Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
8c1/370059.6c82f5.pdf
PDF · 100.6 KB
No categories available
2Cdo/160/2008
Najvyšší súd 2 Cdo 160/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky D. S., bývajúcej V.,
zastúpenej advokátom JUDr. M. P., Š., proti odporcovi JUDr. I. B., bývajúcemu H., za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcu Slovenskej kancelárie poisťovateľov, Trnavská
cesta 82, Bratislava, zastúpeného A., a.s., D., o odškodnení sťaženia spoločenského
uplatnenia, vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 9 C 34/2003, o dovolaní
odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 14. februára 2008 sp. zn.
1 Co 22/2007, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 14. februára 2008 sp. zn.
1 Co 22/2007 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Michalovce rozsudkom z 28. augusta 2006 č.k. 9 C 34/2003-177 zaviazal
odporcu zaplatiť navrhovateľke 680.400,- Sk titulom náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia. Vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol. Súčasne odporcovi uložil povinnosť
zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v sume 181.361,- Sk. Vychádzal z bodového
hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia podľa znaleckých posudkov v celkovej výške
na 230 bodov, teda 13.800,- Sk (znížená hybnosť bedrového kĺbu ľahkého stupňa: 100b.,
znížená hybnosť členku nižšieho stupňa: 30b., zohyzdňujúca jazva na ľavej dolnej končatine:
100 b.). Súd nebral do úvahy bodové hodnotenie poúrazovej stresovej poruchy podľa pol. 252
z posudku Doc. MUDr. D. zo 14. marca 2006, pretože na základe vznesenej námietky
premlčania dospel k záveru, že v tejto časti je nárok navrhovateľky premlčaný. Vzhľadom na
veľmi mladý vek navrhovateľky v čase nehody a trvalé a neodstrániteľné dôsledky, ktoré ju
budú poznačovať na celý život, priznal jej mimoriadne zvýšenie náhrady vo výške
50-násobku, t.j. sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 690.000,- Sk. Vo výroku
zohľadnil skutočnosť, že vedľajší účastník poskytol plnenie vo výške 9.600,- Sk.
Na odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporcu voči výroku, ktorým bola
odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke 680.400,- Sk a náhradu trov konania,
Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo 14. februára 2008 sp. zn. 1 Co 22/2007 zmenil
rozsudok v napadnutej časti tak, že návrh zamietol. Súd sa zameral na jednotlivé položky
sťaženia spoločenského uplatnenia, za ktoré prvostupňový súd priznal odškodnenie, a na to,
ktoré z nich boli predmetom konania. Zistil, že v konaní navrhovateľka neuplatnila sťaženie
spoločenského uplatnenia v rozsahu položky č. 431 – zohyzdňujúca keloidná jazva, ktoré teda
nemohlo byť predmetom konania, a preto nie je súčasťou priznateľných nárokov. Rovnako
bol, podľa názoru odvolacieho súdu ako predmet ďalšieho konania vylúčený nárok na
náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia za poúrazovú stresovú poruchu, pretože v tejto
časti rozsudok súdu prvého stupňa nebol navrhovateľkou odvolaním napadnutý a nadobudol
právoplatnosť. Pokiaľ ide o ďalšie dve položky 391a – obmedzenie hybnosti bedrového kĺbu
vľavo ľahkého stupňa a položku 408b – obmedzenie hybnosti ľavého členka stredného stupňa
dospel súd k záveru, že hoci znalecký posudok MUDr. M. zo 4. januára 2001 hodnotili tieto
100b. a 60b., ďalší posudok vypracovaný MUDr. D. 25. júla 2001 hodnotil zníženú hybnosť
členku už ako ľahkú a napokon v posudku Doc. MUDr. D.
z 22. júla 2005 následky v podobe zníženej hybnosti bedrového a členkového kĺbu nie sú
uvádzané. Odvolací súd dospel k záveru, že za daného stavu teda nešlo o trvalé obmedzenie
hybnosti ľavého bedrového kĺbu a členka, a teda neexistujú žiadne dôvody hodné osobitného
zreteľa pre zvýšenie bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle § 7
ods. 3 vyhl. 30/1965 Zb. („vyhláška“). Sťaženie spoločenského uplatnenia v základnej výške,
ktoré bolo navrhovateľke uhradené, pokrýva prechodné obmedzenie odškodniteľné podľa § 4
ods. 2 písm. a/ vyhlášky, pretože tieto trvali viac než rok. Už to, že tieto zdravotné
obmedzenia u maloletej navrhovateľky odzneli a jej zdravotný stav sa zlepšil natoľko,
že nedosahujú odškodniteľný stupeň sťaženia spoločenského uplatnenia, vlastne vylučuje
splnenie podmienok pre zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia, nakoľko
za danej situácie toto obmedzenie nemožno hodnotiť ako mimoriadne a hodné osobitného
zreteľa.
Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho
zástupcu 23. mája 2008 dovolanie a žiadala, aby dovolací súd z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci [ust. § 241 ods. 1 písm. c/ O.s.p.] zrušil výrok rozsudku odvolacieho
súdu, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený tak, že sa návrh zamieta. Namietala,
že odvolací súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, najmä odpoveď Doc. MUDr. D. na
otázku o charaktere, prípadne možnosti odstránenia prípadných následkov na zdravotnom
stave navrhovateľky, kedy túto vztiahol na celkové následky úrazu, hoci z nej jednoznačne
vyplýva, že bola daná len vo vzťahu k poúrazovej stresovej poruche, ktorá už nebola
predmetom konania pred odvolacím súdom. Odvolací súd súčasne postupoval v rozpore so
zásadami pre opodstatnenosť zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Poukázala na skutočnosť, že súdy v súčasnosti priznávajú 70-násobné zvýšenie bodového
ohodnotenia. Náhrada sťaženia spoločenského uplatnenia priznaná súdom prvého stupňa bola
primeraná a zodpovedajúca naplneniu požiadavky poskytnutia spravodlivej súdnej ochrany
práv s ohľadom na jednorazovosť odškodnenia, jeho satisfakčný charakter
a formu doživotného zmiernenia zdravotných následkov. Zdôraznila, že trvalé následky,
vzhľadom na jej vek v čase úrazu tak, ako boli zistené súdom prvého stupňa vedú
k nezvratnému zníženiu kvality osobného a rodinného života, obmedzujú ju v rodinnom,
spoločenskom, športovom a kultúrnom živote.
K podanému dovolaniu navrhovateľky sa 24. júna 2008 vyjadril vedľajší účastník na
strane odporcu, ktorý žiadal, aby ho dovolací súd zamietol. Rozhodnutie odvolacieho súdu
označil za vecne a skutkovo správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré
možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho
súdu a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.
Odvolací súd vzal do úvahy výlučne lekárske závery posledného z predložených
posudkov, pričom zvažoval otázku existencie dôvodov pre mimoriadne zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia v dôsledku zlomenín ľavej nohy navrhovateľky. Správne
neprihliadal k ďalším neuplatneným následkom nehody: jazve na ľavej nohe a poúrazovej
stresovej poruche, ktoré nemohli byť predmetom konania. Neprihliadol však ani na
nemedicínske následky úrazu, hoci je výlučne na úvahe súdu, akým spôsobom posúdi ďalšiu
závažnosť následkov pre život poškodeného. Mal by pritom brať na zreteľ nielen lekárske
hľadisko, ale aj praktické stránky budúceho fungovania poškodeného z hľadiska možného
uplatnenia v rodinnom živote, profesionálnom živote, kultúrnych a iných voľnočasových
aktivitách s ohľadom na možnosti, ktoré mal poškodený pred úrazom, a rozsah ich zúženia
v dôsledku úrazu.
V prípade navrhovateľky sa len ťažko určuje rozsah jej možností uplatnenia sa
v budúcom živote, keďže v čase úrazu mala necelých deväť rokov. Konanie vo veci
v dôsledku vykonávania pomerne rozsiahleho dokazovania trvalo približne desať rokov, teda
do času, kedy navrhovateľka dosiahla hranicu dospelosti. Skúmanie následkov úrazu sa
v prvých rokoch zameriavalo na obmedzenie detských aktivít (hranie sa, detské športy),
výsledky v škole (znížená koncentrácia, predĺženie času potrebného na naučenie sa látky,
nepozornosť pri vyučovaní), celkovú utiahnutosť a ustráchanosť.
Napriek neľahkej pozícii nemôže argument, že navrhovateľka vzhľadom na nízky vek
v čase úrazu mala možnosť prispôsobiť sa vzniknutým obmedzeniam a zvyknúť si na ne.
Práve naopak, nutnosť prispôsobovať sa už v útlom veku následkom ťažkého úrazu
spôsobeného hrubou nedbanlivosťou iného, by mala byť braná na zreteľ ako dôvod pre
priznanie mimoriadneho zvýšenia priznanej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Zlomenina nohy na dvoch miestach, pričom jedno z toho zlomenina stehennej kosti, osebe
predstavujú závažné sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľky do budúcnosti, a to
jednak v dôsledku lekármi uvádzanej zníženej hybnosti kĺbov (hoci táto nebola v poslednom
z posudkov konštatovaná), ale aj v oslabení vlastnej kosti. Zranenia tohto typu sa zvyknú
vekom v súvislosti so zvýšenými požiadavkami na poškodeného (zamestnanie, rodina)
zhoršovať. Odvolací súd neprihliadol na obmedzenie možnosti profesionálneho uplatnenia
navrhovateľky vo vzťahu k povolaniam, ktoré buď v zmysle osobitných predpisov, alebo aj
len svojou povahou, vyžadujú výborný zdravotný stav, či kladú zvýšené nároky na pevnosť
a silu nôh. Takisto ostali obmedzené športové aktivity zaťažujúce nohy (bežné loptové hry
a pod.).
Ak by súdy, pokiaľ ide o posudzovanie dôvodov hodných osobitného zreteľa, hodnotili
nízky vek v čase utrpenia úrazu z hľadiska obmedzenia či straty možností spoločenského
uplatnenia ako určitú výhodu takýchto poškodených (možnosť privyknúť obmedzeniam)
v porovnaní s tými, ktorí mali už vybudované určité pracovné a rodinné zázemie, vyššiu,
prípadne až mimoriadnu úroveň kultúrnych, športových, spoločenských, politických či iných
aktivít v dobe pred vznikom úrazu, dopúšťali by sa diskriminačného zaobchádzania voči tejto
skupine ľudí. Osoby, ktoré utrpeli škodu na zdraví v nízkom veku v dôsledku porušenia
zákonných povinností iných, nemožno ako poškodených vyradiť z práva na dôsledné
a všestranné posúdenie následkov poškodenia zdravia pre ich ďalší život.
Preto dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd na základe vykonaného
dokazovanie dospel v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci k nesprávnym právnym
záverom, keď navrhovateľke nepriznal žiadne mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského
uplatnenia. Keďže rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. septembra 2009
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: