Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 324/2013
PDF · 264.07 KB
No categories available
II. ÚS 324/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. februára 2014 v senáte
zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa
(sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť M. V., zastúpeného advokátkou
Mgr. Gabrielou Hlavinkovou, Advokátska kancelária, 1. mája 174/13, Trenčín, vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 18 D 6174/1993 v období po
rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 321/2010-26 z 24. novembra
2010 a takto
rozhodol:
1. Základné právo M. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 18 D 6174/1993 v období po
rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 321/2010-26 z 24. novembra
2010 p o r u š e n é b o l o .
2. M. V. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 6 500 € (slovom
šesťtisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Trenčín p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. M. V. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 413,91 € (slovom
štyristotrinásť eur a deväťdesiatjeden centov), ktorú j e Okresný súd Trenčín p o v i n n ý
zaplatiť na účet jeho advokátky Mgr. Gabriely Hlavinkovej, Advokátska kancelária,
1. mája 174/13, Trenčín, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 324/2013-9 z 5. júna 2013 prijal na ďalšie konanie sťažnosť M. V. (ďalej len
„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 D 6174/1993 v období
po rozhodnutí ústavného súdu č. k. I. ÚS 321/2010-26 z 24. novembra 2010 (ďalej aj
„napadnuté konanie“).
2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukázal predovšetkým na to, že napadnuté
dedičské konanie ani do podania predmetnej ústavnej sťažnosti nebolo právoplatne
rozhodnuté napriek tomu, že ústavný súd mu už svojím nálezom č. k. I. ÚS 321/2010-26
z 24. novembra 2010 „dal za pravdu“, teda vyslovil porušenie jeho označených základných
práv a aj prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
Z obsahu sťažnosti ďalej vyplynulo, že: „Bohužiaľ v rýchlosti a odbornosti
vybavenia dedičskej veci sa nič nezmenilo. Za roku 2011 sa jediným posunom vo veci bolo
to, že notárka začala finalizovať zoznam vecí a práv patriacich do dedičstva a za tým
účelom prikázala právnej zástupkyni sťažovateľa zabezpečenie zápisu chaty, ktorá je
predmetom dedenia, do katastra nehnuteľností, čo právna zástupkyňa sťažovateľa,
na náklady sťažovateľa bezodkladne zabezpečila(...). Medzi tým v auguste 2011 zomrela
dedička - manželka poručiteľa, pani G. V., čo sme notárke tiež bezodkladne oznámili.
Následne sme čakali do januára, kedy sme od súdneho komisára obdržali absurdnú výzvu,
na ktorú sme nepovažovali za potrebné reagovať, avšak výzva nám prišla opätovne
vo februári a odpoveď na výzvu uvádzame v prílohe(...)
Následne nám prišlo predvolanie na pojednávanie k notárke na dňa 5. 6. 2012, kedy
notárka veci prejednala a každý účastník uviedol svoj návrh. Uznesenie o dedičstve nám
bolo doručené súdom až 27. 11. 2012(...)
Sťažovateľ nebol spokojný s rozhodnutím o dedičstve a preto podal odvolanie
Rovnako jeho sestra B. V.(...)
Okrem toho sa sťažovateľovi začali sťažovať susedia okolitých nehnuteľností, ktoré
trpia tým, že predmet dedičstva nemá vlastníka, chátra a rozmnožujú sa tu aj nebezpečné
rastliny. Vzhľadom na to, že sťažovateľ nemá od nehnuteľnosti ani kľúče a nemá ani istotu
toho, že bude vlastníkom, nemôže sa o toto ani postarať(...)
Prekvapuje nás, že v iných prípadoch súdy vedia okamžite a bez závažných dôvodov
zmeniť notára, ktorý má prejednať dedičstvo, ale v tomto prípade na opakované žiadosti
sťažovateľa v minulosti toto Okresný súd v Trenčíne nespravil.
Sťažovateľ sa domáhal, aby súd rozhodol o dedičstve, ktoré nie je obsiahle ani inak
právne náročné, v ktorom je niekoľko závetov poručiteľa ale žiadny z dedičov ani jeden
závet na súde nenapadol námietkou neplatnosti. (...)“
2.1 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd
o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„1. Okresný súd v Trenčíne vo veci vedenej pod sp. zn. 18D 6174/1993 porušil právo
M. V., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2
Ústavy(...) a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
2. Okresnému súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 18D 6174/1993 sa
prikazuje konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie rozhodnutá.
3. M. V. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000 Eur(...), ktoré
je Okresný súd v Trenčíne povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
4. M. V. sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume 275,95 Eur(...), ktorú
je Okresný súd v Trenčíne povinný vyplatiť na účet jeho advokátky Mgr. Hlavinkovej
Gabriely, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr 988/2013
z 18. augusta 2013 a právna zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu
okresného súdu z 3. septembra 2013.
3.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla tieto relevantné
skutočnosti:
„(...) Okolnosti uvádzané právnou zástupkyňou sťažovateľa v sťažnosti doručenej
ústavnému súdu 19. 02. 2013(...) týkajúce sa skutkového stavu veci sú len sčasti
pravdivé(...). Súd(...) vykonával viaceré opatrenia na zabezpečenie plynulého konania
vo veci. Toho času sa vo veci riadne koná(...), dávam do pozornosti neprimeranú
požiadavku sťažovateľa na odškodnenie, a to predovšetkým preto, že súd urobil potrebné
opatrenia, aby sa vo veci konalo. Sťažovateľovi už odškodnenie priznané bolo, a preto
zadosťučinenie, ktorého sa domáha vo výške 10.000 €, je úplne neprimerané.“
3.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedníčky
okresného súdu zaujala toto stanovisko:
„Nedomnievame sa, že náš návrh je len čiastočne pravdivý ako to uvádza Okresný
súd Trenčín vo svojom vyjadrení. Všetky skutočnosti, ktoré sme v našej sťažnosti uviedli sa
zakladajú na faktoch a z pozície advokáta nie je v mojej kompetencii ani to nie je mojou
povinnosťou zisťovať, aké interné opatrenia robí súd s notárom ako súdnym komisárom(...)
Prekvapuje ma tvrdenie Okresného súdu v Trenčíne, že odškodné vo výške 10 000,00 Eur,
ktoré žiada sťažovateľ je neprimerané. Práve také odškodné totiž Okresný súd v Trenčíne už
zaplatil jeho sestre pani B. V., ktorá sa sťažovala podľa našich informácii, na prieťahy
v tomto dedičskom konaní priamo na Ústavný súd bez toho, aby sa najskôr sťažovala na
prieťahy u predsedu Okresného súdu v Trenčíne. Nemyslíme si, že súd a notár konajú
priebežne. Vykonanie jedného úkonu, či už notárom alebo súdom za šesť mesiacov, aby sa
akože zachovala lehota, ktorej prekročenie sa považuje za prieťahy v konaní je značne
alibistické. K dnešnému dňu Vám ani z hlavy nedokážem uviesť, kedy naposledy sa
v dedičskej veci niečo dialo, ale mám pocit, že tento rok určite nie.“
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania,
z oznámenia súdnej komisárky Notárskej komory Slovenskej republiky o vykonaných
úkonoch v danej veci a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil
tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde v konaní vedenom pod sp. zn.
18 D 6174/1993 v období po rozhodnutí ústavného súdu č. k. I. ÚS 321/2010-26
z 24. novembra 2010:
«03. 12. 2010 - spis z okresného súdu doručený súdnej komisárke JUDr. Zuzane
Lutášovej
07. 12. 2010 - vykonaný súpis majetku podľa aktuálnych dokladov katastra
06. 05. 2011 - spis doručený okresnému súdu na nahliadnutie(...)
