Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 321/2010

Legal thesis Official

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. novembra 2010

v zložení z predsedu senátu Milana Ľalíka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu

Petra Brňáka prerokoval sťažnosť M. V., T., zastúpeného advokátkou Mgr. G. H., T., vo

veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd nečinnosťou Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 18 D 6174/1993

a takto

rozhodol:

1. Základné právo M. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd nečinnosťou Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 18 D 6174/1993

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Trenčín p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

18 D 6174/1993 konať bez zbytočných prieťahov.

3. M. V. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 500 € (slovom

tritisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Trenčín p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. M. V. p r i z n á v a náhradu trov konania v sume 254,88 € (slovom

dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov), ktoré j e Okresný súd Trenčín

povinný zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne advokátky Mgr. G. H., T., do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. marca

2010 doručená sťažnosť M. V. (ďalej len „sťažovateľ“) na nečinnosť Okresného súdu

Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 D 6174/1993

s odôvodnením, že od 1993 nie je príslušnou notárkou ako súdnou komisárkou skončená

dedičská vec po nebohom P. V., otcovi sťažovateľa, ktorý zomrel ... Napriek tomu, že

sťažovateľ podal v priebehu konania dve sťažnosti predsedovi okresného súdu a notárka

bola upozornená na povinnosť konať vo veci plynule a bez zbytočných prieťahov, dedičská

vec nie je ani po sedemnástich rokoch právoplatne ukončená.

2. Sťažovateľ porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) vidí v celkovej dĺžke

neskončeného konania, ktoré trvá už sedemnásť rokov ako aj v postupe poverenej notárky

ako súdnej komisárky, ktorá buď v istom časovom úseku vôbec nekonala, alebo konala

neefektívne. V dôsledku neprimeranej dĺžky trvania dedičského konania sa majetok patriaci

do dedičstva zmenšil o niekoľko hnuteľných vecí a tiež došlo k znehodnoteniu

nehnuteľnosti patriacej do dedičstva. Takýto stav pôsobí na sťažovateľa a jeho rodinu

frustrujúco. Sťažovateľ preto navrhol vydať nález, ktorým ústavný súd vysloví porušenie

označených práv, prikáže okresnému súdu konať bez prieťahov, zaviaže okresný súd

zaplatiť mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 500 €, ako aj náhradu trov konania

v sume 254,88 € za právne zastúpenie.

3. Predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení z 13. októbra 2010 uviedla, že notárka

bola poverená konaním o dedičstve 26. júla 1993 a dedičstvo predbežne prerokovala

24. septembra 1993. Notárka vrátila spis okresnému súdu s vypracovaným návrhom

uznesenia o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“)

poručiteľa a jeho manželky 10. decembra 1997. Uznesenie o vyporiadaní BSM nadobudlo

právoplatnosť 11. februára 1998 a spis bol následne vrátený notárke na ďalšie konanie.

Notárka bola 27. mája 2004 upozornená na nutnosť plynulého konania podpredsedníčkou

okresného súdu. Dňa 3. marca 2008 bolo notárkou zistené, že manželka poručiteľa bola

zbavená spôsobilosti na právne úkony, a preto jej bolo potrebné ustanoviť opatrovníka.

Okresný súd ustanovil manželke poručiteľa opatrovníka uznesením z 25. apríla 2008.

Sťažovateľ podal proti uzneseniu o ustanovení opatrovníka odvolanie. Krajský súd

v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) 15. júna 2010 zrušil uznesenie o ustanovení

opatrovníka z 25. apríla 2008 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Po

vykonanom šetrení okresný súd ustanovil za opatrovníka pre nesvojprávnu manželku

poručiteľa justičnú čakateľku, zamestnankyňu krajského súdu, uznesením z 24. septembra

2010. Predsedníčka okresného súdu uznala, že dedičské konanie trvá neprimerane dlho,

avšak podľa jej názoru k dĺžke samotného konania prispeli i účastníci konania, pretože

sťažovateľ, ako aj manželka poručiteľa sa dlhodobo nachádzali v U.

4. Ústavný súd po prijatí veci na ďalšie konanie uznesením zo 7. septembra 2010

a po súhlase účastníkov s upustením od ústneho pojednávania posúdil doterajšiu dĺžku

konania a jej (ne)primeranosť z ústavnoprávnych hľadísk práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov a v primeranej lehote a zistil, že sťažnosť sťažovateľa je dôvodná.

5. Ústavný súd zo spisu okresného súdu sp. zn. 18 D 6174/1993 zistil, že dedičské

konanie po nebohom P. V. začalo 26. júla 1993 a do dnešného dňa nebolo skončené.

Doterajšia dĺžka konania v nerozhodnutom stave nutne nastoľuje otázku, či toto konanie je

vedené bez zbytočných prieťahov v zmysle a v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ako vyplýva z judikatúry ústavného súdu (),

primeranosť dĺžky civilného či iného konania nemožno vyjadriť numericky v zmysle

určenia lehoty jej trvania, ktorú je vždy potrebné považovať za primeranú a ktorej

prekročenie by bez ďalšieho značilo neprimeranosť doby občianskeho konania s následkami

v podobe porušenia , resp. dohovoru.

6. Primeranosť dĺžky civilného konania, a teda aj konania je potrebné skúmať

a preverovať v každom prípade osobitne a vo svetle konkrétnych okolností prerokovávanej

veci. V tejto súvislosti už bol v judikatúre ústavného súdu i v judikatúre Európskeho súdu

pre ľudské práva pomenovaný celý rad kritérií, podľa ktorých možno posudzovať

primeranosť dĺžky toho-ktorého konania. Ide o charakter prerokovávanej veci, teda hlavne

o jej skutkovú a právnu zložitosť, závažnosť, rozsiahlosť či obťažnosť dokazovania, ďalej

o spôsob správania účastníkov a samotného sudcu (súdneho komisára) v priebehu konania,

o posúdenie prípadných osobitných okolností, ktoré môžu spôsobiť prieťahy v konaní, a tiež

o to, čo bolo pri prerokovávaní veci pre sťažovateľa v hre (porov. Philis v. Grécko, 1997,

Pélissier a Sassi v. Francúzsko, 1999, či a p.).

7. Pri zvážení už uvedených kritérií je ústavný súd toho názoru, že dedičská vec po

nebohom poručiteľovi zjavne prekračuje ústavné medze primeranosti tohto konania.

K zbytočným prieťahom v dedičskom konaní došlo predovšetkým nekonaním notárky ako

súdnej komisárky v období od roku 1998, keď po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia

o vyporiadaní BSM poručiteľa (11. februára 1998) a jeho manželky z 18. decembra 1997

bol spis vrátený notárke na ďalšie konanie, až do roku 2003, keď notárka až 9. júla 2003

vyzvala sestru sťažovateľa, aby sa dostavila na notársky úrad. Z uvedeného je zrejmé, že

notárka v dedičskej veci päť rokov nevykonala žiaden úkon. Činnosť notárky v období, keď

síce vykonávala procesné úkony a nariadila pojednávania, nemožno hodnotiť ako efektívnu,

pretože zatiaľ bola bez podstatného vplyvu na meritórne a hlavne právoplatné skončenie

danej dedičskej veci. Konanie o dedičstve pritom patrí k štandardnej agende súdov a ani

skutočnosť, že medzi účastníkmi dedičského konania nemožno uzavrieť dohodu

o vyporiadaní dedičstva, neodôvodňuje neprimeranú dĺžku napadnutého konania.

