanej: E. úverová banka, a.s., skrátený názov: E., a.s., W.: XX XXX XXX, so sídlom C. nivy 1, J., právne zastúpená Remedium Legal, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 18Csp/76/2025-73 z 27.10.2025 takto
r o z h o d o l :
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo ) napadnutým rozsudkom rozhodol, :
I. Určuje, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o pôžičke, č. XXXXXXXX, zo dňa 28.05.2012 je bezúročný a bez poplatkov.
II. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o pôžičke, č. XXXXXXXX, zo dňa 28.05.2012, v bode Klient, a to v časti: „Ďalej prehlasujem, že som sa pred podpísaním Zmluvy oboznámil s Podmienkami a Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej ako VOP), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, prevzal som ich, súhlasím s nimi, nemám k nim žiadne výhrady a zaväzujem sa ich dodržiavať.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
III. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o pôžičke, č. XXXXXXXX, zo dňa 28.05.2012, v bode Klient, a to v časti: „Prehlasujem, že súhlasím so Zmluvnou pokutou a Sankčným úrokom prislúchajúcim Spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť Splátky riadne a včas, ako aj s tým, že Spoločnosť má možnosť účtovať si kompenzáciu ušlých výnosov.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
IV. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o pôžičke, č. XXXXXXXX, zo dňa 28.05.2012, v bode Klient, a to v časti: „ Svojím podpisom prejavujem súhlas s tým, že v prípade, ak si nesplním svoj záväzok splácať Pôžičku v stanovených termínoch Splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti Pôžičky, podľa tejto Zmluvy, aby Spoločnosť bola oprávnená požadovať od môjho zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov až do doby úplného splatenia Zabezpečovanej pohľadávky Spoločnosti voči mne. Výška zrážok zo mzdy a z iných príjmov bude zodpovedať výške Splátok podľa tejto Zmluvy. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy a z iných príjmov je táto Zmluva súčasne aj Dohodou o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa § 551 Občianskeho zákonníka.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
V. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o pôžičke, č. XXXXXXXX, zo dňa 28.05.2012, v bode Klient, a to v časti: „Súhlasím, aby CFH spracúvala moje osobné údaje uvedené v návrhu na uzavretie Zmluvy za účelom zavedenia predzmluvných vzťahov, ponuky služieb a produktov a to po dobu 10 rokov od doručenia návrhu na uzatvorenie Zmluvy pričom som oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr po jednom roku od udelenia súhlasu pre prípad, že Zmluva nevznikne a to písomným oznámením doručeným na adresu: Q. V. Y., a.s., Y. námestie XX, XXX XX T.. Súhlasím, aby Spoločnosť v zmysle zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“) poskytla moje osobné údaje a údaje uvedené v tejto Zmluve (ďalej len „údaje a informácie“) aj svojej ovládajúcej osobe E. úverovej banke, a.s. (E., a.s.) a jej dcérskym spoločnostiam, spoločnosti W. D., P. za účelom interného výkazníctva, zvýšenia kvality mne poskytovaných služieb a ponuky služieb a produktov týchto spoločností patriacich do skupiny s úzkymi väzbami k E., a.s., a to v rozsahu údajov uvedených v tejto žiadosti na dobu 10 rokov od podpisu žiadosti, pričom som oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr po jednom roku od udelenia súhlasu pre prípad, že Zmluva nevznikne, a to písomným oznámením doručeným na adresu: Q. V. Y., a.s., Y. námestie XX, XXX XX T.. G. dobrovoľnosť tohto súhlasu.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
VI. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.
2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-677/23 z dôvodu, že nie je uvedený správny údaj o priemernej RPMN a poukázal na úrokovú sadzbu odporujúcu dobrým mravom. Zároveň žiadal určiť neprijateľnosť zmluvných podmienok obsiahnutých v Zmluve o pôžičke č. XXXXXXXX z 28.5.2012 (ďalej aj „Zmluva“) uvedených v časti Klient poukazujúc na to, že neprijateľnosť zmluvných podmienok bola judikovaná v iných súdnych rozhodnutiach.
3. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval § 1 ods. 2; § 2 písm. g); § 9 ods. 2; § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej aj „zák. č. 129/2010 Z. z.“ alebo „ZoSÚ“); § 39; § 52 ods. 1; § 53 ods. 3, 4; § 53 ods. 1 až 5; § 54 ods. 1 a 2; § 107 ods. 1 až 3; 544 ods. 2; § 563 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“).
4. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že v súdenej veci potreboval vyriešiť otázku, či spotrebiteľská zmluva o úvere obsahuje obligatórne náležitosti požadované § 9 ods. 2 ZoSÚ, keďže z právnej úpravy účinnej v čase uzavretia Zmluvy je zrejmé, že absencia čo i len jednej v § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ uvedenej náležitosti spôsobuje záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
5. Na základe zmluvy o pôžičke bola žalobcovi poskytnutá pôžička vo výške 384,66€. Žalovaný sa v zmluve zaviazal vrátiť dlžnú sumu 483€, resp. 497€ s poistením, v 20-tich mesačných splátkach po 24,15€, resp. 24,85€ s poistením. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 30,97%, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola určená vo výške 30,97%, priemerná RPMN 45,23%. Celkové náklady spotrebiteľa predstavovali sumu 98,34€. Termín konečnej splatnosti bol 1/2014.
6. Ustanovenie § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. vypočítava, čo predstavujú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, medzi ktoré patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Zo Zmluvy vyplýva, že podpisom Zmluvy o pôžičke žalobca vyjadril zároveň svoj súhlas s poistením pre základný súbor poistenia A). V prípade, ak žalobca ako spotrebiteľ chcel odmietnuť poistenie, mal to označiť krížikom, rovnako tak v prípade, že označí krížikom Komplexný súbor „B“, podpisom zmluvy vzniká poistenie typu B. Týmto zmluvným dojednaním o poistení v čl. IV Zmluvy tak, ako bolo naformulované a ktoré je súčasťou formulárovej Zmluvy, súd usúdil, že žalovaný na to, aby získal spotrebiteľský úver navyše musel uzavrieť zmluvné dojednanie o poistení.
Žalovaný súčasne jedným podpisom na Zmluve o pôžičke podpísal aj tú časť zmluvy, ktorá sa týkala iného právneho úkonu (poistenej zmluvy) a ktorej podmienky sú ďalej uvedené i v obchodných podmienkach a následne vo Všeobecných poistných podmienkach pre poistenie schopnosti splácať úverové splátky klientov Q. V. Y. a.s. Text zmluvy o poistení je zakomponovaný v Zmluve a ďalej v čl. 9 obchodných podmienok. Poistné ako také bolo podľa názoru súdu žalobcovi nanútené, pretože právny predchodca žalovanej, ktorý sprostredkováva poistenie má ekonomický záujem na takomto uzavretí poistnej zmluvy (porov. tiež rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 11Csp/47/2020 z 26.5.2022). Z jednotlivých zmluvných dojednaní plynie tá skutočnosť, že ho môže kedykoľvek ukončiť, či odvolať, čo vyžaduje právny úkon zo strany spotrebiteľa, rovnako tak že odmietnutie poistenia musí realizovať ako úkon, čo vyžaduje uvedomenie si situácie, v ktorej sa nachádza, a to že samotným podpisom na Zmluve vzniká aj iný právny vzťah. U priemerného spotrebiteľa je však riziko, že tak neučiní. Konštrukcia týchto zmluvných podmienok je jasným príkladom toho, ako banka u priemerného spotrebiteľa dosiahne viazanosť zmluvou, o ktorej uzavretie nemusí mat' spotrebiteľ vôbec záujem a reflektuje výhradne záujem dodávateľa na uzavretí poistnej zmluvy v prospech jeho zmluvného partnera, ktoré si spotrebiteľ vôbec nevybral. Možno teda uzavrieť, že predmetné poistenie úveru bolo žalobcovi ako spotrebiteľovi žalovanou ako veriteľom nanútené, a teda pre žalobcu povinné. Z uvedeného znenia danej zmluvnej podmienky je súd toho názoru, že získanie spotrebiteľského úveru bolo podmienené prijatím tejto zmluvnej podmienky (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20CoCsp 49/2021 zo 17.3.2022). Pokiaľ za takýchto okolností právny predchodca žalovanej so žalobcom uzavreli poistenie, mali byť náklady na poistenie zahrnuté do RPMN, čo preukázateľne neboli, preto údaj o RPMN a celková suma, ktorú mal žalobca zaplatiť v poistnej zmluve, nie je uvedený správne a je uvedený v neprospech žalobcu, pretože nezohľadňuje všetky náklady.
7. Zo vzorca RPMN obsiahnutého v Štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere je nepochybné, že vychádzalo z mesačnej splátky vo výške 24,15€, čo je nepochybne splátka bez poistenia. Výška mesačného poistného, ktoré bolo dohodnuté v Zmluve, preto nebolo zahrnuté medzi celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z., čo nepochybne spôsobuje zvýšenie hodnoty celkových nákladov spotrebiteľského úveru a výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. S prihliadnutím na uvedené, v zmluve o spotrebiteľskom úvere s poukazom na § 9 písm. h), i) zák. č. 129/2010 Z. z. absentuje kogentná náležitosť, celková správne vypočítaná ročná percentuálna miera nákladov, celková správne vypočítaná suma, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Uvedené má za následok, že úver sa podľa § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti z vyššie uvedených dôvodov sa súd nepovažoval za hospodárne zaoberať ďalšími dôvodmi, ktorý by mohli mať zo zákona rovnaký následok a neboli by spôsobilé privodiť pre žalovaného priaznivejšie rozhodnutie.
8. V ďalšej časti odôvodnenia sa súd prvej inštancie podrobne zaoberal určením neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktoré však neboli odvolaním napadnuté, preto neboli predmetom odvolacieho prieskumu.
9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
10. Proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP. Súd dospel k záveru, že poistenie úveru bolo žalobcovi ako spotrebiteľovi nanútené a bolo povinné pre poskytnutie úveru za totožných podmienok v dôsledku čoho údaj o RPMN nie je správny, pretože neobsahuje náklady na poistenie, ktoré bol spotrebiteľ povinný zaplatiť. Súd dospel ku skutkovému zisteniu, že žalobca ako spotrebiteľ si bol vedomý svojho práva odmietnuť poistenie a mohol tak urobiť označením krížika v kolónke „Odmietam poistenie, resp. nespĺňam podmienky pre vznik poistenia.“ Napriek týmto skutkovým zisteniam ako aj nespochybniteľnej možnosti žalobcu odmietnuť poistenie zaškrtnutím políčka priamo v úverovej zmluve súd tieto skutočnosti vôbec nezohľadnil pri právnom posúdení a na takto zistený skutkový stav vôbec svoje právne posúdenie neaplikoval. Súd opakovane tendenčným spôsobom uvádzal, že poistenie bolo žalobcovi nanútené a preto bolo povinné bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom reagoval na zistený skutkový stav, že žalobca mohol len jednoduchým zaškrtnutím políčka „Odmietam poistenie“
toto poistenie odmietnuť, v dôsledku čoho by sa ustanovenia úverovej zmluvy týkajúce sa poistenia naň nevzťahovali. Úverová zmluva počítala tak s možnosťou uzatvorenia poistenia ako aj s odmietnutím poistenia, keďže Zmluva obsahuje údaje ako výška splátky s poistením a výška splátky bez poistenia
- pričom podmienky poskytnutia úveru boli úplne totožné. Konajúci súd sa celkom zjavne účelovo vyhýbal vysporiadaniu sa s možnosťou odmietnuť poistenie, keďže sa v odôvodnení napádaného rozsudku nenachádza žiadne právne posúdenie, ktoré by sa vzťahovalo na právo spotrebiteľa odmietnuť poistenie, tak ako to súd zistil a konštatoval v bode 8. odôvodnenia. Žalovanej vôbec nie je zrejmé, čo viedlo súd k záveru, že poistenie bolo spotrebiteľovi nanútené a teda bolo povinné, keďže z odôvodnenia nevyplýva, aký by malo následok správanie spotrebiteľa, ktorý by odmietnutie poistenia označil v úverovej zmluve.