13. 05. 2011 - vrátenie spisu z okresného súdu súdnej komisárke
22. 07. 2011 - odoslanie súpisu majetku účastníkom konania s výzvou, aby do
30. 09. 2011 písomne oznámili svoje námietky
22. 07. 2011 - predvolanie právnej zástupkyne sťažovateľa advokátky Mgr. Gabriely
Hlavinkovej za účelom „kontroly pripraveného súpisu majetku a zápisu neevidovanej chaty
do katastrálnej evidencie“
26. 07. 2011 - súdnou komisárkou spísaná zápisnica, právnej zástupkyni sťažovateľa
uložená povinnosť „vykonať úkony k zápisu chaty č. s. 923 k. ú. O. do katastrálnej
evidencie“
14. 10. 2011 - dožiadanie Okresného súdu Bratislava IV o oznámenie okruhu
dedičov po manželke poručiteľa G. V. zomrelej 20. 8. 2011
12. 01. 2012 - urgencia žiadosti adresovanej Okresnému súdu Bratislava IV
„o doručenie okruhu dedičov po neb. manželke poručiteľa G. V.“ súdnou komisárkou
12. 01. 2012 - žiadosť o poskytnutie informácie, v akom štádiu sa nachádza dedičské
konanie po nebohej G. V. a doručenie potvrdenia o okruhu dedičov adresovaná advokátovi
JUDr. Jurajovi Trokanovi a Mgr. Gabriele Hlavinkovej súdnou komisárkou
07. 02. 2012 - výzva na súčinnosť, doručenie potvrdenia o okruhu dedičov po
manželke poručiteľa G. V. alebo osvedčenia (uznesenia) v jej dedičskej veci do 29. februára
2012 adresovaná advokátom JUDr. Jurajovi Trokanovi a Mgr. Gabriele Hlavinkovej
súdnou komisárkou
13. 02. 2012 advokátka Mgr. Gabriela Hlavinková reagovala na uvedenú výzvu
súdnej komisárky
03. 05. 2012 - výzva okresného súdu súdnej komisárke na predloženie spisu
11. 05. 2012 - vytýčenie termínu pojednávania na 5. júna 2012 a predvolanie
účastníkov konania súdnou komisárkou
15. 05. 2012 - odoslanie spisu okresnému súdu
31. 05. 2012 - vrátenie spisu súdnej komisárke
05. 06. 2012 – sa uskutočnilo dedičské pojednávanie na ktorom k uzavretiu dedičskej
dohody medzi účastníkmi nedošlo
18. 06. 2012 opatrením (č. 8) predsedníčka krajského súdu JUDr. Aleny Radičovej
zastavila s okamžitou platnosťou nápad vecí súdnej komisárke JUDr. Zuzane Lutašovej do
30. 11. 2012
04. 07. 2012 - predloženie spisu okresnému súdu s vypracovaným návrhom uznesenia
č. k. 18D 6174/1993-703
10. 07. 2012 - záväzný pokyn sudcu okresného súdu adresovaný súdnej komisárke
vzhľadom na ďalší postup vo veci
26. 07. 2012 okresný súd vrátil spis súdnej komisárke na doplnenie návrhu uznesenia
16. 08. 2012 – predsedníčka okresného súdu žiada notársku komisárku o oznámenie
stavu konania
06. 09. 2012 notárska komisárka reagovala na uvedenú žiadosť predsedníčky
okresného súdu
24. 10. 2012 - upozornenie súdnej komisárky predsedníčkou okresného súdu č. k.
Spr 954/2012-726 na nečinnosť a možnosť iniciácie disciplinárneho stíhania v prípade
ďalších prieťahov
02. 11. 2012 - predloženie spisu okresnému súdu s prepracovaným návrhom
uznesenia
20. 11. 2012 – okresný súd schválil dedičské uznesenie č. k. 18D 6174/1993-737
o určení všeobecnej hodnoty dedičstva a potvrdení nadobudnutia dedičstva(...)
10. 12. 2012 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľa proti dedičskému
uzneseniu č. k. 18D 6174/1993-737
12. 12. 2012 - uznesenie č. k. 18D 6174/1993-747, ktorým okresný súd ukladá M. V.
zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti uzneseniu č. k. 18D 6174/1993-737
18. 12. 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie dedičky Mgr. B. V.
k odvolaniu sťažovateľa
27. 12. 2012 podala odvolanie proti uzneseniu č. k. 18D 6174/1993-737 aj dedička
Mgr. B. V.
