Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoCsp/5/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Lajoša a členov senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Kataríny Krochtovej v sporovej veci žalobkyne: A. B. - C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. F. XXX/X, XXX XX F. D., proti žalovanej: G. H. I., I. I. C. F. XX, XXX XX I., G.: XX XXX XXX, právne zastúpenej: JUDr. Ján Luterán, advokát, so sídlom Sabinovská 52, 080 01 Prešov, IČO: 43 841 996, o zaplatenie 1 870,- eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -65 z 22.10.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v napadnutých výrokoch I. a III.

II. Odmieta odvolanie voči napadnutému výroku II. rozsudku.

II. Žalobkyni voči žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. -65 z 22.10.2025 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol vo veci takto, cit.:

,, I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.228,57 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,90% ročne zo sumy 1.228,57 eura od 28.02.2025 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobkyni nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a a žalovaný n e m á právo na náhradu trov konania.“

2. Svoje rozhodnutie založil na aplikácii ust. a zákona o krátkodobom nájme bytu v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a , , , , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

3. V podstatnom vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa ako nájomca a žalovaná ako prenajímateľka uzavreli dňa 23.12.2024 nájomnú zmluvu na krátkodobý nájom bytu podľa a nasl. , predmetom ktorej bol prenájom bytu č. XX, v bytovom dome v obci F. D., číslo vchodu: XX, nachádzajúci sa v C., súpisné číslo bytového domu: XXX, vedený na LV č. XXXX ( ďalej len „prenajatý byt“). Nájomný vzťah bol uzavretý na dobu určitú od 10.01.2025 do 31.12.2025. Výška nájmu spolu s paušálnymi úhradami bola dohodnutá vo výške 400,- eur mesačne. Podľa článku VIII, Skončenie nájmu, bod 1. písm. d), nájomný vzťah zanikne písomným odstúpením od Zmluvy jednej zo strán, pričom nájomná zmluva sa zrušuje okamihom doručenia. Ďalej zistil, že žalobkyňa uhradila dňa 09.01.2025 nájom za mesiace január až apríl a depozit, spolu vo výške 1 870,- eur a že listom zo 16.01.2025 žalobkyňa odstúpila od zmluvy o krátkodobom nájme bytu. Konštatoval, že svedkyňa J. B. C. pri svojom výsluchu potvrdila odstúpenie od nájomnej zmluvy, ako aj skutočnosť, že odstúpenie zaslali poštou a že nedisponujú o tom dokladom. Svedkyňa D. K. L. k nájomnému vzťahu v podstatnom potvrdila sprostredkovanie uzavretia nájomnej zmluvy, ako aj skutočnosť, že žalobkyňa ju v súvislosti so svojim záujmom uzavrieť zmluvu opakovane kontaktovala, že nájomné bolo uhradené na 4 mesiace plus depozita že niekoľko dní potom bola telefonicky kontaktovaná bývalým manželom žalobkyne a jej sestrou, že nechcú, aby tam bývala žalobkyňa a že chcú peniaze naspäť. Okrem toho konštatoval, že v konaní nebolo sporná úhrada nájomného za mesiace január až apríl 2025 a zloženie zábezpeky, ktorá podľa čl. IV, bod. 1.6. nájomnej zmluvy predstavovala sumu jednomesačného nájomného. Žalobkyňa teda uhradila za mesiac január pomernú časť nájomného vo výške 270,- eur, nájomné za mesiace február až apríl vo výške 400,- eur mesačne ako aj zábezpeku vo výške 400,- eur.

