Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)II. ÚS 351/2019
PDF · 193.77 KB
No categories available
II. ÚS 351/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu
21. novembra 2019 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, zastúpeného advokátom
Mgr. Matejom Krajčim, PhD., Záhradnícka 51, Bratislava, vo veci namietaného porušenia
základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1
ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky konaním Okresného súdu Pezinok
vedeným pod sp. zn. 10 C 355/2010 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom
ustanovených náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
23. októbra 2019 doručená ústavná sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané
porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2
ústavy konaním Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) vedeným
pod sp. zn. 10 C 355/2010 (ďalej len „napadnuté konanie“). Ústavná sťažnosť bola
odovzdaná na poštovú prepravu 21. októbra 2019.
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu
vo veciach sťažovateľa vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom na vydanie platobného rozkazu
podaným 23. novembra 2010 na okresnom súde domáhal od žalovaných zaplatenia peňažnej
sumy z titulu náhrady škody. Okresný súd rozsudkom z 28. januára 2015 rozhodol, že návrh
zamieta. O podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)
rozsudkom sp. zn. 8 Co 418/2015 z 30. mája 2017 tak, že potvrdil rozsudok
prvoinštančného súdu. Sťažovateľ tento rozsudok odvolacieho súdu napadol
dovolaním. O dovolaní proti rozsudku krajského súdu z 30. mája 2017 rozhodol
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn.
5 Cdo 114/2018 z 11. júla 2019 tak, že dovolanie odmietol.
3. Sťažovateľ v odôvodnení ústavnej sťažnosti, podrobnejšie poukazujúc aj
na sporové konania, ktoré predchádzali jeho návrhu na vydanie platobného rozkazu
v napadnutom konaní okresného súdu, namieta „porušenie základného práva na právny
štát, konanie štátneho orgánu iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, spravodlivé prejednanie veci v primeranej lehote,
nezávislý a nestranný súd, ako aj verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
v napadnutom konaní okresného súdu, v odvolacom konaní vedenom na krajskom súde
pod sp. zn. 8 Co 418/2015 a dovolacom konaní vedenom na najvyššom súde pod sp. zn.
Podľa sťažovateľa nepochybným dôkazom neefektívnosti postupu okresného súdu
bez zavinenia sťažovateľa je, že aj keď v napadnutom konaní „sa jedná o jednoduchý
spor... spor na prvom stupni trval viac ako 4 roky a 2 mesiace.
Nepochybným dôkazom neefektívnosti postupu Krajského súdu v Bratislave
bez zavinenia sťažovateľa je skutočnosť, že napriek pomerne jasnej a jednoduchej
argumentácii sťažovateľa v odvolaní... rozhodol odvolací súd... takže spor na druhom stupni
konania trval viac ako 2 roky a 2 mesiace, spolu 6 rokov a 6 mesiacov.
Nepochybným dôkazom neefektívnosti postupu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ktorý rozhodoval o Dovolaní, ktoré podal sťažovateľ... takže dovolacie konanie
trvalo rok a 10 mesiacov, spolu konanie sporu o zaplatenie... bez zavinenia sťažovateľa,
trvalo 8 rokov a 9 mesiacov.“.
4. Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto
nálezom:
„Základné právo na právny štát, konanie štátneho orgánu iba na základe ústavy,
v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, spravodlivé prejednanie veci
v primeranej lehote, nezávislý a nestranný súd, ako aj verejné prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov ... garantované v čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1 ods. 1 a s čl. 2 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn.
10C/355/2010, bolo porušené.
Okresný súd Pezinok je povinný uhradiť ... finančné
zadosťučinenie titulom neprimeranej dĺžky konania v sume vo výške 5.000 EUR.
Okresný súd Pezinok je povinný nahradiť ... ako sťažovateľovi
trovy konania vo výške, ako budú vyčíslené po prijatí tejto sťažnosti na ďalšie konanie.“
II.
5. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou
od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o ústavnom súde“).
8. Podľa § 39 ods. 1 a 3 zákona o ústavnom súde v každom podaní určenom
ústavnému súdu sa musí uviesť, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí
byť podpísané.
9. Podľa § 43 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania musí okrem
všeobecných náležitosti podľa § 39 obsahovať aj dátum narodenia navrhovateľa, jeho
bydlisko a sídlo, označenie subjektu, proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa
navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí byť datovaný
a podpísaný navrhovateľom alebo jeho právnym zástupcom. K návrhu na začatie konania sa
musí pripojiť plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V splnomocnení sa
výslovne uvedie, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.
10. Podľa § 123 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť musí okrem
všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať
a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,
b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým
podľa sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,
c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,
d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť
k porušeniu jeho základných práv a slobôd.
11. Podľa § 123 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažovateľ k ústavnej sťažnosti musí
pripojiť aj kópiu právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu, ktorým
malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.
12. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,
či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie.
13. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
III.
14. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní tejto ústavnej sťažnosti preskúmal,
či ústavná sťažnosť sťažovateľa obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 a § 43 zákona
o ústavnom súde) a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123 a § 124 zákona
o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
15. Ústavný súd môže prijať na ďalšie konanie len taký návrh na začatie konania,
ktorý obsahuje všetky náležitosti ustanovené zákonom o ústavnom súde.
16. Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že sťažovateľ je v konaní pred ústavným
súdom zastúpený advokátom, ktorý je v súlade s § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.
o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov povinný dôsledne využívať všetky
právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti
advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný
vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie
konania, ale aj prijatie ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom
ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti
úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr. II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08,
II. ÚS 70/2015, III. ÚS 402/2017, II. ÚS 154/2019). Totiž naďalej zostáva v platnosti
zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide
o osoby práva znalé (napr. advokáta).
17. V súvislosti s posudzovaním splnenia zákonom ustanovených náležitostí ústavnej
sťažnosti sťažovateľa ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ prostredníctvom
kvalifikovaného zástupcu, ktorý koncipoval aj samotnú ústavnú sťažnosť podanú
ústavnému súdu, k svojej ústavnej sťažnosti síce priložil plnomocenstvo na jeho
zastupovanie advokátom pred ústavným súdom, avšak toto plnomocenstvo udelené 11.
januára 2018 bolo priložené k predchádzajúcej ústavnej sťažnosti, o ktorej ústavný súd
rozhodol nálezom sp. zn. II. ÚS 561/2018 z 23. januára 2019.
K tomu ústavný súd uvádza, že v zmysle § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde sa
ku každému návrhu na začatie konania musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie
sťažovateľa advokátom. Predloženie splnomocnenia súvisiace s vecou, o ktorej už ústavný
súd konal a rozhodol, nespĺňa požiadavky naň kladené citovaným ustanovením a nie je
spôsobilým založiť účinky začatia konania pred ústavným súdom (napr. I. ÚS 50/02,
III. ÚS 129/2017, II. ÚS 294/2019).
18. Z hľadiska predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti je podstatný najmä § 45
zákona o ústavnom súde, podľa ktorého je ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu
na začatie konania, ak § 89 tohto zákona neustanovuje inak. Viazanosť ústavného súdu
návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom, teda tou
časťou ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa
od ústavného súdu domáha, čím zároveň vymedzí predmet a rozsah konania pred ústavným
súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže
ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej ústavnej
sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv.
Ústavný súd výslovne zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania
osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv
a slobôd sú zastúpené zvoleným advokátom (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05,
IV. ÚS 287/2011, II. ÚS 644/2014, II. ÚS 660/2016).
19. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde
presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých
formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania. Z konštantnej judikatúry
ústavného súdu tiež vyplýva, že tvrdenia o porušení iných ustanovení ústavy, ktoré
sťažovateľ uvádza v odôvodnení sťažnosti mimo petitu, je potrebné považovať iba za súčasť
jeho argumentácie (III. ÚS 149/04, II. ÚS 65/07, IV. ÚS 279/07).
20. Inak povedané, zákonnou náležitosťou kvalifikovaného návrhu na začatie
konania pred ústavným súdom je (okrem iných náležitostí) aj formulácia návrhu
rozhodnutia (petit), ktorá musí byť vymedzená presne, určito a zrozumiteľne, teda takým
spôsobom, aby mohla byť prevzatá do výroku rozhodnutia ústavného súdu. Týmito
pravidlami sa ústavný súd spravoval aj pri predbežnom prerokovaní tejto ústavnej sťažnosti,
čo znamenalo, že ústavný súd predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť iba v rozsahu
korešpondujúcom s návrhom na rozhodnutie vo veci samej (petitom).
21. Ústavná sťažnosť neobsahuje jasný (jednoznačný) návrh rozhodnutia vo veci
samej (petit), ktorého vydania ústavným súdom sa sťažovateľ domáha; formulácia návrhu
na rozhodnutie vo veci samej je neúplná a neurčitá. Petit nekorešponduje s argumentáciou
sťažovateľa uvedenou v ústavnej sťažnosti, kde namieta aj porušenie práva na „verejné
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ konaním okresného súdu, krajského súdu, ako
aj najvyššieho súdu v dovolacom konaní. Z petitu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ
namieta porušenie práv „len“ postupom okresného súdu v napadnutom konaní, čím
(jednoznačne) vymedzil aj predmet konania pred ústavným súdom, ktorým je v zmysle
citovanej judikatúry ústavný súd viazaný.
22. Okrem už uvedeného dôvodu opodstatňujúceho odmietnutie ústavnej sťažnosti
pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí ústavný súd zároveň vo vzťahu
k sťažovateľom namietanému porušeniu jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy konštatuje,
že taktiež riadne neodôvodnil svoju ústavnú sťažnosť. Ústavná sťažnosť obsahuje iba
konštatovanie sťažovateľa, že podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu a dovolanie
proti rozsudku krajského súdu, ako aj konštatovanie, že všeobecné súdy porušili jeho
označené práva, avšak bez ďalšej opory v konkrétnej, logicky zrozumiteľnej a zároveň
právne zmysluplnej argumentácii. Ústavná sťažnosť teda neobsahuje zmysluplné
odôvodnenie návrhu, ktoré by poskytlo základný východiskový rámec pre rozhodovanie
ústavného súdu o namietanom porušení uvedených práv sťažovateľa.
