Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 335/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. septembra 2014

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej

spoločnosti DKT SYSTEM, s. r. o., Dargovská 65, Bratislava, zastúpenej advokátkou

JUDr. Evou Borovskou, Štefánikova 7, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. v období po právoplatnosti

nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -31 z 26. augusta 2010,

za účasti Okresného súdu Bratislava II, a takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti DKT SYSTEM, s. r. o., na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. v období po právoplatnosti

nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -31 z 26. augusta 2010

p o r u š e n é b o l i .

2. Obchodnej spoločnosti DKT SYSTEM, s. r. o., p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd

Bratislava II p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti

DKT SYSTEM, s. r. o., trovy konania v sume 331,12 € (slovom tristotridsaťjeden eur

a dvanásť centov) na účet advokátky JUDr. Evy Borovskej, Štefánikova 7, Bratislava,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. decembra

2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti DKT SYSTEM, s. r. o., Dargovská 65,

Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), zastúpenej advokátkou

JUDr. Evou Borovskou, Štefánikova 7, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa a (ďalej

len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný

súd“, v citáciách aj „porušovateľ“) v konaní vedenom pod sp. zn. v období

po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. -31 z 26. augusta 2010.

Z obsahu sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že v konaní vedenom

okresným súdom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“) sa sťažovateľka

domáha od obchodnej spoločnosti Generali Poisťovňa, a. s., Lamačská cesta 3/A,

Bratislava (ďalej len „žalovaná“, v citáciách aj „odporca“), zaplatenia určitej finančnej

čiastky z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla ako úhrady náhrady škody vzniknutej jej z poistnej udalosti.

Sťažovateľka sa v priebehu napadnutého konania viackrát obrátila so sťažnosťou

na prieťahy v konaní adresovanou príslušnému okresnému súdu a následne podala sťažnosť

podľa aj ústavnému súdu. Predmetom posudzovania ústavného

súdu boli sťažnosti sťažovateľky z 10. marca 2010 a z 12. septembra 2012, ktorými

sa na podklade dôvodov v nich uvedených domáhala vyslovenia porušenia svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa a základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (resp. práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) postupom okresného

súdu v napadnutom konaní.

Ústavný súd uznesením č. k. -12 z 1. apríla 2010 sťažnosť

sťažovateľky z 10. marca 2010 v časti týkajúcej sa namietaného porušenia jej základného

práva podľa postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

prijal na ďalšie konanie a vo zvyšnej časti ju odmietol ako zjavne

neopodstatnenú. Následne ústavný súd nálezom č. k. -31 z 26. augusta

2010 rozhodol, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom okresného súdu v označenom konaní

porušené bolo, okresnému súdu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov,

sťažovateľke priznal finančné zadosťučinenie vo výške 2 500 € a tiež rozhodol o úhrade

trov právneho zastúpenia sťažovateľky.

Uznesením č. k. -20 z 26. marca 2013 ústavný súd rozhodol

o sťažnosti sťažovateľky z 12. septembra 2013 tak, že ju ako zjavne neopodstatnenú

odmietol, pričom poukázal na to, že v období po vydaní nálezu č. k. -31

z 26. augusta 2010 ústavný súd v skúmanom postupe okresného súdu nezistil žiadne

závažné obdobia nečinnosti, ktoré by boli dlhšie ako 3 mesiace a ktoré by mali za následok

porušenie práv zaručených v a v dohovoru.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza, že okresný súd „... dňa 15. 7. 20103...

po 9 rokov od začatia súdneho konania vyniesol rozhodnutie, avšak išlo len o medzitýmny

rozsudok, ktorým rozhodol, že nárok sťažovateľa na poistné plnenie od odporcu z poistnej

udalosti, ku ktorej došlo 25. 11. 2003 je opodstatnený. Súčasne rozhodol tak, že o výške

poistného plnenia a o trovách konania porušovateľ rozhodne v konečnom rozsudku

a to aj napriek tomu, že v ten istý deň porušovateľ uznesením vyhlásil dokazovanie

za skončené a v priebehu doterajšieho konania bola už aj výška plnenia opakovane

vyčíslovaná a motorové vozidlo bolo opravované v autorizovanom servise, ktorý o oprave

vydal riadnu faktúru, ktorú sťažovateľ uhradil.“.