4. Posudzujúc vec po právnej stránke konštatoval, že odstúpenie od nájomnej zmluvy súd posúdil ako platný právny úkon, keďže je určitý, jasný a vyjadruje vôľu žalobkyne ukončiť zmluvný vzťah, a že dôvod, pre ktorý žalobkyňa k odstúpeniu od zmluvy pristúpila je pre posúdenie prípadu irelevantný. Keďže žalovaná v konaní doručenie odstúpenie od zmluvy poprela, a žalobkyňa v konaní nepredložila žiaden dôkaz preukazujúci jeho doručenie, zastal názor, že k doručeniu odstúpenia od zmluvy došlo najneskôr doručením žaloby žalovanej, prílohou ktorej bolo aj odstúpenie od zmluvy, t.j. dňa 26.02.2025. Týmto dňom sa podľa súdu prvej inštancie zmluva o krátkodobom nájme bytu v zmysle zrušila. Keďže zmluva o krátkodobom nájme bytu sa zrušila dňa 26.02.2025, vzniklo žalovanej právo na nájomné od 10.01.2025 do 26.02.2025, spolu vo výške 641,43 eura (270,- eur za január a 371,43 eura za február [(400/28) x26)] a vo zvyšnej časti je v zmysle povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie. Preto súd prvej inštancie zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1 228,57 eura a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Súčasne konštatoval, že dlh, vzniknutý bezdôvodným obohatením je dlhom, ktorého zročnosť nie je určená právnym predpisom, alebo rozhodnutím súdu, alebo nevyplýva z dohody účastníkov, a preto je dlžník, v tomto prípade žalovaná, podľa povinný dlh splniť prvého dňa potom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Za prvú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia považoval súd prvej inštancie doručenie žaloby dňa 26.02.2025, a preto sa žalovaná dostala do omeškania druhého dňa po doručení žaloby, t.j. 28.02.2025. K tomuto dňu bol zákonný úrok z omeškania vo výške 7,90% ročne, preto súd prvej inštancie zaviazal žalovanú na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 7,90% ročne zo sumy 1 228,57 eura od 28.02.2025 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle konštatujúc, že žalobkyňa bola úspešná čiastočne, v rozsahu sumy 1 228,57 eura z celkovo žalobou uplatneného nároku v sume 1 870,- eur, t.j. v rozsahu 65,70% a žalovaná vo zvyšných 34,30%. Úspech žalobkyne, ktorý prevyšuje úspech žalovanej je preto 31,40%. Keďže žalobkyňa si uplatnila trovy konania iba v časti súdneho poplatku, pričom ako spotrebiteľka je od platenia súdneho poplatku oslobodená a iné trovy jej zo spisu nevyplývajú, súd prvej inštancie žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalovaná ako neúspešná strana, nemá na náhradu trov konania právo.

6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote a v celom rozsahu odvolanie žalovaná, a to z odvolacieho dôvodu podľa a . Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že odstúpenie od nájomnej zmluvy žalobkyňou predstavuje platný právny úkon, pretože zmluvná strana nemôže od zmluvy len tak svojvoľne odstúpiť, ale dôvod odstúpenia musí byť daný či už zmluvou alebo zákonom. V tomto prípade dôvod odstúpenia nebol daný ani zmluvou, ani zákonom. Zákon (aj nájomná zmluva) pre účinné odstúpenie od zmluvy vyžadujú splnenie podmienok uvedených v nájomnej zmluve alebo podľa tohto Súd prvej inštancie o svojom rozhodnutí opomenul zohľadniť a uviesť, že pre platné písomné odstúpenie musia byť splnené buď podmienky uvedené v predmetnej zmluve alebo podmienky podľa zákona. Dôvod odstúpenia stanovený zákonom ani zmluvou v tomto prípade daný nebol, a žalobkyňa nemala právo od zmluvy odstúpiť. Predmetné odstúpenie teda nie je spôsobilé vyvolať požadované právne účinky. Podľa žalovanej nebol naplnený ani jeden zákonný dôvod, pre ktorý by nájomca účinne mohol odstúpiť od zmluvy a predmetná zmluva žiaden konkrétny dôvod pre jednostranné odstúpenie nájomcu od zmluvy neuviedla. Jednostranné odstúpenie od zmluvy nájomcom z dôvodu stanoveného v zmluve nie je podľa nej v predmetnom prípade možné. Podľa žalovanej týmto odstúpením od zmluvy nebola platne a účinne zrušená, preto žalovanej ani nevznikla povinnosť vyplatiť žalobkyni žiadnu sumu titulom údajného bezdôvodného obohatenia. Podľa žalovanej nárok žalobkyne neobstojí, a nie je ho možné žalobkyni priznať, keďže žalobkyňa riadne neukončila nájomný vzťah, tak ako to predpokladá zákon alebo zmluva, ale nájomný vzťah naďalej trval. Vzhľadom na uvedené žiadala zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. zmenu napadnutého rozsudku odvolacím súdom tak, že žalobu zamietne.

7. K odvolaniu žalovanej sa podaním z 04.12.2025 vyjadrila žalobkyňa. Stotožnila sa v ňom so závermi súdu prvej inštancie a navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

8. K výzve odvolacieho súdu z 11.09.2026 v zmysle na vyjadrenie sa k možnému použitiu až 9 a a , ktoré pri právnom posudzovaní veci neboli súdom prvej inštancie použité žalobkyňa v podaní z 25.09.2026 uviedla, že súhlasí s právnym posúdením a s uplatnením predmetných ustanovení a a 54 , trvá na platnosti doručeného odstúpenia od zmluvy ako aj opodstatnenosti ňou uplatneného nároku. Rozsudok súdu prvej inštancie preto navrhovala potvrdiť.

9. Žalovaná k rovnakej výzve odvolacieho súdu v podaní z 29.09.2026 zotrvala v celom rozsahu na podanom odvolaní. Podľa nej napadnuté rozhodnutie nevychádza zo správneho právneho posúdenia veci a dostatočne nezohľadňuje všetky rozhodujúce skutkové a právne okolnosti, ktoré boli v konaní namietané a preukazované. Opätovne zdôraznila, že nájomná zmluva, ktorá je predmetom posúdenia bola uzatvorená riadne, slobodne a vážne a jej obsah je v súlade s platnými právnymi predpismi Slovenskej republiky, neodporuje zákonu (ani predpisom na ochranu spotrebiteľa), ani sa neprieči dobrým mravom. Jej zmluvné podmienky nie sú neprijateľné, neprimerané ani také, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Práva a povinnosti strán v zmluve sú upravené zrozumiteľne, určito a transparentne. Neexistuje preto právny dôvod pre záver o neplatnosti zmluvy, prípadne jej jednotlivých ustanovení. Vzhľadom na to zotrval na návrhu rozhodnúť vo veci v súlade s predneseným odvolacím návrhom.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z , po zistení, že odvolanie žalovanej bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ) a oprávnenou osobou ( ), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z a nasl. bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (, ). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že napadnutý rozsudok nebol oprávnený preskúmavať z iných dôvodov, než tých, ktoré boli výslovne uvedené. Výnimkou by mohli byť len vady konania týkajúce sa procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (, ). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd v zákonom stanovenej lehote uverejnil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (, , ).

11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha jej prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

12. Odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci, ako i to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

13. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. písm. f) , t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd uvádza, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci, z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. K námietke nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa ust. . Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

14. K odvolaciemu dôvodu podľa , t. j. nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Riešenie právnej otázky (quaestio iuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej právnej norme, zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah, zmysel a účel, normu interpretuje a na podklade svojich skutkových zistení prijíma právne závery o existencii alebo neexistencii dôvodu pre aplikovanie predmetnej právnej normy na posudzovaný prípad (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. z 29.09.2021). Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ).