23. Ústavný súd nemôže vybočiť z rámca návrhu na rozhodnutie určeného
sťažovateľom, nemôže rozhodnúť o niečom inom alebo navyše a nemôže ani sám vykonať
konverziu sťažovateľom chybne formulovaného petitu ústavnej sťažnosti. V situácii, keď je
petit ústavnej sťažnosti sťažovateľom z hľadiska práva nesprávne formulovaný, musí
ústavný súd – s ohľadom na viazanosť ústavného súdu petitom – ústavnú sťažnosť
odmietnuť.
24. Začatie konania podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je ovládané dispozičnou zásadou,
ktorá prenáša procesnú zodpovednosť za podobu, v akej sa mu poskytne ústavno-súdna
ochrana, na sťažovateľa. Práve sťažovateľ je povinný predložiť ústavnému súdu formálne
vybavený návrh na začatie konania (sťažnosť), na základe ktorého bude ústavný súd
pri predbežnom prerokovaní schopný utvoriť si úsudok o (ne)splnení procesných
podmienok na ďalšie konanie o sťažnosti. To znamená, že sťažovateľ je povinný k ústavnej
sťažnosti pripojiť také prílohy, ktoré by slúžili aspoň ako dôkaz existencie zásahu, ktorý má
porušovať jeho základné práva a slobody a proti ktorému ústavnou sťažnosťou brojí
(III. ÚS 502/2016, II. ÚS 30/2018, II. ÚS 254/2019).
25. V danom prípade sťažovateľ k podanej ústavnej sťažnosti nedoložil kópie
namietaných rozhodnutí všeobecných súdov (rozhodnutia okresného súdu, krajského súdu
ani najvyššieho súdu). Predloženie rozhodnutia všeobecného súdu, proti ktorému ústavná
sťažnosť smeruje, je pritom podľa § 123 ods. 3 zákona o ústavnom súde zákonom danou
podmienkou konania pred ústavným súdom. Už konštatovaná dispozičná zásada si tu
vyžaduje maximálnu procesnú aktivitu sťažovateľa a len výnimočne procesnú aktivitu
ústavného súdu vyvolanú návrhom sťažovateľa (III. ÚS 502/2016).
26. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že ústavná sťažnosť v predloženej
podobe neobsahovala návrh rozhodnutia vo veci samej (petit) vymedzený v súlade s čl. 127
ods. 1 ústavy a § 45 a § 123 zákona o ústavnom súde, teda takým spôsobom, aby mohol byť
východiskom pre rozhodnutie v uvedenej veci. V dôsledku uvedeného nedostatku by
ústavný súd takto navrhovaný petit nemohol premietnuť do svojho rozhodnutia. Sťažovateľ
taktiež k návrhu na začatie konania nepredložil splnomocnenie spĺňajúce zákonné
požiadavky a nedoložil kópie rozhodnutí všeobecných súdov, čo je tiež zákonnou
podmienkou.
27. V súvislosti s uvedenými nedostatkami návrhu na začatie konania ústavný súd
zdôrazňuje, že tieto nedostatky nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto
postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom
a z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd
posudzuje nedostatok zákonom ustanovených náležitostí podaní účastníkov konania
(m. m. napr. IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, IV. ÚS 77/08, I. ÚS 162/2010,
III. ÚS 206/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 594/2012 a iné).
28. Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní konštatuje, že ústavná
sťažnosť sťažovateľa, ktorý je zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, nespĺňa
požiadavky kvalifikovanej ústavnej sťažnosti, ktorá by zodpovedala zákonným
požiadavkám, čo zakladá dôvod na jej odmietnutie pre nesplnenie zákonom ustanovených
náležitostí podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde.
29. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, o ďalších návrhoch
sťažovateľa formulovaných v sťažnostnom petite nebolo potrebné rozhodnúť.
30. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že jeho pozornosti neušlo,
že konanie pred okresným súdom síce trvalo dlhšiu dobu, avšak sťažovateľ, ktorý je riadne
zastúpený osobou znalou práva, ústavnú sťažnosť s vymedzením sťažnostného petitu podal
v čase, keď už nedochádzalo k namietanému porušovaniu ním označených práv okresným
súdom, keďže v čase podania ústavnej sťažnosti už bolo vo veci právoplatne meritórne
rozhodnuté.
31. Ústavný súd už len pre úplnosť napokon dodáva, že jeho pozornosti neušla ani
skutočnosť, že právny zástupca sťažovateľa v texte ústavnej sťažnosti (doručenej ústavnému
súdu 23. októbra 2019) opakovane poukazuje na znenie už neplatného a neúčinného zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov. Ústavný súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti právnemu zástupcovi
sťažovateľa, že od 1. marca 2019 sa konanie pred ústavným súdom spravuje novou právnou
úpravou – zákonom č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. novembra 2019
Jana Laššáková
predsedníčka senátu