Details
The publication number is not recorded.
Open legal thesis sourceSource
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 154/2010
PDF · 115.92 KB
No categories available
I. ÚS 154/2010
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júna 2010
v zložení z predsedu senátu Milana Ľalíka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu
Petra Brňáka prerokoval sťažnosť A. S., M., zastúpenej JUDr. M. K., K., vo veci
namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
nečinnosťou Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. 5 D 1942/2004
a takto
rozhodol:
1. Základné právo A. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
nečinnosťou Okresného súdu Michalovce vo veci vedenej pod sp. zn. 5 D 1942/2004
p o r u š e n é b o l o .
2. A. S. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €
(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Michalovce p o v i n n ý vyplatiť j e j
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresnému súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. 5 D 1942/2004
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. A. S. (ďalej len „sťažovateľka“) podala 6. apríla 2010 Ústavnému súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „ústavný súd“) sťažnosť na nečinnosť Okresného súdu Michalovce
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 D 1942/2004 s odôvodnením, že
od roku 2004 nie je príslušným notárom ako súdnym komisárom skončená dedičská
vec po nebohej Ing. S. M., rod. S., a to aj napriek tomu, že ju podpredseda okresného
súdu v odpovedi zo 17. júla 2009 na jej sťažnosť z 3. apríla 2009 ubezpečil, že vec sa skončí
na najbližšom pojednávaní.
2. Sťažovateľka porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) videla vo viacerých časových
úsekoch nečinnosti povereného notára ako súdneho komisára, keď buď vôbec nekonal,
alebo konal neefektívne, a v celkovej dĺžke neskončeného konania, v dôsledku ktorej sa
znehodnotili mnohé veci patriace do dedičstva, čo je pre ňu traumatizujúci stav. Navrhla
preto vydať nález, ktorým ústavný súd vysloví porušenie označených základných práv,
zaviaže okresný súd zaplatiť jej finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € a trovy právneho
zastúpenia (bez vyčíslenia).
3. Predseda okresného súdu vo vyjadrení z 21. mája 2010 uviedol, že pôvodne
poverený notár S. N. bol koncom roka 2007 vylúčený z konania a rozhodovania v označenej
veci, takže táto je od 4. januára 2008 pridelená inému súdnemu komisárovi L. L., ktorý
podľa neho vo veci koná priebežne. Posledné pojednávanie bolo 23. marca 2010, na
ktorom sa právni zástupcovia účastníkov dohodli, že do 30 dní zašlú notárovi písomné
vyjadrenie týkajúce sa rozsahu a hodnoty majetku patriaceho do dedičstva, ale do 17. mája
2010 tak neurobili, čiže prieťahy sú zapríčinené aj samotnými dedičmi, teda
i sťažovateľkou.
4. Ústavný súd po prijatí veci na ďalšie konanie uznesením z 22. apríla 2010
a po súhlase účastníkov s upustením od ústneho pojednávania posúdil doterajšiu dĺžku
konania a jej (ne)primeranosť z ústavnoprávnych hľadísk práva na prejednanie veci bez
zbytočných prieťahov a v primeranej lehote a zistil, že ústavná sťažnosť sťažovateľky je
dôvodná.
5. Ústavný súd zo spisu okresného súdu sp. zn. 5 D 1942/2004 zistil, že dedičské
konanie po nebohej Ing. S. M. začalo 20. októbra 2004 a do dnešného dňa nebolo skončené.
Doterajšia dĺžka konania v nerozhodnutom stave nutne nastoľuje otázku, či toto konanie je
vedené bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ako vyplýva z judikatúry ústavného súdu (I. ÚS 200/09), nemožno primeranosť civilného
konania vyjadriť numericky, v zmysle určenia lehoty jeho trvania, ktorú je vždy potrebné
považovať za primeranú a ktorej prekročenie by bez ďalšieho značilo neprimeranosť doby
tohto konania s následkami v podobe vyslovenia porušenia citovaných článkov ústavy
a dohovoru.
6. Primeranosť dĺžky civilného konania, a teda aj dedičského konania treba skúmať
a preverovať v každom prípade osobitne a vo svetle konkrétnych okolností prerokovávanej
veci. V tejto súvislosti už bol v judikatúre ústavného súdu i v judikatúre Európskeho súdu
pre ľudské práva pomenovaný celý rad kritérií, podľa ktorých možno posudzovať
primeranosť dĺžky konania s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu. Ide o charakter
prerokovávanej veci, teda hlavne o jej skutkovú a právnu zložitosť, závažnosť, rozsiahlosť
či obťažnosť dokazovania, ďalej o spôsob správania účastníkov a samotného sudcu
(súdneho komisára) v priebehu konania a pod. (porov. Philis v. Grécko 1997, Pélissier
a Sassi v. Francúzsko 1999, I. ÚS 257/08 či I. ÚS 413/08 ap.).
7. Ústavný súd po zvážení uvedených kritérií dospel k záveru, že dedičská vec po
nebohej poručiteľke zjavne prekračuje ústavné medze primeranosti tohto konania, a to aj
napriek určitej zložitosti v zisťovaní okruhu a hodnoty vecí patriacich do dedičstva a najmä
pre diametrálne odlišný prístup účastníkov k predmetu konania. V občianskom súdnom
poriadku je totiž dosť procesných inštitútov, ktorých správne použitie zabezpečí, aby bolo
rozhodnuté bez zbytočných prieťahov či v primeranej lehote (porov. § 6, § 100, § 114
a pod. Občianskeho súdneho poriadku). Totiž požiadavku, aby ochrana práv bola
poskytnutá primerane rýchlo, netreba osobitne odôvodňovať. Je zrejmé, že len rýchla
ochrana môže byť dostatočne účinná, šetriaca náklady nielen účastníkom konania, ale aj
samotnému súdu a pôsobiaca aj preventívno-výchovne či stabilizujúco a dôveryhodne na
ostatných občanov.
8. K zbytočným prieťahom v dedičskom konaní teda došlo jednak samotným
nekonaním súdneho komisára a jeho neefektívnou činnosťou, keď síce vykonával rôzne
procesné úkony, ale zatiaľ bez podstatného vplyvu na meritórne a hlavne právoplatné
skončenie danej veci. V tejto súvislosti treba však dodať, že aj správanie sťažovateľky (jej
právneho zástupcu) prispelo k celkovému predĺženiu konania, keď mnohokrát zostala
v spore pasívna aj napriek tomu, že sa zaviazala konať; naostatok od 23. marca 2010
doteraz, ale už 6. apríla 2010 podala ústavnú sťažnosť, v ktorej ani nežiadala vysloviť pre
súd povinnosť konať bez prieťahov, len jej priznať finančné zadosťučinenie v značnej
výške.
9. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo
sťažovateľky konať a rozhodnúť v primeranej dobe či bez zbytočných prieťahov, prikázal
okresnému súdu ďalej konať vo veci bez zbytočných prieťahov, ktoré neuposlúchnutie by
malo vyvolať disciplinárnu zodpovednosť notára, a priznal sťažovateľke primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 2 000 € (čl. 127 v spojení s čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1
dohovoru).
10. O náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľke ústavný súd nerozhodol, lebo si
ich jej právny zástupca do vyhlásenia tohto nálezu vôbec nevyčíslil (§ 31a zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov a § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. júna 2010