Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 294/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. októbra 2019

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpenej advokátom JUDr. Tiborom Šulákom, Nám.

Dr. M. Thége Konkolyho 3, Hurbanovo, vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd jednoznačne neidentifikovaným postupom

Okresného súdu Nitra a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

ustanovených náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. septembra

2019 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

jednoznačne neidentifikovaným postupom Okresného súdu Nitra (ďalej aj „okresný súd“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a k nej priložených príloh a doterajšej rozhodovacej

činnosti ústavného súdu vo veciach sťažovateľky vyplýva, že sťažovateľka ako žalobkyňa

podala 10. augusta 2007 Okresnému súdu Komárno žalobu o náhradu mzdy. Vec bola

Okresnému súdu Komárno odňatá a pridelená na konanie Okresnému súdu Nitra, kde je

vedená pod sp. zn. (ďalej len „konanie o náhrade mzdy“).

Na okresnom súde bolo vedené aj konanie pod sp. zn. o žalobe

sťažovateľky, ktorou sa domáhala určenia, že jej pracovný pomer u zamestnávateľa

(žalovaného v konaní o náhradu mzdy, pozn.) trvá.

Na návrh sťažovateľky okresný súd v konaní o náhrade mzdy uznesením

sp. zn. z 21. apríla 2008 prerušil konanie o náhradu mzdy do právoplatného

skončenia konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. .

Uvedené konanie, pre ktoré bolo prerušené konanie o náhrade mzdy, právoplatne skončilo

rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 15. novembra 2012.

Okresný súd rozhodol v konaní o náhrade mzdy rozsudkom sp. zn.

zo 14. decembra 2015 tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť sťažovateľke náhradu mzdy

za obdobie od 1. júla 2004 do 20. júla 2007 a v zostávajúcej časti žalobu zamietol.

Proti zamietajúcemu výroku tohto rozsudku podala odvolanie sťažovateľka

a proti vyhovujúcemu výroku tohto rozsudku podal odvolanie žalovaný. O podaných

odvolaniach rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. a

z 31. mája 2017 tak, že potvrdil vyhovujúci výrok a čiastočne aj zamietajúci výrok

okresného súdu o náhrade mzdy za obdobie od 20. júla 2008 do 31. marca 2013. Krajský

súd však zrušil rozsudok okresného súdu v zamietajúcom výroku v časti zamietnutia úrokov

z omeškania z náhrady mzdy za obdobie od 1. júla 2004 do 20. júla 2007 a vec vrátil

okresnému súdu na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti, ktorá je koncipovaná značne zmätočne,

predovšetkým uviedla:

„... Krajský súd v Nitre potvrdil rozsudok prvostupňového súdu vo výroku

o zamietnutí nároku na náhradu mzdy za obdobie od 20.7.2007 až do 31.3.2013. Tento

postup súdu druhého stupňa nie je odôvodnený nakoľko sa neopiera o žiadnu právnu

normu, je arbitrárny. Takéto rozhodnutie, ktoré nevychádza zo zákona je skôr šikanózne

ako spravodlivé a zákonné.

Sťažnosť na prieťahy v konaní v tejto veci som podala dňa 12.10.2015 ako aj

30.9.2012 sťažnosť na prieťahy v konaní som podala aj v roku 2013 na Ministerstvo

spravodlivostí, ktoré ju odstúpilo na Krajský súd v Nitre, ktorú Krajský súd v Nitre

zaevidoval ako žiadosť na prešetrenia vybavenia sťažnosti. Pre nezaplatenie poplatku však

o nej súd nerozhodoval...

Ak súd vo veci môjho nároku zámerne nekoná už bezmála dva roky nemožno to

nazvať iným ako nedôvodnými prieťahmi v konaní. Poukazujem však aj na to, že aj v čase

od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Okresného súdu v Nitre o neplatnosti okamžitého

skončenia pracovného pomeru do určenia termínu pojednávania teda od apríla 2013

do júla 2015 uplynula tiež doba dvoch rokov keď súd nekonal.

... Prvýkrát som sa obrátila na predsedu Krajského súdu v Nitre v mesiaci január

2017... V mesiaci apríl som sa už obrátila na predsedu Krajského súdu v Nitre

so sťažnosťou na prieťahy v konaní odpoveď som dostala až po 31.máji 2017, keď mi bolo

oznámené, že moja vec bola už prejednaná a rozhodnutie bolo vyhlásené verejne.

Poznamenávam, že pojednávanie nebolo. Rozhodnutie Krajského súdu v Nitre som dostala

až v druhej polovici mesiaca júl 2017. Od rozhodnutia súdu prvého stupňa uplynula doba

viac ako 20 mesiacov.

... V roku 2017 sudkyňa vytýčila pojednávanie ohľadom úrokov z omeškania

na 18.10.2017. Mailom mi oznámila, že zrušuje termín pojednávania, lebo som podala

dovolanie. Domnievam sa, že za to, že som podala dovolanie sudkyňa nemala rušiť

pojednávanie, ak ho už vytýčila. Dovolanie už bolo podané skôr než snáď určila termín

pojednávania. Okrem toho vzhľadom na to, že došlo k mojej výzve na vyjadrenie sa ešte

v roku 2018 mám za to, že spis bol stále na Okresnom súde v Nitre. Rozhodnutie o úrokoch

z omeškania pri náhrade mzdy sa mohlo uskutočniť aj na spomínanom jednom pojednávaní.

... Tým, že súd prvého stupňa nerozhodol o mojom nároku na úroky z omeškania

úmyselne spôsobil prieťahy v tomto konaní a oddialil rozhodnutie o mojom nároku už

pomaly o dva roky od doby keď bolo ním vo veci úrokov vytýčené pojednávanie, pretože tak

konal aj tým, že zrušil už určený termín pojednávania. Spis nepredložil vtom čase

Najvyššiemu súdu za účelom rozhodnutia o dovolaní. Nové pojednávanie ohľadom úrokov

bolo určené na 18.10.2017 teda o dva roky neskôr ako prvýkrát súd rozhodol. Od zrušenia

termínu pojednávania vo veci úrokov z omeškania určeného na deň 18.10.2017 súd vo veci

nekoná.

Takéto počínanie si súdu prvého stupňa považujem za nedôvodné prieťahy v konaní

a viedli k tomu, že sa konanie o časti sporu k dnešnému dátumu predĺžilo už o takmer dva

roky od doby keď bolo vytýčené pojednávanie ohľadom úrokov z omeškania. Od dátumu

18.10.2017 Okresný súd vo veci úrokov z omeškania nerozhodoval a vôbec nekonal.

Ak konal vo veci dovolania išlo už o vec, o ktorej mal rozhodnúť Najvyšší súd a o úrokoch

z omeškania rozhoduje Okresný súd Nitra.

Spis je aj v súčasnosti ešte na Okresnom súde v Nitre. Pokiaľ ide o rozhodnutie

o úrokoch z omeškania sudkyňa už dávno mohla rozhodnúť o týchto keby bola chcela.

Domnievam sa že neprejednanie veci už bezmála dva roky a neurobenie žiadneho úkonu

dva roky vo veci môjho nároku na úroky z omeškania je dostatočne dlhá doba

na konštatovanie, že ide o prieťahy v konaní. Poukazujem však aj na to, že od podania

žaloby čo bolo v roku 2007 uplynula doba 12 rokov. Je pravdou, že vo veci som požiadala

o prerušenie konania z dôvodu, že sa konalo o žalobe na vyslovenie neplatnosti okamžitého

skončenia pracovného pomeru. Aj v tejto veci došlo k prieťahom v konaní tak na strane

Okresného súdu Nitra ako aj Krajského súdu v Nitre.

... Napriek tomu, že stanovuje lehotu na vyhotovenie

rozhodnutia a jeho expedíciu 30 dní, rozhodnutie Krajského súdu mi nebolo v tejto lehote

doručené. Rozhodnutie mi bolo doručené až 26.7.2017. Pretože som raz urgovala Krajský

súd aby moju vec, ktorá je na súde od roku 2007 vytýčil a napriek tomu sa tak podľa

vyjadrenia Krajského súdu stalo až tak, že termín pojednávania bol určený na deň

31.5.2017, kedy bolo verejne vyhlásené rozhodnutie považujem takéto počínanie Krajského

súdu v Nitre za bezdôvodné prieťahy.“

4. Sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto

nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľky na prerokovanie

a rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov upravené v článku 48 odsek 2

Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v článku 6

odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd bolo porušené.

2. Okresnému súdu v Nitre sa prikazuje aby konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- Eur, ktoré je

Okresný súd Nitra povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu

4. Sťažovateľke priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 400,- Eur.“

II.

5. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

8. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie.

9. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

III.

11. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní tejto ústavnej sťažnosti preskúmal,

či ústavná sťažnosť sťažovateľky obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 a § 43

) a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti ( a zákona

o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

12. Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že sťažovateľka je v konaní pred ústavným

súdom zastúpená advokátom, ktorý je v súlade s

o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov povinný dôsledne využívať všetky

právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom

ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti

úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr. , ,

), ). Aj v súvislosti s tým naďalej zostáva v platnosti zásada

„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby

práva znalé (napr. advokáta).

13. Ústavný súd môže prijať na ďalšie konanie len taký návrh na začatie konania,

ktorý obsahuje všetky náležitosti ustanovené .

14. Z hľadiska predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti je podstatný najmä § 45

, podľa ktorého je ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu

na začatie konania, ak § 89 tohto zákona neustanovuje inak.

15. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje

predovšetkým vo viazanosti petitom, teda tou časťou ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ

špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha, čím zároveň vymedzí

predmet a rozsah konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie

ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa

sťažovateľ domáha v petite svojej ústavnej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého

označil za porušovateľa svojich práv. Ústavný súd výslovne zdôrazňuje, že viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania osobitne platí v prípadoch, v ktorých sú osoby

požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd zastúpené zvoleným advokátom

(m. m. , , , , ).

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v presne

definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych

aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania.

16. Inak povedané, zákonnou náležitosťou kvalifikovaného návrhu na začatie

konania pred ústavným súdom je (okrem iných náležitostí) aj formulácia návrhu

rozhodnutia (petit), ktorá musí byť vymedzená presne, určito a zrozumiteľne, teda takým

spôsobom, aby mohla byť prevzatá do výroku rozhodnutia ústavného súdu.

17. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že ústavnú sťažnosť

sťažovateľky v predloženom znení nemožno považovať za kvalifikovanú ústavnú sťažnosť,

o ktorej by ústavný súd mohol konať a rozhodnúť. Jej nedostatok sa vzťahuje

na sťažovateľkou formulovaný návrh na rozhodnutie (petit), ktorý nezodpovedá zákonným

požiadavkám. V bode 1 petitu sťažovateľka navrhuje vysloviť porušenie svojich

označených práv bez toho, aby označila rozhodnutie a orgán verejnej moci, ktorý toto

rozhodnutie vydal. V druhom bode petitu nie je jednoznačne (t. j. napr. spisovou značkou)

identifikovaný sťažovateľkou namietaný postup okresného súdu, ktorým mali byť porušené

jej základné práva.

18. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že ústavná sťažnosť v predloženej

podobe neobsahovala návrh rozhodnutia vo veci samej (petit) vymedzený v súlade s čl. 127

ods. 2 a , teda takým spôsobom, aby mohol byť

východiskom pre rozhodnutie v uvedenej veci, a v dôsledku uvedeného nedostatku by

ústavný súd takto navrhovaný petit nemohol premietnuť do svojho rozhodnutia.

19. V súvislosti s uvedeným nedostatkom petitu, ktorý patrí medzi zákonom

predpísané náležitosti každého návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, ústavný

súd zdôrazňuje, že tento nedostatok nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti.

Na takýto postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným

súdom a z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva,

ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom ustanovených náležitostí podaní účastníkov

konania (m. m. napr. , , , ,

, , a iné).

20. Ústavný súd teda nemôže vybočiť z rámca návrhu na rozhodnutie určeného

sťažovateľkou, nemôže rozhodnúť o niečom inom alebo navyše a nemôže ani sám vykonať

konverziu sťažovateľkou chybne formulovaného petitu ústavnej sťažnosti. V situácii, keď je

petit ústavnej sťažnosti sťažovateľkou z hľadiska práva nesprávne formulovaný, musí

ústavný súd – s ohľadom na viazanosť ústavného súdu petitom – ústavnú sťažnosť

odmietnuť.

21. Okrem už uvedeného dôvodu opodstatňujúceho odmietnutie ústavnej sťažnosti

pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí ústavný súd zároveň vo vzťahu

k sťažovateľkou namietanému porušeniu jej základných práv (v petite jednoznačne

neidentifikovaným) postupom okresného súdu konštatuje, že sťažovateľka taktiež riadne

neodôvodnila svoju ústavnú sťažnosť, pretože z informácií uvedených v ústavnej sťažnosti

nie je možné jednoznačne posúdiť, či sťažovateľka namieta postup okresného súdu v konaní

o náhradu mzdy alebo aj postup v inom súvisiacom konaní a či tiež namieta prieťahy

spôsobené krajským súdom.

22. Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní konštatuje, že ústavná

sťažnosť sťažovateľky, ktorá je zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, nespĺňa

požiadavky kvalifikovanej ústavnej sťažnosti, ktorá by zodpovedala zákonným

požiadavkám, čo zakladá dôvod na jej odmietnutie pre nesplnenie zákonom ustanovených

náležitostí podľa .

23. Ústavný súd nad rámec už uvedeného len pre úplnosť poukazuje na to, že ústavný

súd už v minulosti (napr. naposledy uznesením sp. zn. z 24. septembra

2014, tiež predtým v konaní o návrhu vedenom pod sp. zn. ) upozornil

právneho zástupcu sťažovateľky na potrebu odôvodnenia ústavnej sťažnosti a jeho

zosúladenia s petitom, ako aj na to, že odôvodnenie tvorí esenciálnu náležitosť každej

ústavnej sťažnosti a bez nej nie je možné posúdiť, v čom spočíva tvrdené porušenie

základného práva alebo slobody.

24. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, o ďalších návrhoch

sťažovateľky formulovaných v sťažnostnom petite nebolo potrebné rozhodnúť.

25. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že predmetné rozhodnutie

nezakladá prekážku rozhodnutej veci v zmysle ,

a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitosti

sťažovateľka v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu

v konkrétnom identifikovanom konaní dochádza k zbytočným prieťahom, predložila

ústavnému súdu novú ústavnú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. októbra 2019