Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/346/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Ing. P. C., bývajúceho

v K., zastúpeného JUDr. M. S., advokátom so sídlom v N., proti odporcovi G., a.s.

v likvidácii, so sídlom v B., IČO: X., zastúpenému A., s.r.o., so sídlom v T., IČO: X.,

o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod

sp. zn. , o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne

z 9. septembra 2009 sp. zn. , , , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

z 9. septembra 2009 sp. zn. , , z r u š u j e a vec vracia

tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prievidza rozsudkom z 15. októbra 2008 č.k. -312: 1. určil,

že skončenie pracovného pomeru výpoveďou danou navrhovateľovi odporcom 11. júna 2007

je neplatné a pracovný pomer ďalej trvá, 2. odporcovi uložil povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi 638 988 Sk s príslušenstvom určeným a špecifikovaným v tomto bode

výrokovej časti rozsudku, 3. v prevyšujúcej časti návrh zamietol, 4. rozhodol o povinnosti

odporcu nahradiť trovy štátu a 5. rozhodol o povinnosti odporcu nahradiť trovy

navrhovateľovi. Výrok 1. odôvodnil poukazom na výsledky vykonaného dokazovania,

ktorými mal preukázané, že v danom prípade nebola splnená hmotnoprávna podmienka

platného skončenia pracovného pomeru výpoveďou zamestnávateľa – jej predchádzajúce

prerokovanie zástupcami zamestnancov ( ). U odporcu v tom čase

pôsobila základná organizácia K.. Pred doručením výpovede navrhovateľovi sa

uskutočnilo stretnutie medzi odporcom a predsedom a podpredsedom výboru základnej

organizácie K.. Odborovým orgánom oprávneným konať v mene základnej organizácie

K. je výbor ako kolektívny orgán, nie však predseda ani podpredseda výboru základnej

organizácie. Predseda výboru je síce podľa stanov oprávnený konať v mene výboru, aby však

došlo k prerokovaniu výpovede so zamestnávateľom, muselo by mu byť najprv známe

stanovisko ostatných členov výboru k výpovedi, čo ale v danej veci nebolo splnené.

Prerokovanie výpovede len s predsedom a podpredsedom výboru základnej odborovej

organizácie bez poznania stanoviska ostaných členov tohto výboru je negovaním postavenia

uvedeného kolektívneho orgánu. I keď výpoveď bola napokon prerokovaná aj samotným

výborom základnej organizácie, k jej prerokovaniu došlo až po doručení výpovede

navrhovateľovi. Z týchto dôvodov dospel súd prvého stupňa k záveru, že výpoveď je neplatný

právny úkon. V nadväznosti na to priznal navrhovateľovi náhradu mzdy vychádzajúc

z priemerného mesačného zárobku navrhovateľa, ktorý nebol medzi účastníkmi sporný. Popri

náhrade mzdy priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania. O trovách konania účastníkov

rozhodol súd prvého stupňa podľa a Tento rozsudok napadol

odporca odvolaním.

Uznesením z 13. novembra 2008 č.k. -315 uložil súd prvého stupňa

odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok 3 000 Sk za návrh na začatie konania o určenie

neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Uvedené uznesenie napadol odporca odvolaním.

Uznesením z 13. novembra 2008 č.k. -316 súd prvého stupňa zaviazal

odporcu zaplatiť súdny poplatok 38 334 Sk za návrh na začatie konania o zaplatenie náhrady

mzdy. Proti tomuto uzneseniu podal odporca odvolanie.

Po podaní odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa podal navrhovateľ návrh na

pripustenie zmeny účastníka konania na strane odporcu. Na jeho odôvodnenie uviedol, že

odporca v priebehu konania uzatvoril s N., a.s. dohodu o prechode práv a povinností

z pracovnoprávnych vzťahov, na základe ktorej s účinnosťou od 1. júna 2008 prešli všetky

práva a povinnosti voči zamestnancom z odporcu na túto spoločnosť. Keďže k uvedenému

dňu pracovnoprávny pomer navrhovateľa u odporcu trval, prešli aj práva a povinnosti z tohto

pracovného vzťahu na menovanú spoločnosť.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací rozsudkom z 9. septembra 2009 sp. zn.

, , : 1. návrh navrhovateľa na pripustenie zmeny

účastníka konania na strane odporcu zamietol, 2. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

zmenil tak, že návrh na začatie konania zamietol, 3. obe napadnuté uznesenia súdu prvého

stupňa zrušil a 4. navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi do 15 dní náhradu trov

konania 4 543,88 €. Vychádzal z toho, že 11. júna 2007 sa uskutočnilo rokovanie odporcu so

zástupcami K. pôsobiacej pri odporcovi. Podľa zápisnice, ktorá bola spísaná o tomto

rokovaní, boli predseda a podpredseda tejto odborovej organizácie (oprávnení konať za jej

výbor) oboznámení s rozhodnutím o organizačných a personálnych zmenách, v spojitosti

s ktorými došlo o. i. k zrušeniu pracovného miesta navrhovateľa. Informovaní boli tiež, že vo

vzťahu k navrhovateľovi odporca volí z tohto dôvodu postup v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/

s tým, že pre navrhovateľa nemá žiadne voľné pracovné miesto, ktoré by

zodpovedalo jeho schopnostiam a kvalifikácii. Prítomní zástupcovia odborovej organizácie

uviedli, že k týmto zmenám nemajú žiadne pripomienky ani výhrady a berú ich na vedomie.

Zároveň vyhlásili, že uvedené skutočnosti oznámia ostatným členom výboru základnej

odborovej organizácie. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel po posúdení

týchto skutkových okolností k záveru, že prerokovanie predmetnej výpovede na stretnutí

odporcu s predsedom a podpredsedom výboru základnej organizácie K. spĺňa

hmotnoprávnu podmienku platnosti výpovede podľa , a to

predovšetkým z dôvodu, že konanie týchto funkcionárov výboru treba považovať za konanie

samotnej odborovej organizácie. Navyše, prípadná „absencia kreovania vôle právnickej osoby

ako určitého rozhodovania vo vnútri štatutárneho orgánu, nie je dôvodom neplatnosti, či

neúčinnosti prejavu vôle právnickej osoby voči tretím osobám. Aj keď kreovanie vôle by

logicky malo predchádzať samotnému prejavu vôle navonok, z hľadiska platnosti právneho

úkonu, ktorý činí právnická osoba je rozhodujúce, či vôľa právnickej osoby bola prejavená

predpísaným spôsobom, teda konaním jej štatutárneho orgánu. Ak sa tak stalo, ochrana

právnej istoty tretích osôb, s ktorými právnická osoba konala, vyžaduje, aby sa úkony

právnickej osoby pokladali za platné a účinné, aj keď kreovanie vôle absentuje alebo ho nie je

možné zistiť“. V ďalšom odvolací súd prisvedčil navrhovateľovi, že „pod prerokovaním treba

rozumieť výmenu názorov, dialóg medzi konajúcimi stranami. Zo zápisu o jednaní zo dňa

11. júna 2007 podľa odvolacieho súdu vyplýva, že k takémuto prerokovaniu výpovede

odporcu z pracovného pomeru došlo“. Odporca oboznámil zástupcov zamestnancov

s rozhodnutím o organizačno-personálnych zmenách a tiež s výpoveďou navrhovateľovi.

Zástupcovia zamestnancov to vzali na vedomie a nemali k tomu žiadne výhrady alebo

pripomienky. Bola im vytvorená možnosť podľa využiť zákonnú

lehotu, v rámci ktorej by dokázali kreovať vôľu odborového orgánu k prejednávanej otázke

v rámci výboru základnej organizácie. Mohli si samotné prerokovanie výpovede vyhradiť na

neskorší čas. Osoby konajúce v mene odborového orgánu to ale neurobili, na mieste prejavili

vôľu odborového orgánu a výpoveď s odporcom prerokovali. Vzhľadom na to odvolací súd

dospel k záveru, že predmetná hmotnoprávna podmienka platnosti výpovede bola splnená.

Keďže pracovný pomer navrhovateľa skončil platnou výpoveďou, nebol opodstatnený návrh

navrhovateľa na zmenu účastníka konania na strane odporcu ( a ), preto

predmetný návrh zamietol. Vo veci samej rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh

na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zamietol s tým, že ďalšie

dôvody neplatnosti výpovede neboli dané. Zrušenie oboch odvolaniami napadnutých uznesení

súdu prvého stupňa odôvodnil odvolací súd tým, že v konečnom dôsledku nedošlo k prechodu

poplatkovej povinnosti z navrhovateľa (v predmetnom konaní zo zákona oslobodeného od

platenia súdnych poplatkov) na odporcu. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 224 ods. 1

a 2, a

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie, v ktorom

uviedol, že v konaní došlo k procesnej vade v zmysle ( ),

konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

( ) a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci

( ). Podľa názoru dovolateľa mu odvolací súd odňal možnosť konať

v zmysle procesne nesprávnym postupom, v rámci ktorého mu na záver

pojednávania neumožnil, aby sa vyjadrili k dokazovaniu a prípadne predniesol ďalšie návrhy