11. Z arbitrárneho odôvodnenia súdu možno vykonať len právny záver, že každé poistenie je povinné a aj v prípade, ak by žalobca zaškrtol možnosť „odmietam poistenie“, tak by podľa názoru súdu zrejme bol poistený. Rovnako pokiaľ ani výslovne uvedená možnosť v úverovej zmluve odmietnuť poistenie nie je dôkazom o jeho dobrovoľnosti, tak si žalovaná ani nevie predstaviť, aké poistenie súd považuje za dobrovoľné, pretože aplikovaním názoru súdu - ktoré je mimochodom abstraktné a natoľko všeobecné, že ho možno aplikovať do každého úverového vzťahu s poistením - nemožno so spotrebiteľom vôbec uzatvoriť dobrovoľné poistenie, pretože podľa názoru súdu vždy ide len o záujem dodávateľa - čo je úplne subjektívny a svojvoľný názor súdu a nejde o skutočnosť zistenú dokazovaním, nehovoriac o tom, že ide o objektívny nezmysel popierajúci základné znaky každého poistenia. Žalovaná namieta zmätočnosť a nepreskúmateľnosť odôvodnenia napádaného rozsudku, keďže súd neustále opakoval, že poistenie bolo povinné, pretože bolo žalobcovi nanútené. Takáto nič nehovoriaca tautológia nemôže predstavovať riadne a presvedčivé odôvodnenie, čím súd odňal žalovanej právo poznať dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Rovnako pokiaľ súd skutkovo uzavrel, že žalobca mal vedomosť o práve odmietnuť poistenie zaškrtnutím políčka na to určeným priamo v úverovej zmluve, tak jeho následné právne závery o nanútenom a povinnom poistení sú v extrémnom rozpore s jeho skutkovými zisteniami, pričom súd sa s možnosťou odmietnuť poistenie pri právnom posúdení vôbec nezaoberal. Postup súdu a odôvodnenie napádaného rozsudku sú zjavne arbitrárne, keďže v prejednávanom prípade došlo zo strany súdu k popretiu ním zisteného skutkového stavu, pričom práve z dôvodu absencie tejto skutočnosti súd žalobe vyhovel, resp. dospel k záveru, že poistenie bolo povinné a malo byť zahrnuté do hodnoty RPMN. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že v rozsudku súdu je extrémny nesúlad skutkových a právnych záverov s vykonaným dokazovaním, skutkovými a právnymi zisteniami ako aj hodnotenie dôkazov súdom bolo vykonané bez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho základu tak, že z nich pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú prijaté závery súdu.
12. Pri výpočte celkovej sumy, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a ročnej percentuálnej miery nákladov je preto potrebné mať na zreteli, že poistenie ako typ zabezpečenia záväzkov plynúcich zo zmluvy o úvere je v tomto prípade fakultatívne, t.j. ide o možnosť, nie povinnosť dojednať taký druh poistenia
- dané vyplýva zo samotného znenia úverovej zmluvy ako aj možnosti odmietnuť poistenie priamo v úverovej zmluve. Poistenie nebolo povinné (záležalo len od preferencie žalobcu), úverovú zmluvu bolo možné uzavrieť a úver poskytnúť za rovnakých podmienok aj bez poistenia, keďže zaškrtnutím políčka odmietam poistenie sa nemohla zmeniť už určená výška úroku a pod. na vytlačenej zmluve. Na základe vyššie uvedeného žalovaná navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a podľa § 389 a nasl. CSP ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne správne potvrdil. Zotrváva na právnej argumentácii a skutkových tvrdeniach uvedených v konaní, pričom vyjadrenia uvedené žalovanou považuje za nesprávne. Žalobca neprejavil súhlas s poistením úveru, preto malo byť poistné započítané do nákladov a do RPMN, tak ako to posúdil súd vo svojom rozhodnutí. V prípade, ak by odvolací súd posúdil, že toto nie je dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poukazuje na ďalšie dôvody bezúročnosti a bezpoplatkovosti uvedené v žalobe. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie atribúty jasnosti, stručnosti a zrozumiteľnosti odôvodnenia spĺňa a preto ho považuje za dostatočne odôvodnený. V napadnutom rozsudku sa súd jednoznačne vyporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalovanej a jednotlivé dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy. Žalobca si uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
14. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce podľa zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. 15. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov v rozhodnutí súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. 16. 17. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s porušením práva na spravodlivý proces a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie ÚSSR II.ÚS 78/05).
18. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365ods. 1 písm. b) CSP, t. j. že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil odvolateľovi uskutočnenie procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva odvolateľa na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že k zložkám práva na spravodlivý proces možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu síce predstavuje pochybenie súdu, avšak o naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania.
19. Právo strany na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, avšak rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“. Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII).
20. V súvislosti s odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, ktorý žalovaná videla naplnený v nedostatočnom, nezrozumiteľnom a nepreskúmateľnom odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd pripomína doterajšiu judikatúru Najvyššieho súdu SR (R 111/1998, R 2/2016), ako aj na rozhodnutia Ústavného súdu SR (I.ÚS 364/2015, II.ÚS 184/2015, III.ÚS 288/2015 a I.ÚS 547/2016), podľa ktorých nedostatok odôvodnenia rozhodnutia (nepreskúmateľnosť) je považovaný len za vlastnosť rozhodnutia súdu, ktorá zmätočnosť rozhodnutia nezakladá (sp. zn. 7Cdo/17/2021 z 29.4.2021). Pojem
„procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj judikát R 129/1999 a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť, resp. neopodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.
