Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/34/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu S., H., zastúpeného JUDr. E.,

advokátkou so sídlom v R., proti žalovanému J., H., zastúpenému JUDr. P., advokátom so

sídlom v B., o náhradu škody a náhradu príjmu za obdobie dočasnej pracovnej

neschopnosti, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. , na

dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. októbra 2008

sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 28. októbra 2008 sp. zn. z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Rimavská Sobota rozsudkom z 18. marca 2008 č.k. -41 zamietol

žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 15 204 Sk (ako náhrady za neodvedenie

poistného do zdravotnej poisťovne). Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi do 3 dní náhradu

škody 8 743 Sk so 6 % úrokom z omeškania ročne od 1. októbra 2005 do zaplatenia a tiež

náhradu trov konania.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 28. októbra 2008

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku, ktorou bol

žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 8 743 Sk s príslušenstvom, zmenil tak, že žalobu

zamietol. Žalovanému nepriznal náhradu trov prvostupňového konania a žalobcu zaviazal

nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania.

Rozsudok odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním. Uviedol, že „dovolanie podáva

v zmysle “ a napáda zmeňujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu a tiež

-2-3 Cdo 34/2009

výrok, ktorým mu bola uložená povinnosť nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania.

Podľa názoru dovolateľa rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci, lebo „nevzal do úvahy právny názor prvostupňového súdu a tiež sa

neriadil ustanoveniami “. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania je

zmätočný; odôvodnenie si protirečí v tom, kto bol úspešný účastník konania na súde prvého

stupňa. Žalobca tiež namietol, že mu nebolo umožnené právo „záverečnej reči“. Žiadal

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmeniť a žalovaného zaviazať na náhradu trov

konania.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu podal svoj výklad niektorých otázok (hmotnoprávnej

povahy), ktoré sa týkajú prejednávanej veci, a poukázal na ustanovenie

Žiadal dovolanie „zamietnuť“.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátkou (

ods. 1 ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré

ním možno napadnúť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238

ods. 1 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie

prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné

tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu.

V zmysle dovolanie nie je prípustné vo veciach, v ktorých bolo

napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom

trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy,

pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho konania len

-3-3 Cdo 34/2009

príslušenstvo pohľadávky, dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie minimálnej mzdy je

rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde.

Ustanovenie je vo vzťahu k až 3 osobitným

ustanovením; prípustnosť dovolania proti rozsudkom, ktoré vykazujú znaky uvedené v § 238

ods. 5 , je v dôsledku toho vylúčená napríklad aj v prípade zmeňujúceho rozsudku

(o ktorý išlo v danom prípade).

Predmetom preskúmania v odvolacom konaní bol len odvolaním napadnutý výrok

o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 8 743 Sk s príslušenstvom (výrok o zamietnutí

žaloby v časti 15 204 Sk nebol odvolaním napadnutý). Odvolací súd teda vo veci samej

rozhodol o peňažnom plnení 8 743 Sk.

Výška minimálnej mzdy v deň podania žaloby (19. júna 2007) predstavovala 7 600 Sk

(viď nariadenia vlády č. , ktorým sa stanovuje výška minimálnej

mzdy); v danom prípade nešlo o obchodnú vec, preto bol v zmysle

relevantný jej trojnásobok. Trojnásobok minimálnej mzdy v čase podania žaloby predstavoval

22 800 Sk. Dovolanie teda bezpochyby smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy (8 743 Sk < 22 800 Sk). Prípustnosť

dovolania žalobcu je preto vylúčená ustanovením

Dovolanie žalobcu by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, len ak by

v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v O vadu tejto povahy

ide, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ustanovenie nemá

žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom

dovolania. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení,

možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutie, proti ktorému inak dovolanie nie je prípustné.

-4-3 Cdo 34/2009

Prípustnosť dovolania v zmysle tohto ustanovenia nezakladá však samo tvrdenie dovolateľa

o existencii procesnej vady tejto povahy, ale zistenie, že v konaní skutočne k predmetnej vade

došlo.

Procesné vady konania v zmysle , , , a žalobca nenamietal

a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

So zreteľom na tú časť dovolania, v ktorej žalobca (bez bližšieho vysvetlenia) uviedol, že

tento mimoriadny opravný prostriedok podáva „v zmysle “, sa dovolací

súd osobitne zameral na posúdenie, či konanie nie je zaťažené procesnou vadou uvedenou

v tomto ustanovení. Ide o ňu vtedy, ak ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania. Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má

spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva ( ).

Predpokladom spôsobilosti byť účastníkom občianskeho súdneho konania – spôsobilosti mať

procesné práva a povinnosti je hmotnoprávna subjektivita vo význame spôsobilosti mať práva

a povinnosti podľa hmotného práva. Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti

vzniká narodením a zaniká smrťou, prípadne vyhlásením fyzickej osoby za mŕtvu (viď § 7

ods. 1 a 2 ). Zo spisu nevyplýva, že by v danej veci bol účastníkom

konania ten, kto nemal spôsobilosť byť účastníkom konania ( ).

Vzhľadom na obsah dovolania dovolací súd osobitne skúmal, či žalobcovi v konaní nebola

odňatá možnosť pred súdom konať ( ). Odňatím možnosti konať pred

súdom sa rozumie postup súdu znemožňujúci účastníkovi konania realizáciu jeho procesných

práv (napr. právo zúčastniť sa na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy, podať

opravný prostriedok a pod.).

Žalobca tvrdí, že mu „nebolo umožnené právo záverečnej reči“. V zmysle § 118 ods. 4

veta prvá ak sa pojednávanie neodročuje, pred jeho skončením súd vyzve účastníkov,

aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Z uvedeného

ustanovenia vyplýva jednak procesná povinnosť súdu vyzvať účastníkov na zhrnutie ich

návrhov a vyjadriť sa k dokazovaniu i právnej stránke veci, jednak tomu zodpovedajúce

procesné oprávnenie účastníka na „záverečnú reč“. V nej môžu účastníci (ich zástupcovia)

zhrnúť svoje návrhy, vyjadriť svoj návrh na vykonané dokazovanie z hľadiska jeho úplnosti,

-5-3 Cdo 34/2009

zákonnosti a hodnotenia jednotlivých dôkazov. Vyjadriť sa môžu tak k skutkovej, ako aj

právnej stránke veci. Takéto zhrnutie a vyjadrenie nemusí predniesť osobne účastník konania,

môže ho za neho predniesť jeho zástupca. Podstatný obsah tohto zhrnutia a vyjadrenia treba

uviesť do zápisnice o pojednávaní. Spravidla je na toto zhrnutie a vyjadrenie vyzvaný žalobca

pred žalovaným, je však na úvahe predsedu senátu, kedy účastníkov vyzve, aby ho predniesli,

a v akom poradí im udelí slovo. Záverečným zhrnutím a vyjadrením nie je len ten procesný

úkon účastníka (jeho zástupcu), ktorý je takto označený aj formálne. Je ním i bez tohto

formálneho označenia aj iný, na záver pojednávania urobený procesný úkon účastníka (jeho

zástupcu), ktorým zhrňuje svoje návrhy, vyjadruje sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci.

Zo spisu vyplýva, že na odvolacom pojednávaní 28. októbra 2008 (č.l. 63 spisu) súd

oboznámil obsah spisu, umožnil žalovanému (jeho právnemu zástupcovi) predniesť a bližšie

odôvodniť odvolanie. Žalobca potom skutkovo opísal, ako s ním žalovaný skončil pracovný

pomer a odpovedal na otázky súdu (o dôvode a dĺžke trvania práceneschopnosti, právnej

povahe jeho podania z 12. septembra 2002, či požadoval náhradu mzdy za niektoré mesiace,

či mal vedomosť o dôkaze založenom v inom súdnom spise a o jeho konaní po tom, ako mu

žalovaný dal výpoveď). Právna zástupkyňa žalobcu na tomto pojednávaní predložila súdu

výzvu žalovaného, aby sa žalobca dostavil na pracovisko 4. júla 2002; tiež vysvetlila, prečo

žalobca nežiadal náhradu mzdy za určité mesiace.

Uvedená súdna zápisnica nesvedčí o tom, že by odvolací súd rešpektoval § 118 ods. 4 veta

prvá a že by pred skončením odvolacieho pojednávania vyzval žalobcu, aby zhrnul

svoje návrhy a vyjadril sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Zo zápisnice nemožno pri

tom vyvodiť, že by žalobca (i bez výzvy odvolacieho súdu) zhrnul svoje návrhy a vyjadril sa

k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Opodstatnená je preto námietka žalobcu, že mu

odvolací súd odňal právo na „záverečnú reč“.

Na základe toho dospel dovolací súd k záveru, že odvolací súd odňal žalobcovi možnosť

pred súdom konať v zmysle (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. publikované v časopise Zo súdnej praxe pod

č. 49/1998). Procesná vada tejto povahy je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; zároveň je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia

odvolacieho súdu.

-6-3 Cdo 34/2009

Dovolací súd so zreteľom na uvedené napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 243b

) a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Vzhľadom na dôvod zrušenia tohto

rozhodnutia sa nezaoberal námietkou žalobcu, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( veta tretia ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. júla 2009

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková