Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 324/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. februára 2014 v senáte

zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa

(sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť M. V., zastúpeného advokátkou

Mgr. Gabrielou Hlavinkovou, Advokátska kancelária, 1. mája 174/13, Trenčín, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 18 D 6174/1993 v období po

rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -26 z 24. novembra

2010 a takto

rozhodol:

1. Základné právo M. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v a právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 18 D 6174/1993 v období po

rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -26 z 24. novembra

2010 p o r u š e n é b o l o .

2. M. V. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 6 500 € (slovom

šesťtisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Trenčín p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. M. V. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 413,91 € (slovom

štyristotrinásť eur a deväťdesiatjeden centov), ktorú j e Okresný súd Trenčín p o v i n n ý

zaplatiť na účet jeho advokátky Mgr. Gabriely Hlavinkovej, Advokátska kancelária,

1. mája 174/13, Trenčín, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-9 z 5. júna 2013 prijal na ďalšie konanie sťažnosť M. V. (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 D 6174/1993 v období

po rozhodnutí ústavného súdu č. k. -26 z 24. novembra 2010 (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukázal predovšetkým na to, že napadnuté

dedičské konanie ani do podania predmetnej ústavnej sťažnosti nebolo právoplatne

rozhodnuté napriek tomu, že ústavný súd mu už svojím nálezom č. k. -26

z 24. novembra 2010 „dal za pravdu“, teda vyslovil porušenie jeho označených základných

práv a aj prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Z obsahu sťažnosti ďalej vyplynulo, že: „Bohužiaľ v rýchlosti a odbornosti

vybavenia dedičskej veci sa nič nezmenilo. Za roku 2011 sa jediným posunom vo veci bolo

to, že notárka začala finalizovať zoznam vecí a práv patriacich do dedičstva a za tým

účelom prikázala právnej zástupkyni sťažovateľa zabezpečenie zápisu chaty, ktorá je

predmetom dedenia, do katastra nehnuteľností, čo právna zástupkyňa sťažovateľa,

na náklady sťažovateľa bezodkladne zabezpečila(...). Medzi tým v auguste 2011 zomrela

dedička - manželka poručiteľa, pani G. V., čo sme notárke tiež bezodkladne oznámili.

Následne sme čakali do januára, kedy sme od súdneho komisára obdržali absurdnú výzvu,

na ktorú sme nepovažovali za potrebné reagovať, avšak výzva nám prišla opätovne

vo februári a odpoveď na výzvu uvádzame v prílohe(...)

Následne nám prišlo predvolanie na pojednávanie k notárke na dňa 5. 6. 2012, kedy

notárka veci prejednala a každý účastník uviedol svoj návrh. Uznesenie o dedičstve nám

bolo doručené súdom až 27. 11. 2012(...)

Sťažovateľ nebol spokojný s rozhodnutím o dedičstve a preto podal odvolanie

Rovnako jeho sestra B. V.(...)

Okrem toho sa sťažovateľovi začali sťažovať susedia okolitých nehnuteľností, ktoré

trpia tým, že predmet dedičstva nemá vlastníka, chátra a rozmnožujú sa tu aj nebezpečné

rastliny. Vzhľadom na to, že sťažovateľ nemá od nehnuteľnosti ani kľúče a nemá ani istotu

toho, že bude vlastníkom, nemôže sa o toto ani postarať(...)

Prekvapuje nás, že v iných prípadoch súdy vedia okamžite a bez závažných dôvodov

zmeniť notára, ktorý má prejednať dedičstvo, ale v tomto prípade na opakované žiadosti

sťažovateľa v minulosti toto Okresný súd v Trenčíne nespravil.

Sťažovateľ sa domáhal, aby súd rozhodol o dedičstve, ktoré nie je obsiahle ani inak

právne náročné, v ktorom je niekoľko závetov poručiteľa ale žiadny z dedičov ani jeden

závet na súde nenapadol námietkou neplatnosti. (...)“

2.1 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd

o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd v Trenčíne vo veci vedenej pod sp. zn. porušil právo

M. V., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2

(...) a dohovoru.

2. Okresnému súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. sa

prikazuje konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie rozhodnutá.

3. M. V. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000 Eur(...), ktoré

je Okresný súd v Trenčíne povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

4. M. V. sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume 275,95 Eur(...), ktorú

je Okresný súd v Trenčíne povinný vyplatiť na účet jeho advokátky Mgr. Hlavinkovej

Gabriely, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr 988/2013

z 18. augusta 2013 a právna zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu z 3. septembra 2013.

3.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla tieto relevantné

skutočnosti:

„(...) Okolnosti uvádzané právnou zástupkyňou sťažovateľa v sťažnosti doručenej

ústavnému súdu 19. 02. 2013(...) týkajúce sa skutkového stavu veci sú len sčasti

pravdivé(...). Súd(...) vykonával viaceré opatrenia na zabezpečenie plynulého konania

vo veci. Toho času sa vo veci riadne koná(...), dávam do pozornosti neprimeranú

požiadavku sťažovateľa na odškodnenie, a to predovšetkým preto, že súd urobil potrebné

opatrenia, aby sa vo veci konalo. Sťažovateľovi už odškodnenie priznané bolo, a preto

zadosťučinenie, ktorého sa domáha vo výške 10.000 €, je úplne neprimerané.“

3.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedníčky

okresného súdu zaujala toto stanovisko:

„Nedomnievame sa, že náš návrh je len čiastočne pravdivý ako to uvádza Okresný

súd Trenčín vo svojom vyjadrení. Všetky skutočnosti, ktoré sme v našej sťažnosti uviedli sa

zakladajú na faktoch a z pozície advokáta nie je v mojej kompetencii ani to nie je mojou

povinnosťou zisťovať, aké interné opatrenia robí súd s notárom ako súdnym komisárom(...)

Prekvapuje ma tvrdenie Okresného súdu v Trenčíne, že odškodné vo výške 10 000,00 Eur,

ktoré žiada sťažovateľ je neprimerané. Práve také odškodné totiž Okresný súd v Trenčíne už

zaplatil jeho sestre pani B. V., ktorá sa sťažovala podľa našich informácii, na prieťahy

v tomto dedičskom konaní priamo na Ústavný súd bez toho, aby sa najskôr sťažovala na

prieťahy u predsedu Okresného súdu v Trenčíne. Nemyslíme si, že súd a notár konajú

priebežne. Vykonanie jedného úkonu, či už notárom alebo súdom za šesť mesiacov, aby sa

akože zachovala lehota, ktorej prekročenie sa považuje za prieťahy v konaní je značne

alibistické. K dnešnému dňu Vám ani z hlavy nedokážem uviesť, kedy naposledy sa

v dedičskej veci niečo dialo, ale mám pocit, že tento rok určite nie.“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania,

z oznámenia súdnej komisárky Notárskej komory Slovenskej republiky o vykonaných

úkonoch v danej veci a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil

tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde v konaní vedenom pod sp. zn.

18 D 6174/1993 v období po rozhodnutí ústavného súdu č. k. -26

z 24. novembra 2010:

«03. 12. 2010 - spis z okresného súdu doručený súdnej komisárke JUDr. Zuzane

Lutášovej

07. 12. 2010 - vykonaný súpis majetku podľa aktuálnych dokladov katastra

06. 05. 2011 - spis doručený okresnému súdu na nahliadnutie(...)

13. 05. 2011 - vrátenie spisu z okresného súdu súdnej komisárke

22. 07. 2011 - odoslanie súpisu majetku účastníkom konania s výzvou, aby do

30. 09. 2011 písomne oznámili svoje námietky

22. 07. 2011 - predvolanie právnej zástupkyne sťažovateľa advokátky Mgr. Gabriely

Hlavinkovej za účelom „kontroly pripraveného súpisu majetku a zápisu neevidovanej chaty

do katastrálnej evidencie“

26. 07. 2011 - súdnou komisárkou spísaná zápisnica, právnej zástupkyni sťažovateľa

uložená povinnosť „vykonať úkony k zápisu chaty č. s. 923 k. ú. O. do katastrálnej

evidencie“

14. 10. 2011 - dožiadanie Okresného súdu Bratislava IV o oznámenie okruhu

dedičov po manželke poručiteľa G. V. zomrelej 20. 8. 2011

12. 01. 2012 - urgencia žiadosti adresovanej Okresnému súdu Bratislava IV

„o doručenie okruhu dedičov po neb. manželke poručiteľa G. V.“ súdnou komisárkou

12. 01. 2012 - žiadosť o poskytnutie informácie, v akom štádiu sa nachádza dedičské

konanie po nebohej G. V. a doručenie potvrdenia o okruhu dedičov adresovaná advokátovi

JUDr. Jurajovi Trokanovi a Mgr. Gabriele Hlavinkovej súdnou komisárkou

07. 02. 2012 - výzva na súčinnosť, doručenie potvrdenia o okruhu dedičov po

manželke poručiteľa G. V. alebo osvedčenia (uznesenia) v jej dedičskej veci do 29. februára