07. 01. 2013 - uznesenie č. k. 18D 6174/1993-756, ktorým okresný súd ukladá Mgr.
B. V. zaplatiť súdny poplatok za odvolanie
23. 01. 2013 - úradný záznam č. k. 18D 6174/1993-760, sudkyňa odvolaniu proti
uzneseniu č. k. 18D 6174/1993-737 vydaného vyšším súdnym úradníkom nemieni vyhovieť
v plnom rozsahu a spis predkladá Krajskému súdu v Trenčíne
29. 01. 2013 - uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6 CoD/1/2013-763, ktorým
sa zrušuje napadnuté rozhodnutie okresného súdu a vec sa mu vracia na ďalšie konanie,
(právoplatnosť 4. marca 2013)
14. 03. 2013 - spis predložený súdnej komisárke na ďalšie konanie s pokynmi ako
postupovať vo veci
15. 04. 2013 - žiadosť „vyjadrenie o cene huslí“ súdnej komisárky adresovaná
právnym zástupcom účastníkov konania
06. 05. 2013 sťažovateľ reagoval na dotaz súdnej komisárky
13. 05. 2013 dedička Mgr. B. V. reagovala na dotaz súdnej komisárky
13. 08. 2013 - v úradnom zázname sudkyňa konštatuje, že podanie Mgr. B. V.,
v ktorom konštatuje, že súdna komisárka „koná výlučne v prospech druhého dediča M. V.“
nemá náležitosti námietky zaujatosti a nebude sa naň prihliadať
13. 08. 2013 - oznámenie adresované právnym zástupcom Mg. B. V., v ktorom sa
konštatuje, že na jej námietku sa nebude prihliadať a nebude sa o nej rozhodovať.»
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. 18 D 6174/1993 v období po rozhodnutí
ústavného súdu č. k. I. ÚS 321/2010-26 z 24. novembra 2010 dochádza opätovne
k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov(...)
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci
v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.
Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a rovnako aj práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,
v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným
prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni.
K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným
zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako
právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. I. ÚS 41/02).
Ústavný súd už v rámci svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti judikoval,
že úkony notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve sú úkonmi súdu, a preto aj nimi
možno spôsobiť zbytočné prieťahy, za ktoré nesie zodpovednosť všeobecný súd
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný
súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre
sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný
súd postupoval aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd – rovnako ako v náleze č. k.
I. ÚS 321/2010-26 – konštatuje, že dĺžka posudzovaného konania ani v napadnutom období
nebola závislá od zložitosti veci. Napokon ani predsedníčka okresného súdu vo svojom
vyjadrení vo vzťahu k napadnutému obdobiu nepoukázala na skutkovú alebo právnu
zložitosť predmetnej veci.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej
veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená
na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom období
k zbytočným prieťahom v konaní. Sťažovateľ síce v posudzovanom štádiu konania využil
možnosti podľa Občianskeho súdneho poriadku (odvolanie proti uzneseniu č. k.
18 D 6174/1993-737 z 20. novembra 2012), avšak využitie možností daných účastníkom
konania procesnými predpismi na uplatňovanie a presadzovanie ich práva v občianskom
súdnom konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať
ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01).
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v období po
rozhodnutí ústavného súdu č. k. I. ÚS 321/2010-26 z 24. novembra 2010, avšak nemohol
neprihliadnuť na skutočnosť, že posudzované konanie začalo 26. júla 1993, teda trvá už viac
ako 20 rokov, pričom takáto dĺžka dedičského konania je už sama osebe celkom
jednoznačne neprimeraná, keďže nesporne hraničí s denegatio iustitie. Konanie notárskej
komisárky v posudzovanom období bolo značne neefektívne (napr. došlo k zrušeniu
uznesenia č. k. 18 D 6174/1993-737 z 20. novembra 2012). Okrem uvedeného aj
z chronológie úkonov (bod II tohto nálezu) vyplýva, že notárska komisárka bola
v posudzovanom období opakovane bez akýchkoľvek zákonných alebo iných dôvodov
nečinná, konkrétne napr. od 7. decembra 2010 do 22. júla 2011 (sedem mesiacov),
od 13. februára 2012 do 11. mája 2012 (tri mesiace), od 26. júla 2012 do 2. novembra 2012
(tri mesiace). Uvedená nečinnosť notárskej komisárky nie je ničím ospravedlniteľná,
pretože minimálne jeden rok nevykonávala vo veci úkony, ktoré mali smerovať
k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ počas dedičského konania nachádzal,
čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy a dohovoru
(I. ÚS 41/02). Uvedené obdobie nečinnosti okresného súdu z hľadiska čl. 48 ods. 2 ústavy
a čl. 6 ods. 1 dohovoru je netolerovateľné, keďže ústavný súd v danej veci už vyslovil
porušenie základného práva sťažovateľa na bezprieťahové konanie a prikázal vo veci konať
bez prieťahov, napriek tomu sa napadnutému konaniu nevenovala osobitná pozornosť
a neprijali sa účinné opatrenia. Ústava pritom v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy
ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov.
Vzhľadom na uvedené dôvody a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou
činnosťou ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie
posudzovanej dedičskej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 1.
4. Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia označených základných práv tiež navrhol,
aby ústavný súd svojím rozhodnutím prikázal okresnému súdu konať vo veci bez
zbytočných prieťahov. Vzhľadom na to, že ústavný súd už vo svojom rozhodnutí č. k.
I. ÚS 321/2010-26 prikázal okresnému súdu konať v dedičskej veci sp. zn. 18 D 6174/1993
bez zbytočných prieťahov, neprichádzalo už do úvahy v okolnostiach danej veci
rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde (m. m. II. ÚS 96/06,
IV. ÚS 45/07, IV. ÚS 99/07), preto o uvedenom návrhu sťažovateľa rozhodol tak, ako to je
uvedené v bode 4 výroku tohto nálezu.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ požadoval priznať finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € najmä preto,
že jeho právna neistota naďalej trvá a „v rýchlosti a odbornosti vybavenia dedičskej veci sa
nič nezmenilo“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného
v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre
sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné
zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad
spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa
považuje za primerané priznať mu v sume 6 500 €. Ústavný súd pritom prihliadol najmä na
neobyčajne dlhé (viac ako 20 rokov) trvanie napadnutého konania, na skutočnosť, že
v konaní č. k. I. ÚS 321/2010-26 už vyslovil porušenie označených práv sťažovateľa,
prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov a už priznal sťažovateľovi zadosťučinenie
v sume 3 500 €. Ústavnému súdu tiež neušlo pozornosti, že aj vo vzťahu k inému
účastníkovi napadnutého konania bolo vyslovené porušenie označených základných práv
(pozri I. ÚS 403/2011), bolo priznané zadosťučinenie v značnej sume (10 000 €), napriek
tomu dodnes nedošlo k právoplatnému skončeniu danej dedičskej veci. Podľa názoru
ústavného súdu nemožno pripustiť, aby sa takým spôsobom, aký bol zistený v tejto veci,
nerešpektovali a porušovali základné práva účastníkov konania pred všeobecným súdom
(súdnym komisárom). Takýto prístup všeobecných súdov k rozhodnutiam ústavného súdu
a k odstraňovaniu príčin vedúcich k záverom o porušovaní základných práv účastníkov je
neakceptovateľný, pretože ohrozuje dôveru občanov k princípom právneho štátu (m. m.
III. ÚS 158/07, III. ÚS 55/2013).
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 2.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za tri
úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie ústavnej sťažnosti
z 3. februára 2013 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 3. septembra 2013).
Za tri úkony vykonané v roku 2013 patrí odmena v sume trikrát po 130,16 € a režijný paušál
trikrát po 7,81 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia
sťažovateľa predstavujú celkove 413,91 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o trovách právneho zastúpenia sťažovateľa
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. februára 2014