Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/26/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. K., bývajúceho v M.,

zastúpeného JUDr. M. P., advokátom so sídlom v M., proti ţalovanej A., a.s., so sídlom v B.,

IČO X., o zaplatenie 140 714 €, vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp.zn. 7 C

138/2006, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 27. októbra 2010

sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z

27. októbra 2010 sp. zn. v jeho zmeňujúcom výroku o zamietnutí ţaloby vo

výške 30 173,27 €, vo výroku o náhrade trov konania medzi ţalobcom a ţalovanou a vo

výroku o náhrade trov štátu z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia Krajskému súdu

v Košiciach na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Michalovce rozsudkom z 26. novembra 2008 č.k. -177

uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi 1 166 700 Sk do troch dní odo dňa

právoplatnosti rozhodnutia titulom sťaţenia spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu

utrpeného pri dopravnej nehode; v zostávajúcej časti ţalobu zamietol; ţalovanej uloţil

povinnosť nahradiť ţalobcovi trovy konania 110 481 Sk do troch dní od právoplatnosti

rozsudku; ţalobcovi uloţil povinnosť nahradiť trovy štátu 1 954 Sk na účet Okresného súdu

Michalovce do troch dní od právoplatnosti rozsudku; ţalovanej uloţil povinnosť nahradiť

trovy štátu 1 954 Sk na účet Okresného súdu Michalovce do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania zistil, ţe ţalobca dňa 5. septembra 2003

pri dopravnej nehode utrpel jednotlivé zranenia (dve rezné ranky pravej strany tváre a reznú

ranu koreňa nosa, pomliaţdenie, trţne zmliaţdenú ranu, odreninu ľavého lakťa, podvrtnutie

pravého lakťa s odreninami, odtrhnutie dlhej hlavy dvojhlavého svalu pravého ramena, trţne

2

zmliaţdenú ranu ľavého kolena, zlomeninu oboch kostí ľavého predkolenia na rozhraní

strednej a hornej tretiny s posunom úlomkov a odreninami). Utrpenú škodu na zdraví je

povinná ţalovaná odškodniť v zmysle

o povinnom zmluvnom poistení. Spôsobená škoda spočíva v odškodnení bolestného

a sťaţenia spoločenského uplatnenia, ktoré súdny znalec MUDr. P. V. v znaleckom posudku

č. 063/07 z 20. mája 2007 vyčíslil bolestné na 710,25 bodu (pri hodnote 1 bodu 60,- Sk je to

suma 42 630 Sk) a sťaţenie spoločenského uplatnenia 505 bodov (pri hodnote jedného bodu

60 Sk je to suma 30 300 Sk). Súd mal dostatočne preukázané, ţe následky dopravnej nehody

boli zvlášť nepriaznivé u ţalobcu; tento bol totiţ v čase dopravnej nehody v produktívnom

veku X. rokov, uţ nemôţe vykonávať jednotlivé úkony beţného ţivota, pokiaľ ide o jeho

pohybovú stránku, premiestňovanie z miesta na miesto, vykonávanie domácich prác, prípadne

prác v záhrade, ako aj zúčastňovaní sa spoločenských podujatí vzhľadom na svoju obmedzenú

pohyblivosť. Je teda evidentné, ţe ţalobca preţíva strádanie z obmedzenia pohybu, sťaţenie

jeho zdravotnej pohody, z čoho vyplýva následná nemoţnosť uplatnenia sa v rodinnom,

športovom i kultúrnom ţivote. Vychádzajúc z uvedeného ide o prípad hodný osobitného

zreteľa, a preto súd ţalobcovi priznal odškodnenie i nad výšku stanovenú v § 7 ods. 1 a 2

vyhlášky č. v znení zmien a doplnkov (tieţ vyhláška). Za primerané povaţoval

zvýšenie na 40 násobok základného bodového ohodnotenia sťaţenia spoločenského

uplatnenia, t.j. 1 212 000 Sk, čo po odpočítaní uţ vyplatenej sumy 45 300 Sk predstavuje 1

166 700 Sk. Nárok na náhradu bolestného v zmysle súd

povaţoval za premlčaný z dôvodu námietky premlčania vznesenej ţalovanou. Vychádzal

z toho, ţe 24. marca 2004 začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota (§ 106 ods.1

), a to vypracovaním lekárskeho posudku o bolestnom, ktorým sa

ţalobca dozvedel o škode, ktorá mu bola spôsobená. O tom, kto za túto škodu zodpovedá sa

dozvedel ešte na základe rozhodnutia Okresného úradu justičnej polície Michalovce z 4.

novembra 2003 č.k. ČV-OUJP 815/20, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie vedené vo veci

dopravnej nehody vzhľadom na smrť účastníčky dopravnej nehody, ktorá nehodu zavinila.

Vzhľadom na uvedené ţalobu v časti nároku na náhradu bolestného a v časti uplatneného

nároku prevyšujúceho 40 násobok základného bodového ohodnotenia sťaţenia spoločenského

uplatnenia, zamietol. O trovách konania rozhodol podľa a ţalobcovi

priznal ich náhradu 110 493 Sk. O povinnosti ţalobcu a ţalovanej nahradiť trovy štátu

rozhodol podľa

3

Na odvolanie ţalovanej Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo 16. septembra 2009

sp. zn. zmenil výrok rozsudku súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu z titulu

sťaţenia spoločenského uplatnenia v časti prevyšujúcej (nad) sumu 257 000 Sk (t.j. vo výške

30 173,27€) zamietol; ţalovanú zaviazal na náhradu trov štátu vo výške 64,86 € na účet súdu

prvého stupňa; ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal a vyslovil, ţe ţalovaná nemala právo

na ich náhradu.

Na dovolanie ţalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo 4. mája 2010

sp. zn. rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 16. septembra 2009 sp. zn.

v jeho zmeňujúcom výroku o zamietnutí ţaloby vo výške 30 173,27 €, vo

výroku o náhrade trov konania medzi ţalobcom a ţalovanou a vo výroku o náhrade trov štátu

zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

V odôvodnení uviedol, ţe ak odvolací súd mení súdom priznanú výšku odškodnenia

z dôvodu, ţe za „primeranú“ povaţuje náhradu v inej výške, musí v odôvodnení zmeňujúceho

rozhodnutia vysvetliť dôvody, ktoré ho viedli k zmene náhľadu, musí poukázať na určité

skutkové alebo právne významné okolnosti a s poukazom na ne vysvetliť, prečo a z akých

dôvodov dospel k záveru, ţe primeranou nie je náhrada, ktorú určil súd prvého stupňa, ale

náhrada iná. Keďţe odvolací súd pri zmene rozhodnutia ( ) nahradzuje

rozhodnutie súdu prvého stupňa, musí jeho rozhodnutie aj v tomto smere obsahovať úplné

a výstiţné odôvodnenie zahŕňajúce výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti

a spravodlivosti výroku rozsudku. Len také rozhodnutie moţno označiť za preskúmateľné

( v spojení s ). Bez ďalšieho nepostačuje záver, ktorý

všeobecne poukazuje na to, ţe odvolacím súdom priznaná výška odškodnenia „dostatočne

zohľadňuje nepriaznivé dôsledky“. Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v tomto smere

v plnom rozsahu nepovaţoval za preskúmateľný, lebo neobsahoval postačujúce vysvetlenie

dôvodov, pre ktoré odvolací súd dospel (na rozdiel od súdu prvého stupňa) k odlišným

záverom v otázke, aký násobok základného bodového ohodnotenia vyjadruje „primeranosť“

náhrady sťaţenia spoločenského uplatnenia. Bez bliţšieho vymedzenia konkrétnych dôvodov,

pre ktoré odvolací súd v podstatnej miere zníţil násobok bodového ohodnotenia priznaného

odškodnenia sťaţenia spoločenského uplatnenia ţalobcovi (zo 40 násobku na 10 násobok),

nemal Najvyšší súd Slovenskej republiky moţnosť posúdiť opodstatnenosť a dôvodnosť

zmeny prvostupňového rozhodnutia odvolacím súdom (a teda, či napadnutý rozsudok spočíva

na správnom alebo nesprávnom právnom posúdení veci).

