Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 513/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. júna 2014 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ivetty Macejkovej

a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť J. T., zastúpeného advokátom

JUDr. Bernardom Medárom, LL.D., Advokátska kancelária, Dubová 4, Humenné, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š i l základné právo J. T., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,

zaručené v a právo na prejednanie veci

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

2. J. T. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (slovom päťtisíc eur),

ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

3. J. T. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 417,98 € (slovom

štyristosedemnásť eur a deväťdesiatosem centov), ktorú j e Okresný súd Bratislava I

p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. Bernarda Medára, LL.D., Advokátska

kancelária, Dubová 4, Humenné, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-13 z 15. októbra 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

(ďalej len „dohovor“) slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

Zo sťažnosti vyplynula chronológia úkonov vykonaných v danej veci a najmä tieto

relevantné skutočnosti:

«(...) Sťažovateľ ako žalobca podal podaním(...) zo dňa 04. 08. 2001 na Okresný súd

Bratislava I. žalobu o určenie, že Leasingová zmluva č. 103435 zo dňa 06. 08. 1998

uzavretá medzi žalobcom a žalovaným (Tatra-Leasing, s. r. o... Bratislava) je neplatná

z dôvodu relatívnej i absolútnej neplatnosti. (...)

Vzhľadom k tomu, že konajúci súd bezdôvodne nepokračoval a ani teraz nepokračuje

riadne vo veci, preto navrhovateľ to považuje za nečinnosť súdu a za zbytočné prieťahy

v konaní.

Z týchto dôvodov podal v zmysle ust. a násl. v znení

neskorších predpisov na Okresný súd Bratislava I. sťažnosť:

ohľadom porušovania práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

na ktorú odpovedala podpredsedníčka Okresného súdu Bratislava I. podaním sp. zn.

Spr 2006/2011 zo dňa 15. marca 2011, v ktorom oznámila sťažovateľovi, že predmetná

sťažnosť je dôvodná.

Napriek uvedenému medzitým doposiaľ nedošlo k žiadnej zmene a súd prvého

stupňa, ktorým je Okresný súd Bratislava I doposiaľ ďalej nekoná. Pritom došlo až štyrikrát

k zmene zákonného sudcu bez toho aby sťažovateľ bol o dôvodoch tejto zmeny informovaný.

(...) Skutočnosť, že v danom prípade ide skutočne o to, že právny úkon -Leasingová

zmluva č. 103435 zo dňa 06. 08. 1998 uzavretá medzi žalobcom (sťažovateľom)

a žalovaným je neplatná z dôvodu absolútnej i relatívnej neplatnosti s prísl. - podľa ust

, písm. c)

Ďalej, že právny úkon - Kúpna zmluva č. 1858000058 z 25. 05. 1998 uzavretá medzi

žalobcom (sťažovateľom) a právnym predchodcom (žalovaných v 2/r. a v 3/r. v znení

technickej a cenovej ponuky 12. 05. 1998 a v znení Kúpnej zmluvy č. 103435/1 zo dňa

06. 08. 1998, uzavretej medzi žalobcom (sťažovateľom) a žalovaným v 1/r., ako aj

s právnym predchodcom žalovaných v 2/r. a v 3/r., t. j. so spoločnosťou Motor-Car

Wiesenthal & Co spol. s r. o.(...), je neplatná z dôvodu absolútnej neplatnosti s prísl. -

podľa ust. , písm. c)

Ako aj skutočnosť, že žalovaní získali bezdôvodného obohatenia vo výške 52.241,- Sk

s prísl.

- v danom prípade vyplýva zo znaleckého posudku, ktorý dal dodatočne vypracovať

sťažovateľ a ktorý tvorí prílohu tohto podania - tejto sťažnosti.

(...) Ďalej v tejto veci sp. zn. bolo konajúcou sudkyňou JUDr. A. H.

(...) vytýčené pojednávanie na deň 13. 04. 2011 o 09.00 hod. Vzhľadom na priebeh tohto

pojednávania a na vyjadrenia urobené touto sudkyňou na pojednávaní, sťažovateľ, ako

žalobca vzniesol námietku predpojatosti tejto sudkyne z dôvodov uvedených v písomnom

podaní žalobcu (sťažovateľa) sp. zn. zo dňa 18. 04. 2011. (...)

No aj napriek tomu, že táto sudkyňa nebola vylúčená z prejednávania tejto veci,

ďalej v tejto veci súd riadne nekoná, už viac ako 2 roky po podaní sťažnosti Okresnému

súdu Bratislava I. zo strany sťažovateľa (žalobcu) v tejto veci, čím sa umelo predlžuje tento

spor a tak dochádza k zmareniu možnosti poskytnúť sťažovateľovi efektívnu a účinnú

ochranu tým právam účastníka konania (sťažovateľa), ktorých ochrany sa domáha.

Nakoľko doba tohto konania dosahujúca 12 rokov (pričom v tejto veci nebolo rozhodnuté

ani v prvom stupni) zasahuje samotnú podstatu a účel práva na súdnu ochranu zaručeného

v , pretože poskytnutie reálnej súdnej ochrany

účastníkovi konania nevyhnutne predpokladá jej poskytnutie v rozumnom čase

zodpovedajúcom povahe práv, ktoré sú predmetom konania a reálnym okolnostiam

prejednávanej veci.

(...) v danom prípade sa nejedná o:

- právnu a faktickú zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

- pritom správanie účastníka súdneho konania - žalobcu (sťažovateľa) v tejto veci

nezavdalo - nedalo príčinu k bezdôvodným prieťahom v tomto prípade, nakoľko - žalobca

v tejto veci vykonal všetko čo mu ukladá zákon, aby dosiahol rešpektovanie práva, ktoré mu

v konaní pred súdom zaručuje / SR. (2)

ale v danom prípade

- postupom samotného súdu (3) došlo k bezdôvodným prieťahom v tomto konaní, keď

konajúci súd prvého stupňa vymenil v tejto veci do 15. marca 2011 štyroch sudcov - ktorým

bol tento spis pridelený. (...)

Ústavný súd pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle Slovenskej

republiky, posudzuje postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou

(nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. (...)

a) Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

Sťažovateľ sa touto sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného

práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov. (...)

Totiž základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je príkazom pre

všetky štátne orgány na také konanie, ktoré vytvára právnu istotu pre subjekty práva.

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zákonodarca zabezpečuje

prostredníctvom procesnoprávnych inštitútov, ktoré sú štátne orgány vrátane všeobecných

súdov povinné efektívne a vecne správne využívať. (...) obsahuje

viaceré účinné prostriedky zabezpečujúce plynulosť a optimálnu dĺžku súdneho konania,

ktorej výsledkom je právoplatné rozhodnutie a stav právnej istoty. (...)

Pritom sťažovateľ poukazuje na (nález Ústavného súdu SR z 3. mája 2011, č. k.

-25) podľa ktorého Ústavný súd SR ustálil

Ad. 1) - že spory o nároky ohľadom žalobného návrhu na určenie neplatnosti

leasingovej zmluvy, čo je daný prípad vedený na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn.

, v ktorom sa rieši neplatnosť leasingovej zmluvy zo dňa 06. augusta 1998

a v ktorom sťažovateľ vystupuje ako žalobca. Teda podľa názoru ústavného súdu spory

o takéto nároky nie sú právne zložité a existuje k nim aj stabilizovaná judikatúra

všeobecných súdov. Vychádzajúc z doterajšieho priebehu napadnutého konania nie sú tu

ani žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o mimoriadnej faktickej zložitosti veci, hoci medzi

účastníkmi prebiehajú na tomto všeobecnom súde súčasne aj iné spory.

V tomto smere sťažovateľ poukazuje, že pokiaľ ide o neplatnosť leasingovej zmluvy

uzavretej dňa 06. augusta 1998 tento prípad je potrebné posudzovať podľa ustanovení

upravujúcich tzv. nepomenované - inominátne zmluvy(...)

Ad. 2) Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka súdneho konania pred

okresným súdom, treba konštatovať, že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu tento podal

z dôvodu nečinnosti všeobecného súdu sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní predsedovi

okresného súdu (čiže využil účinný právny prostriedok nápravy na urýchlenie konania)

podľa osobitných právnych predpisov, lebo vedel, že súd je nečinný. Počas tejto doby (aj

úplnej nečinnosti okresného súdu) sťažovateľ prejavil primerane navonok svoju

nespokojnosť s jeho postupom. Teda sťažovateľ postupoval podľa zásady vigilantibus iura

(každý nech si stráži svoje práva). Preto je potrebné tieto skutočnosti zohľadniť najmä pri

určení sumy finančného zadosťučinenia, nakoľko sťažnosť podaná sťažovateľom v tejto veci

predsedovi Okresného súdu Bratislava I. bola vyhodnotená ako dôvodná.

Ad. 3) Pokiaľ ide o tretie kritérium, podľa ktorého ústavný súd má zisťovať, či došlo

k zbytočným prieťahom v označenom konaní, je postup samotného okresného súdu. Ústavný

súd ustálil vo všeobecnosti, že trvanie napadnutého konania (viac ako 9 a pol roka rokov) –

v danom prípade je to viac ako 11 a pol roka rokov - čo je už samo osebe celkom

jednoznačne neprimerané. Ústavný súd vo všeobecnosti ustálil, že konanie, ktoré trvá tak

neobyčajne dlho, ako je to v danej veci, možno už len na základe jeho posúdenia ako celku

považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v (obdobne napr.

, , ). Pri hodnotení doterajšieho postupu okresného

súdu treba brať zreteľ najmä na bezdôvodné a nezákonné viacnásobné prerozdeľovanie

spisov v oddelení 29 Cb tohto súdu. (...)

b) Právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa , , 2

Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...)»

V súvislosti s tvrdeným porušením uvedených základných práv sťažovateľ poukázal

(citoval časti, resp. právne vety) na rozhodnutia ústavného súdu , ,

, pričom dospel k záveru, že:

„V danej veci bolo porušené(...)

- právo sťažovateľa, aby sa jej vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov

a v jej prítomnosti a aby sa mohla vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom, vyplývajúce

z Dohovoru, a (...)“.

Sťažovateľ požaduje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške

35 000 €, pričom túto svoju žiadosť odôvodňuje takto: „Považujem (sťažovateľ)

za primerané, aby mi v tejto veci bolo priznané finančné zadosťučinenie. Domnievam sa, že

doba ktorá uplynula od podania návrhu až doposiaľ, ktorá doba trvá viac ako 11 rokov a 8

mesiacov, je neprimerane dlhá a ničím neospravedlniteľná. Viac než 11 rokov žijem

(sťažovateľ) v stave právnej neistoty a pocit márnosti mojej snahy dovolať sa spravodlivosti

je už v súčasnosti nevyvrátiteľný. (...)

Vzhľadom na celkovú dobu konania okresného súdu v konaní vo veci sp. zn.

, berúc do úvahy, že sťažovateľ sa o predĺženie tejto doby zásadne

nepričinil, a zohľadňujúc konkrétne okolnosti a povahu prípadu vrátane pozície sťažovateľa

sprevádzanej pocitom neistoty, ako aj tým, že sťažovateľovi vzniká nekonaním súdu

majetková ujma a vzhľadom na naplnenie princípu spravodlivosti sťažovateľ považuje

priznanie sumy 35.000,- Eur za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3

. (...)

Tým, že došlo k závažnému zásahu do práva sťažovateľa na spravodlivý súdny

proces sťažovateľovi bolo znemožnené efektívne chrániť a uplatňovať svoje právne nároky a

pritom už viac ako 12 rokov nemôže skončiť svoju súdnu kauzu, ktorá v konečnom dôsledku

je priehľadná a jasná, no napriek tomu sťažovateľovi tento stav neustále spôsobuje ujmu.

(...)

S ohľadom na uvedené si sťažovateľ uplatňuje primerané zadosťučinenie za

porušenie práva na spravodlivý proces a za porušenie práva na súdne konanie bez

zbytočných prieťahov vo výške 35.000,- EUR(...) čo treba považovať za náhradu jeho

celkovej ujmy ohľadom predmetného sporu vo vzťahu k odporcovi, ale považuje za

významné z pohľadu verejného záujmu si ju aspoň v tejto miere uplatniť.“

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ napokon navrhol, aby

ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo J. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (...) a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa

Dohovoru(...) postupom Okresného súdu Bratislava I. v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava I. prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. J. T. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 35.000.- Eur(...), ktoré

mu je Okresný súd Bratislava I. povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I. je povinný uhradiť trovy konania J. T. do 15 dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet advokáta JUDr. Bernard Medára(...)“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 3932/2013

zo 4. februára 2014 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu z 26. februára 2014.

2.1 Predsedníčka okresného súdu popísala chronológiu úkonov vykonaných súdom

v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

«(...) musím konštatovať, že konanie v namietanej veci sp. zn.

(správne má byť , pozn.) je poznačené zbytočnými prieťahmi v konaní

spôsobenými nečinnosťou súdu, a to v obdobiach odo dňa 15. 04. 2003 do 21. 02. 2005, odo

dňa 05. 09. 2005 do dňa 04. 01. 2008, odo dňa 05. 05. 2008 do dňa 03. 02. 2010, odo dňa

02. 03. 2010 do dňa 28. 02. 2011. V obdobiach, kedy sa vec nachádzala na Krajskom súde

v Bratislave ako odvolacom súde, som postup súdu neskúmala, nakoľko mi uvedené ako

predsedníčke Okresného súdu Bratislava I neprináleží.

Šetrením som zistila, že k vyššie uvedenej nečinnosti súdu došlo z dôvodu zmien

v Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava I, v dôsledku ktorých došlo k opakovaným

prerozdeľovaniam spisov v súdnom oddelení ,,29Cb“. Opakované zmeny zákonných sudcov,

ktorým bola namietaná vec pridelená a nadmerná zaťaženosť ich súdnych oddelení,

neumožnili bezprieťahový postup súdu vo veci.

Subjektívne zavinenie spomenutých prieťahov v konaní zákonnými sudcami, ako ani

iné prekážky postupu súdu vo veci zistené neboli.

Považujem však za potrebné poukázať na potrebu vykonania rozsiahlejšieho

dokazovania vo veci, ako aj potrebu vykonania viacerých procesných rozhodnutí, pre ktoré

sa samotné konanie vo veci časovo predĺžilo. V neposlednom rade je potrebné poukázať na

nezaplatenie súdneho poplatku za žalobu, ako aj žiadosti žalobcu o odročenie pojednávaní,

ktoré rovnako prispeli k predĺženiu konania vo veci.

Na základe vyššie uvedených skutočností si dovoľujem Ústavný súd Slovenskej

republiky požiadať, aby v prípade, ak dospeje k záveru, že právo sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené, vzal do úvahy, že zákonní

sudcovia, ktorým bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, svojím konaním vznik

vyššie spomenutých prieťahov nezavinili. Zároveň si dovoľujem Ústavný súd Slovenskej

republiky požiadať, aby pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia vzal do

úvahy dôvody, pre ktoré k vzniku spomenutých prieťahov došlo, a aby sťažovateľovi

nepriznal finančné zadosťučinenie v plnej výške.

Na záver oznamujem, že netrvám na ústnom prejednaní prijatej sťažnosti a súhlasím

s tým, aby podľa ust. Z.

z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov, Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho

pojednávania o prijatej sťažnosti, ak dospeje k názoru, že od ústneho pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.»

2.2 Právny zástupca sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedníčky

okresného súdu zaujal toto stanovisko:

„(...) sťažovateľ(...) netrvá na tom, aby sa v predmetnej veci konalo ústne

pojednávanie. (...)

Súčasne k vyjadreniu Okresného súdu Bratislava I(...) podávame toto stanovisko:

1/ Podľa názoru sťažovateľa s poukazom na procesný postup z hľadiska jeho časovej

plynulosti konanie v namietanej veci sp. zn. je poznačené zbytočnými

prieťahmi v konaní spôsobenými nečinnosťou súdu nielen v tých obdobiach ako je to

uvedené v predmetnom vyjadrení zo 04. 02. 2014 (14. 02. 2014), ale aj v týchto obdobiach -

nasledovne:

Od 08. 09. 2001 do 10. 09. 2002, ďalej od 15. 04. 2003 do 21. 02. 2005, ďalej od

22. 02. 2005 do 05. 09. 2005 a od 05. 09. 2005 do 04. 01. 2008, ďalej odo dňa 05. 05. 2008

do dňa 03. 02. 2010 a odo dňa 02. 03. 2010 do dňa 28. 02. 2011.

2/ Ďalej konanie v namietanej veci sp. zn. je poznačené zbytočnými

prieťahmi v konaní spôsobenými nečinnosťou súdu, resp. nesprávnym postupom súdu

prvého stupňa nielen v tých obdobiach ako je to uvedené v predmetnom vyjadrení zo

04. 02. 2014 (14. 02. 2014) - ale aj v týchto obdobiach - nasledovne:

Od 01. 07. 2011 do 02. 04. 2012, ďalej od 05. 11. 2012 do 02. 04. 2013

3/ Pokiaľ v predmetnom vyjadrení sp. zn. Spr. 3932/2013 zo dňa 03. 02. 2014

(13. 02. 2014) Okresný súd Bratislava I. poukazuje na zložitosť veci, resp. na potrebu

rozsiahlejšieho dokazovania vo veci - tak sťažovateľ zvýrazňuje, že doposiaľ Okresný súd

Bratislava I. v tejto veci sp. zn. žiadne dokazovanie nevykonal. Pritom ide

o jednoduchú vec v ktorej už malo byť dávno rozhodnuté a v tomto smere je aj bohatá

judikatúra. O to viac, že sťažovateľ viedol s odporcom, resp. odporcami označenými v tejto

veci ďalšie separátne vzájomné spory či už na strane žalobcu, alebo

žalovaného a rozhodnutie v tejto veci vlastne tvorilo a naďalej tvorí

prejudiciálnu otázku pre rozhodnutie v týchto ďalších sporoch. (...)

Pokiaľ v predmetnom vyjadrení sp. zn. Spr. 3932/2013 zo dňa 03. 02. 2014

(13. 02. 2014) Okresný súd Bratislava I. poukazuje na potrebu viacerých procesných

rozhodnutí, pre ktoré sa samotné konanie vo veci časovo predĺžilo - tak sťažovateľ

zvýrazňuje, že procesné rozhodnutia v tejto veci sú tak jednoduché a bezproblémové, že

nemajú žiadny vplyv na časové predĺženie tohto konania, pravda ak toto nie je zámienkou

na prieťahy. Veď už len výzva na zaplatenie súdneho poplatku prišla sťažovateľovi zo súdu

viac ako po roku.

Preto navrhujeme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky spravodlivo vec posúdil

a priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, ktoré navrhol sťažovateľ -lebo podľa jeho

názoru zodpovedá zisteným prieťahom v tomto konaní a tomu, že nejde o zložitú

a komplikovanú právnu vec, ako aj tomu, že sťažovateľ nerozhodnutím tejto veci nemal

potrebný právny argument na bránenie svojho práva v separátne prebiehajúcich súdnych

sporoch vyššie uvedených v ktorých bol sťažovateľ neúspešný - práve preto že táto vec

nebola právoplatne rozhodnutá. (...)“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci vo namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. :

Dňa 6. augusta 2001 sťažovateľ doručil okresnému súdu telefaxom a 8. augusta 2001

poštovou prepravou, žalobný návrh proti Tatra-Leasing, s. r. o., Bratislava (ďalej len

„žalovaný 1“), „o určenie, že právny úkon – Leasingová zmluva č. 103435 zo dňa

06. 08. 1998 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná z dôvodu absolútnej

i relatívnej neplatnosti“. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. NCb 110/01 a neskôr bola

prevedená do registra „Cb“ pod sp. zn. .

Dňa 10. septembra 2001 súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku

z návrhu a žalovaného 1, aby sa vyjadril k podanému návrhu.

Dňa 14. októbra 2001 sťažovateľ požiadal súd o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 4. decembra 2002 okresný súd uznesením č. k. -47 nepriznal

sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 7. januára 2003 sťažovateľ podal proti uvedenému uzneseniu odvolanie.

Dňa 28. januára 2003 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“), aby rozhodol o odvolaní sťažovateľa.

Dňa 27. februára 2003 krajský súd uznesením č. k. -54 potvrdil

uznesenie okresného súdu č. k. -47.

Dňa 15. apríla 2003 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 16. októbra 2003 sa žalovaný 1 písomne vyjadril k návrhu.

Dňa 21. februára 2005 okresný súd uznesením č. k. -57 konanie

zastavil.

Dňa 10. marca 2005 sťažovateľ podal proti uzneseniu o zastavení konania odvolanie.

