Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 502/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2016

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti J. F. K., s. r. o., Pod dráhami 3, Zvolen,

zastúpenej advokátom JUDr. Emilom Vaňkom, advokátska kancelária, Tŕnie 134 (adresa

na doručovanie Sládkovičova 2, Zvolen), vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného Slovenskej

republiky postupom Daňového úradu Banská Bystrica v konaní o žiadosti doručenej

1. decembra 2011 o zaplatenie sankčného úroku podľa § 35b ods. 7 zákona Slovenskej

národnej rady č. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných

finančných orgánov v znení neskorších predpisov a postupom Finančného riaditeľstva

Slovenskej republiky v konaní o žiadosti doručenej 11. januára 2012 o zaplatenie sankčného

úroku podľa o správe daní

a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších

predpisov a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti J. F. K., s. r. o., o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júna 2016

doručená sťažnosť spoločnosti J. F. K., s. r. o., Pod dráhami 3, Zvolen (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného (ďalej len

„ústava“) postupom Daňového úradu Banská Bystrica (ďalej len „daňový úrad“) v konaní

o žiadosti doručenej 1. decembra 2011 o zaplatenie sankčného úroku podľa § 35b ods. 7

o správe daní a poplatkov a o zmenách

v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o správe daní“) a postupom Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len

„finančné riaditeľstvo“) v konaní o žiadosti doručenej 11. januára 2012 o zaplatenie

sankčného úroku podľa § 35b ods. 7 zákona o správe daní.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že jeho právny predchodca (

) uplatnil v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie august 1999 nárok na vrátenie nadmerného odpočtu v sume 1 501 581,13 €.

Daňový úrad následne realizoval daňové kontroly, po ukončení ktorých zaplatil

sťažovateľovi nárokovaný nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty 28. novembra

2011. Podľa názoru sťažovateľa „po zaplatení istiny, bolo povinnosťou žalovaných

prostredníctvom správcu dane podľa § 35b ods. 7 zákona o správe daní poukázať

oprávnenému navrhovateľovi do 15 dní od poukázania neoprávnene zadržiavaných

prostriedkov aj sankčný úrok“.

V dôsledku nečinnosti daňového úradu sťažovateľ „podaním z 01. 12. 2011 požiadal

daňový úrad o zaplatenie sankčného úroku zo sumy istiny 1 501 581,13 € za obdobie

od 25. 09. 1999 do 28. 11. 2011 s návrhom aby výšku vypočítal správca dane...

Týmto podaním účastníka konania začalo daňové konanie, ktoré doteraz nebolo skončené

podľa zákona a nebolo vydané rozhodnutie s rôznymi výhovorkami.

Napríklad listom z 22. 12. 2011 bolo žalobcovi oznámené, že právna úprava

sankčného úroku za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky bola v zákone

č. .. zavedená s účinnosťou od 01. 01. 2004. Na základe platnej legislatívy

nie je v súčasnom období možné uplatniť postup podľa ustanovenia § 35b zákona

č. ..“.

Sťažovateľ následne „žiadosťou doručenou 11. 01. 2012 Finančnému riaditeľstvu SR

Bratislava opakovane požiadal o zaplatenie sankčného úroku nadriadený orgán, pričom

uviedol, že oznam správcu dane, uvedený v liste z 22. 12. 2011 je v absolútnom rozpore

s platnou právnou úpravou...“.

Ďalej sťažovateľ v sťažnosti informuje, že „Finančnému riaditeľstvu SR Bratislava

doručil... 05. 04. 2012 podanie..., v ktorom uvádza, že na Finančné riaditeľstvo SR podal

opätovnú žiadosť o zaplatenie sankčného úroku dňa 05. 01. 2012, o ktorej vybavení nebol

vyrozumený... Na daňový úrad bola urgencia doručená 12. 04. 2012. Daňový úrad listom

zo 17. 05. 2012 odstúpil žiadosť o zaplatenie sankčného úroku... z 11.01.2012 Finančnému

