Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 202/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. marca 2013

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti D., s. r. o., B., zastúpenej advokátkou

JUDr. E. B., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v v spojení s

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. v čase po

rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -31 z 26. augusta

2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti D., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. septembra

2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti D,, s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo

veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v (ďalej len „“) v

spojení s a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. v čase po rozhodnutí ústavného súdu č. k. IV. ÚS

157/2010-31 z 26. augusta 2010.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdom pod

sp. zn. sa sťažovateľka v procesnom postavení žalobkyne domáha od žalovanej

(G.) zaplatenia určitej finančnej čiastky z titulu náhrady škody vzniknutej jej pri dopravnej

nehode. Podľa sťažovateľky aj napriek skutočnosti, že ústavný súd už v minulosti nálezom

č. k. -31 z 26. augusta 2010 konštatoval porušenie základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom okresného súdu v

označenom konaní, ako aj napriek jej opakovanej sťažnosti na prieťahy v predmetnom

konaní adresovanej predsedovi okresného súdu, okresný súd koná v jej veci opäť so

zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, čím sa prehlbuje stav právnej neistoty

sťažovateľky a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

«Porušovateľ vo vyššie uvedenom konaní vyvolával prieťahy v podstate od počiatku

sporu. Prvé pojednávanie vytýčil až takmer 9 mesiacov po podaní návrhu. Následne v roku

2005 porušovateľ vôbec vo veci nekonal a sťažovateľ bol nútený vo februári 2006 podať

sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá bola vyhodnotená ako dôvodná. ...

Nakoľko však porušovateľ ani po tom, čo uznal prieťahy v konaní, naďalej vo vecí

nekonal, podal sťažovateľ dňa 10.03.2010 sťažnosť na Ústavný súd SR. O tejto sťažnosti

rozhodol Ústavný súd SR nálezom -31 zo dna 26.08.2010, kde konštatoval,

že ústavne práva sťažovateľa v konaní vedenom u porušovateľa pod sp. zn.

boli porušené a priznal sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie vo výške 2500 eur. ...

Sťažovateľ opätovne podal dňa 04.04.2012 sťažnosť na prieťahy v konaní. Na

uvedenú sťažnosť obdržala právna zástupkyňa sťažovateľa odpoveď až 31.05.2012 (po

uplynutí 30 dňovej lehoty podľa ) s tým, že sťažnosť je

opodstatnená a boli konštatované prieťahy v konaní...

Sťažovateľ je presvedčený, že prieťahy sú vyvolávané nie náhodilé a že zo strany

porušovateľa sú robené úkony smerujúce k predĺženiu súdneho sporu, k strpčeniu jeho

života a sú ignoráciou všetkých základných princípov, na ktorých je občiansky súdny

poriadok postavený a o garancii rýchlej, spravodlivej a účinnej ochrany v tomto prípade už

nemôže byť ani reči, pretože každý úkon dá sa povedať vykonal porušovateľ len vtedy, keď

sťažovateľ podal sťažnosť. ...

Takýmto postupom porušovateľa je koniec sporu v absolútnom nedohľadne, pričom

paradoxom celej situácie - dopravnej nehody je to, že odporca tomu účastníkovi, ktorý

predmetnú dopravnú nehodu zavinil, náhradu a plnenie z poistnej zmluvy poskytol

bezodkladne a sťažovateľovi, ktorému bola škoda spôsobená, odporca odmieta plniť

9 rokov, pričom sťažovateľ sa nemôže domôcť náhrady aj „vďaka“ tomu, že súd vo veci

nekoná, koná s prieťahmi, len po urgenciách a sťažnostiach sťažovateľa, čím evidentne

porušuje právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces bez zbytočných prieťahov, ktorý je

garantovaný SR.

Sťažovateľ sa za viac ako 8 rokov nevie domôcť ochrany svojich práv, napriek tomu,

Že už pred dvoma rokmi i Ústavný súd SR konštatoval prieťahy v konaní a porušenie

ústavných práv sťažovateľa a prikázal porušovateľovi, aby vo veci konal. Tento je však

neustále nečinný a vyvoláva už, neúnosné prieťahy v konaní a preto sa sťažovateľ musí

opätovne domáhať ochrany svojich práv na ústavnom súde.

Sťažovateľ má za to, že konaním, resp. nekonaním porušovateľa dochádza k zásahu

do jeho ústavných práv a sú porušené jeho práva garantované v ústave SR, a to najmä

práva garantované v a SR v spojení s

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Sťažovateľ nielenže počas

nekonečne dlho trvajúceho sporu stratil akúkoľvek dôveru v súdnictvo a spravodlivosť, ale

pomaly už aj nádej, že sa konca sporu dočká. Pre sťažovateľa je absolútne nepochopiteľné

a neprijateľné, že porušovateľ nie je schopný za 8 rokov rozhodnúť vec ani len na prvom

stupni, pričom nejde o vec právne ani skutkovo náročnú. ...

Nemôže ísť na vrub sťažovateľa zlá organizácia práce súdov, a sťažovateľ už nie je

po 8 rokoch vedenia súdneho sporu ochotný znášať šikanovanie a ignoranciu zo strany

súdov. Sťažovateľ už neverí v nestrannosť a nezávislosť súdnictva, neverí, že sa niekedy

domôže ochrany svojich práv a takáto skúsenosť sťažovateľa určite všeobecné zlé

povedomie o súdnictve nezlepší. 8 ročný súdny spor, predmetom ktorého je vec pomerne

jednoduchá, je podľa názoru sťažovateľa len dôkazom toho, že súdy nie sú schopné

zabezpečiť ochranu občianskych a ľudských práv občanov Slovenskej republiky

a vyvolávajú vážne pochybnosti o odbornosti súdov a nikto sa nemôže čudovať, ak

sťažovateľ považuje nestrannosť a nezávislosť súdu len za čistú formalitu uvádzanú v

Ústave SR. Sťažovateľ týmto opätovným podaním na Ústavný súd SR sa domáha, aby

porušovateľ vôbec vo veci rozhodol a aspoň čiastočne boli ochránené jeho práva, alebo

aspoň toho, aby jeho vec bola vôbec ukončená.»

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Porušovateľ - Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa článku 48 ods. 2 v spojení s

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa SR na

súdnu ochranu.

2. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 €, ktoré

je porušovateľ - Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

3. Porušovateľovi - Okresnému súdu Bratislava II. sa zakazuje pokračovať

v prieťahoch v konaní a ukladá sa mu, aby vo veci sp. zn. konal.

4. Porušovateľ je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške 1.211,83 €...

k rukám advokátky JUDr. E. B. a to do 15 dní od dňa právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania ústavného súdu je sťažovateľkou namietané porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v

dohovoru a v spojení s nimi aj namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu

zaručeného v , postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

v období po rozhodnutí ústavného súdu č. k. -31 z 26. augusta

2010.

Ústavný súd z vyžiadaného súdneho spisu na posúdenie možnosti prijatia sťažnosti

na ďalšie konanie v období po rozhodnutí č. k. -31 z 26. augusta 2010 zistil

tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. :

Uznesením zo 4. októbra 2010 okresný súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie

súdnym znalcom z odboru cestnej dopravy, aby do 45 dní vypracoval znalecký posudok

týkajúci sa reálnosti vzniku škody, ktorá mala byť na motorovom vozidle patriacom

sťažovateľke spôsobená pri dopravnej nehode (v tejto časti uznesenie nadobudlo

právoplatnosť 18. októbra 2010, pozn.), súčasne účastníkom konania uložil, aby zaplatili

preddavok na toto znalecké dokazovanie (v tejto časti uznesenie nadobudlo právoplatnosť

3. novembra 2010, pozn.). Dňa 27. októbra 2010 sťažovateľka oznámila zmenu adresy

svojho sídla a súčasne žalovaná zložila preddavok na znalecké dokazovanie. Okresný súd

15. novembra 2010 urgoval sťažovateľku na zaplatenie preddavku na znalecké dokazovanie.

Na účely znaleckého dokazovania bol spis 16. novembra 2010 zaslaný ustanovenému

znalcovi a 29. novembra 2010 sťažovateľka zložila preddavok na znalecké dokazovanie.

Dňa 18. januára 2011 okresný súd urgoval znalca na predloženie znaleckého posudku

a 3. februára 2011 ustanovený znalec žiadal o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého

posudku do konca februára 2011. Okresný súd 15. februára 2011 telefonicky oznámil

ustanovenému súdnemu znalcovi, že mu lehotu na spracovanie znaleckého

posudku predlžuje do konca februára 2011. Právna zástupkyňa sťažovateľky 25. februára

2011 žiadala informáciu o stave znaleckého dokazovania, pričom okresný súd jej v ten istý

deň e-mailom podal požadovanú informáciu. Dňa 7. marca 2011 ustanovený znalec

opätovne z dôvodu choroby žiadal o predĺženie termínu na predloženie znaleckého posudku

do 20. marca 2011, pričom 22. marca 2011 okresný súd telefonicky zisťoval u znalca stav

znaleckého dokazovania a znalec prisľúbil, že posudok predloží v priebehu týždňa.

Okresnému súdu bol znalecký posudok predložený 31. marca 2011.

Okresný súd 6. apríla 2011 zaslal znalecký posudok na vyjadrenie účastníkom

konania a uznesením z 11. apríla 2011 rozhodol o znalečnom, súčasne mu bola vrátená

nedoručená zásielka adresovaná právnemu zástupcovi žalovanej so znaleckým posudkom

a s výzvou na vyjadrenie sa k nemu. Dňa 14. apríla 2011 okresný súd opätovne preposielal

právnemu zástupcovi žalovanej znalecký posudok s výzvou na vyjadrenie sa k nemu.

Právna zástupkyňa sťažovateľky sa k znaleckému posudku vyjadrila 9. mája 2011 a právny

zástupca žalovanej sa k nemu vyjadril 24. mája 2011. Dňa 7. júla 2011 okresný súd zaslal

vyjadrenia účastníkov konania znalcovi, aby v zmysle ich pripomienok dopracoval znalecký

posudok, a súčasne zaslal tieto vyjadrenia protistranám na vedomie. Okresný súd

25. augusta 2011 urgoval znalca s predložením dopracovania znaleckého posudku, ktorý bol

okresnému súdu doručený 26. septembra 2011.

Dňa 4. januára 2012 okresný súd nariadil pojednávanie na 27. február 2012, avšak

22. februára 2012 okresný súd zrušil nariadený termín pojednávania z dôvodu

práceneschopnosti zákonného sudcu. Okresný súd 4. júna 2012 nariadil pojednávanie

na 25. júl 2012, ktoré bolo po vypočutí právnych zástupcov účastníkov konania odročené

na 7. september 2012 s tým, že bude predvolaný znalec a tiež jeden svedok. Dňa 27. júla

2012 bola okresnému súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne sťažovateľky, ktorá žiadala

doplniť dokazovanie vypočutím všetkých znalcov, ktorí v danej veci v minulosti robili

znalecké posudky. Dňa 3. septembra 2012 predvolaný znalec ospravedlnil svoju

neprítomnosť na pojednávaní a 6. septembra 2012 okresný súd e-mialom oznámil právnym

zástupcom účastníkov zrušenie nariadeného termínu pojednávania z dôvodu ospravedlnenia

sa predvolaného znalca s tým, že o novom termíne pojednávania budú informovaní

písomne.

Právna zástupkyňa sťažovateľky 11. októbra 2012 predložila do spisu listinný dôkaz

v zmysle záverov z posledného pojednávania a 27. novembra 2012 žiadala nariadiť vo veci

pojednávanie. Okresný súd 4. decembra 2012 nariadil pojednávanie na 21. január 2013. Dňa

27. decembra 2012 predvolaný svedok, ktorý bol v danej veci v minulosti znalcom,

ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní z dôvodu jeho predvolania ako svedka

na Okresný súd Malacky v inej trestnej veci. Dňa 14. januára 2013 ďalší predvolaný svedok

e-mailom okresnému súdu oznámil, že žiada, aby bol vypočutý dožiadaným Okresným

súdom Nitra alebo aby mu okresný súd vopred oznámil, či bude súhlasiť s nahradením mu

cestovného, pretože inak sa pojednávania nezúčastní. Napokon sa 16. januára 2013

z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní aj ustanovený

znalec. Následne 18. januára 2013 okresný súd e-mailom oznámil svedkovi, že súhlasí, aby

na cestu na pojednávanie použil osobné motorové vozidlo. Dňa 21. januára 2013 sa konalo

pojednávanie, ktoré bolo po vypočutí dvoch svedkov v prítomnosti právnych zástupcov

účastníkov konania odročené na 27. február 2013 na účely opätovného predvolania znalca.

Dňa 22. januára 2013 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok vypracovaný

jedným z na poslednom pojednávaní vypočutých svedkov (Ing. Č.), ktorý bol tiež znalcom,

v ktorom sa vyjadroval k posudku vypracovanému v danej veci naposledy ustanoveným

znalcom (Ing. G.). Dňa 20. februára 2013 predvolaný súdny znalec (Ing. G.) z dôvodu

pracovnej zaneprázdnenosti ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní, ktoré sa

konalo 27. februára 2013 a ktoré bolo z dôvodu neprítomnosti znalca (právni zástupcovia

účastníkov boli prítomní, pozn.) odročené na 15. máj 2013.

Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú

neopodstatnenosť je aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva

alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, , , ).

V danom prípade preskúmaním účelnosti a časovej postupnosti procesných úkonov

okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. v období po vydaní nálezu

ústavného súdu č. k. -31 z 26. augusta 2010 ústavný súd v tomto

skúmanom postupe okresného súdu nezistil žiadne závažné obdobia nečinnosti, ktoré by

boli dlhšie ako 3 mesiace a ktoré by mali za následok porušenie práv zaručených v čl. 48

ods. 2 a v dohovoru.

V prípade, keď ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval

prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2

(, ), nevysloví porušenie práva zaručeného v tomto článku,

ale sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (, , ,

, ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky už po jej predbežnom

prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú ( ).

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka namietala porušenie svojho základného

práva zaručeného v iba v spojení s námietkou o pomalom postupe

okresného súdu, ktorá nebola preukázaná ako dôvodná, ústavný súd sťažnosť sťažovateľky

aj v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú ( ).

Keďže sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o prikázaní

okresnému súdu vo veci konať, ako aj rozhodnutie o priznaní primeraného finančného

zadosťučinenia a priznanie úhrady trov konania je podmienené vyslovením porušenia práva

alebo slobody sťažovateľa ( prvej vety ), ústavný súd sa už uvedenými

nárokmi sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. marca 2013