Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 200/09

Legal thesis Official

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. októbra 2009

v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Milana Ľalíka

a Petra Brňáka prerokoval sťažnosť Ing. M. J., Ž., zastúpenej advokátkou JUDr. E. H., Ž.,

vo veci namietaného porušenia základného práva podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo Ing. M. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Žilina v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Ing. M. J. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 6 000 € (slovom

šesťtisíc eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov

od doručenia tohto nálezu.

3. Ing. M. J. p r i z n á v a náhradu trov konania v sume 292,38 € (slovom

dvestodeväťdesiatdva eur a tridsaťosem centov), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý

zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne JUDr. E. H. do dvoch mesiacov od doručenia tohto

nálezu.

4. V ostatnej časti sťažnosti Ing. M. J. n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júna

2009 doručená sťažnosť Ing. M. J. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie

základného práva podľa (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

2. Sťažovateľka uviedla, že 5. marca 1997 ako navrhovateľka uplatnila nárok

na vydanie hnuteľných vecí v jej vlastníctve, ktoré jej odporcovia odmietli dobrovoľne

vydať, a že do podania ústavnej sťažnosti nebolo vo veci meritórne rozhodnuté,

a to aj napriek sťažnosti adresovanej ešte v roku 2000 predsedovi okresného súdu.

3. Sťažovateľka porušenie základného práva na prerokovanie veci v primeranej dobe

videla vo viacerých časových úsekoch, keď okresný súd vôbec nekonal, alebo konal

neefektívne, a v celkovej dobe doterajšieho konania, počas ktorej je, pokiaľ ide

o jej hnuteľné veci, s ktorým nemôže plnohodnotne disponovať ako ich vlastníčka,

neustále v stave právnej neistoty. Navrhla preto vydať nález, ktorým sa vysloví porušenie

uvedeného základného práva, ktorého porušenie v konaní pred okresným súdom namieta,

tomuto súdu prikázať konať bez zbytočných prieťahov a zároveň ho zaviazať zaplatiť

jej primerané zadosťučinenie v sume 8 000 € a trovy konania v sume 292,38 € v lehote

jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu.

4. Podpredseda okresného súdu vo vyjadrení z 24. septembra 2009 uviedol,

že v konaní sa po 16. októbri 2006 priebežne a plynulo koná, takže podľa neho nedochádza

k namietanému porušovaniu v sťažnosti uvedeného práva. Nečinnosť okresného súdu

v období od 30. apríla 1997 do 9. novembra 2000 a od 22. novembra 2000 do 16. októbra

2006 bola spôsobená nedostatkom sudcov na tomto súde.

5. Ústavný súd následne po súhlase účastníkov s upustením od ústneho pojednávania

pristúpil k prieskumu dĺžky konania z hľadiska tvrdených porušení zaručeného

práva sťažovateľky a dospel k záveru, že sťažnosť je v tomto smere dôvodná.

6. Zo spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil, že okresný súd

síce 22. septembra 2009 meritórne rozhodol, ale na tento termín nepredvolal účastníkov

(omylom ich predvolal na 29. september 2009, pozn.), takže vydal „zmätočný“ rozsudok,

ktorý bude predmetom odvolacieho konania podľa vyjadrenia sťažovateľky z 28. septembra

2009, čím sa opäť zbytočne oddiali právoplatné skončenie veci.

7. Občianske súdne konanie, ktoré na prvom stupni trvá už vyše 12 rokov

v nerozhodnutom stave, nutne nastoľuje otázku, či toto konanie je vedené bez zbytočných

prieťahov v zmysle . Ako vyplýva z judikatúry ústavného súdu,

nemožno primeranosť dĺžky civilného, ale aj trestného, či iného konania vyjadriť

numericky, v zmysle určenia lehoty jej trvania, ktorú je vždy potrebné považovať

za primeranú a ktorej prekročenie by bez ďalšieho značilo neprimeranosť doby občianskeho

konania s následkami v podobe porušenia . Primeranosť dĺžky civilného

konania je potrebné skúmať a preverovať v každom prípade jednotlivo vo svetle

konkrétnych okolností prerokovávanej veci. V tejto súvislosti už bol v judikatúre ústavného

súdu i v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva pomenovaný celý rad kritérií, podľa

ktorých možno posudzovať primeranosť dĺžky konania s prihliadnutím na konkrétne

okolnosti prípadu. Ide o charakter prerokovávanej veci, teda hlavne o jej skutkovú a právnu

zložitosť, závažnosť, rozsiahlosť či obťažnosť dokazovania, ďalej o spôsob správania

účastníkov a súdu v priebehu konania, o posúdenie prípadných osobitných okolností, ktoré

môžu spôsobiť prieťahy v konaní, a tiež o to, čo bolo pri prerokovávaní veci pre sťažovateľa

v hre, resp. aký malo konanie pre neho význam (porov. napr. rozhodnutie Európskeho súdu

pre ľudské práva Philis proti Grécku, 1997, Pélissier a Sassi proti Francúzsku, 1999, nález

ústavného súdu z 29. apríla 2009 sp. zn. či nález sp. zn. ).

Pri zvážení už uvedených kritérií je ústavný súd toho názoru, že sporná záležitosť

sťažovateľky nebola v primeranej lehote prerokovaná a najmä právoplatne skončená.