21. Zo stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. 2/2016 možno pritom ustáliť, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. že postupom súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, môže byť nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia naplnený len výnimočne, a to keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. V označenom stanovisku najvyšší súd vychádzal z názoru, že odňatím možnosti pred súdom sa rozumie procesný postup súdu znemožňujúci účastníkovi konania realizáciu jeho procesných práv, ktoré mu priznáva právny poriadok, no súčasne, že nie každá nesprávnosť, je procesnou vadou (vadou procedúry prejednania veci) dosahujúcou relevantnú intenzitu. Požiadavka, aby rozhodnutie bolo riadne odôvodnené, patrí medzi základné atribúty spravodlivého procesu, ktorého účelom je okrem iného zabezpečiť transparentnosť, legitimitu a kontrolovateľnosť súdneho rozhodovania. Účastník konania sa však na tvorbe písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu nezúčastňuje, keď procesná úprava mu priznáva možnosť realizácie jeho procesných oprávnení pred vydaním písomného vyhotovenia rozhodnutia (právo zúčastniť sa na pojednávaní, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k veci a k doterajším výsledkom konania, svojimi argumentmi vymedzovať okruh otázok, ktoré by mal súd - podľa názoru účastníka - v rozhodnutí vyriešiť, zúčastniť sa na verejnom vyhlásení rozsudku) a po vydaní písomného vyhotovenia rozhodnutia v stanovených prípadoch právo podať opravný prostriedok a v ňom vytýkať nesprávnosti, ktorých sa (podľa jeho názoru) súd dopustil. Ani vtedy, keď zastáva názor, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia je nedostatočné, nevýstižné, nepresvedčivé alebo neúplné, nezostáva „procesne bezbranný“. Je pravda, že v prípade nedostatočného odôvodnenia musí účastník svoju argumentáciu prispôsobiť tak, aby zodpovedala tomu, čo je (alebo nie je) obsahom rozhodnutia a čo chce súdu vytknúť, uvedené však neznamená, že by bol v takom prípade celkom zbavený možnosti brániť sa a vznášať argumenty proti rozhodnutiu súdu, s ktorým nesúhlasí a ktoré sa mu javí ako nedostatočne odôvodnené. Procesné oprávnenie (ako také) brániť sa a domáhať sa nápravy nesprávností spôsobených súdom tak bezpochyby zostáva účastníkovi konania zachované, preto skutočnosť, že súd svoje rozhodnutie odôvodnil nedostatočne mu bez ďalšieho neodníma možnosť pred súdom konať.
22. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia konštatuje, že jeho vydaním a najmä odôvodnením súd prvej inštancie neznemožnil žalovanej uskutočnenie jej procesných práv v takej miere, že by tým došlo až k porušeniu práva na spravodlivý proces. Napadnutý rozsudok napĺňa relevantné požiadavky pre obsah písomného odôvodnenia rozsudku vyplývajúce z § 220 ods. 2 CSP, keď súd prvej inštancie v ňom z hľadiska obsahu označeného základného práva postačujúco rozviedol, čoho (t. j. akých nárokov) sa žalobca v konaní domáhal a čo v tejto súvislosti tvrdil, ako sa vo veci vyjadrila žalovaná, aké dokazovanie súd vykonal, čo z vykonaného dokazovania zistil, resp. ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a vyplývajú z neho aj závery ako meritum vec právne posúdil. Odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje vyhodnotenie dôkaznej situácie veci ako aj úvahy, ktorými sa pri ich hodnotení súd riadil, ďalej tiež citáciu právnych noriem, na základe ktorých rozhodol, vysvetlenia, ktoré ho viedli k ich aplikácii a aké je jeho právne posúdenie uplatňovaných nárokov, keď možno konštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je ako celok vystavané na logickej postupnosti jednotlivých jeho častí. Skutočnosť, že jednotlivé skutkové zistenia uvedené v rozsudku súd prvej inštancie kontinuálne prepojil s ich právnym hodnotením nemôže viesť k naplneniu označeného odvolacieho dôvodu. Pre naplnenie ústavných a zákonných limitov súdneho rozhodnutia postačuje, ak súd v jeho odôvodnení uvedie iba rozhodujúce skutkové okolnosti bez zachádzania do zbytočných podrobností, ktoré na posúdenie veci nemajú relevantný vplyv. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval predmetný odvolací dôvod za naplnený.
23. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na
zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7Cdo/7/2010). Pri tomto odvolacom dôvode odvolací súd čiastočne vzhliadol odvolanie ako dôvodné.
24. V zhode so súdom prvej inštancie odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou bol vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená Zmluva je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalovaná vystupovala v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobca je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa.
25. Podstatou spotrebiteľskej ochrany je, že sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, vzhľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, a to s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho dodávateľa, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany slabšej strany (spotrebiteľa).
26. Zákon č. 129/2010 Z. z. v § 9 ods. 2 presne definoval, aké náležitosti, okrem všeobecných, musia spotrebiteľské zmluvy obsahovať. Súd prvej inštancie sa preto správne najprv zaoberal preskúmaním, či uzatvorená spotrebiteľská zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti požadované zákonom.
27. Žalovaná vo svojom odvolaní uvádza, že súd dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu, keď v prípade zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXX z 28.5.2012 po zahrnutí poistného do celkových nákladov spotrebiteľa spojenými so splácaním spotrebiteľského úveru bude RPMN uvedená v zmluve nesprávna. V tomto smere odvolací súd dáva za pravdu právnemu názoru odvolateľky, že priamo v texte spotrebiteľskej zmluvy boli pre spotrebiteľa uvedené tri možnosti poistenia schopnosti splácať splátky pôžičky, a síce základný súbor poistenia A), komplexný súbor poistenia B) alebo bez poistenia, pričom spotrebiteľ si mohol jednu z posledných dvoch možností zvoliť označením príslušného miesta v zmluve. Dá sa preto súhlasiť s odvolateľkinou argumentáciou, že poistenie schopnosti splácať pôžičku nebolo podmienkou poskytnutia pôžičky a hoci súd prvej inštancie správne poznamenal, že ide o dva odlišné, aj keď hospodársky súvisiace právne úkony (zmluva o pôžičke a poistná zmluva), z vykonaného dokazovania však nevyplynulo, že žalovaná „donútila“ žalobcu akceptovať aj poistenie, keďže zmluva dovoľovala žalobcovi zvoliť si aj variant bez poistenia bez akejkoľvek sankcie.
28. Súd prvej inštancie sa ďalšími dôvodmi spôsobujúcimi bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľskej zmluvy uvedenými v žalobe nezaoberal, keďže túto otázku považoval za vyriešenú, odvolací súd však vzhliadol dôvod aplikácie tejto sankcie v argumentácii žalobcu, ktorý zároveň namietal, že úroková sadzba vo výške 30,97% sa prieči dobrým mravom, čo má za následok neplatnosť celej zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd na tomto mieste dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo/1/2009 z 31.7.2009, z ktorého vyplýva, že dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že v predmetnom prípade bola medzi žalobcom a žalovanou dohodnutá úroková sadzba 30,97% ročne, pričom ako správne poukázal žalobca, podľa údajov Národnej banky Slovenska, pri nových obchodoch za mesiac máj 2012 predstavovala pre spotrebiteľské úvery od 1 do 5 rokov úroková sadzba výšku 11,15% p. a., teda úrok medzi stranami bol takmer trojnásobne vyšší ako priemerná výška úrokovej sadzby, za ktorú poskytovali banky úvery v rovnakom čase. Úroková miera podstatne prevyšovala obvyklú úrokovú mieru, preto záver o neplatnosti dojednania o úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi má oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak obchodník poskytne spotrebiteľovi pôžičku s úrokom takmer trojnásobne
prevyšujúcim priemerné úroky porovnateľných úverov poskytovaných bankami, žalovanou požadovaný úrok spôsobil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov tejto úverovej zmluvy. Odvolací súd konštatuje, že ak zmluvný úrok dohodnutý stranami je v dôsledku vyššie uvedeného neplatný, potom možno dospieť k záveru, akoby takýto úrok v uzatvorenej spotrebiteľskej zmluve vôbec dojednaný nebol. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie v konečnom dôsledku dospel k správnemu záveru o absencii uvedenia všetkých predpokladov pre výpočet RPMN, ako jednej z obligatórnych náležitostí v spotrebiteľskej zmluve, v dôsledku čoho súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o sankcii bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutej spotrebiteľskej pôžičky, preto odvolací súd konštatuje správnosť napadnutého výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie.
29. Odvolací súd poukazuje, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.
30. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, tak že úspešnej žalobkyni v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalovanej v plnom rozsahu, t. jj. 100 %. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP). Odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa § 257 CSP.
32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).