8. Ústavný súd posudzoval tiež správanie sťažovateľa v priebehu konania. Ako

vyplýva aj z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu z 13. októbra 2010, k dĺžke konania

mal prispieť aj sám sťažovateľ, pretože sa dlhodobo nachádzal v U., rovnako ako jeho

matka ako ďalšia účastníčka dedičského konania. Z obsahu spisu je možné zistiť, že notárka

v období, keď bola nečinná, teda od roku 1998 až do roku 2003, nevykonala žiaden

procesný úkon, neadresovala účastníkom konania či iným subjektom a orgánom žiadnu

výzvu ani neurčila žiadny termín pojednávania. Jediný úkon, ktorý v uvedenom období

notárka urobila, bolo vydanie potvrdenia pre okresný súd v inej prerokúvanej veci o okruhu

dedičov. Tento úkon sa však netýkal prerokúvanej dedičskej veci, ale inej veci, ktorá bola

na okresnom súde prerokúvaná. Navyše notárka požadované potvrdenie vydala až po dvoch

urgenciách zo strany okresného súdu – 9. júla 2003. Na základe vyžiadaného spisu dospel

ústavný súd k záveru, že sťažovateľ neprispel k neprimeranému predĺženiu konania. Je

pravda, že od roku 2008 je konanie poznačené skutočnosťou, že manželka poručiteľa bola

pozbavená spôsobilosti na právne úkony, s čím bola spojená nutnosť ustanoviť jej

osobitného opatrovníka pre dedičské konanie, kde sťažovateľ podal odvolanie, v dôsledku

ktorého bolo uznesenie o ustanovení tohto opatrovníka zrušené. Preto došlo k opätovnému

oddialeniu konečného rozhodnutia vo veci. Ústavný súd však považuje tieto skutočnosti za

ďalší dôsledok neúmerne dlho trvajúceho dedičského konania, ktorý však nemožno pričítať

na ťarchu sťažovateľa a ani ostatných účastníkov konania.

9. Napokon vzal ústavný súd do úvahy potrebu zistenia toho, čo je pre sťažovateľa

v hre. V jeho prípade ide o prerokovanie a rozhodnutie o dedičstve po poručiteľovi, ktorý

bol otcom sťažovateľa. Sťažovateľ preto právom žiadal o urýchlené skončenie veci

a nastolenie právnej istoty vo vzťahu k majetku, ktorý patrí do dedičstva. Ústavný súd

uvádza, že nemožno tolerovať sedemnásť rokov trvajúce dedičské konanie, ktorá navyše

stále nie je právoplatne ukončené.

10. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, predovšetkým celkovú dĺžku konania

a obdobie úplnej nečinnosti notárky je ústavný súd toho názoru, že okresný súd

v prerokovávanej veci zjavne prekročil dané medze konať bez zbytočných prieťahov

a skončiť ju v primeranej dobe v zmysle uvedeného a

dohovoru, ktorých porušenie sa namieta. V občianskom súdnom konaní je totiž povinnosť

súdu konať bez zbytočných prieťahov konkretizovaná vo viacerých ustanoveniach

(, , ). Požiadavku, aby ochrana

práv bola poskytnutá primerane rýchlo, netreba osobitne odôvodňovať. Je zrejmé, že len

rýchla ochrana môže byť dostatočne účinná, šetriaca náklady nielen účastníkom konania, ale

aj samotnému súdu a pôsobiaca aj preventívno-výchovne či stabilizujúco a dôveryhodne na

ostatných občanov.

11. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo

sťažovateľa konať a rozhodnúť v primeranej lehote či bez zbytočných prieťahov, prikázal

okresnému súdu ďalej konať vo veci bez zbytočných prieťahov, toto neuposlúchnutie by

malo vyvolať disciplinárnu zodpovednosť notárky, a priznal sťažovateľovi primerané

finančné zadosťučinenie v požadovanej výške 3 500 € (čl. 127 v spojení s čl. 48 ods. 2

a dohovoru).

12. Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov aj o náhrade trov

konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním

advokátkou Mgr. G. H. v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd ich priznal v sume

254,88 € tak, ako boli požadované, za dva úkony právnej služby, ktorú sťažovateľovi

vyplatí okresný súd tiež v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu, a to

k rukám jeho právnej zástupkyne.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. novembra 2010