15. Súd prvej inštancie vo veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu a zo zistených skutočností prijal vecne správne skutkové závery. Majúc na zreteli zásadu, že rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (, , ), pretože z hľadiska predmetu konania tvoria prvoinštančné a odvolacie konanie jeden celok, v záujme hospodárnosti konania odvolací súd v ďalšom k skutkovému stavu poukazuje predovšetkým na ods. 6. až 10., ako aj 20. a 24. odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorými sa bez výhrad stotožňuje. Odvolací súd predovšetkým súhlasí so závermi súdu prvej inštancie, že medzi sporovými stranami došlo dňa 23.12.2024 k uzavretiu nájomnej zmluvy na dobu určitú od 10.1.2025 do 31.12.2025, a to podľa s dohodnutou výškou nájmu paušálnymi úhradami 400,- eur mesačne, ako aj že v jej čl. VIII., písm. d) bolo dohodnuté že, cit.: „Nájomný pomer zanikne ... písomným odstúpením od zmluvy jednej zo zmluvných strán za podmienok uvedených v zmluve alebo podľa zákona; nájomná zmluva sa zrušuje okamihom doručenia odstúpenia od zmluvy druhej zmluvnej strane“, že žalobkyňa dňa 09.01.2025 uhradila nájom za mesiace január až apríl a depozit spolu vo výške 1 870,- eur a že listom zo 16.01.2025 od nájomnej zmluvy odstúpila, doručenie odstúpenia, ktorého však pred začatím konania nepreukázala.

16. V rovine právneho posúdenia sa odvolací súd stotožňuje so súdom prvej inštancie o dôvodnosti aplikácie , , i , ako aj a na okolnosti prípadu, súčasne však pre vecne správne rozhodnutie a jeho presvedčivé odôvodnenie považoval za potrebné na prípad aplikovať aj niektoré z ustanovení právnych predpisov, na ktorých možné použitie odvolací súd v súlade s sporové strany pred svojím rozhodnutím o podanom odvolaní upozornil a to osobitne , a subsidiárne aj a .

17. Podľa neplatnosť skončenia krátkodobého nájmu bytu má zmluvná strana právo uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia výpovede z krátkodobého nájmu bytu alebo odstúpenia od nájomnej zmluvy. Účinky právneho úkonu smerujúceho k skončeniu nájmu nie sú podaním žaloby dotknuté.

18. Podľa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

19. Podľa v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20. Zákon v samostatne upravuje podmienky súdnej ochrany, pre prípad skončenia nájomného pomeru podľa a označeného zákona, teda pre prípad písomnej výpovede alebo odstúpenia od nájomnej zmluvy. Z tohto režimu sú logicky vylúčené prípady zániku nájmu na základe písomnej dohody, uplynutím času, na ktorý bol dojednaný, a zániku predmetu nájmu. Ak teda dôjde k skončeniu nájmu bytu písomnou výpoveďou alebo písomným odstúpením od nájomnej zmluvy, okamihom doručenia tohto právneho úkonu protistrane (druhej zmluvnej strane) začne v zmysle plynúť prekluzívna 2-mesačná lehota na podanie žaloby na súd. Táto zákonná lehota má nielen prekluzívny, ale aj hmotnoprávny charakter, a preto najneskôr v posledný deň lehoty musí byť návrh na určenie neplatného skončenia nájomného pomeru podaný na súde. V opačnom prípade právo podľa ods. 1 zaniká a na skončenie nájmu výpoveďou alebo odstúpením od nájomnej zmluvy sa bude hľadieť ako na platné. Pri hmotnoprávnej lehote je určujúci nielen jej charakter, ale aj počítanie času v súvislosti s právnym úkonom a jeho doručením do sféry adresáta. Predmetom žaloby musí byť určenie neplatného skončenia nájmu bytu výpoveďou alebo odstúpením od nájomnej zmluvy. Súd v konaní o neplatnosť skončenia nájmu bytu je povinný skúmať, či vznikol a trvá nájomný pomer, ako aj existenciu niektorého z tvrdených dôvodov skončenia nájmu bytu. Na rozdiel od právneho režimu podľa , účinky právneho úkonu smerujúceho k skončeniu krátkodobého nájmu bytu nie sú podaním žaloby dotknuté (por. komentár k zákonu o krátkodobom prenájme bytu, Wolters Kluwer s.r.o., 2015).