V súvislosti s namietaným porušením označených práv sťažovateľka odôvodňuje

sťažnosť takto:

„Porušovateľ, ktorý vyniesol medzitýmne rozhodnutie dňa 15. 07. 2013,

ho ani po 5 mesiacoch nevypracoval a teda ani účastníkom nedoručil, napriek tomu,

že sťažovateľ opakovane telefonicky urgoval súd a zisťoval, či rozhodnutie je vypracované,

pričom najprv bolo sťažovateľovi oznámené, že porušovateľ zákonnej sudkyni predĺžil

lehotu na vypracovanie rozsudku do 15. 9. 2013 a po tomto termíne bolo sťažovateľovi

opakovane oznamované len to, že rozsudok vypracovaný nie je.

Súd vydaním medzitýmneho rozsudku nielen vyvoláva prieťahy v konaní, ale aj umelo

predlžuje primeranú celkovú dĺžku konania, umelo navyšuje trovy tým, že koná

nehospodárne, nekoná požadovaným tempom, nekoná plynule... Toto konanie

porušovateľa... vyvoláva množstvo nadbytočných úkonov...

Porušovateľ prieťahy v konaní vyvoláva i tým, že... vydal medzitýmny rozsudok

v čase, kedy už dokazovanie uznesením vyhlásil za skončené... výška škody bola opakovane

v konaní vyčísľovaná a teda porušovateľ bol povinný rozhodnúť o celej veci vrátane trov

konania...

Uvedeným postupom porušovateľa dochádza nielen prieťahom v konaní,

ale aj ku konaniu nehospodárnemu, zaťažujúceho nielen účastníkov, ale aj samotné súdy,

pričom sťažovateľ nielen dnes, ale ani do budúcna nebude v stave veriť v súdnu ochranu,

alebo spravodlivosť. Neprimeraná dĺžka konania, pomalosť, a neefektívny postup súdu

u sťažovateľa na dlhý čas zanechá pocit, že veriť v súdnu ochranu, alebo v to, že súdy

postupujú v súčinnosti so všetkými účastníkmi tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná,

tak ako to ukladá ustanovenie , je len veta na papieri.“

Podľa sťažovateľky aj napriek skutočnosti, že ústavný súd už v minulosti nálezom

č. k. -31 z 26. augusta 2010 konštatoval porušenie jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom okresného súdu v označenom

konaní a okresnému súdu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov, okresný súd

naďalej koná v jej veci so zbytočnými prieťahmi, čím sa prehlbuje stav jej právnej neistoty,

pretože napadnuté konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené.

Sťažovateľka tiež žiada priznať finančné zadosťučinenie v sume 20 000 €,

čo odôvodňuje s poukazom najmä na to, že namietaný postup okresného súdu v konaní

sp. zn. v nej vyvoláva nielen pocit krivdy, právnej neistoty, nedôvery

v rozhodovaciu činnosť súdov, ale popiera aj jej základné práva a slobody, pričom

sťažovateľka sa cíti súdmi opakovane klamaná a zavádzaná.

Na základe už uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Porušovateľ − Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa článku 48 ods. 2 v spojení s

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a i ústavné právo na súdnu

ochranu podľa SR.

2. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 €, ktoré

je porušovateľ − Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť do 2 mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. a) Porušovateľovi − Okresnému súdu Bratislava II sa zakazuje pokračovať

v prieťahoch v konaní a ukladá sa mu, aby vo veci sp. zn. konal.

b) Ak Ústavný súd dospeje k záveru, že uvádzané skutočnosti odôvodňujú

rozhodnutie porušovateľa za dňa 15. 07. 2013 zrušiť žiadame alternatívne rozhodnúť tak,

že Ústavný súd SR rozhodnutie porušovateľa zo dňa 15. 7. 2013 zrušuje a prikazuje

porušovateľovi rozhodnúť o celej prejednávanej veci.

4. Porušovateľ je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške 331,15 €...

k rukám advokátky JUDr. Evy Borovskej a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti

rozhodnutia.“

Sťažovateľka podaním doručeným ústavnému súdu 1. apríla 2014 oznámila,

že okresný súd jej 24. marca 2014 po opakovaných urgenciách a sťažnostiach na prieťahy

v napadnutom konaní z 13. decembra 2013 a 10. februára 2014 adresovaných predsedníčke

okresného súdu doručil písomné vyhotovenie medzitýmneho rozsudku, ktorý bol v jej veci

vyhlásený 15. júla 2013.

K spôsobu vybavenia predmetných sťažností sťažovateľka v označenom podaní

uviedla, že predsedníčka okresného súdu „...opakovane listom zo dňa 12. 03. 2014

ako aj listom zo dňa 22. 01. 2014 konštatovala prieťahy v konaní“.

Ústavný súd sťažnosť, ktorou sťažovateľka namieta porušenie svojich základných

práv podľa a a práva podľa dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní, predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí

a uznesením č. k. -11 z 5. júna 2014 ju podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) prijal na ďalšie konanie v časti týkajúcej sa namietaného

porušenia jej základného práva podľa a práva podľa

dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. v období

po právoplatnosti nálezu č. k. -31 z 26. augusta 2010. Vo zvyšnej časti

sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd následne spolu s prípisom č. k. -20 z 8. júla 2014

doručil predsedníčke okresného súdu uznesenie č. k. -11 z 5. júna 2014,

ktorým prijal na ďalšie konanie sťažnosť sťažovateľky v časti týkajúcej sa namietaného

porušenia jej základného práva podľa a práva podľa

dohovoru v období po právoplatnosti nálezu č. k. -31 z 26. augusta 2010,

a vyzval predsedníčku okresného súdu, aby sa k sťažnosti písomne vyjadrila a zároveň

oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Predsedníčka okresného súdu v prípise č. Spr. 2123/2014 z 8. augusta 2014

doručenom ústavnému súdu 18. augusta 2014 uvádza toto:

„V období od rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zn.

-31 zo dňa 26. 08. 2010 zákonná sudkyňa vo veci riadne konala

až do 15. 07. 2013, kedy bol vyhlásený medzitýmny rozsudok.

Je pravdou, že písomné vyhotovenie medzitýmneho rozsudku nebolo včas doručené

účastníkom konania a bolo doručené až po niekoľkonásobných urgenciách v marci 2014.

K uvedeného som sa písomne vyjadrovala sťažovateľovi dňa 22. 01. 2014, fotokópiu

odpovede zasielam v prílohe.

Zároveň si dovolím uviesť, že zákonná sudkyňa sa vzdala funkcie sudcu a táto

jej zanikla ku dňu 31. 01. 2014.

Po skompletizovaní spisov oddelenia 9 C vec prevzal v zmysle dodatku k Rozvrhu

práce na rok 2014 sudca JUDr. Karol Posluch, ktorý bol však Súdnou radou Slovenskej

republiky s účinnosťou od 01. 04. 2014 preložený na výkon funkcie sudcu na iný okresný

súd.

Súdnou radou Slovenskej republiky bola s účinnosťou od 01. 05. 2014 na výkon

funkcie sudcu preložená sudkyňa JUDr. Petra Priečinská, ktorá oddelenie 9 C v zmysle

k dodatku k Rozvrhu práce na rok 2014 prevzala.“

Prípisom č. k. -24 z 20. augusta 2014 ústavný súd vyzval právnu

zástupkyňu sťažovateľky, aby oznámila, či trvá na konaní ústneho pojednávania,

a zároveň jej zaslal na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska vyjadrenie okresného súdu

č. Spr. 2123/2014 z 8. augusta 2014. Právna zástupkyňa sťažovateľky v podaní doručenom

ústavnému súdu 10. septembra 2014 oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho

pojednávania, a k vyjadreniu okresného súdu v podstate zhrnula svoju predchádzajúcu

argumentáciu.

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľky a predsedníčky okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd využil

možnosť podľa a upustil od ústneho pojednávania,

pretože po oboznámení sa s ich argumentáciou dospel k názoru, že od neho nemožno

očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práv podľa označeného článku

a dohovoru. Poukazujúc na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou

v sťažnosti namietaného porušenia označených práv – ústavný súd nepovažuje ústne

pojednávanie ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností

potrebných na meritórne rozhodnutie veci (m. m. , ), a preto ďalej

konal bez nariadenia ústneho pojednávania.

II.

Z obsahu sťažnosti, priložených písomností, vyjadrení účastníkov konania a z obsahu

na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania

vedeného okresným súdom pod sp. zn. v období po právoplatnosti nálezu

ústavného súdu č. k. -31 z 26. augusta 2010:

Uznesením zo 4. októbra 2010 okresný súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie

súdnym znalcom z odboru cestnej dopravy, aby do 45 dní vypracoval znalecký posudok

týkajúci sa reálnosti vzniku škody, ktorá mala byť na motorovom vozidle patriacom

sťažovateľke spôsobená pri dopravnej nehode (v tejto časti uznesenie nadobudlo

právoplatnosť 18. októbra 2010, pozn.), súčasne účastníkom konania uložil, aby zaplatili

preddavok na toto znalecké dokazovanie (v tejto časti uznesenie nadobudlo právoplatnosť

3. novembra 2010, pozn.). Dňa 27. októbra 2010 sťažovateľka oznámila zmenu adresy

svojho sídla a súčasne žalovaná zložila preddavok na znalecké dokazovanie. Okresný súd

15. novembra 2010 urgoval sťažovateľku na zaplatenie preddavku na znalecké dokazovanie.

Na účely znaleckého dokazovania bol spis 16. novembra 2010 zaslaný ustanovenému

znalcovi a 29. novembra 2010 sťažovateľka zložila preddavok na znalecké dokazovanie.

Dňa 18. januára 2011 okresný súd urgoval znalca na predloženie znaleckého posudku

a 3. februára 2011 ustanovený znalec žiadal o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého

posudku do konca februára 2011. Okresný súd 15. februára 2011 telefonicky oznámil

ustanovenému súdnemu znalcovi, že mu lehotu na spracovanie znaleckého

posudku predlžuje do konca februára 2011. Právna zástupkyňa sťažovateľky

25. februára 2011 žiadala informáciu o stave znaleckého dokazovania, pričom okresný súd

jej v ten istý deň e-mailom podal požadovanú informáciu. Dňa 7. marca 2011 ustanovený

znalec opätovne z dôvodu choroby žiadal o predĺženie termínu na predloženie znaleckého

posudku do 20. marca 2011, pričom 22. marca 2011 okresný súd telefonicky zisťoval

u znalca stav znaleckého dokazovania a znalec prisľúbil, že posudok predloží v priebehu

týždňa. Okresnému súdu bol znalecký posudok predložený 31. marca 2011.

Okresný súd 6. apríla 2011 zaslal znalecký posudok na vyjadrenie účastníkom

konania a uznesením z 11. apríla 2011 rozhodol o znalečnom, súčasne mu bola vrátená

nedoručená zásielka adresovaná právnemu zástupcovi žalovanej so znaleckým posudkom

a s výzvou na vyjadrenie sa k nemu. Dňa 14. apríla 2011 okresný súd opätovne preposielal

právnemu zástupcovi žalovanej znalecký posudok s výzvou na vyjadrenie sa k nemu.

Právna zástupkyňa sťažovateľky sa k znaleckému posudku vyjadrila 9. mája 2011 a právny

zástupca žalovanej sa k nemu vyjadril 24. mája 2011. Dňa 7. júla 2011 okresný súd zaslal

vyjadrenia účastníkov konania znalcovi, aby v zmysle ich pripomienok dopracoval znalecký

posudok, a súčasne zaslal tieto vyjadrenia protistranám na vedomie. Okresný súd

25. augusta 2011 urgoval znalca s predložením dopracovania znaleckého posudku, ktorý bol

okresnému súdu doručený 26. septembra 2011.

Dňa 4. januára 2012 okresný súd nariadil pojednávanie na 27. február 2012, avšak

22. februára 2012 zrušil nariadený termín pojednávania z dôvodu práceneschopnosti

zákonného sudcu. Okresný súd 4. júna 2012 nariadil pojednávanie na 25. júl 2012, ktoré

bolo po vypočutí právnych zástupcov účastníkov konania odročené na 7. september 2012

s tým, že bude predvolaný znalec a tiež jeden svedok. Dňa 27. júla 2012 bola okresnému

súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne sťažovateľky, ktorá žiadala doplniť dokazovanie

vypočutím všetkých znalcov, ktorí v danej veci v minulosti robili znalecké posudky.

