Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 403/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. decembra 2011

v zložení z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana

Ľalíka prerokoval sťažnosť Mgr. B. V., B., zastúpenej advokátkou JUDr. B. P., PhD., B.,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd nečinnosťou Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 18 D 6174/1993

a takto

rozhodol:

1. Základné právo Mgr. B. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd nečinnosťou Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 18 D 6174/1993

p o r u š e n é b o l o .

2. Mgr. B. V. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €

(slovom desaťtisíc eur), ktoré j e Okresný súd Trenčín p o v i n n ý vyplatiť jej do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Mgr. B. V. p r i z n á v a náhradu trov konania v sume 314,18 € (slovom

tristoštrnásť eur a osemnásť centov), ktoré j e Okresný súd Trenčín p o v i n n ý zaplatiť

na účet jej právnej zástupkyne advokátky JUDr. B. P. do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

30. septembra 2011 doručená sťažnosť Mgr. B. V. (ďalej len „sťažovateľka“) na nečinnosť

Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 D

6174/1993 s odôvodnením, že dedičská vec po nebohom P. V., otcovi sťažovateľky, ktorý

zomrel ..., nie je ešte príslušnou notárkou ako súdnou komisárkou skončená. Sťažovateľka

poukázala na to, že dedičské konanie po jej otcovi trvá neprimerane dlho. Sťažovateľka sa

v priebehu konania trikrát obrátila na okresný súd so žiadosťou, aby vykonal opatrenia

na zabezpečenie urýchleného konania vo veci. Z toho sťažovateľka dvakrát žiadala o

nápravu priamo predsedu okresného súdu. Napriek tomu, že notárka mala byť upozornená

na povinnosť konať vo veci plynule a bez zbytočných prieťahov, dedičská vec nie je ani po

takmer devätnástich rokoch právoplatne ukončená.

2. Podľa sťažovateľky je notárka, ktorá bola ako súdna komisárka poverená súdom

prejednať dedičstvo po jej nebohom otcovi, vo veci nečinná. Za nečinnosť notárky je podľa

sťažovateľky zodpovedný okresný súd. Z uvedeného dôvodu preto podľa sťažovateľky

postupom okresného súdu v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. 18 D 6174/1993 došlo

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Týmto

postupom došlo podľa sťažovateľky k negovaniu a odopieraniu spravodlivosti, keďže aj

spravodlivé rozhodnutie vydané v neprimeranom časovom horizonte stráca svoju funkciu.

Keďže dedičské konanie po jej otcovi nie je stále právoplatne ukončené, došlo už

k znehodnoteniu chaty patriacej do dedičstva, sťažovateľka vynaložila značné náklady

na uplatňovanie svojich dedičských práv. Celá situácia na ňu navyše pôsobí psychicky

frustrujúco a kvôli týmto majetkovým záležitostiam má vážne nezhody v rodine,

predovšetkým so svojím bratom. Sťažovateľka preto navrhla vydať nález, ktorým ústavný

súd vysloví porušenie označených základných práv, prikáže okresnému súdu konať bez

prieťahov, zaviaže okresný súd zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie v sume

10 000 €, ako aj náhradu trov konania v sume 667,06 € za právne zastúpenie.

3. Z vyjadrenia podpredsedu okresného súdu z 10. novembra 2011 vyplýva, že

notárka bola poverená konaním o dedičstve 26. júla 1993 a dedičstvo predbežne prejednala

24. septembra 1993. Notárka vrátila spis okresnému súdu s vypracovaným návrhom

uznesenia o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“)

poručiteľa a jeho manželky 10. decembra 1997. Uznesenie o vyporiadaní BSM nadobudlo

právoplatnosť 11. februára 1998 a spis bol následne vrátený notárke na ďalšie konanie.

Notárka bola 27. mája 2004 upozornená na nutnosť plynulého konania podpredsedníčkou

okresného súdu. Aj po oznámení, že vo veci bola podaná sťažnosť na prieťahy v konaní,

notárka naďalej nekonala. Podľa jej oznámenia zo 14. novembra 2007 sa čakalo na

ukončenie registra obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území O. Notárkou bolo

3. marca 2008 zistené, že manželka poručiteľa (matka sťažovateľky) bola zbavená

spôsobilosti na právne úkony, a preto jej bolo potrebné ustanoviť opatrovníka. Okresný súd

ustanovil manželke poručiteľa opatrovníka uznesením z 25. apríla 2008. Proti uzneseniu

o ustanovení opatrovníka podal brat sťažovateľky odvolanie. Krajský súd v Trenčíne (ďalej

len „krajský súd“) 15. júna 2010 zrušil uznesenie o ustanovení opatrovníka z 25. apríla 2008

a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Po vykonanom šetrení okresný súd ustanovil

za opatrovníka pre nesvojprávnu manželku poručiteľa justičnú čakateľku, zamestnankyňu

krajského súdu, uznesením z 24. septembra 2010. Spis bol 23. novembra 2010 zaslaný

notárke na pokračovanie v konaní. Notárka vykonala 7. decembra 2010 súpis majetku podľa

aktuálnych dokladov katastra. Manželka poručiteľa G. V. zomrela ..., preto notárka 14.

októbra 2011 požiadala Okresný súd Bratislava IV o oznámenie okruhu dedičov. Toto

oznámenie jej dosiaľ nebolo doručené. Podpredseda okresného súdu uznal, že dedičské

konanie trvá neprimerane dlho, avšak podľa jeho názoru k dĺžke samotného konania prispeli

i účastníci konania, pretože sťažovateľkin brat ako účastník dedičského konania, ako aj už

nebohá manželka poručiteľa sa dlhodobo nachádzali v U.

