Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/160/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky D. S., bývajúcej V.,

zastúpenej advokátom JUDr. M. P., Š., proti odporcovi JUDr. I. B., bývajúcemu H., za účasti

vedľajšieho účastníka na strane odporcu Slovenskej kancelárie poisťovateľov, Trnavská

cesta 82, Bratislava, zastúpeného A., a.s., D., o odškodnení sťaženia spoločenského

uplatnenia, vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. , o dovolaní

odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 14. februára 2008 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 14. februára 2008 sp. zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Michalovce rozsudkom z 28. augusta 2006 č.k. -177 zaviazal

odporcu zaplatiť navrhovateľke 680.400,- Sk titulom náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia. Vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol. Súčasne odporcovi uložil povinnosť

zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v sume 181.361,- Sk. Vychádzal z bodového

hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia podľa znaleckých posudkov v celkovej výške

na 230 bodov, teda 13.800,- Sk (znížená hybnosť bedrového kĺbu ľahkého stupňa: 100b.,

znížená hybnosť členku nižšieho stupňa: 30b., zohyzdňujúca jazva na ľavej dolnej končatine:

100 b.). Súd nebral do úvahy bodové hodnotenie poúrazovej stresovej poruchy podľa pol. 252

z posudku Doc. MUDr. D. zo 14. marca 2006, pretože na základe vznesenej námietky

premlčania dospel k záveru, že v tejto časti je nárok navrhovateľky premlčaný. Vzhľadom na

veľmi mladý vek navrhovateľky v čase nehody a trvalé a neodstrániteľné dôsledky, ktoré ju

budú poznačovať na celý život, priznal jej mimoriadne zvýšenie náhrady vo výške

50-násobku, t.j. sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 690.000,- Sk. Vo výroku

zohľadnil skutočnosť, že vedľajší účastník poskytol plnenie vo výške 9.600,- Sk.

Na odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporcu voči výroku, ktorým bola

odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke 680.400,- Sk a náhradu trov konania,

Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo 14. februára 2008 sp. zn. zmenil

rozsudok v napadnutej časti tak, že návrh zamietol. Súd sa zameral na jednotlivé položky

sťaženia spoločenského uplatnenia, za ktoré prvostupňový súd priznal odškodnenie, a na to,

ktoré z nich boli predmetom konania. Zistil, že v konaní navrhovateľka neuplatnila sťaženie

spoločenského uplatnenia v rozsahu položky č. 431 – zohyzdňujúca keloidná jazva, ktoré teda

nemohlo byť predmetom konania, a preto nie je súčasťou priznateľných nárokov. Rovnako

bol, podľa názoru odvolacieho súdu ako predmet ďalšieho konania vylúčený nárok na

náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia za poúrazovú stresovú poruchu, pretože v tejto

časti rozsudok súdu prvého stupňa nebol navrhovateľkou odvolaním napadnutý a nadobudol

právoplatnosť. Pokiaľ ide o ďalšie dve položky 391a – obmedzenie hybnosti bedrového kĺbu

vľavo ľahkého stupňa a položku 408b – obmedzenie hybnosti ľavého členka stredného stupňa

dospel súd k záveru, že hoci znalecký posudok MUDr. M. zo 4. januára 2001 hodnotili tieto

100b. a 60b., ďalší posudok vypracovaný MUDr. D. 25. júla 2001 hodnotil zníženú hybnosť

členku už ako ľahkú a napokon v posudku Doc. MUDr. D.

z 22. júla 2005 následky v podobe zníženej hybnosti bedrového a členkového kĺbu nie sú

uvádzané. Odvolací súd dospel k záveru, že za daného stavu teda nešlo o trvalé obmedzenie

hybnosti ľavého bedrového kĺbu a členka, a teda neexistujú žiadne dôvody hodné osobitného

zreteľa pre zvýšenie bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle § 7

ods. 3 vyhl. („vyhláška“). Sťaženie spoločenského uplatnenia v základnej výške,

ktoré bolo navrhovateľke uhradené, pokrýva prechodné obmedzenie odškodniteľné podľa § 4

ods. 2 písm. a/ vyhlášky, pretože tieto trvali viac než rok. Už to, že tieto zdravotné

obmedzenia u maloletej navrhovateľky odzneli a jej zdravotný stav sa zlepšil natoľko,

že nedosahujú odškodniteľný stupeň sťaženia spoločenského uplatnenia, vlastne vylučuje

splnenie podmienok pre zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia, nakoľko

za danej situácie toto obmedzenie nemožno hodnotiť ako mimoriadne a hodné osobitného

zreteľa.

Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho

zástupcu 23. mája 2008 dovolanie a žiadala, aby dovolací súd z dôvodu nesprávneho

právneho posúdenia veci [ust. ] zrušil výrok rozsudku odvolacieho

súdu, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený tak, že sa návrh zamieta. Namietala,

že odvolací súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, najmä odpoveď Doc. MUDr. D. na

otázku o charaktere, prípadne možnosti odstránenia prípadných následkov na zdravotnom

stave navrhovateľky, kedy túto vztiahol na celkové následky úrazu, hoci z nej jednoznačne

vyplýva, že bola daná len vo vzťahu k poúrazovej stresovej poruche, ktorá už nebola

predmetom konania pred odvolacím súdom. Odvolací súd súčasne postupoval v rozpore so

zásadami pre opodstatnenosť zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Poukázala na skutočnosť, že súdy v súčasnosti priznávajú 70-násobné zvýšenie bodového

ohodnotenia. Náhrada sťaženia spoločenského uplatnenia priznaná súdom prvého stupňa bola

primeraná a zodpovedajúca naplneniu požiadavky poskytnutia spravodlivej súdnej ochrany

práv s ohľadom na jednorazovosť odškodnenia, jeho satisfakčný charakter

a formu doživotného zmiernenia zdravotných následkov. Zdôraznila, že trvalé následky,

vzhľadom na jej vek v čase úrazu tak, ako boli zistené súdom prvého stupňa vedú

k nezvratnému zníženiu kvality osobného a rodinného života, obmedzujú ju v rodinnom,

spoločenskom, športovom a kultúrnom živote.

K podanému dovolaniu navrhovateľky sa 24. júna 2008 vyjadril vedľajší účastník na

strane odporcu, ktorý žiadal, aby ho dovolací súd zamietol. Rozhodnutie odvolacieho súdu

označil za vecne a skutkovo správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), proti rozhodnutiu, ktoré

možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ) bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.

Odvolací súd vzal do úvahy výlučne lekárske závery posledného z predložených

posudkov, pričom zvažoval otázku existencie dôvodov pre mimoriadne zvýšenie sťaženia

spoločenského uplatnenia v dôsledku zlomenín ľavej nohy navrhovateľky. Správne

neprihliadal k ďalším neuplatneným následkom nehody: jazve na ľavej nohe a poúrazovej

stresovej poruche, ktoré nemohli byť predmetom konania. Neprihliadol však ani na

nemedicínske následky úrazu, hoci je výlučne na úvahe súdu, akým spôsobom posúdi ďalšiu

závažnosť následkov pre život poškodeného. Mal by pritom brať na zreteľ nielen lekárske

hľadisko, ale aj praktické stránky budúceho fungovania poškodeného z hľadiska možného

uplatnenia v rodinnom živote, profesionálnom živote, kultúrnych a iných voľnočasových

aktivitách s ohľadom na možnosti, ktoré mal poškodený pred úrazom, a rozsah ich zúženia

v dôsledku úrazu.

V prípade navrhovateľky sa len ťažko určuje rozsah jej možností uplatnenia sa

v budúcom živote, keďže v čase úrazu mala necelých deväť rokov. Konanie vo veci

v dôsledku vykonávania pomerne rozsiahleho dokazovania trvalo približne desať rokov, teda

do času, kedy navrhovateľka dosiahla hranicu dospelosti. Skúmanie následkov úrazu sa

v prvých rokoch zameriavalo na obmedzenie detských aktivít (hranie sa, detské športy),

výsledky v škole (znížená koncentrácia, predĺženie času potrebného na naučenie sa látky,

nepozornosť pri vyučovaní), celkovú utiahnutosť a ustráchanosť.

Napriek neľahkej pozícii nemôže argument, že navrhovateľka vzhľadom na nízky vek

v čase úrazu mala možnosť prispôsobiť sa vzniknutým obmedzeniam a zvyknúť si na ne.

Práve naopak, nutnosť prispôsobovať sa už v útlom veku následkom ťažkého úrazu

spôsobeného hrubou nedbanlivosťou iného, by mala byť braná na zreteľ ako dôvod pre

priznanie mimoriadneho zvýšenia priznanej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Zlomenina nohy na dvoch miestach, pričom jedno z toho zlomenina stehennej kosti, osebe

predstavujú závažné sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľky do budúcnosti, a to

jednak v dôsledku lekármi uvádzanej zníženej hybnosti kĺbov (hoci táto nebola v poslednom

z posudkov konštatovaná), ale aj v oslabení vlastnej kosti. Zranenia tohto typu sa zvyknú

vekom v súvislosti so zvýšenými požiadavkami na poškodeného (zamestnanie, rodina)

zhoršovať. Odvolací súd neprihliadol na obmedzenie možnosti profesionálneho uplatnenia

navrhovateľky vo vzťahu k povolaniam, ktoré buď v zmysle osobitných predpisov, alebo aj

len svojou povahou, vyžadujú výborný zdravotný stav, či kladú zvýšené nároky na pevnosť

a silu nôh. Takisto ostali obmedzené športové aktivity zaťažujúce nohy (bežné loptové hry

a pod.).

Ak by súdy, pokiaľ ide o posudzovanie dôvodov hodných osobitného zreteľa, hodnotili

nízky vek v čase utrpenia úrazu z hľadiska obmedzenia či straty možností spoločenského

uplatnenia ako určitú výhodu takýchto poškodených (možnosť privyknúť obmedzeniam)

v porovnaní s tými, ktorí mali už vybudované určité pracovné a rodinné zázemie, vyššiu,

prípadne až mimoriadnu úroveň kultúrnych, športových, spoločenských, politických či iných

aktivít v dobe pred vznikom úrazu, dopúšťali by sa diskriminačného zaobchádzania voči tejto

skupine ľudí. Osoby, ktoré utrpeli škodu na zdraví v nízkom veku v dôsledku porušenia

zákonných povinností iných, nemožno ako poškodených vyradiť z práva na dôsledné

a všestranné posúdenie následkov poškodenia zdravia pre ich ďalší život.

Preto dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd na základe vykonaného

dokazovanie dospel v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci k nesprávnym právnym

záverom, keď navrhovateľke nepriznal žiadne mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského

uplatnenia. Keďže rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci ( ), preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok

odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( a ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. septembra 2009

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: