Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 157/2010
PDF · 294.97 KB
No categories available
IV. ÚS 157/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. augusta 2010
v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej
a sudcu Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti obchodnej spoločnosti D., s. r. o., B.,
zastúpenej advokátkou JUDr. E. B., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod
sp. zn. 9 C 208/2004, za účasti Okresného súdu Bratislava II, takto
rozhodol:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti D., s. r. o., na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 208/2004 p o r u š e n é
b o l o .
2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e, aby vo veci vedenej pod
sp. zn. 9 C 208/2004 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Obchodnej spoločnosti D., s. r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume
2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý
zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti D.,
s. r. o. trovy konania v sume 303,30 € (slovom tristotri eur a tridsať centov) na účet jej
právnej zástupkyne JUDr. E. B., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. marca 2010
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti D., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou
namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a domáhať
sa práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, a to postupom
Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
9 C 208/2004, predmetom ktorého je rozhodovanie o uhradení istiny vo výške 799 342,90
Sk s príslušenstvom z povinného zmluvného poistenia, a to z titulu náhrady škody.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza, že 8. júna 2004 podala návrh na vydanie
platobného rozkazu. V ďalšom sťažovateľka popísala postup okresného súdu počas šiestich
rokov trvania sporu, pričom uviedla:
«Okresný súd vydal 14. júna 2004 platobný rozkaz, voči ktorému odporca podal
odpor a vec bola ďalej vedená pod sp. zn. 9 C 208/2004. Napriek urgencii okresný súd
nariadil prvé pojednávanie až na 2. marec 2005, následne na 18. máj 2005 a toto
pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že bude „zvážené“ dokazovanie
vypracovaním znaleckého posudku.
Sťažovateľka po ročnej nečinnosti okresného súdu žiadala v januári 2006
o nariadenie termínu pojednávania. Nakoľko zákonná sudkyňa na žiadosť nereagovala,
sťažovateľka podala predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorý na jej
sťažnosť tiež nereagoval, a tak sa sťažovateľka obrátila 17. marca 2006 na predsedu
Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) a žiadala o prešetrenie sťažnosti.
Predseda okresného súdu 24. marca 2006 sťažovateľke oznámil, že jej sťažnosť na prieťahy
je dôvodná. Rovnako predseda krajského súdu listom z 18. apríla 2006 označil sťažnosť
sťažovateľky za dôvodnú. Na žiadosť odporcu bolo konanie v novembri 2006 prerušené.
Krajský súd uznesenie okresného súdu o prerušení konania 10. augusta 2007 zrušil,
nakoľko podľa jeho názoru nebol dôvod na prerušenie konania. Sťažovateľka sa následne
26. septembra 2007 a 22. novembra 2007 dožadovala nariadenia pojednávania. Dňa
24. januára 2008 podala opäť sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktoré reagovala
podpredsedníčka okresného súdu listom z 22. februára 2008, kde len oznámila, že termín
pojednávania je nariadený na 26. marec 2008 a vec bude v dvojmesačných intervaloch
sledovať; k prieťahom v konaní nezaujala stanovisko. Okresný súd konal potom až do
31. októbra 2008, keď odročil pojednávanie na 21. november 2008 za účelom vyhlásenia
medzitýmneho rozsudku, čo sa nestalo; boli len nariadené pojednávania na 27. máj 2009
a na 1. júl 2009, ktoré sa však nekonali; pojednávanie zo 4. novembra 2009 bolo odročené
s tým, že bude nariadené znalecké dokazovanie. Sťažovateľka listom žiadala 7. decembra
2009 zákonnú sudkyňu, aby vypracovala uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania,
k čomu podľa sťažovateľky taktiež nedošlo.»
Na základe uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd rozhodol o porušení jej
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 208/2004. Podľa nej
nečinnosťou okresného súdu došlo aj k porušeniu jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1
ústavy domáhať sa práva na nezávislom a nestrannom súde, keďže nekonanie
a predlžovanie súdneho konania vyhovuje odporcovi, čím okresný súd prestáva byť
nestranný a nezávislý. Podľa sťažovateľky okresný súd nekoná podľa poradia došlých
návrhov na začatie konania na súd. Týmto postupom nielen zavádza sťažovateľku, ale
nepostupuje podľa jej názoru nestranne.
Sťažovateľka tiež žiada priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 €
vo vzťahu k postupu okresného súdu a uhradiť trovy konania v sume 303,31 € k rukám jej
právnej zástupkyne.
Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí a uznesením
sp. zn. IV. ÚS 157/2010 z 1. apríla 2010 ju podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon
o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie v časti týkajúcej sa namietaného porušenia jej
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 9 C 208/2004. Vo zvyšnej časti sťažnosť odmietol z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval okresný súd a právnu
zástupkyňu sťažovateľa, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne
pojednávanie. Vzhľadom na súhlas obidvoch účastníkov ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2
zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože od neho nebolo možné
očakávať ďalšie objasnenie veci.
K prijatej sťažnosti sa vyjadril okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou JUDr. A.
R., listom sp. zn. Spr. 2040/2010 z 27. mája 2010 doručeným ústavnému súdu 3. júna 2010.
Predsedníčka vo vyjadrení chronologicky popísala úkony, ktoré podľa zistenia ústavného
súdu zodpovedajú obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu, a k veci ďalej uviedla:
,,Na základe uvedených skutočností musím konštatovať, že vo veci bol zistený prieťah
v konaní spôsobený konajúcou sudkyňou. Po oboznámení sa s obsahom sťažnosti, ako aj
obsahom predmetného spisu navrhujem, aby ústavný súd rozhodol, že právo sťažovateľky
na súdnu ochranu a spravodlivý proces v konaní tunajším súdom porušené bolo len
čiastočne, a priznal sťažovateľke finančné odškodnenie podľa vlastnej úvahy.“
Právna zástupkyňa sťažovateľky v stanovisku k vyjadreniu okresného súdu
z 18. mája 2010 zotrvala na obsahu podanej sťažnosti a uviedla:
,,V prvom rade chcem zdôrazniť, že aj samotný porušovateľ vo svojom vyjadrení
uvádza, že došlo k prieťahom zavineným zákonnou sudkyňou.
Závažnosť prieťahov zavinených zákonnou sudkyňou je o to vyššia, že sťažovateľ sa
domáha náhrady voči poisťovní z toho dôvodu, že iný vodič motorového vozidla zavinil
dopravnú nehodu a škodu na motorovom vozidle navrhovateľa poisťovňa, voči ktorej sa
sťažovateľ domáha náhrady, vysporiadala všetky nároky škodcu bezprostredne po udalosti
a uznala právny základ, t.j. že k udalosti došlo tak, ako to uvádzajú všetci účastníci
dopravnej nehody, vrátane príslušníkov PZ, ktorí priebeh nehody šetrili na mieste udalosti.
Za uvedených okolností ťažko pochopiť konanie zákonného sudcu, ktorý vyvoláva
prieťahy aj tým, že preveruje námietky vznesené odporcom týkajúce sa samotného priebehu
udalosti za situácie, ktorú odporca pri inom vozidle a pri tej istej udalosti v plnom rozsahu
uznal. Spis škodcu je takmer od počiatku doložený do súdneho spisu a sťažovateľ považuje
postup zákonného sudcu za ničím neospravedlniteľný.
Sťažovateľ vyjadrenie porušovateľa, ktorý konštatoval, že právo sťažovateľky na
súdnu ochranu a spravodlivý proces v konaní pred porušovateľom bolo porušené len
čiastočne, považuje nielen za alibistické ale spochybňujúce samotnú podstatu toho, na čo sú
súdy zriadené, t.j. zabezpečovať včasné a spravodlivé rozhodnutia v sporných veciach.
Konštatovanie porušovateľa o čiastočnom porušení práva sťažovateľky na súdnu
ochranu považuje sťažovateľ za nepochopiteľné a súčasne, to u neho vyvoláva dôvodnú
obavu, že porušovateľ mu nie je schopný zabezpečiť nielen ústavou garantované práva, ale
nie je schopný svoje evidentné pochybenie ani len priznať.“
II.
Z obsahu sťažnosti, priložených písomností, vyjadrení účastníkov konania a z obsahu
na vec vzťahujúceho sa súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania
vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 9 C 208/2004 (pôvodne pod sp. zn.
32 Ro/1303/2004).
Dňa 8. júna 2004 bol okresnému súdu doručený návrh na vydanie platobného
rozkazu na sumu 799 342,90 Sk a prísl. z titulu náhrady škody na osobnom motorovom
vozidle sťažovateľky.
Dňa 14. júna 2004 okresný súd vydal platobný rozkaz, ktorým bola odporcovi
uložená povinnosť zaplatiť sťažovateľke sumu 799 342,90 Sk a prísl.
Dňa 7. júla 2004 podal odporca odpor proti platobnému rozkazu spolu s expertízou
č. 31/TS/2004 vypracovanou spoločnosťou S., s. r. o., na posúdenie priebehu nehody.
Dňa 14. júla 2004 sťažovateľka podala vyjadrenie k odporu.
Dňa 2. marca 2005 sa uskutočnilo prvé pojednávanie, právna zástupkyňa
sťažovateľky založila do spisu originál splnomocnenia, pojednávanie bolo odročené na
18. máj 2005 s tým, že právna zástupkyňa sťažovateľky požiadala okresný súd
o poskytnutie lehoty na mimosúdne vyriešenie veci do 31. marca 2005.
Dňa 18. mája 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, právna zástupkyňa sťažovateľky
navrhla vypočuť troch svedkov, pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že bude
okresným súdom zvážené dokazovanie podaním znaleckého posudku. V prípade nevydania
rozhodnutia o vykonaní znaleckého dokazovania bude účastníkom písomne oznámený
termín pojednávania s tým, že budú predvolaní navrhovaní svedkovia.
Dňa 20. marca 2006 okresný súd nariadil pojednávanie na 10. máj 2006, ktoré bolo
zrušené pre neprítomnosť zákonného sudcu z dôvodu práceneschopnosti, a bol určený nový
termín pojednávania na 19. jún 2006.
Dňa 12. júna 2006 bol odporca prípisom okresného súdu opakovane vyzvaný
na zaslanie kompletného spisového materiálu týkajúceho sa poistnej udalosti a poistného
plnenia.
Dňa 19. júna 2006 okresný súd uskutočnil pojednávanie, odporca založil do spisu
vo forme fotokópii spisový materiál týkajúci sa poistnej udalosti a poistného plnenia
a znalecký posudok vypracovaný znalcom. Pojednávanie bolo odročené na návrh právnej
zástupkyne sťažovateľky na 10. júl 2006 vzhľadom na to, že právny zástupca odporcu počas
pojednávania založil do spisu listinné dôkazy, s ktorými sa sťažovateľka nemala možnosť
oboznámiť.
Dňa 3. júla 2006 odporca podal návrh na prerušenie konania.
Dňa 10. júla 2006 okresný súd odročil pojednávanie na žiadosť právnej zástupkyne
sťažovateľky, keďže sa z technických príčin nemohla dostaviť na územie Slovenskej
republiky.
Dňa 4. septembra 2006 právna zástupkyňa sťažovateľky zaslala vyjadrenie k návrhu
odporcu na prerušenie konania.
Dňa 9. októbra 2006 bolo prípisom okresného súdu bolo dožiadané Okresné
riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava II (ďalej len „OR PZ Bratislava II“) o zaslanie
oznámenia, či bolo začaté trestné stíhanie pre pokus trestného činu poisťovacieho podvodu
a či bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie, a ak áno, približný termín skončenia veci.
Dňa 9. novembra 2006 prípisom OR PZ Bratislava II okresnému súdu oznámilo, že
bolo začaté trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku, vo veci zatiaľ nebolo
nariadené znalecké dokazovanie.
Dňa 10. novembra 2006 okresný súd uznesením rozhodol
o prerušení konania do právoplatného skončenia trestného konania vedeného pod
ČVS: ORP-899/OEK-B2-2006 Úradom justičnej a kriminálnej polície OR PZ Bratislava II.
Dňa 5. januára 2007 právna zástupkyňa sťažovateľky podala odvolanie proti
uzneseniu o prerušení konania.
Dňa 11. januára 2007 okresný súd predložil spis spolu s opravným prostriedkom
sťažovateľky Krajskému súdu Bratislava (ďalej len „krajský súd“).
Dňa 10. augusta 2007 krajský súd uznesením zrušil prvostupňové rozhodnutie
okresného súdu o prerušení konania a spis bol 5. septembra 2007 vrátený okresnému súdu.