Dňa 19. mája 2005 bolo uznesením č. k. -85 rozhodnutie súdu

o zastavení konania zrušené.

Dňa 24. augusta 2005 súd opätovne vyzval žalovaného 1, aby sa vyjadril

k žalobnému návrhu.

Dňa 5. septembra 2005 žalovaný 1 zaujal stanovisko k návrhu.

Dňa 8. septembra 2005 súd uznesením č. k. -94 vrátil sťažovateľovi

zaplatený súdny poplatok, pretože zistil, že bol zaplatený dvakrát.

Dňa 21. februára 2006 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 22. máj 2006.

Dňa 28. apríla 2006 sťažovateľ zaujal stanovisko k vyjadreniu žalovaného 1.

Dňa 18. mája 2006 žalovaný 1 sa vyjadril k ostatnému podaniu sťažovateľa.

Dňa 19. mája 2006 právny zástupca sťažovateľa ospravedlnil svoju neúčasť na

nariadenom pojednávaní zo zdravotných dôvodov.

Dňa 22. mája 2006 bolo pojednávanie odročené na 23. október 2006.

Dňa 25. septembra 2006 boli účastníci konania upovedomení o odročení

nariadeného pojednávania na neurčito z dôvodu „stáže zákonného sudcu na ústrednom

orgáne správy súdov“.

Dňa 8. marca 2007 sťažovateľ podal okresnému súdu návrh na zabezpečenie

dôkazov.

Dňa 4. januára 2008 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 31. január 2008. Súd

zároveň zaslal na vzájomné vyjadrenie účastníkom konania ich ostatné podania.

Dňa 28. januára 2008 sťažovateľ založil do spisu podanie o spresnení „petitu

návrhu“ svojej pôvodnej žaloby, ako aj „rozšírenie žaloby na ďalších účastníkov“.

Dňa 31. januára 2008 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito na účely „rozhodnutia o pripustení zmeny petitu žaloby, ako aj rozhodnutia

o rozšírení okruhu účastníkov na strane žalovaného, resp. o zabezpečení dôkazov“.

Dňa 1. apríla 2008 okresný súd uznesením č. k. -184 pripustil do

konania Motor-Car Wiesenthal & Co spol. s r. o., Bratislava (ďalej len „žalovaný 2“),

a Motor-Car Bratislava, spol. s r. o., Bratislava (ďalej len „žalovaný 3“).

Dňa 5. mája 2008 súd vyzval žalovaného 1 a 2, ako aj Colný úrad v Bratislave (ďalej

aj „colný úrad“) „o vydanie listinného dôkazu“.

Dňa 29. mája 2008 colný úrad reagoval na výzvu súdu.

Dňa 3. februára 2010 súd vyzval sťažovateľa na doplatenie súdneho poplatku.

Dňa 2. marca 2010 sťažovateľ doplatil súdny poplatok v zmysle výzvy súdu.

Dňa 28. februára 2011 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 13. apríl 2011.

Dňa 13. apríla 2011 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

8. jún 2011.

Dňa 29. apríla 2011 bolo súdu doručené podanie sťažovateľa označené ako „Nový

návrh na doplnenie návrhu žalobcu“ a sťažovateľ v rovnaký deň vzniesol „námietku

predpojatosti konajúcej sudkyne JUDr. A. H.“.

Dňa 2. mája 2011 bolo súdu doručené podanie sťažovateľa označené ako

„Stanovisko žalobcu k záverom pojednávania“.

Dňa 12. mája 2011 bolo účastníkom konania oznámené zrušenie nariadeného

pojednávania kvôli námietkam predpojatosti sťažovateľa.

Dňa 24. mája 2011 okresný súd uznesením č. k. -327 vyzval

sťažovateľa, aby zaplatil súdny poplatok za „námietku zaujatosti“.

Dňa 23. júna 2011 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol „o námietke

zaujatosti konajúceho sudcu“.

Dňa 1. júla 2011 krajský súd vrátil spis okresnému súdu bez rozhodnutia, pretože

vyjadrenie „konajúcej sudkyne k vznesenej námietke zaujatosti je všeobecné a týka sa len

subjektívneho hľadiska sudcu“.