4

Krajský súd v Košiciach rozsudkom (v poradí druhým) z 27. októbra 2010 sp. zn.

zmenil výrok rozsudku súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu z titulu sťaţenia

spoločenského uplatnenia prevyšujúcu (nad) sumu 8 854,07 € (t.j. vo výške 30 173,27€)

zamietol; ţalovanej uloţil povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 64,86 € na účet súdu

prvého stupňa; ţalovanej tieţ uloţil povinnosť nahradiť ţalobcovi trovy konania v sume

2 330,19 € na účet JUDr. M. P., advokáta, M., do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vychádzal z toho, ţe súd prvého stupňa „opomenul významné skutočnosti, ktoré boli

preukázané a vec sčasti nesprávne právne posúdil, lebo na zistený skutkový stav pouţil

správny právny predpis, ale tento nesprávne vyloţil.“ Uviedol, ţe postup podľa § 7 ods. 3

vyhlášky o odškodňovaní bolesti a sťaţenia spoločenského uplatnenia je svojou

povahou výnimočný, lebo kvalitatívne predstavuje zmenu podmienok vyjadrenú pojmom

dôvody hodné osobitného zreteľa, ktorými môţu byť, napr. zmarenie alebo podstatné sťaţenie

dosiahnutia celoţivotného cieľa alebo snaţenia, prípadne prínosu poškodeného v oblasti

spoločenského, kultúrneho, politického, športového ţivota alebo podstatné obmedzenie

uspokojovania ţivotných potrieb. Dôvody hodné osobitného zreteľa nie sú v právnych

predpisoch definované a nie sú ani taxatívne, ani demonštratívne uvedené, ide o neurčitý

pojem, ktorý bliţšie nie je obsahovo vymedzený, jeho obsah i rozsah sa môţe meniť

v závislosti od okolností konkrétneho prípadu, a preto rozhodnutie súdu o aplikácii tohto

právneho výrazu, ktorý sa kvalitatívne i kvantitatívne premietne do pouţitia ustanovenia

zákona, musí byť vţdy výsledkom jeho cieľavedomej a vyčerpávajúcej úvahy. Súd musí vţdy

skúmať aké mal poškodený predpoklady pre ţivotné a spoločenské uplatnenie pred

vzniknutou ujmou na zdraví a vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa môţe

sumu zodpovedajúcu základnému počtu bodov, ktorým bolo sťaţenie spoločenského

uplatnenia hodnotené v lekárskom posudku primerane zvýšiť nad stanovené najvyššie sadzby

odškodnenia, a to bez akéhokoľvek obmedzenia, najmä bez ohľadu na základný počet bodov

zistený lekárom v zmysle zásady plnej a tým i spravodlivej nápravy, s prihliadnutím na

mimoriadnu povahu a okolnosti konkrétneho prípadu, keď moţnosti poškodeného sú výrazne

obmedzené alebo úplne stratené v porovnaní s vysokou a mimoriadnou úrovňou jeho

kultúrnych, športových či iných aktivít v dobe pred vznikom škody. Zo znaleckého posudku

(č.l. 80, 84-85 spisu) vyplýva, ţe ţalobca nie je pripútaný na lôţko alebo invalidný vozík, nie

je odkázaný na pomoc druhej osoby, môţe sa voľne – i keď s miestnym obmedzením –

pohybovať, nie je obmedzeným v samoobsluhe, ani v starostlivosti o hygienu, môţe byť

obmedzený v práci a v niektorých oblastiach súkromného ţivota (napríklad tanečné zábavy,

5

futbal, záhrada, návšteva kultúrnych podujatí a pod.). Kaţdý úraz zanechá následky, ktoré

v určitej miere zhoršia kvalitu ţivota a v prípade ţalobcu došlo k miernemu zhoršeniu kvality

ţivota; je zrejmé, ţe zlomenina ľavého predkolenia je plne zhojená, hybnosť v kolennom

a členkovom kĺbe je ľahko zníţená v dôsledku ich ľahkej poúrazovej artrózy, čo môţe

spôsobovať minimálne problémy pri chôdzi do schodov a spôsobovať slabé bolesti kolenného

a členkového kĺbu; chronickú ţilovú nedostatočnosť kompenzuje ţalobca nosením elastickej

pančuchy, čo spolu s uţívaním liekov na rozšírenie ciev je plne postačujúce na jej elimináciu;

v dôsledku týchto ťaţkostí môţe občas byť nútený pouţívať podporu barly; podvrtnutie

pravého lakťa mohlo zanechať občasné bolesti a obmedzenie sily zohnutia v lakti, ale

v beţnom ţivote sa tieto ťaţkosti môţu prejavovať minimálne; vo všeobecnosti môţe byť