na vykonanie alebo doplnenie dokazovania. Odvolací súd porušil „dokazovanie“ urobil len

narýchlo a formálne. Jeho rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené – odvolací súd sa

v odôvodnení zaoberal iba otázkou splnenia hmotnoprávnej podmienky platnosti výpovede

zamestnávateľa, s ďalšími namietanými dôvodmi neplatnosti výpovede nevysporiadal a len

odkázal na dôvody uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa. Nesprávnosť právneho posúdenia

veci, na ktorom spočíva napadnutý rozsudok, vyvodzoval dovolateľ z viacerých dôvodov,

predovšetkým z toho, že formálnym prerokovaním organizačných zmien (a nie samej

výpovede), navyše len s dvomi členmi výboru odborovej organizácie nemohlo dôjsť

k splneniu hmotnoprávnej podmienky platnosti výpovede v zmysle .

K splneniu tejto podmienky nemohlo dôjsť ani ak by sa uvažovalo o uplatnení fikcie uvedenej

v tomto ustanovení, lebo výboru nebola doručená zákonom predpokladaná písomná žiadosť.

Odvolací súd prehliadol a právne neposúdil dôsledky toho, že v čase „prerokovávania“

výpovede zástupcami zamestnancov pôsobili u odporcu popri sebe dve samostatné odborové

organizácie a zamestnávateľ nezisťoval, ktorá z nich je príslušná na to, aby vopred

prerokovala výpoveď danú navrhovateľovi. Odporca postupoval v rozpore so zákonom

a navrhovateľovi neponúkol žiadne vhodné pracovné miesto zodpovedajúce jeho kvalifikácii

a skúsenostiam. Odvolací súd sa vôbec nezaoberal otázkou, či o organizačnej zmene (§ 63

ods. 1 písm. b/ ) skutočne rozhodol zamestnávateľ; toto oprávnenie malo

totiž iba predstavenstvo odporcu, takže samotný generálny riaditeľ nebol osobou oprávnenou

o tom rozhodnúť. Výpoveď daná navrhovateľovi je neplatná aj preto, lebo v nej nebol

dostatočne skutkovo vymedzený dôvod výpovede. Chýba tiež príčinná súvislosť medzi

údajnými organizačnými zmenami a výpoveďou. Z týchto dôvodov navrhovateľ žiadal

napadnutý rozsudok buď zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, alebo

zmeniť a jeho návrhu vyhovieť.

Odporca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že postupom súdu na odvolacom

pojednávaní nebola navrhovateľovi odňatá možnosť konať v zmysle

a „jediný sporný hmotnoprávny dôvod spočíval v otázke, či vopred zamestnávateľ

s odborovým orgánom prerokoval výpoveď dovolateľa. Táto okolnosť však bola dokázaná

v konaní na prvom stupni, ibaže oba súdy si rozdielne vyložili právne následky z toho

plynúce. Nebolo úmyslom ani záujmom zákonodarcu tak formálno-rigidne riešiť účasť

odborov na skončení pracovného pomeru zamestnancov, a už vôbec nie pri zamestnancovi,

ktorý nebol odborovým funkcionárom, dokonca ani zamestnancom odborovo organizovaným.

Predsa ak nemá mať predbežné (či už kladné alebo záporné) stanovisko odborového orgánu

k výpovedi žiadny vplyv na zmenu či zánik právneho pomeru, tak postačí iba žiadosť

zamestnávateľa o prerokovanie adresovaná odborovému orgánu“. Postup odporcu na rokovaní

so zástupcami zamestnancov plne zodpovedal . K zvyšným častiam

dovolania sa odporca nevyjadril. Žiadal dovolanie zamietnuť a priznať mu náhradu trov

dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) a dospel k záveru, že dovolaním napadnutý rozsudok

treba zrušiť.

Dovolací súd vzhľadom na obsah dovolania a s prihliadnutím na

skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade vymenovanej v O takúto vadu ide,

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Pre záver o existencii takejto procesnej vady nie je rozhodujúci

subjektívny názor účastníka, ale len zistenie, že v konaní došlo k niektorej z taxatívne

vymenovaných vád.

Navrhovateľ vady konania v zmysle až e/ a nenamietal

a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Dovolateľ tvrdí, že odvolací súd mu

odňal možnosť pred súdom konať v zmysle Dôvodom, ktorý zakladá

prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je procesne vadný postup súdu v občianskom

súdnom konaní, ktorý porušuje ustanovenia a má za následok

znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka, ktoré sú mu priznané za účelom

zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv v tomto súdnom konaní.

