Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)II. ÚS 294/2019
PDF · 189.98 KB
No categories available
II. ÚS 294/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. októbra 2019
predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, zastúpenej advokátom JUDr. Tiborom Šulákom, Nám.
Dr. M. Thége Konkolyho 3, Hurbanovo, vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd jednoznačne neidentifikovaným postupom
Okresného súdu Nitra a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom
ustanovených náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. septembra
2019 doručená ústavná sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
jednoznačne neidentifikovaným postupom Okresného súdu Nitra (ďalej aj „okresný súd“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a k nej priložených príloh a doterajšej rozhodovacej
činnosti ústavného súdu vo veciach sťažovateľky vyplýva, že sťažovateľka ako žalobkyňa
podala 10. augusta 2007 Okresnému súdu Komárno žalobu o náhradu mzdy. Vec bola
Okresnému súdu Komárno odňatá a pridelená na konanie Okresnému súdu Nitra, kde je
vedená pod sp. zn. 10 C 302/2007 (ďalej len „konanie o náhrade mzdy“).
Na okresnom súde bolo vedené aj konanie pod sp. zn. 12 C 259/2007 o žalobe
sťažovateľky, ktorou sa domáhala určenia, že jej pracovný pomer u zamestnávateľa
(žalovaného v konaní o náhradu mzdy, pozn.) trvá.
Na návrh sťažovateľky okresný súd v konaní o náhrade mzdy uznesením
sp. zn. 10 C 302/2007 z 21. apríla 2008 prerušil konanie o náhradu mzdy do právoplatného
skončenia konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 12 C 259/2007.
Uvedené konanie, pre ktoré bolo prerušené konanie o náhrade mzdy, právoplatne skončilo
rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 9 Co 298/2012
z 15. novembra 2012.
Okresný súd rozhodol v konaní o náhrade mzdy rozsudkom sp. zn. 10 C 302/2007
zo 14. decembra 2015 tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť sťažovateľke náhradu mzdy
za obdobie od 1. júla 2004 do 20. júla 2007 a v zostávajúcej časti žalobu zamietol.
Proti zamietajúcemu výroku tohto rozsudku podala odvolanie sťažovateľka
a proti vyhovujúcemu výroku tohto rozsudku podal odvolanie žalovaný. O podaných
odvolaniach rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. 7 Co 269/2016 a 7 Co 286/2016
z 31. mája 2017 tak, že potvrdil vyhovujúci výrok a čiastočne aj zamietajúci výrok
okresného súdu o náhrade mzdy za obdobie od 20. júla 2008 do 31. marca 2013. Krajský
súd však zrušil rozsudok okresného súdu v zamietajúcom výroku v časti zamietnutia úrokov
z omeškania z náhrady mzdy za obdobie od 1. júla 2004 do 20. júla 2007 a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie.
3. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti, ktorá je koncipovaná značne zmätočne,
predovšetkým uviedla:
„... Krajský súd v Nitre potvrdil rozsudok prvostupňového súdu vo výroku
o zamietnutí nároku na náhradu mzdy za obdobie od 20.7.2007 až do 31.3.2013. Tento
postup súdu druhého stupňa nie je odôvodnený nakoľko sa neopiera o žiadnu právnu
normu, je arbitrárny. Takéto rozhodnutie, ktoré nevychádza zo zákona je skôr šikanózne
ako spravodlivé a zákonné.
Sťažnosť na prieťahy v konaní v tejto veci som podala dňa 12.10.2015 ako aj
30.9.2012 sťažnosť na prieťahy v konaní som podala aj v roku 2013 na Ministerstvo
spravodlivostí, ktoré ju odstúpilo na Krajský súd v Nitre, ktorú Krajský súd v Nitre
zaevidoval ako žiadosť na prešetrenia vybavenia sťažnosti. Pre nezaplatenie poplatku však
o nej súd nerozhodoval...
