Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 133 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (138)III. ÚS 334/09
PDF · 151.43 KB
No categories available
III. ÚS 334/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. októbra 2009
predbežne prerokoval sťažnosť RNDr. J. B., D., zastúpeného advokátom JUDr. M. G., B.,
vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2, čl. 141 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Sžo 59/2008 zo 17. júla 2008 v spojení
s opravným uznesením z 13. októbra 2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť RNDr. J. B. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. septembra
2009 doručená sťažnosť RNDr. J. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 2
ods. 2, čl. 141 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a
práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Sžo
59/2008 zo 17. júla 2008 v spojení s opravným uznesením z 13. októbra 2008. Sťažnosť
sťažovateľa bola doplnená podaním, ktoré bolo doručené ústavnému súdu 6. októbra 2009.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou domáhal na
Krajskom súde v Žiline (ďalej len „krajský súd“) preskúmania rozhodnutí Ú. B. (ďalej len
„služobný úrad“ alebo „žalovaný“) č. 90 232/2006/060277 z 24. novembra 2006 a vedúceho
tohto služobného úradu sp. zn. AA/2007/007779 zo 7. februára 2007, ktorým žalovaný
skončil so sťažovateľom štátno-zamestnanecký pomer k 24. novembru 2006.
Krajský súd rozsudkom sp. zn. 21 S/92/2007 z 27. novembra 2007 žalobe
sťažovateľa vyhovel a zrušil citované rozhodnutia a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie.
Dňa 25. januára 2008 krajský súd vydal opravné uznesenie.
Najvyšší súd uznesením sp. zn. 8 Sžo 59/2008 zo 17. júla 2008 na základe odvolania
žalovaného rozhodol tak, že rozsudok krajského súdu č. k. 21 S/92/2007-66 z 27. novembra
2007 v spojení s opravným uznesením z 25. januára 2008 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.
Dňa 24. septembra 2008 sťažovateľ doručil najvyššiemu súdu „návrh na opravu
uznesenia“ zo 17. júla 2008.
Dňa 13. októbra 2008 najvyšší súd vydal opravné uznesenie.
Proti rozhodnutiam najvyššieho súdu podal 12. decembra 2008 sťažovateľ dovolanie.
Najvyšší súd uznesením sp. zn. 1 Sdo 54/2009 zo 6. augusta 2009 dovolacie konanie
zastavil podľa prvej vety § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu, že
„neprípustnosť dovolania je prekážkou ďalšieho konania v tejto veci pre Najvyšším súdom v
inštančnom postupe...“.
Sťažovateľ prevzal citované uznesenie najvyššieho súdu 14. augusta 2009 a od tohto
dňa „po vyčerpaní všetkých možností“ odvíja aj splnenie zákonnej lehoty na podanie
sťažnosti ústavnému súdu.
Sťažovateľ v sťažnosti namieta nezákonnosť postupu najvyššieho súdu v odvolacom
konaní, pretože «počas tohto konania NS SR vystupoval ako odvolací súd, ale konaním o
právoplatnom rozsudku si osvojil kompetencie dovolacieho súdu, čím porušil čl. 143 ods. 2
ústavy. Tým že konal o právoplatnom rozsudku porušil princíp právnej istoty. Rozsudok KS
ZA bol vyhlásený a doručený účastníkom. Stal sa právoplatným a vykonateľným. Preto bol
a je záväzný a malo sa podľa neho konať. U. ale tak nekonal a celé obdobie ignoroval
právoplatný rozsudok. Tým ale došlo jednak k porušenia OSP, jednak zákona o štátnej
službe v spojení so správnym poriadkom. Naviac bol porušený aj čl. 2 ods. 2 Ústavy SR...
NS SR ako odvolací súd ale „odvolanie“ voči právoplatnému rozsudku prijal a konal
vo veci, hoci podľa nášho názoru tým prekročil svoje právomoci a konal bez opory v ústave
ako i OSP.»
Sťažovateľ ďalej v sťažnosti podrobne rozoberá dôvody, v čom vidí porušenie svojho
označeného základného práva podľa ústavy a práva podľa dohovoru najvyšším súdom v
odvolacom konaní, ktoré bolo vydané 17. júla 2008 v spojení s jeho opravným uznesením z
13. októbra 2008.
Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol nálezom takto:
1) Základné právo sťažovateľa na spravodlivé konanie bolo porušené.
2) NS SR svojím konaním porušil Ústavu SR a Dohovor o ochrane ľudských práv a
základných slobôd.
3) Uznesenia NS SR sp. zn. 8 Sžo 59/2008 zo dna 17. júla 2008 v spojení s opravným
uznesením zo dňa 13. októbra 2008 sa zrušuje.
4) Sťažovateľovi sa podľa čl. 127 ods. 3 priznáva finančné zadosťučinenie a to vo
výške 46 300 Eur.
5) Sťažovateľ má právo na náhradu trov konania.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o
ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o
postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)
každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 2 ods. 2, čl. 141 ods. 1 a čl. 152 ods. 4
ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením
najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžo 59/2008 zo 17. júla 2008 v spojení s opravným uznesením z
13. októbra 2008.
Vychádzajúc z obsahu podaní a príloh ústavný súd konštatuje, že táto sťažnosť
napriek tomu, že je sťažovateľ riadne zastúpený právnym zástupcom, nespĺňa náležitosti
kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom na
začatie konania, čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich
základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.
Ústavný súd konštatuje, že i keď z odôvodnenia návrhu na začatie konania čiastočne
vyplýva, akej veci sa týka, kto ho podáva a proti komu smeruje, sťažovateľovo podanie
neobsahuje však najmä jasný a zrozumiteľný návrh rozhodnutia vo veci samej (petit),
ktorého vydania sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde),
vymedzený presne, určito a zrozumiteľne, teda takým spôsobom, aby mohol byť
východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci.
Návrh na rozhodnutie v citovanej podobe nie je ani vykonateľný (neobsahuje spisovú
značku namietaného konania, konkretizáciu a presné označenie základných práv a slobôd
podľa ústavy a dohovoru, ktoré mali byť v príslušnom konaní porušené), taktiež dôvody
sťažnosti nie sú totožné s petitom.
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne
prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti
advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný
vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie
konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené
predpoklady.
Ústavný súd pripomína, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných
náležitostí, aký vyplýva z podaní sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnej
povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred
ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd
posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS
409/04, IV. ÚS 168/05).
Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa z uvedených dôvodov odmietol už pri jej
predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Z odôvodnenia a bodu 3 petitu sťažnosti navyše vyplýva, že sťažnosť smeruje proti
rozhodnutiu najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžo 59/2008 zo 17. júla 2008 v spojení s jeho
opravným uznesením z 13. októbra 2008, ktoré žiada sťažovateľ zrušiť.
Ústavný súd k tomu uvádza, že jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na
ďalšie konanie je jej podanie v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia,
oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo
inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu
dozvedieť (§ 53 ods. 3 zákona o ústavom súde). Nedodržanie tejto lehoty je zákonom
ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej
lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (§ 53 ods. 3
zákona o ústavnom súde) (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03, IV. ÚS
338/08).
Ústavný súd zistil, že namietané uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžo 59/2008
zo 17. júla 2008 nadobudlo právoplatnosť ešte 27. augusta 2008 a bolo doručené
sťažovateľovi 26. augusta 2008 a jeho právnemu zástupcovi 27. augusta 2008 a opravné
uznesenie z 13. októbra 2008 nadobudlo právoplatnosť 18. novembra 2008, keď bolo
doručené aj právnemu zástupcovi sťažovateľa. Od uvedeného dátumu sťažovateľovi začala
plynúť dvojmesačná lehota na podanie sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd
ústavnému súdu. Jeho sťažnosť však bola doručená ústavnému súdu až 29. septembra 2009.
Ústavný súd v súvislosti s lehotou na podanie sťažnosti, ktorú sťažovateľ odvíja od
doručenia rozhodnutia najvyššieho súdu, ktorým zastavil dovolacie konanie (prevzal ho ako
uvádza 14. augusta 2009), zdôrazňuje, že pri posudzovaní otázky dodržania lehoty na
podanie sťažnosti musí vychádzať z doslovného znenia zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na dátumy doručenia a nadobudnutia právoplatnosti napadnutých
rozhodnutí a dátum doručenia sťažnosti (29. septembra 2009) ústavný súd konštatuje, že
sťažnosť bola podaná zjavne po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3
zákona o ústavnom súde na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. V nijakom
prípade sa nemožno stotožniť s názorom sťažovateľa o včasnosti podania sťažnosti, ktorý
plynutie zákonnej lehoty odvíja až od doručenia uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sdo
54/2009 zo 6. augusta 2009, navyše ak toto uznesenie ani nie je predmetom jeho sťažnosti
na ústavnom súde.
Vychádzajúc z toho ústavný súd považuje sťažnosť proti uzneseniam najvyššieho
súdu sp. zn. 8 Sžo 59/2008 zo 17. júla 2008 a 13. októbra 2008, ktoré žiadal sťažovateľ
zrušiť, aj za podanú oneskorene.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. októbra 2009