Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 154/2010

Legal thesis Official

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júna 2010

v zložení z predsedu senátu Milana Ľalíka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu

Petra Brňáka prerokoval sťažnosť A. S., M., zastúpenej JUDr. M. K., K., vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

nečinnosťou Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo A. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

nečinnosťou Okresného súdu Michalovce vo veci vedenej pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. A. S. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €

(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Michalovce p o v i n n ý vyplatiť j e j

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresnému súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. A. S. (ďalej len „sťažovateľka“) podala 6. apríla 2010 Ústavnému súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „ústavný súd“) sťažnosť na nečinnosť Okresného súdu Michalovce

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. s odôvodnením, že

od roku 2004 nie je príslušným notárom ako súdnym komisárom skončená dedičská

vec po nebohej Ing. S. M., rod. S., a to aj napriek tomu, že ju podpredseda okresného

súdu v odpovedi zo 17. júla 2009 na jej sťažnosť z 3. apríla 2009 ubezpečil, že vec sa skončí

na najbližšom pojednávaní.

2. Sťažovateľka porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) videla vo viacerých časových

úsekoch nečinnosti povereného notára ako súdneho komisára, keď buď vôbec nekonal,

alebo konal neefektívne, a v celkovej dĺžke neskončeného konania, v dôsledku ktorej sa

znehodnotili mnohé veci patriace do dedičstva, čo je pre ňu traumatizujúci stav. Navrhla

preto vydať nález, ktorým ústavný súd vysloví porušenie označených základných práv,

zaviaže okresný súd zaplatiť jej finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € a trovy právneho

zastúpenia (bez vyčíslenia).

3. Predseda okresného súdu vo vyjadrení z 21. mája 2010 uviedol, že pôvodne

poverený notár S. N. bol koncom roka 2007 vylúčený z konania a rozhodovania v označenej

veci, takže táto je od 4. januára 2008 pridelená inému súdnemu komisárovi L. L., ktorý

podľa neho vo veci koná priebežne. Posledné pojednávanie bolo 23. marca 2010, na

ktorom sa právni zástupcovia účastníkov dohodli, že do 30 dní zašlú notárovi písomné

vyjadrenie týkajúce sa rozsahu a hodnoty majetku patriaceho do dedičstva, ale do 17. mája

2010 tak neurobili, čiže prieťahy sú zapríčinené aj samotnými dedičmi, teda

i sťažovateľkou.

4. Ústavný súd po prijatí veci na ďalšie konanie uznesením z 22. apríla 2010

a po súhlase účastníkov s upustením od ústneho pojednávania posúdil doterajšiu dĺžku

konania a jej (ne)primeranosť z ústavnoprávnych hľadísk práva na prejednanie veci bez

zbytočných prieťahov a v primeranej lehote a zistil, že ústavná sťažnosť sťažovateľky je

dôvodná.

5. Ústavný súd zo spisu okresného súdu sp. zn. 5 D 1942/2004 zistil, že dedičské

konanie po nebohej Ing. S. M. začalo 20. októbra 2004 a do dnešného dňa nebolo skončené.

Doterajšia dĺžka konania v nerozhodnutom stave nutne nastoľuje otázku, či toto konanie je

vedené bez zbytočných prieťahov v zmysle a dohovoru.

Ako vyplýva z judikatúry ústavného súdu (), nemožno primeranosť civilného

konania vyjadriť numericky, v zmysle určenia lehoty jeho trvania, ktorú je vždy potrebné

považovať za primeranú a ktorej prekročenie by bez ďalšieho značilo neprimeranosť doby

tohto konania s následkami v podobe vyslovenia porušenia citovaných článkov

a dohovoru.

6. Primeranosť dĺžky civilného konania, a teda aj dedičského konania treba skúmať

a preverovať v každom prípade osobitne a vo svetle konkrétnych okolností prerokovávanej

veci. V tejto súvislosti už bol v judikatúre ústavného súdu i v judikatúre Európskeho súdu

pre ľudské práva pomenovaný celý rad kritérií, podľa ktorých možno posudzovať

primeranosť dĺžky konania s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu. Ide o charakter

prerokovávanej veci, teda hlavne o jej skutkovú a právnu zložitosť, závažnosť, rozsiahlosť

či obťažnosť dokazovania, ďalej o spôsob správania účastníkov a samotného sudcu

(súdneho komisára) v priebehu konania a pod. (porov. Philis v. Grécko 1997, Pélissier

a Sassi v. Francúzsko 1999, či ap.).

7. Ústavný súd po zvážení uvedených kritérií dospel k záveru, že dedičská vec po

nebohej poručiteľke zjavne prekračuje ústavné medze primeranosti tohto konania, a to aj

napriek určitej zložitosti v zisťovaní okruhu a hodnoty vecí patriacich do dedičstva a najmä

pre diametrálne odlišný prístup účastníkov k predmetu konania. V občianskom súdnom

poriadku je totiž dosť procesných inštitútov, ktorých správne použitie zabezpečí, aby bolo

rozhodnuté bez zbytočných prieťahov či v primeranej lehote (porov. § 6, § 100, § 114

a pod. ). Totiž požiadavku, aby ochrana práv bola

poskytnutá primerane rýchlo, netreba osobitne odôvodňovať. Je zrejmé, že len rýchla

ochrana môže byť dostatočne účinná, šetriaca náklady nielen účastníkom konania, ale aj

samotnému súdu a pôsobiaca aj preventívno-výchovne či stabilizujúco a dôveryhodne na

ostatných občanov.

8. K zbytočným prieťahom v dedičskom konaní teda došlo jednak samotným

nekonaním súdneho komisára a jeho neefektívnou činnosťou, keď síce vykonával rôzne

procesné úkony, ale zatiaľ bez podstatného vplyvu na meritórne a hlavne právoplatné

skončenie danej veci. V tejto súvislosti treba však dodať, že aj správanie sťažovateľky (jej

právneho zástupcu) prispelo k celkovému predĺženiu konania, keď mnohokrát zostala

v spore pasívna aj napriek tomu, že sa zaviazala konať; naostatok od 23. marca 2010

doteraz, ale už 6. apríla 2010 podala ústavnú sťažnosť, v ktorej ani nežiadala vysloviť pre

súd povinnosť konať bez prieťahov, len jej priznať finančné zadosťučinenie v značnej

výške.

9. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo

sťažovateľky konať a rozhodnúť v primeranej dobe či bez zbytočných prieťahov, prikázal

okresnému súdu ďalej konať vo veci bez zbytočných prieťahov, ktoré neuposlúchnutie by

malo vyvolať disciplinárnu zodpovednosť notára, a priznal sťažovateľke primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 2 000 € ( v spojení s a

dohovoru).

10. O náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľke ústavný súd nerozhodol, lebo si

ich jej právny zástupca do vyhlásenia tohto nálezu vôbec nevyčíslil (§ 31a zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2010