Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/196/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Oľgy Trnkovej a sudcov JUDr. Mariána Sluka, PhD. a JUDr. Ladislava

Górásza, v právnej veci ţalobcu J. K., bývajúceho v M., zastúpeného JUDr. Mikulášom

Pavlikom, advokátom, so sídlom v Michalovciach, Špitálska č. 6, proti ţalovanej Allianz –

Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad č. 4, IČO: 00 151 700,

o zaplatenie 140 714,- €, vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. ,

o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 16. apríla 2013, sp. zn. 5

Co 29/2012, takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Ţalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Michalovce rozsudkom z 26. novembra 2008, č. k. -177

uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi 1 166 700,- Sk (38 727,34 €) do troch dní

od právoplatnosti rozhodnutia titulom sťaţenia spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu

utrpeného pri dopravnej nehode. V zostávajúcej časti ţalobu zamietol. Ţalovanej uloţil

povinnosť nahradiť ţalobcovi trovy konania 110 481,- Sk (3 667,29 €) do troch dní

2

od právoplatnosti rozsudku. Ţalobcovi uloţil povinnosť nahradiť trovy štátu 1 954,- Sk

(64,86 €) na účet Okresného súdu Michalovce do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Ţalovanej uloţil povinnosť nahradiť trovy štátu 1 954,- Sk (64,86 €) na účet Okresného súdu

Michalovce do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania

zistil, ţe ţalobca dňa 5. septembra 2003, pri dopravnej nehode utrpel jednotlivé zranenia (dve

rezné ranky pravej strany tváre a reznú ranu koreňa nosa, pomliaţdenie, trţne zmliaţdenú

ranu, odreninu ľavého lakťa, podvrtnutie pravého lakťa s odreninami, odtrhnutie dlhej hlavy

dvojhlavého svalu pravého ramena, trţne zmliaţdenú ranu ľavého kolena, zlomeninu oboch

kostí ľavého predkolenia na rozhraní strednej a hornej tretiny s posunom úlomkov

a odreninami). Utrpenú škodu na zdraví je povinná ţalovaná odškodniť v zmysle § 4 ods. 2

písm. a/ o povinnom zmluvnom poistení. Spôsobená škoda spočíva

v odškodnení bolestného a sťaţenia spoločenského uplatnenia, ktoré súdny znalec MUDr.

Peter Valdman v znaleckom posudku č. 063/07 z 20. mája 2007 vyčíslil, bolestné na 710,25

bodov (pri hodnote 1 bodu 60,- Sk je to suma 42 630,- Sk), a sťaţenie spoločenského

uplatnenia na 505 bodov (pri hodnote jedného bodu 60,- Sk je to suma 30 300,- Sk). Súd mal

dostatočne preukázané, ţe následky dopravnej nehody boli zvlášť u ţalobcu nepriaznivé;

tento bol totiţ v čase dopravnej nehody v produktívnom veku X. rokov, uţ nemôţe vykonávať

jednotlivé úkony beţného ţivota, pokiaľ ide o jeho pohybovú stránku, premiestňovanie

z miesta na miesto, vykonávanie domácich prác, prípadne prác v záhrade, ako aj zúčastňovaní

sa spoločenských podujatí vzhľadom na svoju obmedzenú pohyblivosť. Je teda evidentné, ţe

ţalobca preţíva strádanie z obmedzenia pohybu, sťaţenie jeho zdravotnej pohody, z čoho

vyplýva následná nemoţnosť uplatnenia sa v rodinnom, športovom i kultúrnom ţivote.

Vychádzajúc z uvedeného ide o prípad hodný osobitného zreteľa, a preto súd ţalobcovi

priznal odškodnenie i nad výšku stanovenú v a vyhlášky č. v znení

zmien a doplnkov (tieţ vyhláška), za primerané povaţoval zvýšenie na 40 násobok

základného bodového ohodnotenia sťaţenia spoločenského uplatnenia, t. j. 1 212 000,- Sk

(40 231,02 €), čo po odpočítaní uţ vyplatenej sumy 45 300,- Sk (1 503,68 €) predstavuje

1 166 700,- Sk (38 727,34 €). Nárok na náhradu bolestného v zmysle § 106 Občianskeho

zákonníka súd povaţoval za premlčaný, z dôvodu námietky premlčania vznesenej ţalovanou.

Vychádzal z toho, ţe 24. marca 2004 začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota

( ), a to vypracovaním lekárskeho posudku o bolestnom,

ktorým sa ţalobca dozvedel o spôsobenej mu škode. O tom, kto za túto škodu zodpovedá sa

dozvedel na základe rozhodnutia Okresného úradu justičnej polície Michalovce

zo 4. novembra 2003, č. k. ČV-OUJP 815/20, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie vedené

vo veci dopravnej nehody vzhľadom na smrť účastníčky dopravnej nehody, ktorá nehodu

zavinila. Vzhľadom na uvedené ţalobu v časti nároku na náhradu bolestného a v časti

uplatneného nároku prevyšujúceho 40 násobok základného bodového ohodnotenia sťaţenia

spoločenského uplatnenia, zamietol. O trovách konania rozhodol podľa

a ţalobcovi priznal ich náhradu 110 493,- Sk. O povinnosti ţalobcu a ţalovanej nahradiť

trovy štátu rozhodol podľa

Na odvolanie ţalovanej Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo 16. septembra 2009,

sp. zn. zmenil výrok rozsudku súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu z titulu

zvýšenie sťaţenia spoločenského uplatnenia v časti prevyšujúcej (nad) sumu 257 000,- Sk

(t. j. vo výške 30 173,27 €) zamietol; ţalovanú zaviazal na náhradu trov štátu vo výške

64,86 € na účet súdu prvého stupňa; ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal a vyslovil, ţe

ţalovaná nemala právo na ich náhradu.

Na dovolanie ţalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo 4. mája 2010,

sp. zn. rozsudok krajského súdu v jeho zmeňujúcom výroku o zamietnutí

ţaloby vo výške 30 173,27 €, vo výroku o náhrade trov konania medzi ţalobcom a ţalovanou

a vo výroku o náhrade trov štátu zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil krajskému súdu

na ďalšie konanie.

Krajský súd v Košiciach (v poradí druhým) rozsudkom z 27. októbra 2010, sp. zn.

zmenil výrok rozsudku súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu z titulu sťaţenia

spoločenského uplatnenia prevyšujúcu (nad) sumu 8 854,07 € (t. j. vo výške 30 173,27 €)

zamietol; ţalovanej uloţil povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 64,86 € na účet súdu

prvého stupňa; ţalovanej tieţ uloţil povinnosť nahradiť ţalobcovi trovy konania v sume

2 330,19 €.

Na dovolanie ţalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 19. januára

2012, sp. zn. rozsudok krajského súdu v jeho zmeňujúcom výroku

o zamietnutí ţaloby vo výške 30 173,27 €, vo výroku o náhrade trov konania medzi

ţalobcom a ţalovanou a vo výroku o náhrade trov štátu zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil

krajskému súdu na ďalšie konanie.

Krajský súd v Košiciach (v poradí tretím) rozsudkom zo 16. apríla 2013, sp. zn.

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu zamietol (nad sumu

8 554,07 €, t. j. vo výške 30 173,27 € z titulu sťaţenia spoločenského uplatnenia prevyšujúcu

- poznámka dovolacieho súdu) zamietol; vyslovil, ţe o trovách konania rozhodne

po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vychádzal z opakovaného (znaleckým

posudkom č. 063/07 vypracovaným MUDr. Valdmanom) i doplneného (kontrolného)

znaleckého dokazovania znaleckým posudkom č. 200/2012, vypracovaným Inštitútom

forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. a zistil, ţe u ţalobcu nejde o taký prípad hodný

osobitného zreteľa, ktorý by odôvodňoval zvýšenie základného bodového ohodnotenia

sťaţenia spoločenského uplatnenia na 40 násobok. Poškodenie zdravia ţalobcu má

preukázateľne nepriaznivé dôsledky na jeho rodinný, osobný, intímny ţivot, jeho ţivotné

úkony, ako i na uspokojovanie jeho osobných a spoločenských potrieb, avšak hoci sa mu

v dôsledku zhoršenia zdravia moţnosti jeho uplatnenia vo všetkých sférach ţivota podstatne

zúţili, nie je zo ţivota vyradený v mimoriadnom rozsahu a jeho moţnosti uplatnenia

nezanikli, len v podstatnej miere sa mu sťaţili moţnosti výkonu celej škály činností, ktoré

pred poškodením zdravia vykonával. Pri posudzovaní primeranosti zvýšenia bolo vzaté

do úvahy, ţe poškodenie zdravia má trvalé a výrazne nepriaznivejšie následky na ţivotné

úkony ţalobcu a na uspokojovanie jeho ţivotných a spoločenských potrieb, avšak nebolo

preukázané (a ostatne ani tvrdené), ţe by úroveň kultúrnych, športových, či iných jeho aktivít

v dobe pred vznikom škody, bola vysoká a mimoriadna, preto ani nemohlo dôjsť k veľmi

výraznému obmedzeniu alebo úplnej strate jeho moţností v uvedených oblastiach.

Do pozornosti dal aj súdnu prax Najvyššieho súdu Českej republiky vo veci sp. zn.

, ktorá zdôrazňuje, ţe “...výrazné zvýšenie náhrady za SSU (pribliţne okolo

10 násobku) je vyhradené predovšetkým prípadom, kedy je poškodený na následky úrazu

takmer úplne vyradený zo ţivota a kedy jeho predpoklady pre uplatnenie v spoločnosti sú

takmer alebo úplne stratené, nie je schopný sa sám obslúţiť, či dokonca upadne do stavu

prostého vegetatívneho preţívania ... .“ Uzavrel, ţe: „Žalobca nie je upútaný na lôžko alebo

invalidný vozík, nie je odkázaný na pomoc druhej osoby, môže sa voľne – i keď s miernym

obmedzením – pohybovať, nie je obmedzený v samoobsluhe, ani v starostlivosti o hygienu,

môže byť obmedzený v práci a v niektorých aktivitách súkromného života (predúrazové

tanečné zábavy, futbal, záhrada, návšteva kultúrnych podujatí a pod.), že každý úraz zanechá

určité následky, ktoré v určitej miere zhoršia kvalitu života a v prípade žalobcu došlo

k miernemu zhoršeniu kvality života, že je zrejmé, že zlomenina ľavého predkolenia je plne

zhojená, hybnosť v kolennom a členkovom kĺbe je ľahko znížená v dôsledku ich ľahkej

poúrazovej artrózy, čo môže spôsobovať minimálne problémy pri chôdzi do schodov

a spôsobovať slabé bolesti kolenného a členkového kĺbu, že chronickú žilovú nedostatočnosť

kompenzuje žalobca nosením elastickej pančuchy, čo spolu s užívaním liekov na rozšírenie

ciev je plne postačujúce na jej elimináciu, že v dôsledku týchto ťažkostí môže občas byť

nútený používať podporu barly, že podvrtnutie pravého lakťa mohlo zanechať občasné bolesti

a obmedzenie sily zohnutia v lakti, ale v bežnom živote sa tieto ťažkosti môžu prejavovať

minimálne, že vo všeobecnosti môže byť v súčasnosti pracovne obmedzený nemožnosťou

plného zaťaženia ľavej dolnej a pravej hornej končatiny, čo ho môže obmedziť pri zdvíhaním

ťažkých predmetov, pri činnosti vyžadujúcej zohnutie ľavej dolnej končatiny a pravej hornej

končatiny, silu zohnutia pravej hornej končatiny v lakti, avšak nutnosť nosenia elastickej

pančuchy na ľavej dolnej končatine mu dovoľuje chôdzu i státie, že podvrtnutie pravého lakťa

mohlo zanechať občasné bolesti a obmedzenie sily zohnutia v lakti, ale v bežnom živote sa

tieto ťažkosti môžu prejavovať minimálne, že popísané trvalé následky ho môžu čiastočne

obmedzovať pri pracovnej činnosti zvárača, ale v žiadnom prípade nie je vylúčené

vykonávanie žiadnej fyzickej práce, len tej – ktorej činnosti, avšak v bežných činnostiach

denného života, ktoré vykonával aj predtým (samoobsluha, starostlivosť o hygienu,

upratovanie, prevádzka domácnosti) obmedzený nie je a že v súvislosti s úrazom, resp. jeho

následkami nie je odkázaný na francúzske barly (nanajvýš ich môže použiť občas pri chôdzi

do schodov, pri zmene počasia, pri dlhšej chôdzi a pod.).“ Tieto skutočnosti viedli odvolací

súd k záveru, ţe poţadované zvýšenie sumy zodpovedajúcej základnému počtu bodov,

ktorým bolo sťaţenie spoločenského uplatnenia ohodnotené súdom prvého stupňa na 40

násobok v zmysle vyhlášky č. je neprimerané, a preto ţalobu zamietol

(o 30 173,27 €). O trovách konania a o trovách štátu odvolací súd rozhodol podľa § 151 ods. 3

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, ktorý ho navrhol

zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho

posúdenia veci ( ). Podľa názoru dovolateľa v danom prípade

sú u neho dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre zvýšenie sťaţenia spoločenského

uplatnenia v zmysle vyhlášky č. , čo preukazujú skutkové zistenia

odvolacieho súdu (viď str. 13 štvrtý odsek rozsudku). Záver, ţe sa nejedná o prípad hodný

osobitného zreteľa pre zvýšenie sťaţenia spoločenského uplatnenia, odvolací súd v rozhodnutí

neodôvodnil a bliţšie ho nerozviedol. Odvolaciemu súdu všeobecne vyčítal, ţe nevzal

do úvahy všetky tvrdenia, ktoré doposiaľ v konaní prezentoval. Neprihliadal na súdne

6

rozhodnutia v obdobných veciach (napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

, sp. zn. ).

Ţalovaná k dovolaniu ţalobcu uviedla, ţe podľa jej názoru nie sú dané dôvody

pre ďalšie zvýšenie odškodnenia sťaţenia spoločenského uplatnenia, rozhodnutie odvolacieho

súdu povaţuje, aj vzhľadom na závery znaleckého dokazovania, za vecne a skutkovo správne,

preto dovolanie navrhuje zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), preskúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti a dospel k záveru, ţe dovolanie nie je

opodstatnené.

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i dôvodmi

uplatnenými v dovolaní. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tieţ, tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom však dovolací súd neposudzuje iba

podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vţdy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/

O vadu takej povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

So zreteľom na zákonnú povinnosť ( ) prihliadnuť na existenciu

procesných vád konania, ktoré zakladajú, tzv. zmätočnosť, skúmal dovolací súd najskôr, či

konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, nie je postihnuté

niektorou z procesných vád vymenovaných v a dospel k záveru, ţe konanie

pred odvolacím súdom nie je takouto vadou postihnuté.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktoré nie sú len

vecného charakteru (dotýkajúce sa správnosti právneho posúdenia veci), ale vo svojej

podstate spochybňujú presvedčivosť odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu

(nedostatočne zdôvodnený záver, ţe sa nejdená o prípad hodný osobitného zreteľa

pre zvýšenie sťaţenia spoločenského uplatnenia, pri ktorom sa neprihliadalo na doterajšie

tvrdenia ţalobcu, ani na súdne rozhodnutia v obdobných veciach, napr. rozsudok Krajského

súdu v Košiciach sp. zn. , sp. zn. ), dovolací súd pristúpil

k posúdeniu argumentačnej „udrţateľnosti“ rozhodnutia odvolacieho súdu z pohľadu, či

napĺňa záruky, ktoré garantujú, ţe výkon spravodlivosti v danom prípade nie je arbitrárny