O tom, ako v tej – ktorej veci prebiehalo pojednávanie, si dovolací súd môže urobiť

obraz len zo zápisnice o pojednávaní ( ). Odvolací súd na str. 4 svojho rozsudku

uviedol, že v priebehu odvolacieho konania zopakoval dokazovanie podľa § 214 ods. 1

písm. a/ oboznámením zápisu o prejednaní organizačnej zmeny a s tým súvisiacej

výpovede z 11. júna 2007 a oboznámením článku 25 ods. 1 a 3 Stanov K.. Zo spisu

vyplýva, že na pojednávaní 9. septembra 2009 (č.l. 395 spisu) predmetné listiny oboznámil

a hneď vyhlásil rozsudok.

1. V občianskom súdnom konaní má účastník konania procesné oprávnenie vyjadriť sa

k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (viď ). Právo

účastníkov vyjadriť sa k vykonaným dôkazom sa v konaní realizuje tak, že predseda senátu

spravidla bezprostredne po vykonaní každého dôkazu umožní účastníkovi, aby sa k nemu

vyjadril a aby uviedol všetko, čo pri hodnotení vykonaného dôkazu považuje za významné.

Vyjadrenie k vykonanému dôkazu je jedným z podkladov, na základe ktorých súd pri

rozhodovaní vo veci samej hodnotí dôkazy. Procesnú možnosť účastníka vyjadriť sa

k vykonanému dôkazu (napr. z hľadiska vierohodnosti svedka a jeho vzťahu k prejednávanej

veci, pravosti a správnosti listiny, osoby a odbornej spôsobilosti znalca, vecnej správnosti

postupu súdu pri vykonávaní ohliadky a pod.) musí súd vytvoriť účastníkovi v rámci

dokazovania. Zo zápisnice z pojednávania pred odvolacím súdom v danej veci nevyplýva, že

by súd na pojednávaní po vykonaní dokazovania vytvoril navrhovateľovi procesnú možnosť

vyjadriť sa k dôkazom, ktoré boli vykonané na odvolacom pojednávaní. Na základe toho

dospel dovolací súd k záveru, že postupom odvolacieho súdu bola navrhovateľovi odňatá

možnosť pred súdom konať ( ).

2. Účastník občianskeho súdneho konania má tiež právo zhrnúť na záver pojednávania

svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci ( ).

V rámci toho sa môže napríklad vyjadriť, z akých skutkových záverov by mal súd vychádzať,

alebo ako by mal súd vec posúdiť po právnej stránke. Ide o neodňateľné právo účastníka a ak

mu ho súd odoprie, odníme mu možnosť konať pred súdom a realizovať procesné práva

účastníka konania (viď tiež rozhodnutie publikované v časopise Zo súdnej praxe pod

č. 49/1998). Obsah vyššie uvedenej zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom svedčí

o tom, že odvolací súd v danej veci nevytvoril navrhovateľovi konania procesnú možnosť

vyjadriť sa v zmysle Dovolateľ preto opodstatnene namieta, že mu

postupom odvolacieho súdu bola odňatá možnosť pred súdom konať ( ).

Z dôvodov uvedených vyššie pod 1. a 2. dospel dovolací súd k záveru, že v konaní pred

odvolacím súdom došlo k procesnej vade v zmysle

Každá procesná vada konania, ktorá je uvedená v , je zo zákona dôvodom

zakladajúcim vždy nielen prípustnosť dovolania, ale tiež jeho opodstatnenosť. Rozhodnutie,

ktorému predchádzala niektorá z týchto vád, nemôže byť považované za vecne správne. Prax

dovolacieho súdu je jednotná v tom, že pokiaľ sa v dovolacom konaní zistí (vyjde najavo)

procesná vada uvedená v , dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší bez toho,

aby posudzoval opodstatnenosť uplatnenia dovolacích dôvodov v zmysle § 241 ods. 2

písm. b/ a c/ (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

, , , , ).

Dovolací súd z dôvodov vyššie uvedených zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil

odvolaciemu súdu na ďalšie konanie ( ) bez toho, aby pristúpil k posúdeniu

opodstatnenosti námietky dovolateľa, že v konaní došlo k procesnej vade konania v zmysle

majúcej za následky nesprávne rozhodnutie vo veci (o vadu tejto

povahy ide tiež v prípade nepreskúmateľnosti rozhodnutia – viď R 111/1998) a že rozsudok

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

). S podstatou, dôsledkami a súvislosťami týchto námietok sa vyporiada súd, ktorému sa

vec vracia na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. decembra 2010

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková