Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 353/2025

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) a sudcov Petra Molnára a Petra Straku v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , , , zastúpenej Advokátska kancelária Prachová & Pobijak, s. r. o., Pribinova 20, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu bola 31. januára 2025 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom mestského súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľka požaduje priznanie finančného zadosťučinenia 5 000 eur a náhrady trov konania.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala žalobu 19. októbra 2023 na mestskom súde, ktorou sa domáha vylúčenia manžela z užívacieho práva k nehnuteľnosti (rodinný dom so súpisným č. 12672 nachádzajúci sa na adrese , zapísaný na , katastrálne územie ) patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

3. Sťažovateľka zároveň podala aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dočasne nevstupovať do domu až do právoplatnosti rozsudku o vylúčení odporcu z užívacieho práva k domu. Uznesením mestského súdu sp. zn. z 20. októbra 2023 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bolo žalovanému nariadené dočasne nevstupovať do domu s odôvodnením nevyhnutnej ochrany sťažovateľky ako pravdepodobnej obete domáceho násilia.

4. Sťažovateľka namieta, že konanie vo veci samej nie je do dnešného dňa právoplatne skončené. Konanie trvá už viac ako rok a vo veci sa nekoná plynule a efektívne napriek tomu, že vo veciach týkajúcich sa domáceho násilia sa má konať s mimoriadnou starostlivosťou.

5. Procesný postup v napadnutom konaní popísala sťažovateľka tak, že mestský súd jej prípisom z 27. marca 2024 oznámil, že na výzvu na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu sa v konaní nebude prihliadať, keďže je oslobodená od platenia súdnych poplatkov. Následne mestský súd 2. apríla 2024 vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe. Sťažovateľka uviedla, že v elektronickom súdnom spise sú už následne iba informácie o tom, že výzva žalovanému nebola doručená.

6. Sťažovateľka je toho názoru, že predmetné konanie nie je právne ani skutkovo zložité. Meritum veci tvorí súčasť bežnej agendy súdov, o ktorej sa rozhoduje v podstatne kratších lehotách. Sťažovateľka uviedla, že neprispela žiadnym spôsobom k prieťahom v konaní, keďže bola a aj naďalej je súdom plne súčinná a aktívna.

7. Sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti ešte argumentuje, že v dôsledku nekonania mestského súdu došlo súčasne k porušeniu a , keďže v priamej príčinnej súvislosti s porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru došlo aj k neoprávnenému zásahu do jej základného práva na rešpektovanie nedotknuteľnosti osoby a jej súkromia a nedotknuteľnosti jej obydlia.

II.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

8. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú (i) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (ii) správanie účastníka súdneho konania a (iii) postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

9. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru ESĽP k dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť a ich namietané porušenie možno preskúmavať spoločne (, , , , , ).

10. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý treba vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy podľa ().

11. Ústavný súd otvorene vychádza zo súdnych rozhodnutí ESĽP, ktorý postupne vytvoril koncepciu troch rýchlostí súdnych konaní v závislosti od významu prejednávanej veci, a to: i. priemernú rýchlosť (všeobecne aplikovateľná), ii. osobitnú rýchlosť [spája sa s: a) prostriedkami na živobytie sťažovateľa ako náhrada škody, dôchodkové veci, sociálne zabezpečenie, pracovnoprávne spory, b) osobitným statusom sťažovateľa ako rozvodové konanie a určenie otcovstva], iii. výnimočnú rýchlosť (rodičovské práva, náhrada škody osobám nevyliečiteľne chorým).

12. Preskúmavaná vec je charakterizovaná s priemernou rýchlosťou (všeobecne aplikovateľná). S prihliadnutím na rozhodovaciu prax a judikatúru ESĽP v obdobných veciach dĺžka súdneho konania s priemernou rýchlosťou na jednom stupni v trvaní dvoch až troch rokov v závislosti od povahy a zložitosti veci nie je v rozpore s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. ).

13. Z judikatúry ústavného súdu totiž vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (napr. , , , ). Ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (napr. , , ). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle , nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. , ), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. , , ).

14. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že dĺžka napadnutého konania pred mestským súdom v trvaní niečo vyše 15 mesiacov nemá takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možné po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie označených základných práv sťažovateľky, preto ústavný súd ústavnú sťažnosť v celom rozsahu odmietol podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako zjavne neopodstatnenú.

15. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla, že nesprávnym procesným postupom súdu a jeho nekonaním došlo k porušeniu aj a , čo však do petitu ústavnej sťažnosti nepremietla. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že tvrdenia o porušení iných ustanovení , ktoré sťažovateľ uvádza v odôvodnení sťažnosti mimo petitu ústavnej sťažnosti, je potrebné považovať iba za súčasť jeho argumentácie (ÚS I. 65/07, III. 149/04, ). Vzhľadom na to, že sťažovateľka porušenie práv podľa a nepremietla do petitu svojej ústavnej sťažnosti a označuje ich „len“ v odôvodnení ústavnej sťažnosti, ústavný súd ich považoval za súčasť jej argumentácie, ktorá podporovala ostatné skutkové a právne tvrdenia uvedené v ústavnej sťažnosti.

16. V dôsledku odmietnutia ústavnej sťažnosti v celom rozsahu sa už ústavný súd ostatnými návrhmi obsiahnutými v sťažnosti nezaoberal.

17. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľke obrátiť sa opätovne s ústavnou sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti mestský súd v napadnutom konaní nekonal alebo by sa dopustil opakovanej neodôvodnenej nečinnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2025

Ľuboš Szigeti

predseda senátu