Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 351/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

21. novembra 2019 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpeného advokátom

Mgr. Matejom Krajčim, PhD., Záhradnícka 51, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa a a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1

ods. 1 a konaním Okresného súdu Pezinok

vedeným pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

ustanovených náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

23. októbra 2019 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané

porušenie základných práv podľa a

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2

konaním Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) vedeným

pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“). Ústavná sťažnosť bola

odovzdaná na poštovú prepravu 21. októbra 2019.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu

vo veciach sťažovateľa vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom na vydanie platobného rozkazu

podaným 23. novembra 2010 na okresnom súde domáhal od žalovaných zaplatenia peňažnej

sumy z titulu náhrady škody. Okresný súd rozsudkom z 28. januára 2015 rozhodol, že návrh

zamieta. O podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

rozsudkom sp. zn. z 30. mája 2017 tak, že potvrdil rozsudok

prvoinštančného súdu. Sťažovateľ tento rozsudok odvolacieho súdu napadol

dovolaním. O dovolaní proti rozsudku krajského súdu z 30. mája 2017 rozhodol

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn.

z 11. júla 2019 tak, že dovolanie odmietol.

3. Sťažovateľ v odôvodnení ústavnej sťažnosti, podrobnejšie poukazujúc aj

na sporové konania, ktoré predchádzali jeho návrhu na vydanie platobného rozkazu

v napadnutom konaní okresného súdu, namieta „porušenie základného práva na právny

štát, konanie štátneho orgánu iba na základe , v jej medziach a v rozsahu

a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, spravodlivé prejednanie veci v primeranej lehote,

nezávislý a nestranný súd, ako aj verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

v napadnutom konaní okresného súdu, v odvolacom konaní vedenom na krajskom súde

pod sp. zn. a dovolacom konaní vedenom na najvyššom súde pod sp. zn.

.

Podľa sťažovateľa nepochybným dôkazom neefektívnosti postupu okresného súdu

bez zavinenia sťažovateľa je, že aj keď v napadnutom konaní „sa jedná o jednoduchý

spor... spor na prvom stupni trval viac ako 4 roky a 2 mesiace.

Nepochybným dôkazom neefektívnosti postupu Krajského súdu v Bratislave

bez zavinenia sťažovateľa je skutočnosť, že napriek pomerne jasnej a jednoduchej

argumentácii sťažovateľa v odvolaní... rozhodol odvolací súd... takže spor na druhom stupni

konania trval viac ako 2 roky a 2 mesiace, spolu 6 rokov a 6 mesiacov.

Nepochybným dôkazom neefektívnosti postupu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, ktorý rozhodoval o Dovolaní, ktoré podal sťažovateľ... takže dovolacie konanie

trvalo rok a 10 mesiacov, spolu konanie sporu o zaplatenie... bez zavinenia sťažovateľa,

trvalo 8 rokov a 9 mesiacov.“.

4. Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto

nálezom:

„Základné právo na právny štát, konanie štátneho orgánu iba na základe ,

v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, spravodlivé prejednanie veci

v primeranej lehote, nezávislý a nestranný súd, ako aj verejné prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov ... garantované v

Slovenskej republiky, , v Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s a s

Slovenskej republiky, v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn.

, bolo porušené.

Okresný súd Pezinok je povinný uhradiť ... finančné

zadosťučinenie titulom neprimeranej dĺžky konania v sume vo výške 5.000 EUR.

Okresný súd Pezinok je povinný nahradiť ... ako sťažovateľovi

trovy konania vo výške, ako budú vyčíslené po prijatí tejto sťažnosti na ďalšie konanie.“

II.

5. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „“).

8. Podľa a v každom podaní určenom

ústavnému súdu sa musí uviesť, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí

byť podpísané.

9. Podľa návrh na začatie konania musí okrem

všeobecných náležitosti podľa § 39 obsahovať aj dátum narodenia navrhovateľa, jeho

bydlisko a sídlo, označenie subjektu, proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa

navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí byť datovaný

a podpísaný navrhovateľom alebo jeho právnym zástupcom. K návrhu na začatie konania sa

musí pripojiť plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V splnomocnení sa

výslovne uvedie, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

10. Podľa ústavná sťažnosť musí okrem

všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať

a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,

b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým

podľa sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,

c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,

d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť

k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

11. Podľa sťažovateľ k ústavnej sťažnosti musí

pripojiť aj kópiu právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu, ktorým

malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

12. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie.

13. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

14. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní tejto ústavnej sťažnosti preskúmal,

či ústavná sťažnosť sťažovateľa obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 a § 43 zákona

o ústavnom súde) a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123 a § 124 zákona

o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

15. Ústavný súd môže prijať na ďalšie konanie len taký návrh na začatie konania,

ktorý obsahuje všetky náležitosti ustanovené .

16. Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že sťažovateľ je v konaní pred ústavným

súdom zastúpený advokátom, ktorý je v súlade s

o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov povinný dôsledne využívať všetky

právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom

ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti

úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr. , ,

, , ). Totiž naďalej zostáva v platnosti

zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide

o osoby práva znalé (napr. advokáta).

17. V súvislosti s posudzovaním splnenia zákonom ustanovených náležitostí ústavnej

sťažnosti sťažovateľa ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ prostredníctvom

kvalifikovaného zástupcu, ktorý koncipoval aj samotnú ústavnú sťažnosť podanú

ústavnému súdu, k svojej ústavnej sťažnosti síce priložil plnomocenstvo na jeho

zastupovanie advokátom pred ústavným súdom, avšak toto plnomocenstvo udelené 11.

januára 2018 bolo priložené k predchádzajúcej ústavnej sťažnosti, o ktorej ústavný súd

rozhodol nálezom sp. zn. z 23. januára 2019.

K tomu ústavný súd uvádza, že v zmysle sa

ku každému návrhu na začatie konania musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie

sťažovateľa advokátom. Predloženie splnomocnenia súvisiace s vecou, o ktorej už ústavný

súd konal a rozhodol, nespĺňa požiadavky naň kladené citovaným ustanovením a nie je

spôsobilým založiť účinky začatia konania pred ústavným súdom (napr. ,

, ).

18. Z hľadiska predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti je podstatný najmä § 45

, podľa ktorého je ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu

na začatie konania, ak § 89 tohto zákona neustanovuje inak. Viazanosť ústavného súdu

návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom, teda tou

časťou ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa

od ústavného súdu domáha, čím zároveň vymedzí predmet a rozsah konania pred ústavným

súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže

ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej ústavnej

sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv.

Ústavný súd výslovne zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania

osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv

a slobôd sú zastúpené zvoleným advokátom (m. m. , ,

, , ).

19. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v

presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých

formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania. Z konštantnej judikatúry

ústavného súdu tiež vyplýva, že tvrdenia o porušení iných ustanovení , ktoré

sťažovateľ uvádza v odôvodnení sťažnosti mimo petitu, je potrebné považovať iba za súčasť

jeho argumentácie (, , ).

20. Inak povedané, zákonnou náležitosťou kvalifikovaného návrhu na začatie

konania pred ústavným súdom je (okrem iných náležitostí) aj formulácia návrhu

rozhodnutia (petit), ktorá musí byť vymedzená presne, určito a zrozumiteľne, teda takým

spôsobom, aby mohla byť prevzatá do výroku rozhodnutia ústavného súdu. Týmito

pravidlami sa ústavný súd spravoval aj pri predbežnom prerokovaní tejto ústavnej sťažnosti,

čo znamenalo, že ústavný súd predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť iba v rozsahu

korešpondujúcom s návrhom na rozhodnutie vo veci samej (petitom).

21. Ústavná sťažnosť neobsahuje jasný (jednoznačný) návrh rozhodnutia vo veci

samej (petit), ktorého vydania ústavným súdom sa sťažovateľ domáha; formulácia návrhu

na rozhodnutie vo veci samej je neúplná a neurčitá. Petit nekorešponduje s argumentáciou

sťažovateľa uvedenou v ústavnej sťažnosti, kde namieta aj porušenie práva na „verejné

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ konaním okresného súdu, krajského súdu, ako

aj najvyššieho súdu v dovolacom konaní. Z petitu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ

namieta porušenie práv „len“ postupom okresného súdu v napadnutom konaní, čím

(jednoznačne) vymedzil aj predmet konania pred ústavným súdom, ktorým je v zmysle

citovanej judikatúry ústavný súd viazaný.

22. Okrem už uvedeného dôvodu opodstatňujúceho odmietnutie ústavnej sťažnosti

pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí ústavný súd zároveň vo vzťahu

k sťažovateľom namietanému porušeniu jeho základného práva podľa

a práva podľa dohovoru v spojení s a konštatuje,

že taktiež riadne neodôvodnil svoju ústavnú sťažnosť. Ústavná sťažnosť obsahuje iba

konštatovanie sťažovateľa, že podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu a dovolanie

proti rozsudku krajského súdu, ako aj konštatovanie, že všeobecné súdy porušili jeho

označené práva, avšak bez ďalšej opory v konkrétnej, logicky zrozumiteľnej a zároveň

právne zmysluplnej argumentácii. Ústavná sťažnosť teda neobsahuje zmysluplné

odôvodnenie návrhu, ktoré by poskytlo základný východiskový rámec pre rozhodovanie

ústavného súdu o namietanom porušení uvedených práv sťažovateľa.