4. Ústavný súd po prijatí veci na ďalšie konanie uznesením z 19. októbra 2011 a po

súhlase účastníkov s upustením od ústneho pojednávania posúdil doterajšiu dĺžku konania

a jej (ne)primeranosť z ústavnoprávnych hľadísk práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov a v primeranej lehote a zistil, že sťažnosť sťažovateľky je dôvodná.

Ústavný súd zo sťažnosti a z vyjadrenia podpredsedu okresného súdu zistil, že

dedičské konanie po nebohom P. V. začalo 26. júla 1993 a do dnešného dňa nebolo

skončené. Dedičské konanie trvajúce vyše osemnásť rokov, v ktorom však stále nebolo

meritórne rozhodnuté, nutne nastoľuje otázku, či toto konanie je vedené bez zbytočných

prieťahov v zmysle a v primeranej lehote podľa dohovoru.

Pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd vychádza zo svojej stabilnej judikatúry,

v súlade s ktorou odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (), pričom k vytvoreniu stavu

právnej istoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu

(). Podľa názoru ústavného súdu možno preto za konanie (postup) súdu

odstraňujúce právnu neistotu účastníka konania považovať také konanie, ktoré smeruje

k právoplatnému rozhodnutiu vo veci.

4. Primeranosť dĺžky civilného konania, a teda aj dedičského konania treba skúmať

a preverovať v každom prípade osobitne a vo svetle konkrétnych okolností prerokovávanej

veci. V tejto súvislosti už bol v judikatúre ústavného súdu i v judikatúre Európskeho súdu

pre ľudské práva pomenovaný celý rad kritérií, podľa ktorých možno posudzovať

primeranosť dĺžky konania s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu. Ide o charakter

prerokovávanej veci, teda hlavne o jej skutkovú a právnu zložitosť, závažnosť, rozsiahlosť

či obťažnosť dokazovania, ďalej o spôsob správania účastníkov a samotného sudcu

(súdneho komisára) v priebehu konania a pod. (porov. Philis v. Grécko 1997, Pélissier

a Sassi v. Francúzsko 1999, či ap.).

5. Predmetom posúdenia ústavným súdom je dedičské konanie, ktoré tvorí bežnú

agendu všeobecných súdov. Z toho dôvodu nemožno v žiadnom prípade akceptovať, aby

prejednanie dedičstva trvalo viac ako osemnásť rokov. Ústavný súd z vlastnej evidencie

zistil, že napadnuté dedičské konanie už bolo predmetom jeho posúdenia v konaní vedenom

pod sp. zn. , keď ústavný súd rozhodoval o sťažnosti podanej bratom

sťažovateľky, ktorý je tiež účastníkom tohto konania. Ústavný súd rozhodol o tejto

sťažnosti nálezom z 24. novembra 2010, v ktorom konštatoval, že v napadnutom dedičskom

konaní dochádza nepochybne k prieťahom, a preto prikázal okresnému súdu konať bez

zbytočných prieťahov. Napriek tomu dedičstvo po poručiteľovi stále nie je prejednané,

pričom notárka 22. júla 2011 len zaslala účastníkom dedičského konania pripravený súpis

majetku. Notárka 26. júla 2011 poverila právnu zástupkyňu brata sťažovateľky

na vykonanie zápisu chaty č. s. ... v katastrálnom území O. do katastrálnej evidencie. Z toho

vyplýva, že notárka až po osemnástich rokoch od začatia konania zisťovala rozsah majetku

poručiteľa, čo bolo nepochybne potrebné vykonať včas po začatí konania. Ako uvádza

sťažovateľka v sťažnosti, ako aj v priloženej fotodokumentácii z dôvodu neprimeranej dĺžky

dedičského konania už došlo k výraznému znehodnoteniu chaty patriacej do dedičstva. Je

zrejmé, že po uplynutí tak dlhej doby dochádza k znehodnoteniu majetku či vecí patriacich

do dedičstva, čo je následok tak neprimeranej dĺžky konania. Ako vyplýva zo sťažnosti, ako

aj vyjadrenia podpredsedu okresného súdu, 20. augusta 2011 zomrela matka sťažovateľky

G. V. Keďže bola zároveň aj účastníčkou napadnutého dedičského konania, je zrejmé, že to

ovplyvní ďalší priebeh napadnutého konania. Aj táto skutočnosť je však ďalším závažným

dôsledkom neprimerane dlho trvajúceho dedičského konania. Ústavný súd sa nestotožňuje

s vyjadrením podpredsedu okresného súdu, že k dĺžke konania prispeli aj účastníci konania,

pretože sa matka sťažovateľky, ako aj jej brat dlhodobo zdržiavali v U. Z vlastného šetrenia,

ktoré vykonal ústavný súd vo veci vedenej pod sp. zn. pri rozhodovaní

o sťažnosti brata sťažovateľky, ústavný súd zistil, že notárka bola v období rokov 1998 až

2004 v napadnutom dedičskom konaní úplne nečinná. Táto skutočnosť vyplýva aj

z vyjadrenia podpredsedu okresného súdu.

6. Po zohľadnení celkovej dĺžky napadnutého dedičského konania dospel ústavný súd

k názoru, že napadnuté dedičské konanie zjavne prekračuje dané medze konať bez

zbytočných prieťahov, resp. v primeranej lehote v zmysle uvedeného

a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie sťažovateľka namietala. V občianskom

súdnom konaní je totiž povinnosť súdu konať bez zbytočných prieťahov konkretizovaná

vo viacerých ustanoveniach (porov. , , , ale aj

§ 175zb), ktoré sa mali aplikovať ihneď po prekročení určitej „povolenej hranice“,

najmä po opakovaných sťažnostiach na prieťahy v konaní adresovaných predsedovi

okresného súdu a náleze ústavného súdu z 24. novembra 2010, v ktorom bolo vyslovené, že

v dedičskom konaní dochádza k prieťahom.

Ústavný súd už v rámci svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti judikoval,

že úkony notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve sú úkonmi súdu, a preto aj nimi

možno spôsobiť zbytočné prieťahy, za ktoré nesie zodpovednosť všeobecný súd

().

7. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol, že nečinnosťou okresného súdu

(notárky ako súdnej komisárky) bolo porušené základné právo sťažovateľky konať

a rozhodnúť bez zbytočných prieťahov či v primeranej lehote v zmysle

a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých vyslovenia sa sťažovateľka domáhala (bod 1 výroku

nálezu).

8. Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa

a právo podľa dohovoru, zaoberal sa aj jej žiadosťou

o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré je podľa § 56 ods. 4 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) náhradou nemajetkovej ujmy vyjadrenej

v peniazoch. Sťažovateľka uviedla, že sa dlhodobo nachádza v stave právnej neistoty,

pretože dedičské konanie po jej otcovi trvá neúmerne dlho, v dôsledku čoho dochádza

k znehodnoteniu majetku tvoriaceho dedičstvo, ako aj k vážnym nezhodám v rodinných

vzťahoch. Navyše, už došlo k úmrtiu jej matky, čo opäť zmení a skomplikuje situáciu

v napadnutom dedičskom konaní. Z toho dôvodu si sťažovateľka uplatnila finančné

zadosťučinenie v sume 10 000 €. Vzhľadom na povahu veci a najmä celkovú dĺžku

dedičského konania, ktoré trvá už vyše osemnásť rokov, ústavný súd dospel k záveru, že

v danom prípade sťažovateľkou požadovaná suma 10 000 € zodpovedá primeranému

finančnému zadosťučineniu sťažovateľky za ujmu, ktorú zatiaľ utrpela. Ústavný súd pri

rozhodovaní o výške finančného zadosťučinenia prihliadol aj na tú skutočnosť,

že predmetom posúdenia je dedičské konanie, ktoré vyžaduje citlivý prístup súdu

a urýchlené prejednanie dedičstva, ktoré zabezpečí usporiadanie nielen majetkových, ale aj

rodinných vzťahov účastníkov. Dlhodobo neusporiadané majetkové vzťahy totiž môžu

vyvolávať ďalšie nezhody a potencionálne aj ďalšie súdne konania. Z uvedeného dôvodu

preto ústavný súd priznal sťažovateľke finančné zadosťučinenie v plnej požadovanej sume

(bod 2 výroku nálezu).

9. Napokon ústavný súd rozhodol o náhrade trov konania úspešnej sťažovateľky.

Sťažovateľka vyčíslila trovy konania na 667,06 €, ktoré majú predstavovať odmenu za jej

zastupovanie advokátkou. S poukazom na a

(zastupovanie pred ústavným súdom) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) ústavný súd priznal

sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia iba vo výške určenej vyhláškou, teda

314,18 € (2 x 123,50 € za 2 úkony právnej služby; t. j. prevzatie a príprava zastúpenia,

spísanie ústavnej sťažnosti, spolu 247 € a 2 x paušálna náhrada hotových výdavkov

po 7,41 €, spolu 261,82 € + 20 % DPH, t. j. 314,18 €). Priznanú náhradu trov právneho

zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a

v spojení s ).

10. Ústavný súd zistil, že nečinnosťou okresného súdu (notárky ako súdnej

komisárky) došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa ,

ako aj jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Vzhľadom na to, že v konaní vedenom

na ústavnom súde pod sp. zn. už prikázal okresnému súdu, aby vo veci

konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza aj

sťažovateľka, v tomto konaní už túto povinnosť pre okresný súd nevyslovil, a preto

sťažnosti v tejto časti nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).

11. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. decembra 2011