Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/7/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. P. B., bývajúceho v Ţ.

t.č. D. N. proti ţalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, so sídlom v Bratislave, Špitálska č.4-6, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Ţilina pod sp. zn. , o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 20. apríla 2010 sp. zn. , t a k t o

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalobcovi nepriznáva náhrada trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Ţilina (v poradí druhým) rozsudkom z 23. novembra 2009 č.k.

-247 uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 664 € do troch dní od

právoplatnosti rozhodnutia; v zostávajúcej časti ţalobu zamietol; ţalovanej nepriznal náhradu

trov konania; právnej zástupkyni ţalobcu JUDr. J.Ch., advokátke so sídlom v Ţ. priznal

náhradu trov právneho zastúpenia 524,93 € z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu

Ţilina do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Pri svojom rozhodovaní vychádzal z § 18

ods. 1 a 2 , v zmysle ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú

v rámci plnenia úloh štátnych orgánov nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný

postup ţalovaného povaţoval neprimeranú dĺţku správneho konania (prieťahy), v ktorom sa

ţalobca domáhal vydania preukazu občana s ťaţkým zdravotným postihnutím (11. júl 2002 –

21. júla 2004). Pri rozhodovaní o škode spôsobenej nesprávnym úradným vychádzal z

ustanovenia a ; jej výšku (664 €) stanovil na

základe úvahy súdu v zmysle , pritom zohľadnil ujmu ţalobcu, ktorú tento utrpel

v súvislosti s vynaloţením výdavkov (na cestovné MHD, vstupy na plaváreň, kniţnicu

a kino), ktoré by pri správnom úradnom postupe ţalovanému neboli vznikli; v zostávajúcej

2

časti (3 319,30 € - 664 €) preto nárok na náhradu škody zamietol. O náhrade trov konania

rozhodol podľa a

Na odvolanie ţalobcu a ţalovanej Krajský súd v Ţiline rozsudkom z 20. apríla 2010

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ( a ) s tým, ţe

ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania. Vychádzajúc

z ustanovenia odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţnil s odôvodnením

rozhodnutia súdu prvého stupňa (s jeho skutkovými a právnymi závermi); súd prvého stupňa

v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie

v potrebnom rozsahu a preukázaný skutkový stav povaţoval za dôsledne vyhodnotený.

O náhrade trov konania rozhodol podľa v spojení s

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala ţalovaná dovolanie, z dôvodu, ţe

postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá moţnosť konať ( ), pretoţe

odvolacie pojednávanie nebolo verejné, ţalovaná nebola o odvolacom pojednávaní

vyrozumená i keď sa nevzdala verejného prerokovania veci. V písomnom odvolaní ţalovaná

predloţila v súlade s „nový dôkaz“, na ktorý odvolací súd pri

rozhodovaní nevzal zreteľ. Najmä nebolo v konaní nad všetky pochybnosti preukázané, či

ţalobca bol schopný kaţdodenných aktivít, či tieto reálne vykonával vzhľadom na jeho

zdravotnú diagnózu (brániacu mu v zimnom období v pohybe vonku – vychádzajúc

z vyjadrenia právnej zástupkyne ţalobcu na odvolacom pojednávaní) a či mal reálne finančné

prostriedky na krytie uvádzaných aktivít. Dovolateľka v tejto súvislosti poukázala na

vzájomné rozpory medzi vykonanými dôkazmi i na to, ţe tieto neboli vyhodnotené súdom

v súlade s ustanovením Z uvedených dôvodov navrhla, aby dovolací súd

zmenil rozsudok odvolacieho súdu tak, ţe ţalobu v celom rozsahu zamieta alternatívne

ţalobcovi priznal náhradu škody 184 €.

Ţalobca sa k dovolaniu doposiaľ nevyjadril.

3

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), spĺňajúca podmienku

povinného zastúpenia v dovolacom konaní ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním ( a nasl. ).

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno úspešne napadnúť

(len) právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, avšak nie v kaţdom prípade, ale iba ak ho

právna úprava pripúšťa ( )

Pre účely predmetného dovolacieho konania je vhodné zdôrazniť, ţe dovolanie nie je

„ďalším odvolaním“ a nemoţno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov

niţších stupňov ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd nie je treťou

inštanciou, v ktorej by bolo moţné preskúmať akékoľvek rozhodnutie. Posúdiť správnosť

a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôţe

dovolací súd uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy.