(svojvoľný), teda takého práva účastníka konania na odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je

imanentnou súčasťou práva na spravodlivý proces i práva na súdnu ochranu, riešiac z tohto

hľadiska i otázkou, či dovolateľovi prípadne nebola v konaní odňatá moţnosť konať

pred súdom v zmysle

Právo na spravodlivý proces (i súdnu ochranu) je totiţ naplnené práve tým, ţe

všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a pouţití relevantných právnym noriem

rozhodnú tak, ţe ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudrţateľné alebo ţe boli

prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva

na spravodlivý proces.

Vychádzajúc z toho dospel dovolací súd v danom prípade k záveru, ţe právo ţalobcu

na riadne odôvodnenie porušené nebolo. Odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho

súdu vychádza z ústavnej konformnosti výkladu noriem spojených s uplatnením práva

na súdnu ochranu, zjavnej správnosti deklarovaných premís a z nich dôvodiacich právnych

záverov, čo má dopad na celkovú presvedčivosť rozhodnutia, na spravodlivé usporiadanie

vzťahov.

Podľa dovolacieho súdu koncipované rozhodnutie odvolacieho súdu (jeho podstatné

dôvody sú citované v úvodnej časti tohto rozhodnutia –viď vyššie) je určité a zrozumiteľné,

bez vnútorných rozporov a zaujíma stanovisko k podstate dôvodov uvedených v dovolaní (t. j.

či sú tu dôvody hodné osobitné zreteľa pre zvýšenie sťaţenia spoločenského uplatnenia

v zmysle vyhlášky č. ). Podľa názoru dovolacieho súdu takého

rozhodnutie nie je neodôvodnené alebo arbitrárne, a preto nie je z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudrţateľné, čo by malo za následok porušenie základného práva alebo

slobody. V zmysle judikatúry povaţuje ústavný súd za protiústavné a arbitrárne tie

rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne

nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti

(, ). Dovolací súd pri preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, ţe

odvolací súd sa primerane vysporiadal s argumentáciou ţalobcu, zákonne ustálil skutkový

stav veci a relevantné zákonné ustanovenia aplikoval spôsobom, ktorý neodporuje ich zneniu,

účelu ani zmyslu. Nezistil ani také skutočnosti, na základe ktorých by bolo moţné toto

rozhodnutie označiť za nezlučiteľné s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

s ustanovenými princípmi súdneho rozhodovania ( ). O svojvôli

pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo moţné uvaţovať

vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, ţe by zásadne

poprel ich účel alebo význam (napr. , ), pričom v konkrétnych

okolnostiach danej veci sa tak podľa názoru dovolacieho súdu nestalo. Z uvedeného dôvodu

podľa názoru dovolacieho súdu nejestvuje ani príčinná súvislosť medzi označenými právami

ţalobcu a postupom odvolacieho súdu pri rozhodovaní v danej veci, ktorá by umoţňovala

vysloviť záver o porušení ţalobcových práv. Predmetné rozhodnutie odvolacieho súdu

obsahuje podľa názoru dovolacieho súdu dostatok skutkových a právnych záverov, pričom

dovolací súd nezistil, ţe by jeho výklad a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, a

nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych

predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, ţe ţalobca sa s názorom

odvolacieho súdu nestotoţňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia

činnosť ústavného súdu (napr. , , ) rešpektuje názor, podľa

ktorého nemoţno právo na spravodlivé súdne konanie stotoţňovať s procesným úspechom,

9

z čoho vyplýva, ţe súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom

účastníkov konania, vrátane ich dôvodov a námietok.

Inou vadou konania ( ), na ktorú musí dovolací súd

prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel

od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej

dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení

upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Literatúra i doktrína sa zhodujú

v tom, ţe „inou vadou konania“ sa rozumie porušenie ustanovenia zákona upravujúceho

konanie od začiatku aţ do skončenia, ako príklady sa uvádzajú nezisťovanie skutočností

podstatných pre rozhodnutie, porušenie ustanovení o vykonávaní jednotlivých dôkazov,

nesprávne meritórne rozhodnutie namiesto odmietnutia alebo zastavenia konania, nesprávne

vyhodnotenie určitej skutočnosti ako nespornej, prípadne všeobecne známej, a na to

nadväzujúce nevykonanie navrhnutého dôkazu alebo nedostatok predpísaných poučení.

Dovolacím dôvodom je však takéto porušenie zákona len v prípade, ak bolo kauzálne

pre nesprávne rozhodnutie vo veci. Kauzalita musí byť konkrétna, preto nepostačuje len

abstraktná spôsobilosť zistenej vady konania zaloţiť nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.

Zistenie skutkového stavu veci bolo dotknuté procesom dokazovania vykonaným

pred odvolacím súdom v súlade s a (najmä znaleckým) a následne

i vyhodnotené.

Dokazovaním je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára

poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Z prieskumnej povahy dovolacieho konania

a z jeho charakteru vyplýva, ţe dokazovanie sa v ňom nevykonáva ( ),

preto dovolaciemu súdu ani neprislúcha hodnotiť, resp. prehodnocovať dôkazy vykonané

súdmi niţších stupňov. Dovolací súd na tomto mieste uvádza, ţe do obsahu základného práva

podľa a práva na spravodlivý proces podľa dohovoru, nepatrí

právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov

súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov

().

Či uţ teda výsledky dokazovania (ktoré bolo na súde prvého stupňa a na odvolacom

súde vykonané znaleckým posudkom MUDr. Petrom Valdmanom a Inštitútom forenzných

10

medicínskych expertíz, s.r.o.) boli súdmi vyhodnotené rovnako alebo odlišne, podľa názoru

ţalobcu správne alebo nesprávne, nemá to za následok inú vadu v zmysle § 241 ods. 2

písm. b/ Je totiţ v právomoci súdov oboch niţších stupňov po vykonaní dôkazu tento

i vyhodnotiť. Pokiaľ dovolateľ za inú vadu konania povaţuje aj nesprávnosť, resp. neúplnosť

zistení skutkového stavu veci odvolacím súdom, treba uviesť, ţe v zmysle ustanovenia § 241

ods. 2 dôvodom dovolania nemôţe byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie.

Dovolanie totiţ nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom

určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných ( a )

a hmotnoprávnych ( ) vád. Preto sa dovolaním nemoţno úspešne

domáhať revízie skutkových zistení súdom, ani prieskumu vykonaného dokazovania.

V danom prípade odvolací súd vyhodnotil výsledky dokazovania po jeho opakovaní

i doplnení, čím odôvodnil svoje právne závery. Z uvedeného hľadiska preto nemoţno

prisvedčiť názoru dovolateľa, ţe odvolací súd oproti súdu prvého stupňa nesprávne

vyhodnotil výsledky znaleckého dokazovania. Pokiaľ pri rozhodovaní súdy vychádzali

z iných vykonaných dôkazov v tom, či podľa ich názoru (ne)boli splnené podmienky

pre priznanie mimoriadneho odškodnenia, ide o odlišnosť v samotnom právnom posúdení

veci konajúcimi súdmi, čo je dovolacím dôvodom v zmysle

Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd nezistil, ţe by konanie súdov bolo postihnuté

inou vadou konania ( ).