Dňa 3. septembra 2012 predvolaný znalec ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní

a 6. septembra 2012 okresný súd e-mailom oznámil právnym zástupcom účastníkov

zrušenie nariadeného termínu pojednávania z dôvodu ospravedlnenia sa predvolaného

znalca s tým, že o novom termíne pojednávania budú informovaní písomne.

Právna zástupkyňa sťažovateľky 11. októbra 2012 predložila do spisu listinný dôkaz

v zmysle záverov z posledného pojednávania a 27. novembra 2012 žiadala nariadiť vo veci

pojednávanie. Okresný súd 4. decembra 2012 nariadil pojednávanie na 21. január 2013.

Dňa 27. decembra 2012 predvolaný svedok, ktorý bol v danej veci v minulosti znalcom,

ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní z dôvodu jeho predvolania ako svedka

na Okresný súd Malacky v inej trestnej veci. Dňa 14. januára 2013 ďalší predvolaný svedok

e-mailom okresnému súdu oznámil, že žiada, aby bol vypočutý dožiadaným Okresným

súdom Nitra alebo aby mu okresný súd vopred oznámil, či bude súhlasiť s nahradením mu

cestovného, pretože inak sa pojednávania nezúčastní. Napokon sa 16. januára 2013

z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní aj ustanovený

znalec. Následne 18. januára 2013 okresný súd e-mailom oznámil svedkovi, že súhlasí, aby

na cestu na pojednávanie použil osobné motorové vozidlo. Dňa 21. januára 2013 sa konalo

pojednávanie, ktoré bolo po vypočutí dvoch svedkov v prítomnosti právnych zástupcov

účastníkov konania odročené na 27. február 2013 na účely opätovného predvolania znalca.

Dňa 22. januára 2013 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok vypracovaný

znalcom (Č.), v ktorom sa vyjadroval k posudku vypracovanému v danej veci naposledy

ustanoveným znalcom (G.). Dňa 20. februára 2013 predvolaný súdny znalec (G.) z dôvodu

pracovnej zaneprázdnenosti ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní, ktoré

sa konalo 27. februára 2013 a ktoré bolo z dôvodu neprítomnosti znalca (právni zástupcovia

účastníkov boli prítomní, pozn.) odročené na 15. máj 2013.

Dňa 15. mája 2013 sa vo veci samej uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo

po vypočutí znalca (G.) odročené na 24. jún 2013 s tým, že okresný súd zváži prípadné

ďalšie dokazovanie vo veci. Dňa 19. júna 2013 bolo okresnému súdu doručené písomné

vyjadrenie žalovanej vo veci samej, ktoré okresný súd doručil právnej zástupkyni

sťažovateľky krátkou cestou na pojednávaní konanom 24. júna 2013. Právna zástupkyňa

sťažovateľky následne požiadala, aby okresný súd odročil predmetné pojednávanie

na krátku dobu, tak aby mala dostatok času na prípadné zaujatie stanoviska k písomnému

vyjadreniu žalovanej. Okresný súd odročil predmetné pojednávanie na 3. júl 2013.

Dňa 2. júla 2013 právna zástupkyňa sťažovateľky prostredníctvom e-mailu doručila

okresnému súdu stanovisko k vyjadreniu žalovanej.

Dňa 3. júla 2013 okresný súd uskutočnil pojednávanie, na ktorom účastníci

konania predniesli svoje záverečné vyjadrenia, uviedli, že nemajú žiadne ďalšie návrhy

na vykonanie dokazovania, a okresnému súdu zároveň oznámili, že nežiadajú,

aby oboznamoval obsah spisu, pretože v priebehu konania bol už viackrát oboznamovaný.

Okresný súd následne odročil pojednávanie na 15. júl 2013. Dňa 15. júla 2013 okresný súd

uskutočnil pojednávanie, na ktorom uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené

a následne napadnutým rozsudkom rozhodol o základe prerokúvanej veci tak, že nárok

sťažovateľky proti žalovanej na poistné plnenie z titulu náhrady škody vzniknutej

na jej motorovom vozidle je opodstatnený s tým, že o výške poistného plnenia

a o súvisiacom výroku o trovách konania rozhodne v konečnom rozsudku.

Následne zákonná sudkyňa písomne požiadala predsedníčku okresného súdu

o predĺženie zákonnej lehoty na vyhotovenie medzitýmneho rozsudku, čo odôvodnila svoju

pracovnou zaťaženosťou. Predsedníčka okresného súdu na uvedenú žiadosť zákonnej

sudkyne primeraným spôsobom nereagovala.

Dňa 19. decembra 2013 právna zástupkyňa sťažovateľky doručila predsedníčke

okresného súdu sťažnosť, ktorou namietala prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn.

v súvislosti s nevypracovaním medzitýmneho rozsudku okresného súdu.

Predsedníčka okresného súdu v prípise č. Spr. 2156/2013 z 22. januára 2014 skonštatovala

prieťahy v označenom konaní súvisiace s nevypracovaním medzitýmneho rozsudku

okresného súdu a zároveň oznámila, že zákonná sudkyňa JUDr. Marcela Gandelová listom

z 21. januára 2014 oznámila prezidentovi Slovenskej republiky, že sa vzdáva výkonu

funkcie sudcu s tým, že výkon jej funkcie sa skončí 31. januára 2014 a do tej doby bude

predmetný rozsudok vypracovaný.

Dňa 12. februára 2014 sa právna zástupkyňa sťažovateľky opätovne písomne obrátila

na predsedníčku okresného súdu a žiadala o doručenie označeného rozsudku okresného

súdu alebo aby jej okresný súd oznámil prekážky, ktoré mu bránia predmetný rozsudok

doručiť účastníkom konania. Dňa 24. februára 2014 opatrením predsedníčky okresného

súdu č. Spr 3058/2014 boli v zmysle dodatku č. 2 rozvrhu práce na rok 2014 prikázané veci

registra 9 C a 9 Cpr na vybavenie sudcovi JUDr. Karolovi Posluchovi.

V priebehu mesiaca marec 2014 bolo účastníkom konania doručené písomné

vyhotovenie rozsudku okresného súdu č. k. -560 z 15. júla 2013.

Dňa 3. apríla 2014 bolo okresnému súdu doručené odvolanie žalovanej proti

rozsudku okresného súdu č. k. -560 z 15. júla 2013.

Dňa 2. mája 2014 opatrením predsedníčky okresného súdu č. Spr 3179/2014 boli

v zmysle dodatku č. 5 rozvrhu práce na rok 2014 prikázané veci registra 9 C a 9 Cpr

na vybavenie sudkyni JUDr. Petre Priečinskej, ktorá následne predsedníčke okresného súdu

listom zo 6. mája 2014 oznámila, že vzhľadom na počet jej pridelených vecí nebude

spôsobilá túto agendu vybavovať plynule a bez prieťahov.

Dňa 3. júla 2014 bolo právnej zástupkyni sťažovateľky doručené odvolanie žalovanej

proti rozsudku okresného súdu č. k. -560 z 15. júla 2013 spolu s výzvou,

aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadrila.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Predmetom posudzovania ústavného súdu po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie

je tá časť sťažnosti, ktorou sa sťažovateľka domáha vyslovenia porušenia svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a obsahom práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (m. m. , ). Z tohto vyplýva, že právne

východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu,

sú vo vzťahu k obom označeným právam v zásade identické.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (a rovnako aj práva podľa dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím

súdu ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z

(ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný urobiť vhodné opatrenia,

aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia

významná povinnosť pre sudcu vyplýva z a , podľa ktorého

sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý

dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli

predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď sa bude konať nové

pojednávanie. Dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , resp. práva podľa

ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len

„ESĽP“) ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, ,

). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Pokiaľ ide o právnu zložitosť preskúmavanej veci, ústavný súd konštatuje,

že predmetom napadnutého konania je rozhodovanie o návrhu sťažovateľky, ktorým

sa domáha zaplatenia finančnej čiastky z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a to z titulu náhrady škody vzniknutej

jej z poistnej udalosti. Obdobné spory tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej agendy

okresných súdov, pričom k tejto problematike existuje v zásade ustálená judikatúra

všeobecných súdov, a preto vec sťažovateľky ústavný súd nepovažuje z právneho hľadiska

za zložitú. Obsah súdneho spisu sp. zn. v zásade nepotvrdzuje ani faktickú

zložitosť predmetnej veci, aj keď je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že pre rozhodnutie

v merite veci bolo potrebné najmä zistiť skutkové otázky, ktoré vyžadujú odborné

znalosti, a teda aj potrebu vykonať znalecké dokazovanie, čo bezpochyby zvyšuje

stupeň skutkovej náročnosti veci. Táto okolnosť však sama osebe nie je v zásade spôsobilá

odôvodniť doterajšiu dĺžku napadnutého konania (m. m. , ,

, , rozsudok ESĽP Škodáková proti Českej republike

z 21. 12. 2004, rozsudok ESĽP Voleský proti Českej republike z 29. 6. 2004). Na tomto

základe ústavný súd dospel k záveru, že právnou ani skutkovou zložitosťou veci nemožno

ospravedlňovať doterajšiu dĺžku napadnutého konania.

2. Ústavný súd pri hodnotení ďalšieho kritéria, správania sťažovateľky

ako účastníčky napadnutého konania, vychádzal z toho, že v posudzovanom prípade

ide o spor, v ktorom je každý účastník povinný postupovať podľa a

a vyvíjať všetko úsilie na súčinnosť so súdom tak, aby súd mohol o ochrane uplatneného

práva rozhodnúť v súlade so zákonom a aj v primeranom čase. Ústavný súd v tejto

súvislosti poukazuje na to, že k právu účastníka konania na efektívny, rýchly a účelný

postup súdu v konaní pristupuje aj jeho procesná povinnosť prispievať k dosiahnutiu účelu

súdneho konania včasným reagovaním na pokyny súdu a oznámením potrebných

skutočností.

Zo správania sťažovateľky v preskúmavanom konaní nevyplývajú také skutočnosti,

ktoré významne ovplyvnili jeho doterajšiu dĺžku. Sťažovateľke preto nemožno pričítať

podiel na stave veci, v akom sa nachádza v čase rozhodovania ústavného súdu

o jej sťažnosti.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v napadnutom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní (ako aj neprimeraná dĺžka konania) môžu byť zapríčinené

nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou,

resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu

právnej neistoty (, , ).

Ústavný súd zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. zistil,

že doterajší postup okresného súdu je poznačený jeho dlhodobou nečinnosťou,

a to za obdobie od vyhlásenia rozsudku okresného súdu č. k. -560

z 15. júla 2013 do okamihu doručovania jeho písomného vyhotovenia právnym zástupcom

účastníkov konania (júl 2013 až marec 2014), keď nevykonal žiadny relevantný úkon

smerujúci k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky.

Napadnuté konanie je poznačené aj neefektívnou činnosťou okresného súdu, na vrub

ktorej možno čiastočne pripísať postup okresného súdu, ktorý ani po takmer 10 rokoch

konania nebol spôsobilý rozhodnúť o celom predmete konania aj napriek tomu,

že v priebehu konania vykonával dokazovanie aj v rozsahu potrebnom na vydanie

konečného rozhodnutia. Za súčasť neefektívneho postupu okresného súdu považuje ústavný

súd aj odročenie pojednávania nariadeného na 3. júl 2013, keď okresný súd tak postupoval

bez toho, aby zároveň v zápisnici alebo v spise označil dôvod, ktorý bol príčinou tohto

postupu.

Ústavný súd neakceptoval argumentáciu okresného súdu uvedenú v prípise

č. Spr. 2123/2014 z 8. augusta 2014, ktorou reagoval na sťažnosť sťažovateľky, kde

vzniknuté prieťahy odôvodnil s poukazom na personálne problémy súvisiace so zmenou

zákonných sudcov. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, v ktorej

už viackrát uviedol (napr. , , , ),

že personálne problémy (dlhodobá práceneschopnosť sudcu a zmeny zákonných sudcov)

a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len

dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali

včas adekvátne opatrenia (m. m. , , ).

Ústavný súd po komplexom posúdení všetkých okolností daného prípadu (z hľadiska

skutkovej a právnej náročnosti veci, správania sťažovateľky, postupu okresného súdu

poznamenaného neefektívnou činnosťou a obdobím jeho dlhodobej nečinnosti, zohľadňujúc

pritom charakter a význam predmetu napadnutého konania a jeho celkovú dĺžku) dospel

k záveru, že v postupe okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní,

a preto rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto rozhodol tak,

ako to je uvedené v bode 1 výrokovej časti tohto nálezu.

IV.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil,

aby vo veci konal.

Ústavný súd síce rozhodol, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom okresného súdu

v napadnutom konaní porušené a vec nebola v čase rozhodovania ústavného súdu

právoplatne skončená – okresný súd po doručení písomného vyhotovenia medzitýmneho

rozsudku účastníkom konania a po podaní odvolania zo strany žalovanej vykonáva procesné

úkony v odvolacom konaní súvisiace s predložením spisovej agendy odvolaciemu súdu

na rozhodnutie o podanom riadnom opravnom prostriedku, neprikázal mu však, aby vo veci

konal bez zbytočných prieťahov, pretože už tak urobil v náleze č. k. -31

z 26. augusta 2010 (bod 4 nálezu).

Sťažovateľka sa okrem vyslovenia porušenia označených práv domáha aj priznania

finančného zadosťučinenia a náhrady trov právneho zastúpenia.

Aj keď ústavný súd vyslovil porušenie sťažovateľkou označených práv podľa čl. 48

ods. 2 a dohovoru, nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípadu

uplatnenie tejto svojej právomoci za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinná

náprava, a preto považoval za potrebné zaoberať sa aj vecnou opodstatnenosťou návrhu

sťažovateľky na priznanie finančného zadosťučinenia, ktoré je podľa § 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde náhradou nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch za stav spôsobenej

právnej neistoty postupom orgánov verejnej moci.

Podľa môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva

boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka v sťažnosti žiada priznať finančné zadosťučinenie v sume 20 000 €.

Tento návrh odôvodňuje najmä s poukazom na doterajšiu dĺžku napadnutého konania

a s tým súvisiacim stavom svojej právnej neistoty.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (m. m. ). Podľa názoru ústavného súdu

vzhľadom na okolnosti daného prípadu prichádza do úvahy priznanie finančného

zadosťučinenia. Pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia ústavný súd

vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Pri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia

ústavný súd zohľadňoval predovšetkým celkovú dĺžku konania okresného súdu v období

po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. -31 z 26. augusta 2010,

charakter neefektívnej činnosti okresného súdu v skúmanom období, predmet sporu,

ako aj jeho význam pre sťažovateľku a správanie sťažovateľky v posudzovanom období.

Vychádzajúc z komplexného posúdenia týchto skutočností, ústavný súd považoval

v konkrétnych okolnostiach daného prípadu priznanie sumy 1 500 € sťažovateľke

za primerané finančné zadosťučinenie podľa . Ústavný

súd preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výrokovej časti tohto nálezu.

Ústavný súd podľa rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z priemernej mesačnej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2012, ktorá bola

781 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2013. Úhradu priznal za dva

úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) podľa § 1 ods. 3,

§ 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za každý úkon

sumu 130,16 €, čo spolu s paušálnou náhradou niektorých hotových výdavkov 2 x 7,81 €

za každý úkon právnej služby predstavuje sumu 275,94 €. Keďže právna zástupkyňa

je platkyňou dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), uvedená suma bola zvýšená

o DPH vo výške 20 % podľa vyhlášky a podľa o dani

z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Celková odmena za poskytnuté právne

služby predstavuje sumu 331,12 € (bod 3 výroku tohto nálezu). Za tretí úkon právnej služby

(stanovisko sťažovateľky k vyjadreniu okresného súdu) ústavný súd úhradu nepriznal,

pretože neobsahovalo žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli prispieť k ďalšiemu

objasneniu veci.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s ).

V zmysle , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. septembra 2014