21. V predmetnom prípade je nepochybné, že sporové strany medzi sebou uzatvorili nájomnú zmluvu týkajúcu sa prenajatého bytu práve podľa ustanovení , čo vyplýva z obsahu súdom prvej inštancie oboznámenej nájomnej zmluvy z 23.12.2024. Do viacerých ustanovení označenej zmluvy bol pritom prenesený obsah ustanovení , vrátane tých, ktoré upravujú spôsoby zániku nájomného pomeru, ktoré boli takmer doslovne prebraté do článku VIII. nájomnej zmluvy. V konaní sporovými stranami neboli tvrdené, nieto ešte preukázané a ani žiadnym spôsobom nevyšli najavo dôvody, pre ktoré by ustanovenia nebolo možné na zmluvný vzťah medzi sporovými stranami aplikovať. Súčasne neboli tvrdené, ani preukázané, a ani vlastnou činnosťou súdu nebolo zistené, že by niektorá zo zmluvných strán napadla pred súdom neplatnosť žalobkyňou tvrdeného skončenia nájomného vzťahu odstúpením od nájomnej zmluvy v prekluzívnej lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto právneho úkonu ( )

22. Odvolací súd zvýrazňuje, že uvádzaná zákonná dvojmesačná lehota má nielen prekluzívny, ale aj hmotnoprávny charakter. V prípade jej márneho uplynutia právo namietať neplatnosť skončenia nájomného pomeru účastníkovi zmluvy po krátkodobom nájme bytu zaniká a na skončenie nájmu výpoveďou alebo odstúpením od nájomnej zmluvy sa musí hľadieť ako na platné. Preto najneskôr v posledný deň lehoty musí byť návrh na určenie neplatného skončenia nájomného pomeru podaný na súde. V predmetnom prípade bolo súdom prvej inštancie ustálené, že odstúpenie od zmluvy žalobkyňou, datované dňom 16.01.2025, bolo žalovanej doručené najneskôr spolu so žalobou ako jej príloha, a to konkrétne 26.02.2025. Dvojmesačná prekluzívna lehota v zmysle na uplatnenie neplatnosti skončenia krátkodobého nájmu bytu tak vzhľadom na skutočnosť, že deň 26.04.2025 pripadol na sobotu uplynula v pondelok 28.04.2025. Do tejto lehoty nielenže žalovaná (rovnako ako ani druhá zmluvná strana) nepodali návrh predpokladaný v označenom ustanovení , ale neplatnosť odstúpenia od zmluvy ani v tomto konaní nenamietali. Žalovaná v tejto lehote namietala len účinné doručenie odstúpenia od zmluvy, otázku, ktorú súd prvej inštancie v konečnom dôsledku posúdil právne korektným spôsobom.

23. Na následné námietky žalovanej o neplatnosti žalobkyňou učineného odstúpenia od nájomnej zmluvy, opakovane prednášané osobitne v odvolacom konaní, založené hlavne na tvrdení, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí opomenul zohľadniť, že pre platné odstúpenie od zmluvy musia byť splnené podmienky definované zmluvou, alebo podmienky upravené zákonom, a že konkrétny dôvod odstúpenia od zmluvy (jeho podmienky) nebol v predmetnej zmluve uvedený, je nutné vzhľadom na následok márneho uplynutia prekluzívnej lehoty zavedenej nahliadať ako na právne irelevantné a teda nespôsobilé zvrátiť výsledok tohto sporového konania.

24. K obrane žalovanej odvolací súd ako obiter dictum tiež dodáva, že pokiaľ v zmysle obsahu oboznámenej nájomnej zmluvy jej článok VIII bod 1. písm. d) umožňoval skončenie nájmu aj písomným odstúpením od zmluvy jednou zo zmluvných strán za podmienok uvedených v zmluve, napriek čomu však nájomná zmluva tieto podmienky ďalej nerozvádzala, primeranou aplikáciou o povinnosti aplikácie zmluvného dojednania prospech spotrebiteľa možno dovodiť, že podľa nájomnej zmluvy mohla ktorákoľvek zo zmluvných strán od zmluvy odstúpiť aj bez naplnenia akýchkoľvek ďalších podmienok, resp. bez konkrétneho dôvodu. Zásada zmluvnej voľnosti totiž umožňuje dohodnutie aj takej možnosti, ktorá umožní zmluvnej strane od zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje vecnú správnosť výroku I. napadnutého rozsudku, ktorým bola žalovaná zaviazaná žalobkyni zaplatiť sumu 1 228,57 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,90 % ročne zo sumy 1 228,57 eur od 28.02.2025 do zaplatenia, keďže žalobkyňa za mesiac január uhradila pomernú časť nájomného vo výške 270,- eur, ďalej nájomné za mesiac február až apríl 2025 vo výške 400,- eur na mesiac, t.j. 1 200,- eur a tiež zábezpeku nájmu (depozit) vo výške 400,- eur, a nakoľko zmluva o krátkodobom nájme bytu bola zrušená k 26.02.2025, záver súdu prvej inštancie, ktorý je vecne správny, žalovanej vzniklo právo na nájomné od 10.01.2025 do 26.02.2025 vo výške 641,43 eur (pomerná časť nájomného za január 2025 – 270,- eur a pomerná časť nájomného za február 2025 - 371,43 eur), z dôvodu, ktorého je s poukazom na žalovaná povinná žalobkyni vydať zvyšok ňou zaplatených finančných prostriedkov ako bezdôvodné obohatenie. V súvislosti so žalobou uplatneným úrokom z omeškania odvolací súd súhlasí s právnymi úvahami súdu prvej inštancie uvedenými v bode 25. odôvodnenia napadnutého rozsudku a jeho závermi, na ktoré bez potreby ich zopakovania v ďalšom poukazuje.

26. Správnemu meritórnemu rozhodnutiu veci zodpovedá aj vecne správny výrok III. o trovách konania, ktorým nebol žalobkyni voči žalovanej priznaný nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie tento súvisiaci výrok oprel o správne právne ustanovenia procesného predpisu, ktorých použitie vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam prípadu dostatočne zdôvodnil.

27. Na podklade vyššie uvedeného preto odvolací súd postupom podľa rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a III. potvrdil v celom rozsahu ako vecne správne.

28. K odvolaniu žalovanej voči výroku II. napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá odvolací súd uvádza, že právo podať odvolanie nie je dané tej sporovej strane, v neprospech ktorej rozhodnutie súdu prvej inštancie nevyznelo, a ktorá týmto rozhodnutím nebola na svojich právach dotknutá. V zmysle judikatúry najvyšších súdnych autorít ustálenej už za účinnosti nie je na podanie odvolania oprávnená tá strana, ktorej nebola výrokom rozhodnutia spôsobená ujma na jej právach, alebo ktorej sa rozhodnutie súdu netýka. Ustanovenie okrem toho významne obmedzuje právo strany podať odvolanie, keď takéto právo sa priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Nadväzne na uvedené odvolací súd konštatuje, že výrokom II. napadnutého rozsudku nebola žalovanej uložená žiadna povinnosť, naopak žaloba voči nej bola zamietnutá, z čoho vyplýva, že ním nebolo rozhodnuté v jej neprospech, ani jej z procesného hľadiska nebola spôsobená ujma, prípadne nezhoršilo sa jej právne postavenie. Preto odvolací súd dospel k záveru, že žalovaná nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania voči napadnutému výroku II. rozsudku, a preto s poukazom na odvolanie žalovanej voči nemu odmietol ako podané neoprávnenou osobou.

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a tak, že odvolací súd žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti v odvolacom konaní neúspešnej žalovanej v plnom rozsahu. Pri svojom rozhodnutí zohľadnil, že žalobkyňa v odvolacom konaní podala písomné vyjadrenie doručené konajúcim súdom poštovou prepravou, v dôsledku čoho jej zrejme vznikli aj tomu zodpovedajúce trovy konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania preto rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).