riaditeľstvu SR Banská Bystrica. Uvedené bolo 18. 05. 2012 doručené aj daňovému

úradu.“. Následne podľa tvrdenia sťažovateľa mu daňový úrad listom

č. 9600302/5/52963/2012 z 21. mája 2012 oznámil, že «podľa stanoviska Odboru právnych

služieb Finančného riaditeľstva SR žiadateľ nemá nárok na zaplatenie sankčného úroku

za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky podľa § 35b a ani na zaplatenie úroku

podľa z. č. .. Finančné riaditeľstvo SR, sekcia daňová, Banská Bystrica

odstúpilo dňa 09. 07. 2012 na daňový úrad podanie doručené 04. 06. 2012 označené

ako „Predžalobná výzva“, ktorého obsahom je opätovná výzva žalobcu na vyplatenie

sankčného úroku. Uvedené podanie odstúpilo Finančné riaditeľstvo SR daňovému úradu

z dôvodu vecnej príslušnosti. Potom bolo na daňový úrad 24. 09. 2012 doručené podanie

ako „odvolanie proti rozhodnutiu FR SR č. z 21. 05. 2012“.». Toto

podanie podľa sťažovateľa daňový úrad odstúpil „na priame vybavenie Finančnému

riaditeľstvu SR Bansá Bystrica, ktoré ho vrátilo daňovému úradu na priame vybavenie

s tým, že odvolací orgán rozhoduje o opravných prostriedkoch v zmysle procesnoprávneho

predpisu a preto nie je v predmetnej veci oprávnený konať“.

Podľa sťažovateľa v nasledujúcom období prebiehala medzi daňovým úradom

a finančným riaditeľstvom výmena podaní, po ktorej «daňový úrad 30. 10. 2012 vyzval

daňový subjekt na odstránenie nedostatkov podania z 24. 09. 2012 označeného

ako „odvolanie“ a určil na odstránenie lehotu 15 dní. Nad rámec zákona i logiky sa snažil

eliminovať snahu o zaplatenie nároku tak, že požadoval odstrániť od žalobcu ním samým

vykonštruované nedostatky podania...». Vyjadrenie k výzve doručil sťažovateľ daňovému

úradu 27. novembra 2012 a uviedol, že «na odvolaní nemieni nič meniť a dopĺňať a trvá

na tom, aby bolo predložené na rozhodnutie nadriadenému orgánu a aby bolo o ňom

bezodkladne rozhodnuté. Daňový úrad listom z 19. 12. 2012 daňovému subjektu oznámil,

že jeho podanie označené ako „odvolanie“ považuje za nepodané, nakoľko neodstránil

nedostatky podania.».

Sťažovateľ uvádza, že na základe jeho podnetu upozornil 29. októbra 2015

prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici „na nezákonný postup... spočívajúci

v nečinnosti ale ani jeden z odporcov, ktorý o upozornení rozhodoval naň adekvátne

podľa zákona nezareagoval a ani ho nerešpektoval, ale ho odmietol listom Finančného

riaditeľstva SR 1100301/1/120288/2015/498 z 13. 03. 2015“. Sťažovateľ tvrdí, že sa

na finančnom riaditeľstve 17. septembra 2014 domáhal svojich práv aj sťažnosťou,

„ktorá bola odložená listom 1300210/1/11152/2015 z 13. 01. 2015“. Sťažovateľ „podal

aj návrhy na nečinnosť žalovaných na Krajský súd v Banskej Bystrici, avšak predmetom

prieskumu boli iné akty žalovaných, ktoré nepodliehali preskúmaniu súdom, lebo išlo

o akty, ktoré sú z prieskumu vylúčené a preto ich súdy v rozhodnutiach

a zamietli. Nad rámec prieskumného konania však obidva súdy konštatovali

nezákonnosť postupu žalovaných po podaní žiadosti o zaplatenie sankčného úroku a aj ich

omyly v právnom názore a nezákonnosť v postupe a rozhodovaní a jednoznačne zastali

stanovisko, že konanie bolo začaté 01. 12. 2011 a že nebolo skončené zákonným spôsobom,

ktorý si vyžaduje preskúmateľné a zákonné rozhodnutie, či už je kladné, alebo záporné.“.

Napokon sťažovateľ sumarizuje, že „postup daňového úradu v konaní o návrhu

daňového subjektu na zaplatenie sankčného úroku nebol v súlade so zákonom,

pretože v zákonnej lehote nevydal vo veci rozhodnutie, naopak zostal nečinný,

a to neúmerne dlhú dobu (viac ako 4 roky), čo je v príkrom rozpore so zmyslom a účelom

právnej úpravy a príkladným porušením právnej istoty účastníka konania. Aj podľa názoru

vyššie citovaných súdov a prokuratúry niekoľko neformálnych oznámení na opakované

žiadosti daňového subjektu, s obdobným obsahom, nemožno považovať za rozhodnutie

vo veci, nakoľko neobsahujú elementárne zákonné náležitosti, nie je možné sa voči nim

účinne brániť.“.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov

postupom Daňového úradu Banská Bystrica, Nová 13, 974 04 Banská Bystrica

a Finančného riaditeľstva SR, Lazovná č. 63, 94 01 Banská Bystrica v konaní o žiadostiach

sťažovateľa doručenými im dňa 01. 12. 2011 a dňa 22. 01. 2012 o vyplatenie sankčného

úroku za neoprávnene zadržiavané finančné prostriedky podľa § 35b ods. 6 Zákona

o správe daní porušené bolo.

Daňový úrad Banská Bystrica, Nová 13, 974 04 Banská Bystrica a Finančné

riaditeľstvo SR, Lazovná č. 63, 94 01 Banská Bystrica sú povinní konať a rozhodnúť

o žiadostiach žalobcu z 01. 12. 2011 a 11. 01. 2012 o zaplatenie sankčného úroku do 15 dní

od oznámenia nálezu.

Daňový úrad Banská Bystrica Nová 13, 974 04 Banská Bystrica a Finančné

riaditeľstvo SR, Lazovná č. 63, 94 01 Banská Bystrica sú povinní zaplatiť spoločne

a nerozdielne sťažovateľovi na účet... primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 €

do 15 dní od oznámenia nálezu.

Žalovaní sú povinní do 15 dní od nálezu nahradiť žalobcovi trovy právneho

zastúpenia vo výške 271,48 €.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo

slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd má v ústave a presne definované právomoci,

uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí

návrhu na začatie konania ( , a a nasledujúcich zákona

o ústavnom súde). Inak povedané, každý návrh bez výnimky musí spĺňať všeobecné

náležitosti. Všeobecné náležitosti sa týkajú formy a obsahu návrhu.

Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný

návrhom na začatie konania ( ). To znamená, že

ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv

(m. m. , ).

Uvedené platí osobitne v prípadoch, v ktorých sú osoby požadujúce ochranu svojich

základných práv a slobôd zastúpené kvalifikovaným právnym zástupcom, advokátom.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy...

Podľa sťažnosť okrem všeobecných náležitostí

uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili

základné práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Ústavný súd po preštudovaní odôvodnenia predloženej sťažnosti vyhodnotil, že táto

obsahuje množstvo skutkových informácií o priebehu vybavovania žiadostí,

ktoré sťažovateľ orgánom daňovej správy doručil. Informácie sú však často prednesené

nepresne, vzájomne odporujúcim spôsobom a nepredkladajú čitateľovi dostatočne

zrozumiteľný a vnútorne logicky a harmonicky pôsobiaci obraz o skutkovej stránke kauzy.

Súčasne ústavný súd zistil, že predložená sťažnosť neobsahuje žiadne prílohy (okrem

splnomocnenia udeleného právnemu zástupcovi).

V nadväznosti na uvedené ústavný súd zdôrazňuje, že začatie konania podľa čl. 127

ods. 1 je ovládané dispozičnou zásadou, ktorá prenáša procesnú zodpovednosť

za podobu, v akej sa mu poskytne ústavno-súdna ochrana, na sťažovateľa. Práve sťažovateľ

je povinný predložiť ústavnému súdu tak formálne vybavený návrh na začatie konania

(sťažnosť), na základe ktorého bude ústavný súd pri predbežnom prerokovaní schopný

utvoriť si úsudok o (ne)splnení procesných podmienok pre ďalšie konanie o sťažnosti.

Uvedené hľadiská predstavujú východisko pre interpretáciu a uplatňovanie § 20

ods. 1 v spojení s . To znamená, že sťažovateľ

je povinný k sťažnosti pripojiť také prílohy, ktoré by slúžili aspoň ako dôkaz existencie

zásahu, ktorý má porušovať jeho základné práva a slobody, a proti ktorému sťažnosťou

brojí.

Sťažovateľ tvrdí, že k zásahu do jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov došlo postupom daňového úradu i postupom finančného

riaditeľstva pri vybavovaní jeho podaní, ktorými sa domáhal zaplatenia sankčného úroku

z neoprávnene zadržiavanej sumy nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty. Ústavný

súd rozumie, že negatívnu skutkovú črtu (nekonanie, pasivita, nečinnosť) nemožno

dokazovať priamym dôkazom. V sťažnosti však sťažovateľ uvádza množstvo

dokázateľných faktov spôsobilých účinne poslúžiť ako nepriame dôkazy. Ide o obe podané

žiadosti, o oznámenie daňového úradu z 21. mája 2012, výzvu daňového úradu

z 30. októbra 2012, oznámenie finančného riaditeľstva z 13. januára 2015 o odložení

sťažnosti sťažovateľa a ďalšie (napr. podnet sťažovateľa adresovaný orgánom prokuratúry

a jeho vybavenie).

Všetky uvedené dôkazy by boli spôsobilé vytvoriť ústavnému súdu skutkový obraz

prejednávanej veci umožňujúci posúdiť procesné podmienky podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde, ktoré musia byť splnené na to, aby bolo možné sťažnosť prijať na ďalšie

konanie alebo spoľahlivo identifikovať dôvod na jej odmietnutie.

V tejto súvislosti neušlo pozornosti ústavného súdu, že sťažovateľ v sťažnosti

navrhol „zabezpečiť všetky príslušné zložky konania od žalovaných, ktoré sa zaoberali

podaniami žalobcu, a predložiť spisy KSBB... a upozornenie Krajského prokurátora...“.

Splnenie zákonnej požiadavky navrhnúť v sťažnosti dôkazy však nemôže nachádzať reálne

uplatnenie v takej podobe, že sťažovateľ navrhne ústavnému súdu vyžiadať si od orgánov

verejnej moci aj dôkazy, ktoré je spôsobilý predložiť sám (inak by sa z § 50 ods. 2 zákona

o ústavnom súde stala obsolétna norma). Osobitne to platí v štádiu predbežného

prerokovania sťažnosti, ktoré sa dominantne zameriava na splnenie jej procesných

podmienok. Už konštatovaná dispozičná zásada si tu vyžaduje maximálnu procesnú aktivitu

sťažovateľa a len výnimočne procesnú aktivitu ústavného súdu vyvolanú návrhom

sťažovateľa.

Keďže sťažovateľ k sťažnosti nepripojil žiaden relevantný dôkaz svojich tvrdení,

jeho sťažnosť nespĺňa náležitosti požadované v

(odôvodnenie návrhu v spojení s navrhovanými dôkazmi) a v § 50 ods. 2 (dôkaz o inom

zásahu).

Pri charaktere popísaných formálnych nedostatkov predloženej sťažnosti neprichádza

do úvahy eventuálny procesný postup spočívajúci vo výzve právnemu zástupcovi

sťažovateľa na odstránenie nedostatkov sťažnosti (§ 129 ods. 1 Civilného sporového

poriadku v spojení s ). Povinnosti advokáta

vyplývajúce zo o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je advokát

povinný vykonávať tak, aby boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania,

ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov,

ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr. , ,

).

Pretože predmetná sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje náležitosti,

ktoré na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje a ,

a síce relevantné dôkazy nadväzujúce na skutkové tvrdenia sťažovateľa rozhodujúce

pre posúdenie procesných podmienok podľa , ústavný

súd sťažnosť odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. augusta 2016