V dovolaní je uplatnený dovolací dôvod v zmysle Ţalobca

tvrdí, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k právnemu záveru, ţe

odvolací súd správne na danú vec, pri určení výšky náhrady za sťaţenie spoločenského

11

uplatnenia, aplikoval vyhlášku č. o odškodňovaní bolesti a sťaţenia

spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 1 vyhlášky sa bolesti a sťaţenie spoločenského uplatnenia spôsobené úrazom,

chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví odškodňujú jednorazove. V zmysle

§ 4 ods. 1 vyhlášky sa sťaţenie spoločenského uplatnenia odškodňuje, ak poškodenie

na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre ţivotné úkony poškodeného,

pre uspokojovanie jeho ţivotných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho

spoločenských úloh. Odškodnenie za sťaţenie spoločenského uplatnenia musí byť primerané

povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené

moţnosti poškodeného uplatniť sa v ţivote a spoločnosti.

Podľa § 4 ods. 3 vyhlášky odškodnením za sťaţenie spoločenského uplatnenia sa

neodškodňujú straty na zárobku. Pri odškodňovaní sťaţenia spoločenského uplatnenia sa

vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaţenie ohodnotené v lekárskom

posudku (§ 6 ods. 1 vyhlášky).

Podľa § 6 ods. 2 vyhlášky sa suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému

lekárom primerane zvýši aţ na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku,

v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v ţivote a v spoločnosti a ktoré sú

v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä

moţnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom ţivote, ďalej moţnosť

voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muţa alebo

ţenu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10 vyhlášky.

Náhrada za sťaţenie spoločenského uplatnenia stanovená na základe počtu bodov

určeného v lekárskom posudku predstavuje jednorazové odškodnenie. Pre správne určenie

výšky odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia je nevyhnutné najskôr zistiť, aké

mal poškodený predpoklady pre svoje uplatnenie v ţivote a v spoločnosti pred vznikom

škody, a aké predpoklady má po vzniku škodlivej udalosti. Z porovnania týchto predpokladov

moţno potom vyvodiť záver, či a do akej miery boli touto udalosťou zúţené alebo stratené

moţnosti uplatnenia sa v ţivote a spoločnosti. Odškodnenie za sťaţenie spoločenského

uplatnenia má vo svojej podstate predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé

dôsledky pre ţivot a ţivotné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho ţivotných

12

a spoločenských potrieb, alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Sťaţením spoločenského

uplatnenia je preto potrebné rozumieť, jednak vylúčenie či obmedzenie účasti poškodeného

na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom ţivote,

jednak sťaţenie či dokonca priamo znemoţnenie výkonu či voľby povolania, voľbu ţivotného

partnera, prípadne moţnosti ďalšieho sebavzdelávania. V prípadoch hodných osobitného

zreteľa (§ 7 ods. 3 vyhlášky) môţe súd sumy odškodnenie primerane zvýšiť nad stanovené

najvyššie sadzby odškodnenia bez akéhokoľvek obmedzenia.

Odvolací súd v zmysle uvedených zásad postupoval. V danom prípade k okolnostiam

významným pre stanovenie výšky náhrady za sťaţenie spoločenského uplatnenia súvisiacimi

s úrazom ţalobcu pri dopravnej nehode prihliadol, a dôvodne posúdil daný prípad ako hodný

osobitného zreteľa, ktorý pripúšťa zvýšenie náhrady aj nad najvyššie výmery odškodnenia

stanovené v § 7 ods. 2 vyhlášky, konkrétne o 10 násobok základného bodového ohodnotenia.

Správne zhodnotil intenzitu (stupeň) a rozsah obmedzenia alebo straty predpokladov

pre uplatnenie ţalobcu v ţivote a v spoločnosti, s prihliadnutím na konkrétne poškodenie

zdravia ţalobcu s dosahom na jeho osobný, intímny ţivot, jeho ţivotné úkony, ako i

na uspokojenie jeho osobnostných a spoločenských potrieb, t. j. uplatnenie vo všetkých

sférach jeho ţivota sa podstatne zúţilo, avšak nie je zo ţivota vyradený v mimoriadnom

rozsahu a jeho moţnosti uplatnenia nezanikli, len sa v podstatnej miere sťaţili moţnosti

výkonu celej škály činností, ktoré pred poškodením vykonával.

