Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
895/370132.8812ea.pdf
PDF · 99.06 KB
No categories available
4Cdo/142/2009
Najvyšší súd 4 Cdo 142/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. J. S., bývajúceho v B.,
zastúpeného JUDr. Ľ. S., advokátkou so sídlom v M., proti žalovanému Fondu národného
majetku Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Drieňová č. 27, o náhradu mzdy
s prísl., vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 17 C 13/2007, o dovolaní žalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 29. októbra 2008 sp.zn. 4 Co 424/07 rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 29. októbra
2008 sp.zn. 4 Co 424/07 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 21. júna 2007 č.k. 17 C 13/07-65 zamietol
žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia náhrady mzdy z neplatného skončenia
pracovného pomeru v sume 1 291 834,-- Sk s príslušenstvom. Zároveň rozhodol, že
žalovanému sa nepriznáva náhrada trov konania. Zamietnutie žaloby odôvodnil premlčaním
uplatneného nároku poukazujúc na to, že neplatná výpoveď z pracovného pomeru bola
doručená žalobcovi 18.2.1999, právo na náhradu mzdy si mohol uplatniť po prvýkrát
nasledujúci deň 19.2.1999, no žalobu podal až 19.1.2007, teda po uplynutí zákonnej trojročnej
premlčacej doby.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací na odvolanie žalobcu rozsudkom
z 29. októbra 2008 sp.zn. 4 Co 424/07 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalovanému
nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Prvostupňový rozsudok považoval za správny aj
keď z iného, než v ňom uvedeného dôvodu. Poukazujúc na § 61 ods. 1 Zákonníka práce
(v znení účinnom do 1.4.2002) vyslovil názor, že žalobca nesplnil podmienku pre vznik
nároku na náhradu mzdy v zmysle citovaného ustanovenia, pretože do právoplatného
skončenia konania o neplatnosť výpovede, t.j. do 18.3.2004, neoznámil žalovanému, že trvá
na ďalšom zamestnávaní (toto oznámenie urobil až listom z 5.4.2004).
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalobca. Žiadal, aby dovolací
súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil
ustanovením § 237 písm.f/ O.s.p. a § 241 ods. 2 písm.b/ O.s.p. Namietal odňatie možnosti
konať pred súdom, ktoré videl v tom, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podal
31.7.2007, a napriek tomu, že vyjadril svoj nesúhlas s rozhodnutím odvolacieho súdu bez
nariadenia pojednávania, odvolací súd 29.10.2008, t.j. 14 dní po účinnosti novely O.s.p.,
rozhodol vo veci rozsudkom bez prejednania odvolania na pojednávaní. Odvolaciemu súdu
tiež vyčítal, že jeho rozhodnutie vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá oporu
v podstatnej časti vo vykonanom dokazovaní, keďže už listom z 27.5.1999 oznámil
žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k dovolaniu navrhol tento mimoriadny opravný
prostriedok ako neopodstatnený zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania, preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. možno dovolaním napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho
súdu v ustanoveniach § 237 a § 238.
Dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne
dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p., ktoré
spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací
súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti
(§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.). Existenciu vád konania uvedených v § 237 O.s.p. žalobca
tvrdil, a to konkrétne vadu uvedenú pod písm.f/.
Podľa ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil
účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať
sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného
zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a pod.).
V prejednávanej veci je konanie pred odvolacím súdom takouto vadou postihnuté.
Odvolací súd totiž rozhodol bez prejednania odvolania na pojednávaní, čím znemožnil
žalobcovi realizáciu jeho procesného práva zúčastniť sa prejednania veci vo svojej
prítomnosti.
I keď Občiansky súdny poriadok v znení platnom od 15. októbra 2008, t.j.
od účinnosti novely vykonanej zákonom č. 384/2008 Z.z., umožňuje odvolaciemu súdu
(s výnimkou taxatívne určených prípadov) rozhodnúť o odvolaní aj bez nariadenia
pojednávania, je podľa názoru dovolacieho súdu potrebné v odvolacom konaní začatom
do účinnosti uvedenej novely, pokiaľ ide o otázku spôsobu prejednania odvolania, použiť
dovtedy platnú právnu úpravu.
K základným princípom právneho štátu patrí právna istota a dôvera občanov v platné
právo. Všeobecne platí, že právne predpisy nepôsobia späť (lex retro non agit). Aj keď
z ustanovenia § 372p ods. 1 O.s.p. (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 15. októbra
2008) vyplýva, že na konania začaté pred 15. októbrom 2008 sa použijú právne predpisy
účinné od 15. októbra 2008, pri výklade tohto zákonného ustanovenia nemožno vychádzať
z jeho doslovného znenia, ale je potrebné uplatniť výklad ústavne súladný, ktorý ako
generálne výkladové pravidlo vyžaduje čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa
názoru dovolacieho súdu je ústavne súladným výkladom § 372p ods. 1 O.s.p. taký výklad,
podľa ktorého sa síce nová procesná úprava použije aj na konania začaté pred jej účinnosťou,
no s výnimkou takých procesných situácií, v ktorých by jej použitie bolo porušením princípu
právnej istoty a v rámci neho porušením zásady dôvery v platné právo a zásady zákazu tzv.
pravej retroaktivity. Z povahy procesného práva plynie, že zmeny, ktoré prináša procesné
právo nové, môžu pôsobiť výlučne odo dňa nadobudnutia účinnosti nového zákona, a to aj pre
konania, ktoré boli začaté pred jeho účinnosťou (zásada nepravej spätnej účinnosti novej
úpravy). Všeobecne platný zákaz pravej retroaktivity však vyžaduje, aby tie účinky, ktoré
doterajšia procesná úprava spájala s určitými procesnými úkonmi zostali zachované aj
naďalej. Negatívne vyjadrenie tejto zásady vyznieva v záver, že ak s určitými úkonmi
doterajšie procesné právo žiadne účinky nespájalo, potom zostáva aj takýto účinok
zachovaný, to znamená, že účinky, ktoré určitému procesnému úkonu prisudzuje až nová
úprava, nastanú len za predpokladu, že úkon bol urobený za účinnosti novej úpravy.
V súvislosti so spôsobom prejednania odvolania to potom znamená, že ak odvolanie bolo
podané pred účinnosťou novely O.s.p., ktorá tento spôsob zásadne zmenila, mal sa odvolací
súd v tejto otázke riadiť dovtedy platnou právnou úpravou, t.j. ustanovením § 214 ods. 1
O.s.p. v znení do 14. októbra 2008. Na prejednanie odvolania bol preto povinný nariadiť
pojednávanie (ak neboli splnené podmienky podľa odseku 2 alebo 3 uvedeného ustanovenia
pre možnosť prejednania odvolania bez pojednávania). Aj keď povinnosť odvolacieho súdu
nariadiť na prejednanie odvolania pojednávanie nebola priamym účinkom tohto opravného
prostriedku (s podaním odvolania spája procesné právo tzv. suspenzívny a devolutívny
účinok), existencia tejto povinnosti zaručovala účastníkovi odvolacieho konania právo
na prejednanie odvolania v jeho prítomnosti, ktoré ako základné právo na spravodlivé súdne
konanie je chránené aj čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Rešpektujúc zásadu ochrany
nadobudnutých práv vyplývajúcu z princípu dôvery v platné právo, nemôže byť účastník
odvolacieho konania v dôsledku účinnosti novej právnej úpravy zbavený práva na prejednanie
veci vo svojej prítomnosti, resp. možnosť realizácie tohto práva nemôže byť závislá
od náhodilej udalosti, teda od toho, či odvolací súd odvolanie prejednal do účinnosti novej
úpravy, alebo či tak urobil až potom.
Z preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že žalobca podal proti rozsudku súdu
prvého stupňa odvolanie 31.7.2007. Na výzvu prvostupňového súdu, či súhlasí s rozhodnutím
odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania, odpovedal listom z 28.9.2007 tak, že
s takýmto postupom nesúhlasí. Spis bol predložený odvolaciemu súdu 8.10.2007, pričom
tento o odvolaní rozhodol bez nariadenia pojednávania rozsudkom z 29.10.2008.
Vzhľadom na vyššie uvedený výklad odvolací súd tým, že na prejednanie odvolania
nenariadil pojednávanie, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Pretože odňatie
možnosti účastníkovi konať pred súdom, znamenajúce porušenie práva na spravodlivý proces,
zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho dôvodnosť, dovolací súd podľa § 243b ods. 1
O.s.p. rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. júla 2009
JUDr. Rudolf Čirč, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová