Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 70/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2015 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca spravodajca)

a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť , t. č. Ústav na výkon

trestu odňatia slobody , zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom Mydlom,

Advokátska kancelária, Sama Chalupku 2, Michalovce, vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Košice I vo veci vedenej pod sp. zn. , postupom Krajského súdu v Košiciach

vo veci vedenej pod sp. zn. a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky vo veci vedenej pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. septembra

2014 prostredníctvom poštovej prepravy doručená sťažnosť , t. č. Ústav

na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „sťažovateľ“). Sťažovateľ s podaním

sťažnosti predložil aj splnomocnenie na zastupovanie pred ústavným súdom pre ním

zvoleného advokáta.

Ústavný súd výzvou z 18. septembra 2014 vyzval zvoleného advokáta sťažovateľa,

aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy ústavnému súdu predložil kvalifikovanú sťažnosť

spĺňajúcu všetky zákonom ustanovené náležitosti podľa ustanovenia § 20 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“). V uvedenej výzve ústavný súd poukázal

na znenie uvedeného ustanovenia, v zmysle ktorého sťažnosť musí byť prehľadná, riadne

odôvodnená a s návrhom na výrok rozhodnutia ústavného súdu, ako aj na to, že rukou

písaná sťažnosť sťažovateľa tieto náležitosti nemá.

Sťažovateľ prostredníctvom svojho advokáta reagoval na výzvu ústavného súdu

a 13. októbra 2014 doručil podanie označené ako sťažnosť, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. ,

postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. a

postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Z obsahu sťažnosti vyplýva:

„Najvyšší súd SR, ako dovolací súd, mal zodpovedať otázku, či skutok, z ktorého som

bol uznaný za vinného, bol v skutkovej vete rozsudku vymedzený tak, aby zodpovedal

znakom skutkovej podstaty daného a nie iného trestného činu, pretože do jeho právomoci

patrí posúdiť všetky otázky relevantné na uznanie viny a uloženie trestu za konanie o ktorom

len zákon ustanoví, že je to trestným činom. V opačnom prípade dôjde k porušeniu mojich

práv na súdnu ochranu, práva na spravodlivé súdne konanie a práva na účinný právny

prostriedok nápravy (nález ÚS SR sp. zn. z 9.3.2011). NS SR túto otázku

v dovolacom konaní nezodpovedal.

V celom mojom trestnom konaní, ako na Okresnom súde v Košiciach I. č. k.

, ako aj na Krajskom súde v Košiciach č. k. , ale ani na NS SR č. k.

sa prvostupňový súd, odvolací a ani do volací súd nezaujímali o závažné

rozpory vo výpovedi poškodenej, rozpory vo výpovediach svedkov a tieto rozpory

neodstránili, dokázateľné klamstvá poškodenej, nezákonné postupy pri vyšetrovaní atď.

Súdy tieto dôkazy na preverenie môjho tvrdenia nevykonali, čím takýmto postupom mne ako

účastníkovi konania odmietli možnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré súd nevykonal a ktoré

obsahovali zistenia významné pre jeho rozhodnutie, čím vytvoril mne ako dotknutému

účastníkovi konania podstatne nevýhodnejšie podmienky na preukázanie mojich tvrdení, než

akými disponovala druhá účastníčka konania poškodená. To je nielen porušením

základného práva vyjadriť sa k všetkým vykonaným dôkazom SR, ale aj

porušením princípu kontradiktórnosti a princípu rovností zbraní ako základných

definičných prvkov práva na spravodlivé súdne konanie.“

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Právo sťažovateľa na verejné súdne konanie zakotvené v SR

a právo na spravodlivé súdne konanie zakotvené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd bolo postupom Okresného súdu Košice I. vo veci sp. zn.

, postupom Krajského súdu v Košiciach vo veci sp. zn. a postupom

Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. porušené.

Zrušuje rozsudok Okresného súdu Košice I. vo veci sp. zn. zo dňa

22.11.2012, rozsudok Krajského súdu v Košiciach vo veci sp. zn. zo dňa

23.09.2013 a rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. zo dňa

28.05.2014.

Ústavný súd predmetnú vec vracia na ďalšie konanie Okresnému súdu Košice I

a zakazuje pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom

a zároveň prikazuje, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav

pred porušením.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti, ústavný súd konštatuje, že táto sťažnosť napriek

tomu, že sťažovateľ je zastúpený advokátom a bol vyzvaný na odstránenie nedostatkov

sťažnosti, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným

súdom ustanovené v , a a .

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Podľa sa k návrhu na začatie

konania musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento

zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje

na zastupovanie pred ústavným súdom.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom na

začatie konania, okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného

súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom návrhu

na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa ), v ktorej

sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1 zákona

o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska

požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže ústavný súd

rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k

tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým v situácii,

keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. , , III. ÚS

380/2011). Ustanovenie sa v celom rozsahu vzťahuje na

sťažnosť podľa a nasl. .

Podľa sťažnosť okrem všeobecných náležitostí

uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia

sťažovateľa porušili [písm. a)], označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného

zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody [písm. b)], a označenie, proti komu

smeruje [písm. c)].

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v

presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých

náležitostí návrhu na začatie konania ( , a zákona o ústavnom

súde), a až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný

návrhom na začatie konania ( ).

V rámci svojej ustálenej judikatúry ústavný súd opakovane vyslovil, že návrh

rozhodnutia (petit) musí byť vymedzený presne, určito a zrozumiteľne (v súlade s čl. 127

ods. 2 a 3 a v spojení s a ), teda takým

spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci

(napr. , , ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní zistí, že návrh na rozhodnutie (petit) uvedené požiadavky nespĺňa, môže takúto

sťažnosť odmietnuť pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, a to zvlášť vtedy, ak je

sťažovateľ zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom (advokátom).

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľom predložený návrh

rozhodnutia vo veci samej (petit) nie je vymedzený presne, určito a zrozumiteľne, teda

takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre jeho rozhodnutie v uvedenej veci.

Nevyhnutnou podmienkou postupu ústavného súdu podľa a podľa

ods. 3 je, aby ústavný súd najprv vyhovel sťažnosti podanej podľa

a svojím rozhodnutím vyslovil, že právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva, avšak takáto požiadavka nie

je v petite sťažovateľom podanej sťažnosti obsiahnutá. Petit sťažnosti nekorešponduje

s argumentáciou sťažovateľa uvedenou v sťažnosti, z obsahu ktorej je zrejmá existencia

rozhodnutí všeobecných súdov sťažovateľa, avšak ním navrhovaný petit napriek tomu

nešpecifikuje, akými rozhodnutiami mali porušiť ním označené práva. Sťažovateľ v prvom

výroku petitu sťažnosti nenamieta porušenie svojich práv rozhodnutiami všeobecných súdov

aj napriek tomu, že už v druhom výroku petitu žiada, aby označené rozhodnutia

všeobecných súdov ústavný súd zrušil. S prihliadnutím na znenie tretieho výroku petitu

sťažnosti ústavný súd konštatuje, že ani tento nemôže byť východiskom pre rozhodnutie

v uvedenej veci.

V neposlednom rade pozornosti ústavnému súdu neušlo, že k sťažnosti priložené

splnomocnenie pre advokáta z 8. septembra 2014 udelené advokátovi: „... v konaní pred

Ústavným súdom SR.“ nemá náležitosti v zmysle už citovaného § 20 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a

presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd

nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony

boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky

zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom

(napr. , ).

Ústavný súd z uvedeného dôvodu a so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie

sťažovateľa konštatuje, že sťažnosť nie je objektívne spôsobilá vyvolať začatie konania,

pretože nespĺňa náležitosti predpísané napriek tomu, že právny

zástupca sťažovateľa bol vo výzve z 18. septembra 2014 upozornený na následky

nepredloženia kvalifikovane podanej sťažnosti spĺňajúcej všetky zákonom ustanovené

náležitosti, spočívajúce v odmietnutí sťažnosti, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už

pri jej predbežnom prerokovaní ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2015