8. Charakter prerokovávanej veci neodôvodňoval nutnosť konať o sťažovateľkinej

žalobe o vydanie hnuteľných vecí po dobu dlhšiu ako je všeobecne obvyklé (4 – 5 rokov

v obidvoch stupňoch), pretože zložitosť tohto prípadu neprekračuje rámec podobných

civilných vecí. Taktiež proces dokazovania v danej veci nevykazoval rysy výnimočnosti

spôsobujúcej potrebu viesť civilné konanie po dobu dlhšiu ako je obvyklé. Preto nemožno

tolerovať, aby zatiaľ len v jednom štádiu konania (pred okresným súdom) bola dĺžka

konania vyše 12 rokov, a to bez ohľadu na celkový rozsah nevybavenej súdnej agendy

na okresnom súde zapríčinenej nižším či nedostatočným počtom sudcov.

9. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a celkovú dĺžku konania je ústavný súd toho

názoru, že okresný súd v prerokovávanej veci prekročil dané medze konať bez zbytočných

prieťahov a skončiť ju v primeranej dobe v zmysle uvedeného , ktorého

porušenie sťažovateľka namietala. V občianskom súdnom konaní je totiž povinnosť súdu

konať bez zbytočných prieťahov konkretizovaná vo viacerých ustanoveniach Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktoré sa mali aplikovať ihneď po prekročení určitej

„povolenej hranice“, najmä po sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej predsedovi

okresného súdu sťažovateľkou.

Podľa v konaní postupuje súd... tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.

Podľa len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Podľa súd pripraví pojednávanie tak, aby bolo možné rozhodnúť

o veci spravidla na jedinom pojednávaní.

O prieťahoch v súdnom konaní možno hovoriť vtedy, ak súd vôbec nevyužije

tie procesné inštitúty alebo iné prostriedky, účelom ktorých je zabezpečenie nielen účinnej,

ale tiež rýchlej ochrany práv alebo záujmov účastníkov konania.

10. K zbytočným prieťahom v súdnom konaní môže teda dôjsť nielen samotným

nekonaním príslušného súdu (sudcu), ale aj takou jeho neefektívnou činnosťou, ktorá

nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty účastníka súdneho konania, čiže k právoplatnému

rozhodnutiu vo veci. Preto na splnenie základného práva podľa nestačí,

aby súd vec len prerokoval alebo vykonal a vykonával rôzne procesné úkony (bez ohľadu

na ich počet), ale je potrebné, aby vec právoplatne skončil.

11. Ďalej ústavný súd posudzoval správanie sťažovateľky v priebehu konania

a na základe vyžiadaného spisu dospel k záveru, že sťažovateľka vôbec neprispela

k predĺženiu konania.

12. Ústavný súd rovnako s ohľadom na už uvedené kritériá posudzoval existenciu

prípadných osobitných okolností, ktoré mohli spôsobiť prieťahy v konaní, a uzavrel,

že ani k týmto v konaní nedošlo, resp. zo spisu okresného súdu nevyplývajú. Napokon vzal

ústavný súd do úvahy potrebu zistenia toho, čo bolo pre sťažovateľku v hre. V jej prípade

išlo o ochranu vlastníckeho práva k hnuteľnostiam formou ich vydania, ktoré zadržiavajú

tretie osoby (odporcovia). Preto právom žiadala o urýchlené skončenie veci a nastolenie

právnej istoty k spochybnenému vlastníckemu právu.

13. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti podľa vysloví,

že k porušeniu práva alebo slobody došlo (nečinnosťou súdu), prikáže tomu, kto právo

porušil, aby vo veci konal.

Podľa môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva

boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

14. Keďže ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo

sťažovateľky podľa , zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré je podľa § 56 ods. 4 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) náhradou nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Vzhľadom

na okolnosti prípadu, povahu veci a celkovú dĺžku konania ústavný súd dospel k záveru,

že v danom prípade suma 6 000 € zodpovedá primeranému finančnému zadosťučineniu

sťažovateľky za ujmu, ktorú zatiaľ utrpela, s prihliadnutím na celkovú dĺžku konania

a povahu veci. Riadil sa pritom najmä judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva

(porov. Keszeli v. Slovenská republika ap.), ale aj úvahou, že cieľom primeraného

finančného zadosťučinenia je len zmiernenie nemajetkovej ujmy, teda určitá satisfakcia

za dlhotrvajúci stav právnej neistoty týkajúci sa výsledku súdneho sporu zapríčineného

výlučne súdom.

15. Vzhľadom na to, že okresný súd už vo veci rozhodol (aj keď neprávoplatne),

neprichádza do úvahy požiadavka sťažovateľky prikázať mu ďalej konať vo veci

bez zbytočných prieťahov. Preto tejto časti sťažnosti ústavný súd nevyhovel.

16. Ústavný súd napokon rozhodol podľa

aj o náhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym

zastupovaním advokátkou JUDr. E. H. v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd ich

priznal v požadovanej sume 292,38 € za úkony právnej pomoci, ktorú zaplatí okresný súd

na účet JUDr. E. H. do dvoch mesiacov od doručenia nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. októbra 2009