Dňa 15. novembra 2011 bol spis znovu predložený krajskému súdu s doplnením

vyjadrenia zákonnej sudkyne, aby rozhodol „o námietke zaujatosti konajúceho sudcu“.

Dňa 18. januára 2012 krajský súd opätovne vrátil spis okresnému súdu bez

rozhodnutia z dôvodu, že „navrhovateľ sa vo svojom podaní doručenom súdu 29. 4. 2011

domáha okrem námietky zaujatosti i opravy zápisnice z pojednávania zo dňa 13. 4. 2011“.

Dňa 20. februára 2012 bol spis opakovane predložený krajskému súdu, aby rozhodol

o námietke zaujatosti.

Dňa 6. marca 2012 krajský súd opätovne vrátil spis okresnému súdu bez rozhodnutia

z dôvodu, že okresný súd naďalej „nerozhodol o oprave zápisnice“ a „je nevyhnutné, aby

sa prejednávajúca sudkyňa k skutočnostiam uvádzaným žalobcom v námietke zaujatosti

podrobne vyjadrila“.

Dňa 2. apríla 2012 súd vyzval sťažovateľa na objasnenie jeho návrhu na opravu

zápisnice.

Dňa 17. apríla 2012 sťažovateľ reagoval na uvedenú výzvu súdu.

Dňa 23. apríla 2012 súd vyzval žalovaných na vyjadrenie k návrhu sťažovateľa na

opravu zápisnice.

Dňa 27. augusta 2012 okresný súd uznesením č. k. -352 zamietol

návrh sťažovateľa na opravu zápisnice.

Dňa 18. októbra 2012 krajský súd uznesením č. k. -354 nevylúčil

sudkyňu JUDr. A. H. z prerokúvania a rozhodovania danej veci.

Dňa 5. novembra 2012 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 22. januára 2013 sťažovateľ navrhol vykonanie dôkazu výsluchom znalca, ktorý

vyhotovil vo veci znalecký posudok.

Dňa 2. apríla 2013 súd vyzval žalovaných, ako aj Colný úrad v Bratislave, Colný

úrad, pobočka Bratislava-Žabí Majer, na predloženie písomností na účely zabezpečenia

dôkazov.

Dňa 9. mája 2013 Colný úrad v Bratislave reagoval na výzvu okresného súdu.

Dňa 21. októbra 2013 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 27. január 2014.

Dňa 9. decembra 2013 sťažovateľ opakovane navrhol vykonanie dôkazu výsluchom

znalca, ktorý vyhotovil vo veci znalecký posudok.

Dňa 10. januára 2014 navrhnutý svedok ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom

pojednávaní. V rovnaký deň aj sťažovateľ a jeho právny zástupca ospravedlnili svoju

neúčasť na nariadenom pojednávaní.

Dňa 27. januára 2014 bolo pojednávanie odročené na neurčito.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu základného

práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.

).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP

ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých

kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného konania (ako na to bude poukázané v bode III/3 tohto rozhodnutia) nebola

závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokon ústavný súd už posudzoval

zložitosť predmetnej veci, pričom vo svojom náleze č. k. -25 nekonštatoval,

že by napadnutá vec bola fakticky alebo právne zložitá.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej

veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho

ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní

k zbytočným prieťahom. Sťažovateľ využil možnosti podľa

(rozšírenie návrhu o ďalších účastníkov, námietka predpojatosti), využitie možností daných

účastníkom konania procesnými predpismi na uplatňovanie a presadzovanie ich práva

spôsobuje síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup,

ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (napr. ). Využitím práv podľa

teda sťažovateľ neprispel svojím správaním k zbytočným

prieťahom v konaní, avšak musel si byť vedomí toho, že tým prirodzene dochádza

k oddialeniu rozhodnutia v jeho veci.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a predovšetkým

poukazuje na to, že občianske súdne konanie, ktoré bez meritórneho rozhodnutia súdu

prvého stupňa trvá tak dlho, ako to je v danej veci, teda viac ako 13 rokov, možno už len na

základe posúdenia tohto neprimeraného obdobia považovať za nezlučiteľné s imperatívom

ustanoveným v a v dohovoru. Takáto zdĺhavosť konania

totiž v princípe predlžuje stav právnej neistoty dotknutej osoby do tej miery, že sa jej právo

na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (m. m.

).

Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielen

nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže

zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov (napr. , ).

Ústavný súd ďalej konštatuje, že okresný súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek

zákonných alebo iných dôvodov opakovane dlhodobo, ale aj krátkodobo nečinný

od 14. októbra 2001 do 4. decembra 2002 (štrnásť mesiacov), od 15. apríla 2003

do 21. februára 2005 (dvadsaťdva mesiacov), od 25. septembra 2006 do 4. januára 2008

(šestnásť mesiacov), od 29. mája 2008 do 3. februára 2010 (dvadsať mesiacov), od 2. marca

2010 do 28. februára 2011 (dvanásť mesiacov) a od 5. novembra 2012 do 2. apríla 2013

(päť mesiacov). Okrem uvedeného postup okresného súdu v období od 24. mája 2011 do

2. apríla 2012 (desať mesiacov) možno považovať za neefektívny, keď krajský súd

opakovane musel vrátiť spis okresnému súdu bez rozhodnutia. Okresný súd teda viac ako 8

rokov vo veci nevykonal úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa

sťažovateľ ako žalobca počas napadnutého súdneho konania nachádza, čo je základným

účelom práva zaručeného v citovaných článkoch a dohovoru (pozri napr.

). K prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania

účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu.

Na nadmernú „zaťaženosť(...) súdnych oddelení“, ktoré podľa predsedníčky súdu

„neumožnili bezprieťahový postup súdu vo veci“, nebolo možné prihliadať. Ústavný súd už

v podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr. a v ňom cit.

predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné personálne obsadenie súdu

a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len

dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali

včas adekvátne opatrenia. v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov

spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci – a teda

vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na

vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či

konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti

pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného

v oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity

príslušných súdov (pozri napr. ). Okrem uvedeného ústavný súd opakovane

zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené

činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto

pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nebolo možné prihliadnuť ani na vyjadrenie

predsedníčky okresného súdu, podľa ktorého v danom prípade nešlo o „subjektívne

zavinenie“ zákonných sudcov.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľa na

prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

a v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia označených práv tiež navrhol, aby ústavný

súd svojím rozhodnutím prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na to, že ústavný súd už vo svojom rozhodnutí č. k. -25 prikázal

okresnému súdu konať vo veci sp. zn. bez zbytočných prieťahov,

neprichádzalo už do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a)

(m. m. , ), preto

o uvedenom návrhu sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto

nálezu.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 35 000 €,

najmä s odôvodnením, že „viac než 11 rokov žijem(...) v stave právnej neistoty a pocit

márnosti mojej snahy dovolať sa spravodlivosti je už v súčasnosti nevyvrátiteľný“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného

v a práva zaručeného v dohovoru nie je dostatočným

zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať

sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom

súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného

porušenia práv sťažovateľa považuje za primerané v sume 5 000 €. Ústavný súd pritom

prihliadol najmä na neobyčajne dlhé trvanie napadnutého konania na skutočnosť, že

v konaní č. k. -25 už prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov.

Ústavnému súdu tiež neušlo pozornosti, že už vo vzťahu k inému účastníkovi napadnutého

konania bolo vyslovené porušenie označených základných práv, napriek tomu dodnes

nedošlo k právoplatnému skončeniu danej veci, ba naopak, aj po uvedenom rozhodnutí

ústavného súdu došlo v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom. Podľa názoru

ústavného súdu nemožno pripustiť, aby sa takým spôsobom, aký bol zistený v tejto veci,

nerešpektovali a porušovali základné práva účastníkov konania pred všeobecným súdom.

Takýto prístup všeobecných súdov k rozhodnutiam ústavného súdu a k odstraňovaniu príčin

vedúcich k záverom o porušovaní základných práv účastníkov je neakceptovateľný, pretože

ohrozuje dôveru občanov k princípom právneho štátu (m. m. ,

).

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2 a v bode 4.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie sťažnosti z 25. apríla 2013

a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 26. februára 2014). Za dva úkony

vykonané v roku 2013 patrí odmena v sume dvakrát po 130,16 € a režijný paušál dvakrát po

7,81 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2014 prislúcha odmena v sume 134 € spolu

s režijným paušálom 8,04 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho

zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkovú sumu 417,98 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júna 2014