Dňa 21. februára 2008 okresný súd nariadil pojednávanie na 26. marec 2008
a dožiadal OR PZ Bratislava II o poskytnutie oznámenia, v akom štádiu sa nachádza
konanie vo veci poisťovacieho podvodu.
Dňa 3. marca 2008 OR PZ Bratislava II zaslalo fotokópiu uznesenia o zastavení
trestného stíhania vo veci poisťovacieho podvodu.
Dňa 26. marca 2008 okresný súd uskutočnil pojednávanie, právna zástupkyňa
sťažovateľky navrhla, aby okresný súd vyžiadal vyšetrovací spis OR PZ Bratislava II,
vedený pod ČVS: ORP-899/OEK-B2-2006, pojednávanie bolo odročené na 5. máj 2008.
Dňa 25. apríla 2008 okresnému súdu bol doručený vyšetrovací spis OR PZ
Bratislava II, vedený pod ČVS: ORP-899/OEK-B2-2006 spolu so znaleckým posudkom.
Dňa 5. mája 2008 okresný súd uskutočnil pojednávanie, nedostavili sa dvaja
predvolaní svedkovia (nemali nevykázané doručenie), právna zástupkyňa sťažovateľky
uviedla, že oznámi ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania potom, ako sa oboznámi so
znaleckým posudkom; pojednávanie bolo odročené na 30. jún 2008.
Dňa 25. júna 2008 bolo opakovane zaslané predvolanie svedkom Z. a V., obom
nebolo doručené.
Dňa 30. júna 2008 okresný súd zrušil pojednávanie pre neprítomnosť zákonného
sudcu z dôvodu práceneschopnosti.
Dňa 9. júla 2008 bola okresnému súdu doručená odpoveď na lustráciu svedkov Z., V.
zo S., okresným súdom bolo nariadené pojednávanie na 20. august 2008, prípisom
okresného súdu bola dožiadaná Ústredná evidencia väzňov ZVJS SR, či svedkovia sú vo
väzbe alebo vo výkone trestu.
Dňa 15. júla 2008 prípisom okresného súdu bolo dožiadané OO PZ Bratislava II
o prešetrenie, či svedkovia bývajú na označenej adrese.
Dňa 21. júla 2008 bola doručená odpoveď od OO PZ Bratislava II, nepodarilo sa
zistiť, či sa svedok V. zdržiava na označenej adrese.
Dňa 20. augusta 2008 okresný súd uskutočnil pojednávanie, dostavil sa svedok Z.,
okresný súd ho vypočul, druhý svedok nebol prítomný, pretože mu nebolo doručené
predvolanie. Pojednávanie bolo odročené na 31. október 2008. Účastníci mali okresnému
súdu v lehote 20 dní oznámiť prípadné ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Okresný
súd naďalej zisťoval pobyt svedka V.
Dňa 31. októbra 2008 okresný súd uskutočnil pojednávanie, sťažovateľka zobrala
návrh čiastočne vo výške 19 799,70 Sk späť, účastníci nemali návrhy na doplnenie
dokazovania, právna zástupkyňa sťažovateľky žiadala okresný súd, aby vo veci rozhodol
medzitým rozsudkom o právnom základe a po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodol
o výške škody, odporca s tým súhlasil. Pojednávanie bolo odročené na 21. november 2008.
Dňa 21. novembra 2008 okresný súd uskutočnil pojednávanie; pojednávanie bolo
odročené na 9. február 2009, a toto bolo zrušené z dôvodu práceneschopnosti zákonného
sudcu.
Dňa 23. apríla 2009 okresný súd nariadil pojednávanie na 27. máj 2008 na účely
predvolania svedkov.
Dňa 11. mája 2009 právna zástupkyňa sťažovateľky doručila žiadosť o zmenu
termínu pojednávania z dôvodu prítomnosti na inom pojednávaní, žiadala odročiť
pojednávanie na „termín“ podľa možností súdu.
Dňa 13. mája 2009 bola okresnému súdu doručená odpoveď od OO PZ Bratislava II
na dožiadanie týkajúca sa doručenia predvolania jedného zo svedkov. Lustráciou OO PZ
Bratislava II bolo zistené, že tento svedok nemá na území Slovenskej republiky prechodný
ani trvalý pobyt, doručenie nemožno vykonať.
Dňa 19. mája 2009 jeden z predvolaných svedkov ospravedlnil svoju neúčasť na
svedeckej výpovedi.
Dňa 27. mája 2009 okresný súd uskutočnil pojednávanie, bola predvolaná na
informatívny výsluch matka svedka, ktorého adresu sa dlhodobo nepodarilo zistiť. Bolo
dožiadané Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky, či sa tento svedok
nachádza vo výkone trestu na území Š.. Pojednávanie bolo odročené na 1. júl 2009.
Dňa 15. júna 2009 právna zástupkyňa sťažovateľky žiadala o zmenu termínu
pojednávania na najbližší možný termín, a to z rodinných dôvodov.
Dňa 24. júna 2009 okresný súd vykonal informatívny výsluch matky dlhodobo
„nedostupného“ svedka na účely zistenia jeho pobytu; matka tohto svedka uviedla, že
menovaný bol odsúdený na 9 rokov nepodmienečne a trest vykonáva v Š.
Dňa 29. júna 2009 jeden zo svedkov ospravedlnil svoju neúčasť na svedeckej
výpovedi.
Dňa 1. júla 2009 okresný súd uskutočnil pojednávanie, ktoré odročil na
30. september 2009; toto bolo zrušené z dôvodu pracovnej neschopnosti zákonného sudcu,
okresný súd nariadil pojednávanie na 4. november 2009.
Dňa 4. novembra 2009 okresný súd uskutočnil pojednávanie, právna zástupkyňa
sťažovateľky trvala na pôvodnom návrhu; pojednávanie bolo odročené na neurčito na účely
nariadenia znaleckého dokazovania, právni zástupcovia účastníkov konania mali okresnému
súdu do desiatich dní oznámiť otázky, resp. úlohy pre znalca.
Dňa 13. novembra 2009 právna zástupkyňa sťažovateľky a 19. novembra 2009
právny zástupca odporcu doručili okresnému súdu otázky pre znalca.
Dňa 14. decembra 2009 právna zástupkyňa sťažovateľky doručila okresnému súdu
žiadosť o vypracovanie uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania.
V súčasnosti vo veci nie je nariadené pojednávanie.
III.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva
upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej
sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade
so svojou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné
kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie
účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou
Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada
aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa
(I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný
súd aj sťažnosť sťažovateľky.
1. Predmetom súdneho konania je rozhodovanie o návrhu sťažovateľky na uhradenie
istiny v sume 799 342,90 Sk s príslušenstvom z povinného zmluvného poistenia, a to
z titulu náhrady škody na motorovom vozidle. Po právnej stránke nemožno hodnotiť vec
ako zložitú, berúc do úvahy, že rozhodovacia činnosť všeobecných súdov v obdobných
veciach sa opiera o ustálenú judikatúru. Ústavný súd pripúšťa, že z hľadiska skutkovej
stránky je konanie zložitejšie, a to s ohľadom na potrebu vykonať znalecké dokazovanie.
2. Správanie sťažovateľky je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní
o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Zo správania sťažovateľky v preskúmavanom
konaní vyplýva, že sťažovateľka na pojednávaní 2. marca 2005 požiadala okresný súd
o poskytnutie lehoty na mimosúdne vyriešenie veci do 31. marca 2005, pričom
k mimosúdnemu vyriešeniu veci nedošlo. Nezúčastnila sa celkovo šiestich pojednávaní
(10. júla 2006, 21. novembra 2008, 11. mája 2009, 27. mája 2009, 15. júna 2009,
1. júla 2009), svoju neúčasť však len v jednom prípade neospravedlnila. Ústavný súd je toho
názoru, že zistené skutočnosti vyplývajúce zo správania sťažovateľky v konaní nie sú také,
ktoré by významne ovplyvnili doterajšiu dĺžku.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní.
Ústavný súd zistil, že konanie je poznačené viacerými obdobiami krátkodobej
nečinnosti na strane okresného súdu (napr. obdobie od 14. júla 2004 do 2. marca 2005, od
18. mája 2005 do 20. marca 2006, od 5. septembra 2007 do 21. februára 2008), keď okresný
súd nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa
sťažovateľka ako navrhovateľka v preskúmavanom súdnom konaní nachádza.
Konanie je však poznačené aj neefektívnou činnosťou. Na vrub neefektívnej činnosti
čiastočne možno pripísať prerušenie namietaného konania podľa § 109 ods. 2 písm. c)
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) do právoplatného skončenia trestného
konania vedeného Úradom justičnej a kriminálnej polície ORPZ Bratislava II pod
ČVS: ORP - 899/OEK-B2-2006. Uznesenie okresného súdu č. k. 9 C 208/04-246
z 10. novembra 2006 o prerušení konania bolo však uznesením krajského súdu
č. k. 2 Co 18/2007-255 z 10. augusta 2007 na základe odvolania sťažovateľky zrušené a vec
bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia pritom okrem iného uviedol:
„Súd prvého stupňa prerušil konanie do právoplatného skončenia trestného konania
z dôvodu, že rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní vo veci samej je dôležité pre
posúdenie nároku navrhovateľa na poistné plnenie. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu
prvého stupňa nestotožňuje. Je síce pravdou, že uvedené trestné konanie do istej miery
súvisí s predmetom konania a výsledky šetrenia orgánov činných v trestnom konaní by
mohli byť použité ako dôkaz v tomto konaní, avšak samotná otázka, ktorá sa v trestnom
konaní rieši, teda či bol spáchaný trestný čin poistného podvodu a kto ho spáchal, nemá
bezprostredný význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní, najmä keď zo spáchania tohto
trestného činu je podozrivá osoba, ktorá ani nie je účastníkom súdneho konania, ako aj
z dôvodu, že nie je zrejmé, pre aký skutok bolo vlastne začaté trestné stíhanie, keď súd
prvého stupňa si neobstaral uznesenie orgánu činného v trestnom konaní o začatí trestného
stíhania pred tým, ako rozhodol o prerušení konania.“
Za neefektívnu činnosť okresného súdu ústavný súd považuje ďalej najmä opakované
odročovanie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu. Ústavný súd už
vo svojej predchádzajúcej judikatúre (napr. IV. ÚS 137/04) vyslovil, že táto skutočnosť
nemôže byť vo vzťahu k oprávnenému subjektu, ktorý sa obrátil na všeobecný súd
so žiadosťou o odstránenie svojej právnej neistoty, dôvodom na zmarenie uplatnenia práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a nezbavuje štát zodpovednosti za pomalý
priebeh konania a v jeho dôsledku za vznik zbytočných prieťahov v označenom súdnom
konaní.
Za súčasť neefektívnej činnosti okresného súdu považuje ústavný súd nevykonanie
znaleckého dokazovania, hoci súd na pojednávaní 4. novembra 2009 avizoval jeho
nariadenie a vykonanie.
Napokon za neefektívnu činnosť ústavný súd považuje aj postup okresného súdu
v súvislosti s opakovaným predvolávaním svedkov na pojednávanie (napr. okresný súd až
po dvoch rokoch predvolávania zistil, že jeden z opakovane predvolaných svedkov sa
nachádza v ústave na výkon trestu odňatia slobody na území Š.).
Vzhľadom na neefektívnu činnosť okresného súdu, ako aj opakovane sa vyskytujúce
obdobia jeho krátkodobej nečinnosti ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 208/2004 porušené bolo.
IV.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,
opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil,
aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby,
ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.
Pretože namietané konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti
právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby vo veci vedenej pod
sp. zn. 9 C 208/2004 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov
sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne
o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo
slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia ústavného súdu.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Tak to bolo aj v prípade sťažovateľky.
Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie finančného zadosťučinenia
v sume 20 000 €.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Zohľadňujúc doterajšiu dĺžku
súdneho konania, konštatované zbytočné prieťahy, význam veci pre sťažovateľku,
jej správanie v priebehu konania, faktickú zložitosť veci a sťažený postup súdu pri
predvolávaní jednotlivých svedkov a zabezpečení ich účasti na jednotlivých pojednávaniach
ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia
sťažovateľke v sume 2 500 € primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (§ 56 ods. 4
Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde
aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s právnym
zastupovaním advokátkou JUDr. E. B., B.. Ústavný súd ich priznal v súlade s vyčíslením
v petite sťažnosti, t. j. za dva úkony právnej služby podľa § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v sume 303,30 €
(za každý úkon právnej služby po 120,23 € a 2-krát po 7,21 € režijný paušál; vychádzal
pritom z primeranej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok
2009, ktorá bola 721,40 €) a k tomu 19 % DPH.
Náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť podľa bodu 4
výroku tohto nálezu.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku
tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. augusta 2010