v súčasnosti pracovne obmedzený nemoţnosťou plného zaťaţenia ľavej dolnej a pravej hornej

končatiny, čo ho môţe obmedziť pri zdvíhaní ťaţkých predmetov, pri činnosti vyţadujúcej

zohnutie ľavej dolnej a pravej hornej končatiny, silu zohnutia pravej hornej končatiny v lakti,

avšak nutnosť nosenia elastickej pančuchy na ľavej dolnej končatine mu dovoľuje chôdzu

i státie; podvrtnutie pravého lakťa mohlo zanechať občasné bolesti a obmedzenie sily

zohnutia v lakti, ale v beţnom ţivote sa tieto ťaţkosti môţu prejavovať minimálne. Opísané

trvalé následky ţalobcu môţu čiastočne obmedzovať pri pracovnej činnosti zvárača, ale

v ţiadnom prípade nie je vylúčené vykonávanie akejkoľvek fyzickej práce. Vychádzajúc

z uvedených zásad a so zreteľom na skutočnosti preukázané znaleckým posudkom odvolací

súd uzavrel, ţe u ţalobcu ide o prípad hodný osobitného zreteľa a preto je odôvodnené

zvýšenie sumy zodpovedajúcej základnému počtu bodov, ktorým bolo sťaţenie

spoločenského uplatnenia ohodnotené (1 005,77 €) na 10 násobok, t.j. na 10 057,75 €. Pri

posudzovaní primeranosti zvýšenia vzal do úvahy, ţe poškodenie zdravia má trvalé a výrazne

nepriaznivejšie následky na ţivotné úkony ţalobcu a na uspokojovanie jeho ţivotných

a spoločenských potrieb, avšak nebolo preukázané (a ostatne ani tvrdené), ţeby úroveň

kultúrnych, športových či iných jeho aktivít v dobe pred vznikom škody bola vysoká

i mimoriadna, preto ani nemohlo dôjsť k veľmi výraznému obmedzeniu alebo úplnej strate

jeho moţností v uvedených oblastiach. Tieto skutočnosti viedli odvolací súd k záveru, ţe

poţadované zvýšenie sumy zodpovedajúcej základnému počtu bodov, ktorým bolo sťaţenie

spoločenského uplatnenia ohodnotené na 40 násobok je neprimerané a preto v prevyšujúcej

časti bola ţaloba o zvýšenie odškodnenia náhrady sťaţenia spoločenského uplatnenia

zamietnutá. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa Trovy štátu

odvolací súd písomne neodôvodnil.

6

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu v časti, ktorou bola ţaloba zamietnutá podal

dovolanie ţalobca, ktorý ho navrhol v tejto časti zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu

v Košiciach na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle

, keď (podľa názoru dovolateľa) odvolací súd sa neriadil právnym

názorom vysloveným v tejto veci dovolacím súdom a preto jeho rozhodnutie nie je úplné a

výstiţné zahŕňajúce výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti. Tomu

nasvedčuje i skutočnosť, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu bolo doplnené len o konštatáciu

znaleckého posudku (str. 10 posledný odsek a str. 11 tretí odsek), ktoré ho viedli k zmene

rozsudku súdu prvého stupňa. Pokiaľ odvolací súd vychádzal z toho, ţe ţalobca neţiadal

o kontrolný znalecký posudok (strana 11 ods. 2 odôvodnenia), tento jeho záver nezodpovedá

podaniu ţalobcu zo 4. septembra 2007 v ktorom sa uvádza: ... „navrhujeme ... preskúmať

a doplniť znalecký posudok znalca MUDr. P. V. kontrolným znaleckým posudkom a to

Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, Lekárska fakulta Košice, nakoľko sme toho

názoru, ţe tento znalecký posudok je pre toto konanie nepouţiteľný.“ Dovolateľ povaţoval za

nesprávny záver odvolacieho súdu pri úvahách o zvýšení odškodnenia pokiaľ tento vychádzal

z toho, ţe v konaní nebolo preukázané (a ostane ani tvrdené), ţe by úroveň kultúrnych,

športových či iných jeho aktivít v dobe pred vznikom škody bola vysoká a mimoriadna, preto

nemohlo dôjsť k veľmi významnému obmedzeniu alebo úplnej strate jeho moţnosti

v uvedených oblastiach; uvedené konštatovanie povaţoval za rozporné s rozhodnutím NS SR

sp.zn. a diskriminačné vzhľadom na rozhodnutie v obdobnej veci

odvolacieho senátu pod sp.zn. z 19. júna 2006 (str. 2 posledný odsek

rozhodnutia uvádza : Pokiaľ ide o ďalšie skutočností uvádzané vedľajšou účastníčkou, ako

napr. prínos poškodeného v oblasti spoločenského, kultúrneho, politického, športového ţivota

alebo podstatne uspokojovanie ţivotných potrieb a pod., je potrebné poznamenať, ţe podľa

súdnej praxe ide len o jedno z hľadísk, na ktoré sa má brať zreteľ pri úvahe o tom, či sú

splnené podmienky pre aplikáciu § 7 ods. 3 vyhlášky). K dopravnej nehode došlo

5. septembra 2003, keď mal ţalobca 41 rokov, v tejto súvislosti mu vznikol nárok na

invalidný dôchodok 5. októbra 2004 s mierou funkčnej poruchy 50%. V rozhodnutí Sociálnej

poisťovne z 8. marca 2006 bola konštatovaná miera poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť od 6. mája 2005 na 70%.

Ţalovaná k dovolaniu ţalobcu uviedla, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu povaţuje za

vecne a skutkovo správne, presvedčivé a riadne odôvodnené, preto dovolanie ţalobcu

navrhuje zamietnuť. Úvaha súdu o zvýšení odškodnenia sťaţenia spoločenského uplatnenia je

7

výsledkom rozhodovacej činnosti v konkrétnej veci, nie je správne, aby bola posudzovaná

s právnymi prípadmi, ktoré sa dotýkajú iných poškodených. Zvýšenie odškodnenia sťaţenia

spoločenského uplatnenia (o 10 násobok) je primerané a zodpovedá rozsahu a závaţnosti

nepriaznivých dôsledkov poškodenia zdravia ţalobcu pre jeho ţivotné úkony, uspokojenie

a plnenie jeho ţivotných a spoločenských úloh i potrieb.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), preskúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti a dospel k záveru, ţe dovolanie je

opodstatnené.

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i dôvodmi

uplatnenými v dovolaní. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom však dovolací súd neposudzuje iba

podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vţdy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/

O vadu takej povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

8

So zreteľom na obsah dovolania a na zákonnú povinnosť ( )

prihliadnuť na existenciu procesných vád konania, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť, skúmal

najskôr dovolací súd, či konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu, nie je postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných v a dospel

k záveru, ţe konanie pred odvolacím súdom je postihnuté vadou v zmysle § 237 písm. f/

Z obsahu dovolania vyplýva, ţe dovolateľ nepovaţuje za správne zmeňujúce

rozhodnutie odvolacieho súdu pokiaľ tento vychádzal (ako z rozhodujúcich) len z okolností

v znaleckom posudku spochybňovaných i ţalobcom.

Odvolací súd v odôvodnení zmeňujúceho rozhodnutia konštatoval naplnenie

odvolacích dôvodov v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ a f/, keď súdu prvého stupňa vyčítal

nesprávne zistenie skutkového stavu veci – v opomenutí skutočností preukázaných

v znaleckom posudku a čiastočne i nesprávne právne posúdenie – v dôsledku nesprávneho

výkladu inak správne aplikovanej právnej normy. Uvedené zakladá záver, ţe zmeňujúce

rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z iného skutkového stavu veci, neţ ktorý bol zistený

súdom prvého stupňa, na základe ktorého odvolací súd i vec odlišne právne posúdil.

Dôvodu dovolania v zmysle sú vlastné tri pojmové znaky: 1/

odňatie moţnosti konať pred súdom, 2/ skutočnosť, ţe odňatiu moţnosti konať došlo

v dôsledku postupu súdu, 3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Pod

odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu,

ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv, priznaných mu

na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov. Vady

zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom

v rozpore so zákonom, spravidla vţdy účastníkovi konania odnímajú moţnosť konať pred

súdom, pretoţe mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré

priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore.

Postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala moţnosť konať pred súdom

zakladá porušenie práva na súdnu ochranu podľa a

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

9

základných slobôd (ďalej len dohovor), porovnaj napr. sp. zn. , sp. zn.

, sp.zn. .

Podľa (ďalej len ), kaţdý sa môţe

domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a

v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch (...).

Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ústavný

súd) zmyslom a účelom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(aj dohovoru) je zaručiť kaţdému reálny prístup k súdu. Tomu zodpovedá

povinnosť všeobecného súdu o veci konať a rozhodnúť (m. m. , ).

K porušeniu základného práva na súdnu ochranu by došlo vtedy, ak by komukoľvek bola

odmietnutá moţnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a ak by súd

odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby (napr.

).

Z judikatúry tieţ vyplýva, ţe ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl.

46 ods.1 inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje

zaručené právo na súdnu ochranu ().

Citovaný (podobne aj dohovoru) je primárnou ústavnou

bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky

príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy

jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu, zakotvených v siedmom oddiele

druhej hlavy ( aţ 50 ) normujúcich rámec, v ktorom je moţné domáhať sa

jeho rešpektovania (m. m. ).

Obsah práva na súdnu ochranu v nespočíva len v tom, ţe osobám

nemoţno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho

obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Kaţdé konanie súdu, ktoré je

10

v rozpore so zákonom, je porušením zaručeného práva na súdnu ochranu

(). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle preto

dochádza aj vtedy, ak sa niekto („kaţdý“) domáha svojho práv na súde, ale súdna ochrana

tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôţe byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je

v rozpore so zákonom (porovnaj ).

Konaním súdu sa rozumie jeho procesný postup. Konanie súdu v súlade so zákonom

musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu

ochranu. Súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť

logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní

musia byť zachované formálne a obsahové náleţitosti s dôrazom na prvky zrozumiteľnosti,

určitosti, jasnosti a súladu jeho skutkových i právnych dôvodov vo vzťahu k výroku. Procesný

postup súdu pri konštituovaní i vecnej zmene rozhodnutia, ktorý nenachádza oporu v zákone,

je preto potrebné povaţovať za závaţnú vadu nenaplňujúcu materiálnu stránku práva na

súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces, ktorá v konečnom dôsledku objektívne bráni

riadnemu (účinnému a efektívnemu) uplatneniu dôleţitých procesných práv účastníkov

konania slúţiacich na ochranu ich práv a oprávnených záujmov v občianskom súdnom

konaní. Nemoţno opomenúť, ţe procesný úkon účastníka súdneho konania, ktorý má

podstatný vplyv na ďalšie súdne konanie je moţné povaţovať za súčasť základného práva na

súdnu ochranu. Ak je účastník konania z uplatnenia tohto procesného úkonu vylúčený alebo

v značnej miere obmedzený (pri jeho uplatnení) v dôsledku nesprávneho postupu súdu,

dochádza k stavu, kedy sa mu postupom súdu porušuje ústavné právo na súdnu ochranu

a spravodlivý proces.

Teba zdôrazniť, ţe konanie pred súdom musí zabezpečiť pre účastníkov konania

spravodlivú ochranu ich práv a záujmov (tzv. fair process). Na zabezpečenie tejto ochrany

priznáva účastníkovi viaceré procesné práva, medzi ktoré patrí aj

právo vyjadrovať sa k tvrdeným skutočnostiam, navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie

a vyjadrovať sa aj k právnym dôsledkom z nich vyplývajúcich. Medzi základné práva

účastníka konania patrí aj právo účastníka konania na predvídateľné rozhodnutie, ktorému

zodpovedá predvídateľný zákonu zodpovedajúci spravodlivý proces.

Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane

ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa ( ).

11

Ak odvolací súd má za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám

( ).

Na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu

odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,

b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyţaduje

dôleţitý verejný záujem ( ). V ostatných prípadoch moţno o odvolaní

rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania ( ). Odvolací súd sa týmito

zákonnými ustanoveniami dôsledne neriadil.

V zmysle ustanovenia odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa

zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221

ods. 1).

Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, ţe predpokladom toho, aby odvolací súd

mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, ţe súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým záverom (zisteniam)

a následne i k nesprávnym právnym záverom, je opakovanie dokazovania v potrebnom

rozsahu odvolacím súdom. Pod opakovaním dôkazov sa rozumie opakovanie dôkazov uţ

vykonaných súdom prvého stupňa, o výsledkoch správnosti ktorých ma odvolací pochybnosti.

Pre opakovanie dôkazov platia tie isté procesné postupy ako pri vykonávaní pôvodného

dôkazu ( a násl.). Pokiaľ ide o prejednávanú vec je potrebné uviesť, ţe v tejto súd

prvého stupňa (m.i.) nariadil znalecké dokazovanie vypracovaním písomného znaleckého

posudku (uznesením z 8. marca 2007 č.k. -62) i výsluchom znalca MUDr. P. V.

(č.l. 136 -141spisu).

Z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku vyplýva, ţe odvolací súd na základe

znaleckého posudku, a to listiny (jej strany 14 a 18) dospel k svojím skutkovým zisteniam, na

podklade ktorých uzavrel, ţe zvýšenie sťaţenia spoločenského uplatnenia o 40 násobok

základného odškodnenia je neprimerané a za primerané je potrebné povaţovať jeho 10

násobné zvýšenie. Aţ z tohto dôkazu získal teda poznatky potrebné pre rozhodnutie, ktoré

pred ním nezískal súd prvého stupňa (čo podľa odvolacieho súdu zakladá opodstatnenosť

odvolacieho dôvodu v zmysle ods. ods. 2 písm. d/ s konštatovaním o opomenutí

12

významných skutočností vyplývajúcich zo znaleckého posudku súdom prvého stupňa). To

znamená, ţe odvolací súd zisťoval skutkové okolnosti prípadu vedúce k zmene skutkového

stavu veci bez toho, aby to zodpovedalo zákonu predvídateľnému postupu - po nariadenom

a vykonanom dokazovaní (resp. opakovaní dokazovania) na súdnom pojednávaní tak, aby

bola ţalobcovi vytvorená procesná moţnosť zúčastniť sa pojednávania a bez toho, aby mu

bolo umoţnené vyjadriť sa k vykonanému dôkazu, zhrnúť jeho návrhy a vyjadriť sa

k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Odvolací súd ale pojednávanie – v rozpore s § 214

ods. 1 písm. a/ – nenariadil a ţalobcovi (ako účastníkovi konania) neumoţnil realizáciu

s tým spojených procesných práv – najmä vyjadriť sa k vykonaným dôkazom ( ),

zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci ( ).

Ak sa chcel odvolací súd odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa na

základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213 ods. 3

sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadováţiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné

hodnotenie dôkazov v zmysle Len takýto postup je v súlade so zásadou priamosti

a ústnosti civilného procesu. Je neprípustné, aby odvolací súd k svojim odlišným skutkovým

zisteniam vedúcim k záveru o nedôvodnosti návrhu dospel len na základe prehodnotenia

dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa.

Odvolací súd podľa týchto ustanovení a zásad pri vydanení zmeňujúceho rozhodnutia

nepostupoval, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v zmysle (viď

č. l. 237 – 240 spisu) i keď pre uvedený postup neboli splnené zákonné podmienky.

V dôsledku toho bola ţalobcovi odňatá moţnosť konať pred súdom. Dovolací súd preto

dospel k záveru, ţe konanie pred odvolacím je postihnuté procesnou vadou v zmysle § 237

písm. f/

Rozhodnutie, ktorému predchádzala niektorá z vád uvedená v , nemôţe byť

povaţované za vecne správne a v tejto situácii ho moţno označiť i za predčasné. Prax

dovolacieho súdu je jednotná v tom, ţe pokiaľ sa v dovolacom konaní zistí (vyjde najavo)

procesná vada uvedená v , dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší bez toho,

aby posudzoval opodstatnenosť uplatnenia dovolacích dôvodov v zmysle § 241 ods. 2 písm.

b/ a c/ (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

, , , , ).

Vzhľadom na uvedené dovolaciemu súdu neprislúchalo zaoberať sa vecnou správnosťou

13

dovolaním napadnutého rozhodnutia, ďalšími dovolacími dôvodmi a uplatnenými dovolacími

námietkami.

Procesná vada v zmysle zakladá vţdy prípustnosť dovolania a je zároveň

dôvodom ( ), pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie

bez ďalšieho zrušiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolaním napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil ( ) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako

od zrušovaného rozhodnutia závislé ( ) zrušil tieţ výroky rozsudku

odvolacieho súdu o náhrade trov konania a o náhrade trov štátu.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 19. januára 2012

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť:

Hrčková Marta