2012 adresovaná advokátom JUDr. Jurajovi Trokanovi a Mgr. Gabriele Hlavinkovej

súdnou komisárkou

13. 02. 2012 advokátka Mgr. Gabriela Hlavinková reagovala na uvedenú výzvu

súdnej komisárky

03. 05. 2012 - výzva okresného súdu súdnej komisárke na predloženie spisu

11. 05. 2012 - vytýčenie termínu pojednávania na 5. júna 2012 a predvolanie

účastníkov konania súdnou komisárkou

15. 05. 2012 - odoslanie spisu okresnému súdu

31. 05. 2012 - vrátenie spisu súdnej komisárke

05. 06. 2012 – sa uskutočnilo dedičské pojednávanie na ktorom k uzavretiu dedičskej

dohody medzi účastníkmi nedošlo

18. 06. 2012 opatrením (č. 8) predsedníčka krajského súdu JUDr. Aleny Radičovej

zastavila s okamžitou platnosťou nápad vecí súdnej komisárke JUDr. Zuzane Lutašovej do

30. 11. 2012

04. 07. 2012 - predloženie spisu okresnému súdu s vypracovaným návrhom uznesenia

č. k. -703

10. 07. 2012 - záväzný pokyn sudcu okresného súdu adresovaný súdnej komisárke

vzhľadom na ďalší postup vo veci

26. 07. 2012 okresný súd vrátil spis súdnej komisárke na doplnenie návrhu uznesenia

16. 08. 2012 – predsedníčka okresného súdu žiada notársku komisárku o oznámenie

stavu konania

06. 09. 2012 notárska komisárka reagovala na uvedenú žiadosť predsedníčky

okresného súdu

24. 10. 2012 - upozornenie súdnej komisárky predsedníčkou okresného súdu č. k.

Spr 954/2012-726 na nečinnosť a možnosť iniciácie disciplinárneho stíhania v prípade

ďalších prieťahov

02. 11. 2012 - predloženie spisu okresnému súdu s prepracovaným návrhom

uznesenia

20. 11. 2012 – okresný súd schválil dedičské uznesenie č. k. -737

o určení všeobecnej hodnoty dedičstva a potvrdení nadobudnutia dedičstva(...)

10. 12. 2012 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľa proti dedičskému

uzneseniu č. k. -737

12. 12. 2012 - uznesenie č. k. -747, ktorým okresný súd ukladá M. V.

zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti uzneseniu č. k. -737

18. 12. 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie dedičky Mgr. B. V.

k odvolaniu sťažovateľa

27. 12. 2012 podala odvolanie proti uzneseniu č. k. -737 aj dedička

Mgr. B. V.

07. 01. 2013 - uznesenie č. k. -756, ktorým okresný súd ukladá Mgr.

B. V. zaplatiť súdny poplatok za odvolanie

23. 01. 2013 - úradný záznam č. k. -760, sudkyňa odvolaniu proti

uzneseniu č. k. -737 vydaného vyšším súdnym úradníkom nemieni vyhovieť

v plnom rozsahu a spis predkladá Krajskému súdu v Trenčíne

29. 01. 2013 - uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. -763, ktorým

sa zrušuje napadnuté rozhodnutie okresného súdu a vec sa mu vracia na ďalšie konanie,

(právoplatnosť 4. marca 2013)

14. 03. 2013 - spis predložený súdnej komisárke na ďalšie konanie s pokynmi ako

postupovať vo veci

15. 04. 2013 - žiadosť „vyjadrenie o cene huslí“ súdnej komisárky adresovaná

právnym zástupcom účastníkov konania

06. 05. 2013 sťažovateľ reagoval na dotaz súdnej komisárky

13. 05. 2013 dedička Mgr. B. V. reagovala na dotaz súdnej komisárky

13. 08. 2013 - v úradnom zázname sudkyňa konštatuje, že podanie Mgr. B. V.,

v ktorom konštatuje, že súdna komisárka „koná výlučne v prospech druhého dediča M. V.“

nemá náležitosti námietky zaujatosti a nebude sa naň prihliadať

13. 08. 2013 - oznámenie adresované právnym zástupcom Mg. B. V., v ktorom sa

konštatuje, že na jej námietku sa nebude prihliadať a nebude sa o nej rozhodovať.»

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. 18 D 6174/1993 v období po rozhodnutí

ústavného súdu č. k. -26 z 24. novembra 2010 dochádza opätovne

k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v a jeho práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie

základného práva podľa (a rovnako aj práva podľa

dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni.

K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným

zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako

právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Ústavný súd už v rámci svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti judikoval,

že úkony notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve sú úkonmi súdu, a preto aj nimi

možno spôsobiť zbytočné prieťahy, za ktoré nesie zodpovednosť všeobecný súd

().

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný

súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií ústavný

súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd – rovnako ako v náleze č. k.

-26 – konštatuje, že dĺžka posudzovaného konania ani v napadnutom období

nebola závislá od zložitosti veci. Napokon ani predsedníčka okresného súdu vo svojom

vyjadrení vo vzťahu k napadnutému obdobiu nepoukázala na skutkovú alebo právnu

zložitosť predmetnej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej

veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená

na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom období

k zbytočným prieťahom v konaní. Sťažovateľ síce v posudzovanom štádiu konania využil

možnosti podľa (odvolanie proti uzneseniu č. k.