Ak súd vo veci môjho nároku zámerne nekoná už bezmála dva roky nemožno to
nazvať iným ako nedôvodnými prieťahmi v konaní. Poukazujem však aj na to, že aj v čase
od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Okresného súdu v Nitre o neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru do určenia termínu pojednávania teda od apríla 2013
do júla 2015 uplynula tiež doba dvoch rokov keď súd nekonal.
... Prvýkrát som sa obrátila na predsedu Krajského súdu v Nitre v mesiaci január
2017... V mesiaci apríl som sa už obrátila na predsedu Krajského súdu v Nitre
so sťažnosťou na prieťahy v konaní odpoveď som dostala až po 31.máji 2017, keď mi bolo
oznámené, že moja vec bola už prejednaná a rozhodnutie bolo vyhlásené verejne.
Poznamenávam, že pojednávanie nebolo. Rozhodnutie Krajského súdu v Nitre som dostala
až v druhej polovici mesiaca júl 2017. Od rozhodnutia súdu prvého stupňa uplynula doba
viac ako 20 mesiacov.
... V roku 2017 sudkyňa vytýčila pojednávanie ohľadom úrokov z omeškania
na 18.10.2017. Mailom mi oznámila, že zrušuje termín pojednávania, lebo som podala
dovolanie. Domnievam sa, že za to, že som podala dovolanie sudkyňa nemala rušiť
pojednávanie, ak ho už vytýčila. Dovolanie už bolo podané skôr než snáď určila termín
pojednávania. Okrem toho vzhľadom na to, že došlo k mojej výzve na vyjadrenie sa ešte
v roku 2018 mám za to, že spis bol stále na Okresnom súde v Nitre. Rozhodnutie o úrokoch
z omeškania pri náhrade mzdy sa mohlo uskutočniť aj na spomínanom jednom pojednávaní.
... Tým, že súd prvého stupňa nerozhodol o mojom nároku na úroky z omeškania
úmyselne spôsobil prieťahy v tomto konaní a oddialil rozhodnutie o mojom nároku už
pomaly o dva roky od doby keď bolo ním vo veci úrokov vytýčené pojednávanie, pretože tak
konal aj tým, že zrušil už určený termín pojednávania. Spis nepredložil vtom čase
Najvyššiemu súdu za účelom rozhodnutia o dovolaní. Nové pojednávanie ohľadom úrokov
bolo určené na 18.10.2017 teda o dva roky neskôr ako prvýkrát súd rozhodol. Od zrušenia
termínu pojednávania vo veci úrokov z omeškania určeného na deň 18.10.2017 súd vo veci
nekoná.
Takéto počínanie si súdu prvého stupňa považujem za nedôvodné prieťahy v konaní
a viedli k tomu, že sa konanie o časti sporu k dnešnému dátumu predĺžilo už o takmer dva
roky od doby keď bolo vytýčené pojednávanie ohľadom úrokov z omeškania. Od dátumu
18.10.2017 Okresný súd vo veci úrokov z omeškania nerozhodoval a vôbec nekonal.
Ak konal vo veci dovolania išlo už o vec, o ktorej mal rozhodnúť Najvyšší súd a o úrokoch
z omeškania rozhoduje Okresný súd Nitra.
Spis je aj v súčasnosti ešte na Okresnom súde v Nitre. Pokiaľ ide o rozhodnutie
o úrokoch z omeškania sudkyňa už dávno mohla rozhodnúť o týchto keby bola chcela.
Domnievam sa že neprejednanie veci už bezmála dva roky a neurobenie žiadneho úkonu
dva roky vo veci môjho nároku na úroky z omeškania je dostatočne dlhá doba
na konštatovanie, že ide o prieťahy v konaní. Poukazujem však aj na to, že od podania
žaloby čo bolo v roku 2007 uplynula doba 12 rokov. Je pravdou, že vo veci som požiadala
o prerušenie konania z dôvodu, že sa konalo o žalobe na vyslovenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru. Aj v tejto veci došlo k prieťahom v konaní tak na strane
Okresného súdu Nitra ako aj Krajského súdu v Nitre.
... Napriek tomu, že Civilný sporový poriadok stanovuje lehotu na vyhotovenie
rozhodnutia a jeho expedíciu 30 dní, rozhodnutie Krajského súdu mi nebolo v tejto lehote
doručené. Rozhodnutie mi bolo doručené až 26.7.2017. Pretože som raz urgovala Krajský
súd aby moju vec, ktorá je na súde od roku 2007 vytýčil a napriek tomu sa tak podľa
vyjadrenia Krajského súdu stalo až tak, že termín pojednávania bol určený na deň
31.5.2017, kedy bolo verejne vyhlásené rozhodnutie považujem takéto počínanie Krajského
súdu v Nitre za bezdôvodné prieťahy.“
4. Sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto
nálezom:
„1. Základné právo sťažovateľky na prerokovanie
a rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov upravené v článku 48 odsek 2 Ústavy
Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v článku 6
odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd bolo porušené.
2. Okresnému súdu v Nitre sa prikazuje aby konal bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľke sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- Eur, ktoré je
Okresný súd Nitra povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu
4. Sťažovateľke priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 400,- Eur.“
II.
5. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou
od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
8. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,
či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie.
9. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
III.
11. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní tejto ústavnej sťažnosti preskúmal,
či ústavná sťažnosť sťažovateľky obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 a § 43
zákona o ústavnom súde) a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123 a § 124 zákona
o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
12. Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že sťažovateľka je v konaní pred ústavným
súdom zastúpená advokátom, ktorý je v súlade s § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.
o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov povinný dôsledne využívať všetky
právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti
advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný
vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie
konania, ale aj prijatie ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom
ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti
úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr. II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08,
II. ÚS 70/2015), II. ÚS 154/2019). Aj v súvislosti s tým naďalej zostáva v platnosti zásada
„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby
práva znalé (napr. advokáta).
13. Ústavný súd môže prijať na ďalšie konanie len taký návrh na začatie konania,
ktorý obsahuje všetky náležitosti ustanovené zákonom o ústavnom súde.
14. Z hľadiska predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti je podstatný najmä § 45
zákona o ústavnom súde, podľa ktorého je ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu
na začatie konania, ak § 89 tohto zákona neustanovuje inak.
15. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje
predovšetkým vo viazanosti petitom, teda tou časťou ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ
špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha, čím zároveň vymedzí
predmet a rozsah konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie
ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa
sťažovateľ domáha v petite svojej ústavnej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého
označil za porušovateľa svojich práv. Ústavný súd výslovne zdôrazňuje, že viazanosť
ústavného súdu návrhom na začatie konania osobitne platí v prípadoch, v ktorých sú osoby
požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd zastúpené zvoleným advokátom
(m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05, IV. ÚS 287/2011, II. ÚS 644/2014, II. ÚS 660/2016).
Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne
definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych
aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania.
16. Inak povedané, zákonnou náležitosťou kvalifikovaného návrhu na začatie
konania pred ústavným súdom je (okrem iných náležitostí) aj formulácia návrhu
rozhodnutia (petit), ktorá musí byť vymedzená presne, určito a zrozumiteľne, teda takým
spôsobom, aby mohla byť prevzatá do výroku rozhodnutia ústavného súdu.
17. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že ústavnú sťažnosť
sťažovateľky v predloženom znení nemožno považovať za kvalifikovanú ústavnú sťažnosť,
o ktorej by ústavný súd mohol konať a rozhodnúť. Jej nedostatok sa vzťahuje
na sťažovateľkou formulovaný návrh na rozhodnutie (petit), ktorý nezodpovedá zákonným
požiadavkám. V bode 1 petitu sťažovateľka navrhuje vysloviť porušenie svojich
označených práv bez toho, aby označila rozhodnutie a orgán verejnej moci, ktorý toto
rozhodnutie vydal. V druhom bode petitu nie je jednoznačne (t. j. napr. spisovou značkou)
identifikovaný sťažovateľkou namietaný postup okresného súdu, ktorým mali byť porušené
jej základné práva.
18. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že ústavná sťažnosť v predloženej
podobe neobsahovala návrh rozhodnutia vo veci samej (petit) vymedzený v súlade s čl. 127
ods. 2 ústavy a § 133 zákona o ústavnom súde, teda takým spôsobom, aby mohol byť
východiskom pre rozhodnutie v uvedenej veci, a v dôsledku uvedeného nedostatku by
ústavný súd takto navrhovaný petit nemohol premietnuť do svojho rozhodnutia.
19. V súvislosti s uvedeným nedostatkom petitu, ktorý patrí medzi zákonom
predpísané náležitosti každého návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, ústavný
súd zdôrazňuje, že tento nedostatok nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti.
Na takýto postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným
súdom a z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva,
ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom ustanovených náležitostí podaní účastníkov
konania (m. m. napr. IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, IV. ÚS 77/08, I. ÚS 162/2010,
III. ÚS 206/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 594/2012 a iné).
20. Ústavný súd teda nemôže vybočiť z rámca návrhu na rozhodnutie určeného
sťažovateľkou, nemôže rozhodnúť o niečom inom alebo navyše a nemôže ani sám vykonať
konverziu sťažovateľkou chybne formulovaného petitu ústavnej sťažnosti. V situácii, keď je
petit ústavnej sťažnosti sťažovateľkou z hľadiska práva nesprávne formulovaný, musí
ústavný súd – s ohľadom na viazanosť ústavného súdu petitom – ústavnú sťažnosť
odmietnuť.
21. Okrem už uvedeného dôvodu opodstatňujúceho odmietnutie ústavnej sťažnosti
pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí ústavný súd zároveň vo vzťahu
k sťažovateľkou namietanému porušeniu jej základných práv (v petite jednoznačne
neidentifikovaným) postupom okresného súdu konštatuje, že sťažovateľka taktiež riadne
neodôvodnila svoju ústavnú sťažnosť, pretože z informácií uvedených v ústavnej sťažnosti
nie je možné jednoznačne posúdiť, či sťažovateľka namieta postup okresného súdu v konaní
o náhradu mzdy alebo aj postup v inom súvisiacom konaní a či tiež namieta prieťahy
spôsobené krajským súdom.
22. Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní konštatuje, že ústavná
sťažnosť sťažovateľky, ktorá je zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, nespĺňa
požiadavky kvalifikovanej ústavnej sťažnosti, ktorá by zodpovedala zákonným
požiadavkám, čo zakladá dôvod na jej odmietnutie pre nesplnenie zákonom ustanovených
náležitostí podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde.
23. Ústavný súd nad rámec už uvedeného len pre úplnosť poukazuje na to, že ústavný
súd už v minulosti (napr. naposledy uznesením sp. zn. III. ÚS 550/2014 z 24. septembra
2014, tiež predtým v konaní o návrhu vedenom pod sp. zn. Rvp 6115/2014) upozornil
právneho zástupcu sťažovateľky na potrebu odôvodnenia ústavnej sťažnosti a jeho
zosúladenia s petitom, ako aj na to, že odôvodnenie tvorí esenciálnu náležitosť každej
ústavnej sťažnosti a bez nej nie je možné posúdiť, v čom spočíva tvrdené porušenie
základného práva alebo slobody.
24. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, o ďalších návrhoch
sťažovateľky formulovaných v sťažnostnom petite nebolo potrebné rozhodnúť.
25. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že predmetné rozhodnutie
nezakladá prekážku rozhodnutej veci v zmysle § 55 písm. a) zákona o ústavnom súde,
a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitosti
sťažovateľka v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu
v konkrétnom identifikovanom konaní dochádza k zbytočným prieťahom, predložila
ústavnému súdu novú ústavnú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. októbra 2019