Dovolacie konanie má (a to je potrebné osobitne zdôrazniť) prieskumnú povahu; aj so

zreteľom na ňu dovolací súd – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu – nemá

moţnosť vykonávať dokazovanie (viď veta druhá ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

4

V danom prípade dovolaním ţalovanej nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné, a nejde ani o potvrdzujúci

rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť

zmluvnej podmienky podľa a Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ

nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto

dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalovanej nie je

podľa aţ 3 procesne prípustné.

Dovolanie ţalovanej by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom

bol vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád

uvedených v Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z nich,

vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia Dovolací súd sa preto neobmedzil

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa tieţ otázkou, či

konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v (tzv. vady

zmätočnosti). Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (aj rozsudku aj

proti uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do

právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Treba uviesť, ţe z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ aţ

g/ tohto ustanovenia. Iné vady ( ), i keby k nim v konaní došlo

a prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť

dovolania podľa tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných

vád v zmysle ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu

5

odvolacieho súdu, nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k

takejto vade, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je

skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Dovolateľka existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a aţ g/

netvrdila a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť

jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolateľka namietala, ţe konanie trpí vadou v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/

, keď odvolaciemu súdu vyčíta, ţe konanie pred odvolacím súdom o prejedaní jej

odvolania nebolo verejné, odvolací súd ju o pojednávaní pred odvolacím súdom

neupovedomil i keď sa nevzdala práva na verejné prerokovanie veci.

Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti

konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so

zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom

odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

Podľa a (v znení účinnom od 15. októbra 2008), na prejednanie

odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu

pojednávanie ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa

6

rozhodol podľa § 115a bez nariadenia odvolacieho pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý

verejný záujem. V ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia

pojednávania.

Podmienky, za splnenia ktorých môţe odvolací súd konať bez pojednávania, musia

vyplývať z obsahu spisu a charakteru prejednávanej veci. V danom prípade odvolací súd

nemusel doplňovať alebo opakovať dokazovanie, lebo sa stotoţnil so skutkovým stavom

a právnym posúdením veci tak, ako ho ustálil súd prvého stupňa. Rozhodnutiu súdu prvého

stupňa predchádzalo prejednanie veci na súdnom pojednávaní (viď napr. č.l. 53- 57, č.l. 119-

125, č.l. 127-128, č.l. 201-210, č.l. 219-221, č.l. 230-233, č.l. 236 - 241 spisu) nariadenom

podľa Vychádzajúc z povahy prejednávanej veci (náhrada škody z titulu

nesprávneho úradného postupu), obsahu spisu a stanoviska ţalovanej (bez bliţšej

konkretizácie dôvodu pre nariadenie odvolacieho pojednávania vyplývajúceho z § 214 ods. 1

) zaujal dovolací súd názor, ţe v tomto prípade nešlo o vec dôleţitého verejného záujmu

(nejde o veci týkajúce sa v rôznych súvislostiach väčšieho okruhu osôb, napr. spory týkajúce

sa územného celku a pod.). Dohovor o ľudských právach a základných slobodách a ani

judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva explicitne netrvá na tom, aby civilné spory

(občianskoprávne konania) sa mali na kaţdom stupni prejednávať verejne - na ústnych

súdnych pojednávaniach. Poţiadavka verejného vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu bola

zachovaná (č.l. 286 spisu). Ústavná poţiadavka o verejnom vyhlásení rozsudku v zmysle čl.

142 ods. 3 v spojení s , bola odvolacím

zachovaná (viď zápisnica odvolacieho súdu o verejnom vyhlásení rozsudku z 20. apríla 2010

– č.l. 286 spisu). Zachovanie zákonného postupu pred vyhlásením rozsudku odvolacím súdom

bez nariadenia ústneho pojednávania ( ) – oznámením miesta a času

verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho

vyhlásením vyplýva z obsahu spisu. Oznámenie o čase a mieste verejného vyhlásenia

rozsudku odvolacím súdom bolo na úradnej tabuli súdu vyvesené 14. apríla 2010, teda

najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku z 20. apríla 2010 (č.l. 285 spisu). Z týchto

dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe odvolací súd v danom prípade nebol povinný

nariadiť pojednávanie na prejednanie veci, na ktoré by mal povinnosť predvolať i účastníkov

konania (tak ako sa toho domáhala dovolateľka), pokiaľ postupoval v súlade s § 214 ods. 1, 2

7

, jeho procesný postup nemohol zaloţil procesnú vadu konania v zmysle

Dovolateľka odvolaciemu súdu vyčítala, ţe neprihliadol na „nový dôkaz“, ktorý

predloţila v zmysle spolu s odvolaním podaným proti rozsudku

súdu prvého stupňa, ďalej súdom niţších stupňov vytýka, ţe vykonané dôkazy nesprávne

vyhodnotili, nesprávne odstránili rozpory vyplývajúce z vykonaných dôkazov a tak dospeli

k nesprávnemu skutkovému stavu veci. Pokiaľ ide o námietky dotýkajúce sa správne alebo

úplne zisteného skutkového stavu veci (vrátane tej, ţe odvolací súd neprihliadal na nový

dôkaz predloţený v odvolacom konaní, resp. námietka o jeho nevykonaní) je súdna prax

jednotná v názore, ţe ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môţe to viesť prípadne k nesprávnym

skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku aj k vecne nesprávnemu rozhodnutiu, nie však

k odňatiu moţnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia (viď R

37/1993, R 125/1999 a R 6/2000). Treba zdôrazniť, ţe k procesným právam účastníka nepatrí,

ako sa dovolateľka mylne domnieva, aby bol súdom vykonaný kaţdý ňou navrhnutý dôkaz.

Do obsahu základného práva podľa a práva na

spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí

právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov

súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I.

ÚS 97/97). Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, patrí vţdy

výlučne súdu, a nie účastníkovi konania ( ods. l , ). Ak súd

rozhodne, ţe navrhnuté dôkazy nevykoná (napr. preto, ţe sú pre vec nevýznamné alebo

nadbytočné), nemôţe to byť povaţované za postup odnímajúci účastníkovi konania moţnosť

konať pred súdom. K uvedenej námietke ţalovanej treba dodať, ţe súd neodníme účastníkovi

moţnosť pred ním konať ani tým, ţe (prípadne) nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných

dôkazov ( ); jeho rozhodnutie môţe byť síce z tohto dôvodu vecne nesprávne, ale

to ešte samo osebe nevedie k zmätočnosti rozhodnutia a nezakladá prípustnosť dovolania

v zmysle (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky

pod č. 42/1993), pre úplnosť treba dodať, ţe nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je

samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné – viď § 241

ods. 2 písm. a/ aţ c/ ). Pokiaľ dovolateľka namieta, ţe súdy pri rozhodovaní vychádzali

8

z neúplných skutkových zistení, ide po stránke obsahovej o námietku, ţe v konaní došlo k tzv.

inej (neţ v vymenovanej) procesnej vady majúcej za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci; takáto dovolateľkou tvrdená vada (i keby k nej v konaní došlo) by bola

síce relevantným dovolacím dôvodom ( ), sama o sebe by ale

nezakladala prípustnosť dovolania v zmysle

Pokiaľ obsah dovolacích námietok smeroval tieţ k spochybneniu právneho posúdenia

veci odvolacím súdom v napadnutom rozsudku ( ), je potrebné

uviesť, ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O

nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd ale právnym posúdením

veci neodníma účastníkovi konania moţnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237

písm. f/ (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky

pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi niţších

stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky povaţované za relevantný dovolací dôvod,

ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď ),

zároveň je ale zhodne zastávaný názor, ţe (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci

súdmi niţších stupňov nie je procesnou vadou konania v zmysle , lebo

(ani prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkovi konania

neznemoţňuje realizáciu ţiadneho jeho procesného oprávnenia (viď napríklad rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. ). I keby dovolacie námietky o zaloţení

rozhodnutia na nesprávnom právnom posúdení veci (napr. v otázkach vzniku zodpovednosti

ţalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a jej výšky) boli prípadne aj

opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného hľadiska neposudzoval), dovolateľkou vytýkané

okolnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladali by ale

prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia

9

Keďţe prípustnosť dovolania ţalovanej nemoţno vyvodiť zo ţiadneho ustanovenia

, Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol jej dovolanie

podľa v spojení s ako smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania

sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní procesne úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Dovolací súd napriek tomu úspešnému účastníkovi

nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na uloţenie povinnosti

nahradiť trovy dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3: 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. júla 2011

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta

10