18 D -737 z 20. novembra 2012), avšak využitie možností daných účastníkom

konania procesnými predpismi na uplatňovanie a presadzovanie ich práva v občianskom

súdnom konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať

ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (napr. ).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v období po

rozhodnutí ústavného súdu č. k. -26 z 24. novembra 2010, avšak nemohol

neprihliadnuť na skutočnosť, že posudzované konanie začalo 26. júla 1993, teda trvá už viac

ako 20 rokov, pričom takáto dĺžka dedičského konania je už sama osebe celkom

jednoznačne neprimeraná, keďže nesporne hraničí s denegatio iustitie. Konanie notárskej

komisárky v posudzovanom období bolo značne neefektívne (napr. došlo k zrušeniu

uznesenia č. k. 18 D 6174/1993-737 z 20. novembra 2012). Okrem uvedeného aj

z chronológie úkonov (bod II tohto nálezu) vyplýva, že notárska komisárka bola

v posudzovanom období opakovane bez akýchkoľvek zákonných alebo iných dôvodov

nečinná, konkrétne napr. od 7. decembra 2010 do 22. júla 2011 (sedem mesiacov),

od 13. februára 2012 do 11. mája 2012 (tri mesiace), od 26. júla 2012 do 2. novembra 2012

(tri mesiace). Uvedená nečinnosť notárskej komisárky nie je ničím ospravedlniteľná,

pretože minimálne jeden rok nevykonávala vo veci úkony, ktoré mali smerovať

k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ počas dedičského konania nachádzal,

čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku a dohovoru

(). Uvedené obdobie nečinnosti okresného súdu z hľadiska

a čl. 6 ods. 1 dohovoru je netolerovateľné, keďže ústavný súd v danej veci už vyslovil

porušenie základného práva sťažovateľa na bezprieťahové konanie a prikázal vo veci konať

bez prieťahov, napriek tomu sa napadnutému konaniu nevenovala osobitná pozornosť

a neprijali sa účinné opatrenia. pritom v zaväzuje predovšetkým súdy

ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na uvedené dôvody a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie

posudzovanej dedičskej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 1.

4. Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia označených základných práv tiež navrhol,

aby ústavný súd svojím rozhodnutím prikázal okresnému súdu konať vo veci bez

zbytočných prieťahov. Vzhľadom na to, že ústavný súd už vo svojom rozhodnutí č. k.

-26 prikázal okresnému súdu konať v dedičskej veci sp. zn. 18 D 6174/1993

bez zbytočných prieťahov, neprichádzalo už do úvahy v okolnostiach danej veci

rozhodnutie podľa (m. m. ,

, ), preto o uvedenom návrhu sťažovateľa rozhodol tak, ako to je

uvedené v bode 4 výroku tohto nálezu.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € najmä preto,

že jeho právna neistota naďalej trvá a „v rýchlosti a odbornosti vybavenia dedičskej veci sa

nič nezmenilo“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného

v a v dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre

sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné

zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad

spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa

považuje za primerané priznať mu v sume 6 500 €. Ústavný súd pritom prihliadol najmä na

neobyčajne dlhé (viac ako 20 rokov) trvanie napadnutého konania, na skutočnosť, že

v konaní č. k. -26 už vyslovil porušenie označených práv sťažovateľa,

prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov a už priznal sťažovateľovi zadosťučinenie

v sume 3 500 €. Ústavnému súdu tiež neušlo pozornosti, že aj vo vzťahu k inému

účastníkovi napadnutého konania bolo vyslovené porušenie označených základných práv

(pozri ), bolo priznané zadosťučinenie v značnej sume (10 000 €), napriek

tomu dodnes nedošlo k právoplatnému skončeniu danej dedičskej veci. Podľa názoru

ústavného súdu nemožno pripustiť, aby sa takým spôsobom, aký bol zistený v tejto veci,

nerešpektovali a porušovali základné práva účastníkov konania pred všeobecným súdom

(súdnym komisárom). Takýto prístup všeobecných súdov k rozhodnutiam ústavného súdu

a k odstraňovaniu príčin vedúcich k záverom o porušovaní základných práv účastníkov je

neakceptovateľný, pretože ohrozuje dôveru občanov k princípom právneho štátu (m. m.

, ).

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie ústavnej sťažnosti

z 3. februára 2013 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 3. septembra 2013).

Za tri úkony vykonané v roku 2013 patrí odmena v sume trikrát po 130,16 € a režijný paušál

trikrát po 7,81 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia

sťažovateľa predstavujú celkove 413,91 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o trovách právneho zastúpenia sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. februára 2014