Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 50/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátkou JUDr. Martou Šuvadovou, Advokátska kancelária JUDr. M. Katunský,

JUDr. Kuzma & spol., Floriánska 16, Košice, pre namietané porušenie jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. septembra

2014 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu

v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 23. septembra 2011 Okresný súd Košice II

rozhodol rozsudkom sp. zn. , ktorým vyhovel návrhu sťažovateľa v konaní

na ochranu osobnosti na uverejnenie ospravedlnenia v tlačových médiách v zmysle jeho

návrhu. Proti predmetnému prvostupňovému rozsudku podal odporca 4. novembra 2011

odvolanie. Konanie sa vedie na krajskom súde pod sp. zn. . Sťažovateľ

v sťažnosti tvrdí, že „od podania vyjadrenia sa navrhovateľa/sťažovateľa k odvolaniu

žalobcu zo dňa 22.2.2012 sa neuskutočnil zo strany odvolacieho súdu ani jeden úkon

vo veci“, čím dochádza k porušovaniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uviedol, že v priebehu odvolacieho konania sa snažili

urýchliť priebeh konania, a to „sťažnosťou zo 7.8.2014 adresovanou predsedovi Krajského

súdu v Košiciach na prieťahy v konaní. V odpovedi na túto sťažnosť zo dňa 2.9.2014 bolo

sťažovateľovi oznámené, že veci sa v odvolacom konaní vybavujú zásadne podľa poradia

v akom došli na súd... a predpoklad ukončenia odvolacieho konania je štvrtý štvrťrok

2014.“.

S poukazom na uvedené sťažovateľ tvrdí, že postupom krajského súdu v napadnutom

konaní dochádza k porušovaniu jeho označených práv, preto sťažovateľ žiada, aby ústavný

súd v náleze vyslovil, že krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

jeho základné právo podľa a právo podľa dohovoru, aby

ústavný súd krajskému súdu prikázal v predmetnej veci konať bez zbytočných prieťahov

a aby priznal finančné zadosťučinenie sťažovateľovi v sume 15 000 €, ako aj náhradu trov

právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

a práva na prejednanie jeho záležitosť v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom...

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

si ústavný súd zároveň osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti sťažovateľa konštatuje, že ju bolo potrebné

odmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti. Z judikatúry ústavného súdu totiž

vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (, , , ). V prípade, keď

ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle

, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku

(napr. , ), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. ),

alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. , ,

).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že doterajšia dĺžka napadnutého

konania sama osebe nemá takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možné po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie označených práv sťažovateľa, preto jeho

sťažnosť odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú

(podobne napr. , , ).

Pri rozhodovaní ústavný súd vychádzal aj z charakteru odvolacieho konania, kde

úlohou odvolacieho súdu je preskúmanie postupu a rozhodnutia prvostupňového súdu,

pričom z hľadiska početnosti úkonov viditeľných z pohľadu sťažovateľov, napr.

pojednávaní, je potrebné mať na zreteli fakultatívnosť nariadenia pojednávania odvolacím

súdom na prejednanie odvolania (

v znení neskorších predpisov). Skutočnosť, že v posudzovanej veci nedošlo k nariadeniu

pojednávania, resp. k iným úkonom viditeľným z pohľadu sťažovateľov, ešte samo osebe

neznamená, že odvolací súd bol vo veci úplne nečinný. Ústavný súd nepovažoval namietanú

dĺžku odvolacieho konania od posledného úkonu vo veci 22. februára 2012 do podania tejto

sťažnosti (24. septembra 2014) za nesúladnú s označenými právami sťažovateľa. K takémuto

záveru ústavný súd dospel aj s prihliadnutím na rozhodovaciu prax a judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva v obdobných veciach, podľa ktorej dĺžka súdneho konania na jednom

stupni v trvaní dva až tri roky v závislosti od povahy veci nie je v rozpore s právom na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie porušenia

práva alebo slobody ( prvá veta ).

Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľovi obrátiť sa

opätovne so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti v napadnutom konaní

na krajskom súde dochádzalo k zbytočným prieťahom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. februára 2015