23. Ústavný súd nemôže vybočiť z rámca návrhu na rozhodnutie určeného

sťažovateľom, nemôže rozhodnúť o niečom inom alebo navyše a nemôže ani sám vykonať

konverziu sťažovateľom chybne formulovaného petitu ústavnej sťažnosti. V situácii, keď je

petit ústavnej sťažnosti sťažovateľom z hľadiska práva nesprávne formulovaný, musí

ústavný súd – s ohľadom na viazanosť ústavného súdu petitom – ústavnú sťažnosť

odmietnuť.

24. Začatie konania podľa je ovládané dispozičnou zásadou,

ktorá prenáša procesnú zodpovednosť za podobu, v akej sa mu poskytne ústavno-súdna

ochrana, na sťažovateľa. Práve sťažovateľ je povinný predložiť ústavnému súdu formálne

vybavený návrh na začatie konania (sťažnosť), na základe ktorého bude ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní schopný utvoriť si úsudok o (ne)splnení procesných

podmienok na ďalšie konanie o sťažnosti. To znamená, že sťažovateľ je povinný k ústavnej

sťažnosti pripojiť také prílohy, ktoré by slúžili aspoň ako dôkaz existencie zásahu, ktorý má

porušovať jeho základné práva a slobody a proti ktorému ústavnou sťažnosťou brojí

(, , ).

25. V danom prípade sťažovateľ k podanej ústavnej sťažnosti nedoložil kópie

namietaných rozhodnutí všeobecných súdov (rozhodnutia okresného súdu, krajského súdu

ani najvyššieho súdu). Predloženie rozhodnutia všeobecného súdu, proti ktorému ústavná

sťažnosť smeruje, je pritom podľa zákonom danou

podmienkou konania pred ústavným súdom. Už konštatovaná dispozičná zásada si tu

vyžaduje maximálnu procesnú aktivitu sťažovateľa a len výnimočne procesnú aktivitu

ústavného súdu vyvolanú návrhom sťažovateľa ().

26. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že ústavná sťažnosť v predloženej

podobe neobsahovala návrh rozhodnutia vo veci samej (petit) vymedzený v súlade s čl. 127

ods. 1 a a , teda takým spôsobom, aby mohol byť

východiskom pre rozhodnutie v uvedenej veci. V dôsledku uvedeného nedostatku by

ústavný súd takto navrhovaný petit nemohol premietnuť do svojho rozhodnutia. Sťažovateľ

taktiež k návrhu na začatie konania nepredložil splnomocnenie spĺňajúce zákonné

požiadavky a nedoložil kópie rozhodnutí všeobecných súdov, čo je tiež zákonnou

podmienkou.

27. V súvislosti s uvedenými nedostatkami návrhu na začatie konania ústavný súd

zdôrazňuje, že tieto nedostatky nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto

postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom

a z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom ustanovených náležitostí podaní účastníkov konania

(m. m. napr. , , , ,

, , a iné).

28. Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní konštatuje, že ústavná

sťažnosť sťažovateľa, ktorý je zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, nespĺňa

požiadavky kvalifikovanej ústavnej sťažnosti, ktorá by zodpovedala zákonným

požiadavkám, čo zakladá dôvod na jej odmietnutie pre nesplnenie zákonom ustanovených

náležitostí podľa .

29. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, o ďalších návrhoch

sťažovateľa formulovaných v sťažnostnom petite nebolo potrebné rozhodnúť.

30. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že jeho pozornosti neušlo,

že konanie pred okresným súdom síce trvalo dlhšiu dobu, avšak sťažovateľ, ktorý je riadne

zastúpený osobou znalou práva, ústavnú sťažnosť s vymedzením sťažnostného petitu podal

v čase, keď už nedochádzalo k namietanému porušovaniu ním označených práv okresným

súdom, keďže v čase podania ústavnej sťažnosti už bolo vo veci právoplatne meritórne

rozhodnuté.

31. Ústavný súd už len pre úplnosť napokon dodáva, že jeho pozornosti neušla ani

skutočnosť, že právny zástupca sťažovateľa v texte ústavnej sťažnosti (doručenej ústavnému

súdu 23. októbra 2019) opakovane poukazuje na znenie už neplatného a neúčinného zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov. Ústavný súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti právnemu zástupcovi

sťažovateľa, že od 1. marca 2019 sa konanie pred ústavným súdom spravuje novou právnou

úpravou – o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. novembra 2019

Jana Laššáková

predsedníčka senátu