Dôvod zasiahnuť do úvahy súdu o výške zvýšenia odškodnenia za sťaţenie

spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky dovolacím súdom, by mohol byť daný

len v prípade, ak by bola porušená zásada primeranosti. Preskúmaním veci však dovolací súd

dospel k záveru, ţe táto zásada pri posudzovaní primeranosti zvýšenia odškodnenia

za sťaţenie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky v prípade ţalobcu porušená

nebola. Ţalobcovi uţ bolo v tomto konaní súdom priznané 10 násobné zvýšenie odškodnenia

za sťaţenie spoločenského uplatnenia (10 057,75 €; viď rozsudok Krajského súdu v Košiciach

zo 16. septembra 2009, sp. zn. ). Poţadované 40 násobné zvýšenie odškodnenia

za sťaţenie spoločenského uplatnenia je vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu

a vykonanému znaleckému dokazovaniu neprimerané. Ţalobcovi sa nepodarilo preukázať, ţe

by v danej veci išlo o taký prípad hodný osobitného zreteľa, pri ktorom by boli odôvodnené

odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia aţ na 40 násobok zvýšenia základného

bodového ohodnotenia. Odvolací súd svoj právny záver náleţitým spôsobom,

13

zodpovedajúcim , odôvodnil; jeho rozhodnutie je preto určité,

zrozumiteľné a preskúmateľné.

Odvolaciemu súdu, ktorý dospel k záveru, ţe ţalobcovi nepatrí podľa § 7 ods. 3

vyhlášky 40 násobné zvýšenie základného bodového ohodnotenia odškodnenia za sťaţenie

spoločenského uplatnenia, nemoţno vyčítať tento záver a úvahy o tom, akú mieru zvýšenia

k sťaţeniu spoločenského uplatnenia povaţoval za primeranú. S jeho závermi, ktoré

nevybočili z medzí hľadísk stanovených zákonom ( v spojení s

vyhlášky), sa moţno stotoţniť.

Dovolací súd preto dovolanie ţalobcu smerujúce proti správnemu rozhodnutiu

odvolacieho súdu zamietol ( ).

K tej časti dovolania, v ktorej ţalobca poukazuje na rozhodnutia vydané v „obdobných

veciach“, dovolací súd poznamenáva, ţe súdy sú vţdy povinné vychádzať z konkrétnych

okolností tej - ktorej prejednávanej veci, čo znamená, ţe pri svojom rozhodovaní zohľadňujú

individuálne okolnosti kaţdého prípadu osobitne, čo predurčuje ale i determinuje výsledok

súdneho konania. Bez ďalšieho spravidla nemoţno úspešne argumentovať len všeobecným

odkazom na beţné uverejnené rozhodnutia v iných – i keď druhovo rovnakých veciach

- bez toho, aby takáto argumentácia nevychádzala z náleţite konkretizovaných skutkových

okolností, a na ich základe prijatých právnych záverov, ktoré by v súhrne boli svojou

povahovou tak podobné, ţe by ich bolo moţno označiť za identické s iným konaním, a teda

i „pouţiteľné“. Z dovolania ţalobcu a z jeho vyjadrení v konaní však takáto „argumentačná

podobnosť“ nevyplýva. Miera sťaţenia spoločenského uplatnenia a výška jeho odškodnenia je

individualizovaná osobitosťami kaţdého prípadu zvlášť; identickosť prípadov je skôr vzácnou

výnimkou.

Z uvedených dôvodov je zrejmé, ţe ţalobca neopodstatnene napadol rozsudok

odvolacieho súdu, ktorý nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ), a keďţe neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v , ktoré

by mali za následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu,

Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie podľa zamietol.

14

V dovolacom konaní procesne úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov

konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej nepriznal náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy tohto

konania ( v spojení s a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 6. augusta 2014

JUDr. Oľga T r n k o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. M. Poliačiková