Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 334/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. októbra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť RNDr. J. B., D., zastúpeného advokátom JUDr. M. G., B.,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

v spojení s , a Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky v konaní vedenom pod sp. zn. zo 17. júla 2008 v spojení

s opravným uznesením z 13. októbra 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť RNDr. J. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. septembra

2009 doručená sťažnosť RNDr. J. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 2

ods. 2, a (ďalej len „“) a

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Sžo

59/2008 zo 17. júla 2008 v spojení s opravným uznesením z 13. októbra 2008. Sťažnosť

sťažovateľa bola doplnená podaním, ktoré bolo doručené ústavnému súdu 6. októbra 2009.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou domáhal na

Krajskom súde v Žiline (ďalej len „krajský súd“) preskúmania rozhodnutí Ú. B. (ďalej len

„služobný úrad“ alebo „žalovaný“) č. 90 z 24. novembra 2006 a vedúceho

tohto služobného úradu sp. zn. AA/2007/007779 zo 7. februára 2007, ktorým žalovaný

skončil so sťažovateľom štátno-zamestnanecký pomer k 24. novembru 2006.

Krajský súd rozsudkom sp. zn. z 27. novembra 2007 žalobe

sťažovateľa vyhovel a zrušil citované rozhodnutia a vec vrátil žalovanému na ďalšie

konanie.

Dňa 25. januára 2008 krajský súd vydal opravné uznesenie.

Najvyšší súd uznesením sp. zn. zo 17. júla 2008 na základe odvolania

žalovaného rozhodol tak, že rozsudok krajského súdu č. k. -66 z 27. novembra

2007 v spojení s opravným uznesením z 25. januára 2008 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

Dňa 24. septembra 2008 sťažovateľ doručil najvyššiemu súdu „návrh na opravu

uznesenia“ zo 17. júla 2008.

Dňa 13. októbra 2008 najvyšší súd vydal opravné uznesenie.

Proti rozhodnutiam najvyššieho súdu podal 12. decembra 2008 sťažovateľ dovolanie.

Najvyšší súd uznesením sp. zn. zo 6. augusta 2009 dovolacie konanie

zastavil podľa prvej vety z dôvodu, že

„neprípustnosť dovolania je prekážkou ďalšieho konania v tejto veci pre Najvyšším súdom v

inštančnom postupe...“.

Sťažovateľ prevzal citované uznesenie najvyššieho súdu 14. augusta 2009 a od tohto

dňa „po vyčerpaní všetkých možností“ odvíja aj splnenie zákonnej lehoty na podanie

sťažnosti ústavnému súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti namieta nezákonnosť postupu najvyššieho súdu v odvolacom

konaní, pretože «počas tohto konania NS SR vystupoval ako odvolací súd, ale konaním o

právoplatnom rozsudku si osvojil kompetencie dovolacieho súdu, čím porušil čl. 143 ods. 2

. Tým že konal o právoplatnom rozsudku porušil princíp právnej istoty. Rozsudok KS

ZA bol vyhlásený a doručený účastníkom. Stal sa právoplatným a vykonateľným. Preto bol

a je záväzný a malo sa podľa neho konať. U. ale tak nekonal a celé obdobie ignoroval

právoplatný rozsudok. Tým ale došlo jednak k porušenia , jednak zákona o štátnej

službe v spojení so správnym poriadkom. Naviac bol porušený aj SR...

NS SR ako odvolací súd ale „odvolanie“ voči právoplatnému rozsudku prijal a konal

vo veci, hoci podľa nášho názoru tým prekročil svoje právomoci a konal bez opory v ústave

ako i .»

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti podrobne rozoberá dôvody, v čom vidí porušenie svojho

označeného základného práva podľa a práva podľa dohovoru najvyšším súdom v

odvolacom konaní, ktoré bolo vydané 17. júla 2008 v spojení s jeho opravným uznesením z

13. októbra 2008.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol nálezom takto:

1) Základné právo sťažovateľa na spravodlivé konanie bolo porušené.

2) NS SR svojím konaním porušil Ústavu SR a Dohovor o ochrane ľudských práv a

základných slobôd.

3) Uznesenia NS SR sp. zn. zo dna 17. júla 2008 v spojení s opravným

uznesením zo dňa 13. októbra 2008 sa zrušuje.

4) Sťažovateľovi sa podľa čl. 127 ods. 3 priznáva finančné zadosťučinenie a to vo

výške 46 300 Eur.

5) Sťažovateľ má právo na náhradu trov konania.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o

postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu

ochranu podľa v spojení s , a

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru uznesením

najvyššieho súdu sp. zn. zo 17. júla 2008 v spojení s opravným uznesením z

13. októbra 2008.

Vychádzajúc z obsahu podaní a príloh ústavný súd konštatuje, že táto sťažnosť

napriek tomu, že je sťažovateľ riadne zastúpený právnym zástupcom, nespĺňa náležitosti

kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1

a 3 .

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom na

začatie konania, čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich

základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

Ústavný súd konštatuje, že i keď z odôvodnenia návrhu na začatie konania čiastočne

vyplýva, akej veci sa týka, kto ho podáva a proti komu smeruje, sťažovateľovo podanie

neobsahuje však najmä jasný a zrozumiteľný návrh rozhodnutia vo veci samej (petit),

ktorého vydania sa od ústavného súdu domáha ( ),

vymedzený presne, určito a zrozumiteľne, teda takým spôsobom, aby mohol byť

východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci.

Návrh na rozhodnutie v citovanej podobe nie je ani vykonateľný (neobsahuje spisovú

značku namietaného konania, konkretizáciu a presné označenie základných práv a slobôd

podľa a dohovoru, ktoré mali byť v príslušnom konaní porušené), taktiež dôvody

sťažnosti nie sú totožné s petitom.

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady.

Ústavný súd pripomína, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných

náležitostí, aký vyplýva z podaní sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred

ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS

409/04, ).

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa z uvedených dôvodov odmietol už pri jej

predbežnom prerokovaní ( ).

Z odôvodnenia a bodu 3 petitu sťažnosti navyše vyplýva, že sťažnosť smeruje proti

rozhodnutiu najvyššieho súdu sp. zn. zo 17. júla 2008 v spojení s jeho

opravným uznesením z 13. októbra 2008, ktoré žiada sťažovateľ zrušiť.

Ústavný súd k tomu uvádza, že jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na

ďalšie konanie je jej podanie v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia,

oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo

inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu

dozvedieť ( zákona o súde). Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (

) (pozri napr. , , , IV. ÚS

338/08).

Ústavný súd zistil, že namietané uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.

zo 17. júla 2008 nadobudlo právoplatnosť ešte 27. augusta 2008 a bolo doručené

sťažovateľovi 26. augusta 2008 a jeho právnemu zástupcovi 27. augusta 2008 a opravné

uznesenie z 13. októbra 2008 nadobudlo právoplatnosť 18. novembra 2008, keď bolo

doručené aj právnemu zástupcovi sťažovateľa. Od uvedeného dátumu sťažovateľovi začala

plynúť dvojmesačná lehota na podanie sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd

ústavnému súdu. Jeho sťažnosť však bola doručená ústavnému súdu až 29. septembra 2009.

Ústavný súd v súvislosti s lehotou na podanie sťažnosti, ktorú sťažovateľ odvíja od

doručenia rozhodnutia najvyššieho súdu, ktorým zastavil dovolacie konanie (prevzal ho ako

uvádza 14. augusta 2009), zdôrazňuje, že pri posudzovaní otázky dodržania lehoty na

podanie sťažnosti musí vychádzať z doslovného znenia .

Vzhľadom na dátumy doručenia a nadobudnutia právoplatnosti napadnutých

rozhodnutí a dátum doručenia sťažnosti (29. septembra 2009) ústavný súd konštatuje, že

sťažnosť bola podaná zjavne po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3

na podanie sťažnosti podľa . V nijakom

prípade sa nemožno stotožniť s názorom sťažovateľa o včasnosti podania sťažnosti, ktorý

plynutie zákonnej lehoty odvíja až od doručenia uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sdo

54/2009 zo 6. augusta 2009, navyše ak toto uznesenie ani nie je predmetom jeho sťažnosti

na ústavnom súde.

Vychádzajúc z toho ústavný súd považuje sťažnosť proti uzneseniam najvyššieho

súdu sp. zn. zo 17. júla 2008 a 13. októbra 2008, ktoré žiadal sťažovateľ

zrušiť, aj za podanú oneskorene.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. októbra 2009