Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 202/2013
PDF · 170.31 KB
No categories available
II. ÚS 202/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. marca 2013
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti D., s. r. o., B., zastúpenej advokátkou
JUDr. E. B., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 208/04 v čase po
rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 157/2010-31 z 26. augusta
2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti D., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. septembra
2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti D,, s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo
veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v
spojení s čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 9 C 208/04 v čase po rozhodnutí ústavného súdu č. k. IV. ÚS
157/2010-31 z 26. augusta 2010.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdom pod
sp. zn. 9 C 208/04 sa sťažovateľka v procesnom postavení žalobkyne domáha od žalovanej
(G.) zaplatenia určitej finančnej čiastky z titulu náhrady škody vzniknutej jej pri dopravnej
nehode. Podľa sťažovateľky aj napriek skutočnosti, že ústavný súd už v minulosti nálezom
č. k. IV. ÚS 157/2010-31 z 26. augusta 2010 konštatoval porušenie základného práva
sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom okresného súdu v
označenom konaní, ako aj napriek jej opakovanej sťažnosti na prieťahy v predmetnom
konaní adresovanej predsedovi okresného súdu, okresný súd koná v jej veci opäť so
zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, čím sa prehlbuje stav právnej neistoty
sťažovateľky a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.
Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:
«Porušovateľ vo vyššie uvedenom konaní vyvolával prieťahy v podstate od počiatku
sporu. Prvé pojednávanie vytýčil až takmer 9 mesiacov po podaní návrhu. Následne v roku
2005 porušovateľ vôbec vo veci nekonal a sťažovateľ bol nútený vo februári 2006 podať
sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá bola vyhodnotená ako dôvodná. ...
Nakoľko však porušovateľ ani po tom, čo uznal prieťahy v konaní, naďalej vo vecí
nekonal, podal sťažovateľ dňa 10.03.2010 sťažnosť na Ústavný súd SR. O tejto sťažnosti
rozhodol Ústavný súd SR nálezom IV. ÚS 157/2010-31 zo dna 26.08.2010, kde konštatoval,
že ústavne práva sťažovateľa v konaní vedenom u porušovateľa pod sp. zn. 9 C 208/2004
boli porušené a priznal sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie vo výške 2500 eur. ...
Sťažovateľ opätovne podal dňa 04.04.2012 sťažnosť na prieťahy v konaní. Na
uvedenú sťažnosť obdržala právna zástupkyňa sťažovateľa odpoveď až 31.05.2012 (po
uplynutí 30 dňovej lehoty podľa zákona č. 757/2004 Z. z.) s tým, že sťažnosť je
opodstatnená a boli konštatované prieťahy v konaní...
Sťažovateľ je presvedčený, že prieťahy sú vyvolávané nie náhodilé a že zo strany
porušovateľa sú robené úkony smerujúce k predĺženiu súdneho sporu, k strpčeniu jeho
života a sú ignoráciou všetkých základných princípov, na ktorých je občiansky súdny
poriadok postavený a o garancii rýchlej, spravodlivej a účinnej ochrany v tomto prípade už
nemôže byť ani reči, pretože každý úkon dá sa povedať vykonal porušovateľ len vtedy, keď
sťažovateľ podal sťažnosť. ...
Takýmto postupom porušovateľa je koniec sporu v absolútnom nedohľadne, pričom
paradoxom celej situácie - dopravnej nehody je to, že odporca tomu účastníkovi, ktorý
predmetnú dopravnú nehodu zavinil, náhradu a plnenie z poistnej zmluvy poskytol
bezodkladne a sťažovateľovi, ktorému bola škoda spôsobená, odporca odmieta plniť
9 rokov, pričom sťažovateľ sa nemôže domôcť náhrady aj „vďaka“ tomu, že súd vo veci
nekoná, koná s prieťahmi, len po urgenciách a sťažnostiach sťažovateľa, čím evidentne
porušuje právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces bez zbytočných prieťahov, ktorý je
garantovaný Ústavou SR.
Sťažovateľ sa za viac ako 8 rokov nevie domôcť ochrany svojich práv, napriek tomu,
Že už pred dvoma rokmi i Ústavný súd SR konštatoval prieťahy v konaní a porušenie
ústavných práv sťažovateľa a prikázal porušovateľovi, aby vo veci konal. Tento je však
neustále nečinný a vyvoláva už, neúnosné prieťahy v konaní a preto sa sťažovateľ musí
opätovne domáhať ochrany svojich práv na ústavnom súde.
Sťažovateľ má za to, že konaním, resp. nekonaním porušovateľa dochádza k zásahu
do jeho ústavných práv a sú porušené jeho práva garantované v ústave SR, a to najmä
práva garantované v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR v spojení s čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Sťažovateľ nielenže počas
nekonečne dlho trvajúceho sporu stratil akúkoľvek dôveru v súdnictvo a spravodlivosť, ale
pomaly už aj nádej, že sa konca sporu dočká. Pre sťažovateľa je absolútne nepochopiteľné
a neprijateľné, že porušovateľ nie je schopný za 8 rokov rozhodnúť vec ani len na prvom
stupni, pričom nejde o vec právne ani skutkovo náročnú. ...
Nemôže ísť na vrub sťažovateľa zlá organizácia práce súdov, a sťažovateľ už nie je
po 8 rokoch vedenia súdneho sporu ochotný znášať šikanovanie a ignoranciu zo strany
súdov. Sťažovateľ už neverí v nestrannosť a nezávislosť súdnictva, neverí, že sa niekedy
domôže ochrany svojich práv a takáto skúsenosť sťažovateľa určite všeobecné zlé
povedomie o súdnictve nezlepší. 8 ročný súdny spor, predmetom ktorého je vec pomerne
jednoduchá, je podľa názoru sťažovateľa len dôkazom toho, že súdy nie sú schopné
zabezpečiť ochranu občianskych a ľudských práv občanov Slovenskej republiky
a vyvolávajú vážne pochybnosti o odbornosti súdov a nikto sa nemôže čudovať, ak
sťažovateľ považuje nestrannosť a nezávislosť súdu len za čistú formalitu uvádzanú v
Ústave SR. Sťažovateľ týmto opätovným podaním na Ústavný súd SR sa domáha, aby
porušovateľ vôbec vo veci rozhodol a aspoň čiastočne boli ochránené jeho práva, alebo
aspoň toho, aby jeho vec bola vôbec ukončená.»
Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Porušovateľ - Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.
9 C 208/2004 porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR na
súdnu ochranu.
2. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 €, ktoré
je porušovateľ - Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.
3. Porušovateľovi - Okresnému súdu Bratislava II. sa zakazuje pokračovať
v prieťahoch v konaní a ukladá sa mu, aby vo veci sp. zn. 9 C 208/2004 konal.
4. Porušovateľ je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške 1.211,83 €...
k rukám advokátky JUDr. E. B. a to do 15 dní od dňa právoplatnosti rozhodnutia.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom konania ústavného súdu je sťažovateľkou namietané porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1
dohovoru a v spojení s nimi aj namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu
zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
9 C 208/04 v období po rozhodnutí ústavného súdu č. k. IV. ÚS 157/2010-31 z 26. augusta
2010.
Ústavný súd z vyžiadaného súdneho spisu na posúdenie možnosti prijatia sťažnosti
na ďalšie konanie v období po rozhodnutí č. k. IV. ÚS 157/2010-31 z 26. augusta 2010 zistil
tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 9 C 208/04:
Uznesením zo 4. októbra 2010 okresný súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie
súdnym znalcom z odboru cestnej dopravy, aby do 45 dní vypracoval znalecký posudok
týkajúci sa reálnosti vzniku škody, ktorá mala byť na motorovom vozidle patriacom
sťažovateľke spôsobená pri dopravnej nehode (v tejto časti uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 18. októbra 2010, pozn.), súčasne účastníkom konania uložil, aby zaplatili
preddavok na toto znalecké dokazovanie (v tejto časti uznesenie nadobudlo právoplatnosť
3. novembra 2010, pozn.). Dňa 27. októbra 2010 sťažovateľka oznámila zmenu adresy
svojho sídla a súčasne žalovaná zložila preddavok na znalecké dokazovanie. Okresný súd
15. novembra 2010 urgoval sťažovateľku na zaplatenie preddavku na znalecké dokazovanie.
Na účely znaleckého dokazovania bol spis 16. novembra 2010 zaslaný ustanovenému
znalcovi a 29. novembra 2010 sťažovateľka zložila preddavok na znalecké dokazovanie.
Dňa 18. januára 2011 okresný súd urgoval znalca na predloženie znaleckého posudku
a 3. februára 2011 ustanovený znalec žiadal o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého
posudku do konca februára 2011. Okresný súd 15. februára 2011 telefonicky oznámil
ustanovenému súdnemu znalcovi, že mu lehotu na spracovanie znaleckého
posudku predlžuje do konca februára 2011. Právna zástupkyňa sťažovateľky 25. februára
2011 žiadala informáciu o stave znaleckého dokazovania, pričom okresný súd jej v ten istý
deň e-mailom podal požadovanú informáciu. Dňa 7. marca 2011 ustanovený znalec
opätovne z dôvodu choroby žiadal o predĺženie termínu na predloženie znaleckého posudku
do 20. marca 2011, pričom 22. marca 2011 okresný súd telefonicky zisťoval u znalca stav
znaleckého dokazovania a znalec prisľúbil, že posudok predloží v priebehu týždňa.
Okresnému súdu bol znalecký posudok predložený 31. marca 2011.
Okresný súd 6. apríla 2011 zaslal znalecký posudok na vyjadrenie účastníkom
konania a uznesením z 11. apríla 2011 rozhodol o znalečnom, súčasne mu bola vrátená
nedoručená zásielka adresovaná právnemu zástupcovi žalovanej so znaleckým posudkom
a s výzvou na vyjadrenie sa k nemu. Dňa 14. apríla 2011 okresný súd opätovne preposielal
právnemu zástupcovi žalovanej znalecký posudok s výzvou na vyjadrenie sa k nemu.
Právna zástupkyňa sťažovateľky sa k znaleckému posudku vyjadrila 9. mája 2011 a právny
zástupca žalovanej sa k nemu vyjadril 24. mája 2011. Dňa 7. júla 2011 okresný súd zaslal
vyjadrenia účastníkov konania znalcovi, aby v zmysle ich pripomienok dopracoval znalecký
posudok, a súčasne zaslal tieto vyjadrenia protistranám na vedomie. Okresný súd
25. augusta 2011 urgoval znalca s predložením dopracovania znaleckého posudku, ktorý bol
okresnému súdu doručený 26. septembra 2011.
Dňa 4. januára 2012 okresný súd nariadil pojednávanie na 27. február 2012, avšak
22. februára 2012 okresný súd zrušil nariadený termín pojednávania z dôvodu
práceneschopnosti zákonného sudcu. Okresný súd 4. júna 2012 nariadil pojednávanie
na 25. júl 2012, ktoré bolo po vypočutí právnych zástupcov účastníkov konania odročené
na 7. september 2012 s tým, že bude predvolaný znalec a tiež jeden svedok. Dňa 27. júla
2012 bola okresnému súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne sťažovateľky, ktorá žiadala
doplniť dokazovanie vypočutím všetkých znalcov, ktorí v danej veci v minulosti robili
znalecké posudky. Dňa 3. septembra 2012 predvolaný znalec ospravedlnil svoju
neprítomnosť na pojednávaní a 6. septembra 2012 okresný súd e-mialom oznámil právnym
zástupcom účastníkov zrušenie nariadeného termínu pojednávania z dôvodu ospravedlnenia
sa predvolaného znalca s tým, že o novom termíne pojednávania budú informovaní
písomne.
Právna zástupkyňa sťažovateľky 11. októbra 2012 predložila do spisu listinný dôkaz
v zmysle záverov z posledného pojednávania a 27. novembra 2012 žiadala nariadiť vo veci
pojednávanie. Okresný súd 4. decembra 2012 nariadil pojednávanie na 21. január 2013. Dňa
27. decembra 2012 predvolaný svedok, ktorý bol v danej veci v minulosti znalcom,
ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní z dôvodu jeho predvolania ako svedka
na Okresný súd Malacky v inej trestnej veci. Dňa 14. januára 2013 ďalší predvolaný svedok
e-mailom okresnému súdu oznámil, že žiada, aby bol vypočutý dožiadaným Okresným
súdom Nitra alebo aby mu okresný súd vopred oznámil, či bude súhlasiť s nahradením mu
cestovného, pretože inak sa pojednávania nezúčastní. Napokon sa 16. januára 2013
z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní aj ustanovený
znalec. Následne 18. januára 2013 okresný súd e-mailom oznámil svedkovi, že súhlasí, aby
na cestu na pojednávanie použil osobné motorové vozidlo. Dňa 21. januára 2013 sa konalo
pojednávanie, ktoré bolo po vypočutí dvoch svedkov v prítomnosti právnych zástupcov
účastníkov konania odročené na 27. február 2013 na účely opätovného predvolania znalca.
Dňa 22. januára 2013 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok vypracovaný
jedným z na poslednom pojednávaní vypočutých svedkov (Ing. Č.), ktorý bol tiež znalcom,
v ktorom sa vyjadroval k posudku vypracovanému v danej veci naposledy ustanoveným
znalcom (Ing. G.). Dňa 20. februára 2013 predvolaný súdny znalec (Ing. G.) z dôvodu
pracovnej zaneprázdnenosti ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní, ktoré sa
konalo 27. februára 2013 a ktoré bolo z dôvodu neprítomnosti znalca (právni zástupcovia
účastníkov boli prítomní, pozn.) odročené na 15. máj 2013.
Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú
neopodstatnenosť je aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva
alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie
(II. ÚS 70/00, I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05, II. ÚS 272/06).
V danom prípade preskúmaním účelnosti a časovej postupnosti procesných úkonov
okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 9 C 208/04 v období po vydaní nálezu
ústavného súdu č. k. IV. ÚS 157/2010-31 z 26. augusta 2010 ústavný súd v tomto
skúmanom postupe okresného súdu nezistil žiadne závažné obdobia nečinnosti, ktoré by
boli dlhšie ako 3 mesiace a ktoré by mali za následok porušenie práv zaručených v čl. 48
ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
V prípade, keď ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval
prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2
ústavy (II. ÚS 57/01, III. ÚS 30/03), nevysloví porušenie práva zaručeného v tomto článku,
ale sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (I. ÚS 57/01, I. ÚS 27/02, I. ÚS 197/03,
Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky už po jej predbežnom
prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka namietala porušenie svojho základného
práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy iba v spojení s námietkou o pomalom postupe
okresného súdu, ktorá nebola preukázaná ako dôvodná, ústavný súd sťažnosť sťažovateľky
aj v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Keďže sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o prikázaní
okresnému súdu vo veci konať, ako aj rozhodnutie o priznaní primeraného finančného
zadosťučinenia a priznanie úhrady trov konania je podmienené vyslovením porušenia práva
alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy), ústavný súd sa už uvedenými
nárokmi sťažovateľky nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. marca 2013