Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/148/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Mgr. V. S., bývajúcej

v L., zastúpenej Mgr. V., advokátkou so sídlom v K., proti ţalovanej Z., so sídlom v R., IČO:

X., zastúpenej JUDr. L. advokátkou s.r.o., so sídlom v P., IČO: X., o právach súvisiacich s

tvrdeným porušením zásady rovnakého zaobchádzania, vedenej na Okresnom súde

Revúca, pod sp.zn. , o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici zo 16. augusta 2011 sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo 16. augusta 2011 sp.zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Revúca rozsudkom z 28. marca 2011, č.k. -129 zamietol

ţalobu, ktorou sa návrh ţalobkyňa domáhala od ţalovanej ospravedlnenia a náhrady

nemajetkovej ujmy 10 000 € podľa a nasl. o rovnakom

zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení

niektorých predpisov (antidiskriminačný zákon, ďalej „ADZ“). Ţalobkyni uloţil povinnosť

nahradiť ţalovanej trovy konania 508,76 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vychádzal z názoru, ţe ţaloba nie je dôvodná, lebo vykonaným dokazovaním nebolo

preukázané, ţe ţalovaný porušil zásadu rovnakého zaobchádzania. Pri rozhodovaní veci

vychádzal z ustanovení o výkone práce vo verejnom

záujme, , a , o sluţbách

v zamestnanosti. Inšpirovaný antidiskriminačnou judikatúrou britského odvolacieho súdu,

v súlade s § 11 ods. 2 ADZ konštatoval, ţe došlo k presunu dôkazného bremena na ţalovanú

na základe tvrdenia ţalobkyne o jej znevýhodnení na etnickom princípe na základe horšej

kvalifikácie prijatého uchádzača, neţ mala ţalobkyňa. V ďalšom súd zisťoval, či ţalovaná

2

uniesla dôkazné bremeno, ţe k diskriminácii ţalobkyne nedošlo [(opierajúc sa tieţ o britskú

judikatúru: Barton v. Investec Securities Ltd. (2003); Network Rail Infrastructure Ltd v. Ms

A Griffiths – Henry (2006)]. Súd zisťoval najmä, či rozhodovanie zamestnávateľa (ţalovanej)

bolo zaloţené na dôvodoch, ktoré s diskrimináciou vôbec nesúvisia. Uviedol, ţe ţiaden

právny predpis zamestnávateľovi neukladá, aby na pracovné miesto s kvalifikačným

predpokladom stredoškolského vzdelania, bol povinný prijať osobu s vysokoškolským

vzdelaním. Rovnako ţiaden právny predpis zamestnávateľovi výslovne neprikazuje prijať

na pracovné miesto najvhodnejšieho uchádzača. Poukázal tieţ na to, ţe okrem ţalobkyne bolo

u ţalovanej evidovaných ďalších cca. 25 ţiadostí na rôzne miesta – učiteľa, asistenta,

všeobecného pracovníka, niektorí z nich mali tieţ vysokoškolské vzdelanie a dlhoročnú prax.

Zamestnávateľ mal voľnú pozíciu na asistenta učiteľa, ktorého primárnou činnosťou nie je

vyučovacia činnosť, ale iná, opísaná v Metodickom pokyne vydanom Ministerstvom školstva

Slovenskej republiky z 26.8.2002. Prijatú uchádzačku - p. M. G. poznal ako bývalú ţiačku, na

uvedenú pozíciu mala dostatočnú kvalifikáciu a bola ráznou osobou, ktorú potreboval

(pozíciu asistenta otvoril urýchlene v dôsledku násilného správania sa ťaţko zvládnuteľného

ţiaka).

Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, ţe by došlo k diskriminácii ţalobkyne

z dôvodu jej príslušnosti k rómskemu etniku, nakoľko v predchádzajúcich rokoch ţalovaná

zamestnávala na danú pracovnú pozíciu práve príslušníčky tohto etnika; nebolo preukázané

jej tvrdenie, ţe zamestnávateľ ţalobkyni radil správať sa ako ostatné ţeny jej etnika a rodiť

deti. Napokon súd poukázal na to, ţe obsadenie miesta asistenta učiteľa bolo právnou úpravou

zaradené do 7 (so stredoškolským vzdelaním) a 9 (s vysokoškolským vzdelaním) platobnej

triedy a pokiaľ mala ţalovaná určené finančné prostriedky na 7. platobnú triedu, nemoţno jej

vyčítať, ţe bol prijatý uchádzač s niţším vzdelaním. Okrem iného ustanovenie § 6 ods. 2

zákona o výkone práce vo verejnom záujme nepredpisuje výberové konanie. Z uvedených

dôvodov ţalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1

Na odvolanie ţalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo 16. augusta

2011 sp.zn. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti

ako vecne správny v zmysle a ; vo výroku o náhrade trov konania zmenil

rozsudok tak, ţe ţalobkyni náhradu trov prvostupňového konania nepriznal; zároveň

ţalobkyni nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa

3

v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a správne ho právne posúdil. Zdôraznil, ţe

v pracovnoprávnych vzťahoch sa predpokladá, ţe k diskriminácii došlo (§ 11 ods. 2 ADZ)

a ţalovaná je povinná preukázať, ţe neporušila zásadu rovnakého zaobchádzania. V tejto veci

– diskriminácia pri prístupe k zamestnaniu (§ 6 ods. 2 písm. a/ ADZ) pre príslušnosť

k národnosti alebo etnickej skupine (§ 2 ods. 1 ADZ), nebola preukázaná „prima facie“

zásahu (pretoţe nestačí len tvrdenie ţalobkyne o poznámkach zamestnávateľa súvisiacich

s etnikom), a nepreukazuje ju ani ďalšie konanie ţalobkyne, na ktoré v podrobnostiach

okresný súd poukazuje. O náhrade trov odvolacieho aj prvostupňového konania rozhodol

podľa vzhľadom na charakter konania - v pracovnoprávnych vzťahoch sa

predpokladá závislosť úspechu vţdy od konkrétneho prípadu a zohľadnenia okolností súdom.

Proti rozsudku odvolacieho súdu ţalobkyňa podala dovolanie, jeho prípustnosť

odôvodnila ustanovením tvrdiac, ţe postupom odvolacieho súdu jej bola

odňatá moţnosť konať pred súdom; uviedla, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu nie je

dostatočne odôvodnené (v zmysle ) a preto je nepreskúmateľné. Odvolací

súd sa vôbec nezaoberal jej odvolacími námietkami, tieto opomenul, jeho rozhodnutie je

arbitrárne. Uvedeným postupom došlo k porušeniu práv na spravodlivý súdny proces

zaručený Listiny základných práv a slobôd,

(ďalej tieţ ) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej tieţ

dohovor). Poukázala na to, ţe i keď sa odvolací súd v plnom rozsahu stotoţnil s odôvodnením

rozsudku súdu prvého stupňa napriek tomu vo svojom odôvodnení uviedol, ţe ţalobkyňa

prima facie nepreukázala diskrimináciu pri prístupe k zamestnaniu pre príslušnosť k etnickej

skupine, ktorú však súd prvého stupňa povaţoval ţalobkyňou za preukázanú. Podľa názoru

dovolateľky súdy nesprávne aplikovali implementovanú legislatívu, túto nesprávne

interpretovali, čím jej neposkytli riadnu súdnu ochranu. Právo na ochranu pred diskrimináciou

vyplýva z čl. 6 Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie

(), z / Dohovoru o odstránení všetkých foriem

diskriminácie ţien () a zo smernice Rady 200/43/ES, ktorá

ustanovuje zásadu rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický

pôvod. Podľa názoru dovolateľky súdy reštriktívnym spôsobom vykladali relevantné právne

predpisy a preto neposkytli účinnú ochranu jej právam. Pokiaľ má odvolací súd o takomto jej

výklade práva pochybnosti, dovolateľka navrhuje, aby predmetné konanie prerušil a poţiadal

Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie predbeţnej otázky v zmysle § 109 ods. 1

písm. c/ Súdom napokon vyčítala i to, ţe na základe vykonaných dôkazov dospeli

k nesprávnym skutkovým zisteniam, k diskriminácii došlo a preto ţalobu nesprávne zamietli

( a ). Navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho aj

prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Ţalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie zamietnuť z dôvodu, ţe

dôvody dovolania nie sú dané a rozhodnutia súdov niţšieho stupňa sú správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), zastúpená advokátkou (

ods. 1 ), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré moţno napadnúť dovolaním ( a nasl. ).

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

ustanovenia je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa

je dovolanie prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd

odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. V zmysle § 238

ods. 3 je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4

Ţalobkyňa dovolaním napadla rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky

ţiadneho z vyššie uvedených rozsudkov. Prípustnosť jej dovolania preto z ustanovení § 238

ods. 1 aţ 3 nemoţno vyvodiť.

V kontexte so záverom dovolacieho súdu o procesnej neprípustnosti dovolania v tomto

prípade je vhodné uviesť, ţe mimoriadna povaha dovolania v rámci systému opravných

prostriedkov sa prejavuje aj v tom, ţe účastník konania nemôţe úspešne podať dovolanie

z akéhokoľvek dôvodu, ale len z dôvodu uvedeného v zákone (z tzv. dovolacieho dôvodu).

upravuje tri samostatné dovolacie dôvody. Podľa ustanovenia

dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe a/ v konaní došlo k vadám

uvedeným v ustanovení , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Treba dodať, ţe dovolací súd je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom,

vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil; dovolacie dôvody neposudzuje podľa

toho, ako ich označil dovolateľ, ale podľa ich obsahu.

K jednotlivým dovolacím dôvodom treba uviesť, ţe (pokiaľ sú splnené ďalšie

procesné predpoklady – najmä čo do včasnosti podania dovolania a jeho podania oprávnenou

osobou) zakladá existencia procesnej vady konania v zmysle , na ktorú poukazuje

ustanovenie , nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho

opodstatnenosť. Existencia tzv. inej procesnej vady konania majúcej za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ) a samotné nesprávne právne posúdenie veci

( ) na rozdiel od toho nezakladajú prípustnosť dovolania, ide však

o relevantné dovolacie dôvody (len) v prípade procesne prípustného dovolania. Na existenciu

dovolacích dôvodov v zmysle a nemôţe dovolací súd vziať

zreteľ ani v prípade, ak by bolo na ne v dovolaní poukázané, pokiaľ je dovolanie procesne

neprípustné tak, ako je tomu v tomto prípade. Z týchto dôvodov dovolací súd nemôţe

na prípadné dovolacie dôvody uplatnené dovolateľkou v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/

prihliadať.

K dovolaciemu dôvodu v zmysle dovolací súd uvádza, ţe

o procesnú vadu konania v zmysle ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Z hľadiska sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré

vykazujú znaky vád taxatívne v ňom vymenovaných; iné procesné vady konania alebo

nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim v konaní došlo, nezakladajú prípustnosť dovolania

6

podľa tohto ustanovenia. Treba zdôrazniť, ţe z hľadiska posúdenia existencie niektorej

z procesných vád v zmysle nie je významný subjektívny názor účastníka, ţe

v konaní došlo k takejto vade, ale len zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté niektorou

z taxatívne vymenovaných vád.

Existencia vád v zmysle aţ e/ a nebola v dovolaní namietaná

a v dovolacom konaní nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania ţalobkyne z týchto dôvodov nie

je daná.

1. K vade konania v zmysle , ktorú dovolateľka vidí

v nepreskúmateľnosti (arbitrárnosti) - neodôvodnenosti odvolacieho rozhodnutia zakladajúcej

porušenie jej práv na súdnu ochranu a spravodlivý proces, dovolací súd uvádza:

Odňatím moţnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizáciu tých procesných práv účastníka

konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

písm. f/ ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva.

Pokiaľ ţalobkyňa namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním

napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, treba jej prisvedčiť v tom, ţe právo na určitú kvalitu

súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho

súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky totiţ

vyplýva, ţe tak základné právo podľa , ako aj právo podľa

dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania

a odôvodnenie rozhodnutia (); právo na riadne odôvodnenie súdneho

rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu.

Podľa kaţdý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva

je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie

v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy ().

Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, ţe všeobecné súdy zistia skutkový stav

a po výklade a pouţití relevantných právnym noriem rozhodnú tak, ţe ich skutkové a právne

závery nie sú svojvoľné, neudrţateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov,

ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Ústavný súd Slovenskej

republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, ţe nezávislosť rozhodovania

všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom

a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho

a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z a nasl. a dohovoru. Jedným

z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces ( ,

čl. 6 ods. 1 dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu

presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náleţite odôvodniť (§ 132

a , m. m. ), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo

počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia

( ) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami

pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd

by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho

celkovú presvedčivosť, teda, inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako

ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj

laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé

a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany

zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov

účastníkov ( ; obdobne napr. , , ,

). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného

súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak)

s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (, , obdobne Kraska c.

8

Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30). Štruktúra práva na odôvodnenie

je rámcovo upravená v Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní

( ). Vo svojej ustálenej judikatúre ústavný súd zdôraznil, ţe odôvodnenia

rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemoţno posudzovať izolovane (m. m.

, , , ), pretoţe prvostupňové

a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok ().

Tento právny názor zahŕňa aj poţiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí

všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj

dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania (IV. ÚS

350/2009).

Za arbitrárny, resp. nie dostatočne zdôvodnený treba povaţovať rozsudok

všeobecného súdu aj vtedy, keď popri jednoznačnom právnom závere dospeje bez

akéhokoľvek vysvetlenia či zdôvodnenia aj k protichodnému právnemu záveru. Rovnako

treba kvalifikovať aj situáciu, keď všeobecný súd svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých

zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (Nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 28. februára 2006).

Princíp dvojinštančnosti, ktorým sa riadi občiansko-súdne konanie vyjadruje

vzájomnú nadväznosť i prepojenosť odvolacieho konania s konaním uskutočneným

pred súdom prvého stupňa. Z uvedeného tieţ plynie, ţe rozhodnutiu vydanému v odvolacom

konaní musí predchádzať náleţité konanie pred súdom prvého stupňa. Je tomu tak preto, ţe

postup súdu (povaţujúc ho za konanie orgánu štátu) musí zodpovedať bez akejkoľvek

výnimky zákonu – princípu právneho štátu proklamovanému v a

Slovenskej republiky – konať len v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Dodrţiavanie

povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť

rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu. Účelom odvolacieho konania je náprava skutkových

a právnych pochybení súdu prvého stupňa.

Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne ( ).

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

9

dôvody ( ) – tzv. skrátená forma odôvodnenia. Odvolací súd môţe podľa

tohto ustanovenia postupovať, ak sú splnené dve podmienky: a/ výrok odvolaním

napadnutého rozhodnutia je vecne správny, b/ odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ odvolací súd dospeje k záveru, ţe tieto

podmienky sú splnené, má aplikácia oporu v zákone a nemôţe byť

spojená s procesnou vadou konania v zmysle Treba dodať, ţe aplikáciou

odvolací súd vyjadruje nielen svoj záver, ţe napadnuté rozhodnutie a jeho

odôvodnenie povaţuje za vecne správne, ale zároveň (i keď bez výslovného vyjadrenia) aj

záver, ţe námietky vznesené účastníkom konania v odvolaní nie sú dôvodné, právne

významné alebo spôsobilé spochybniť správnosť záverov uvedených v odôvodnení

rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Súd by nemal byť vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný, t.j.

jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver.

Tomu musí zodpovedať i obsah odôvodnenia rozhodnutia. Účelom odôvodnenia rozhodnutia

je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho

rozhodnutia. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať správnosť rozsudku.

Uvedené platí pre rozhodnutie vydané tzv. skrátenou formou odôvodnenia (§ 219 ods. 2

).

V dôvodovej správe k – novele Občianskeho súdneho

poriadku účinnej od 15. októbra 2008 – sa uvádza, ţe ustanovenie reaguje

na súdnu prax v prípadoch úplných a presvedčivých rozhodnutí súdov prvého stupňa, kedy

odôvodnenie rozhodnutia odvolacích súdov je len kopírovaním vecne správnych dôvodov.

V takých prípadoch rozhodnutia obsahujú účastníkom známe podania, známy napadnutý

rozsudok a v závere obsahujú uţ len stručné konštatovania o správnosti a presvedčivosti

napádaného rozhodnutia, s ktorým sa odvolací súd plne stotoţňuje.

Rozsudok odvolacieho súdu obsahujúci tzv. skrátenú formu odôvodnenia podľa

názoru dovolacieho súdu uvedené hľadiska nespĺňa. Odvolací súd je vo svojej argumentácii

obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný, t.j. jeho rozhodnutie nepôsobí konzistentne,

nenadväzuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, premisy zvolené v odvolacom

rozhodnutí nemoţno povaţovať vo všeobecnosti za prijateľné, presvedčivé, pretoţe uvádzané

argumenty nepodporujú v plnej miere príslušný záver potvrdzujúceho rozhodnutia. Pokiaľ

10

odvolací súd dospeje k záveru o správnosti skutkových a právnych záverov súdu prvého

stupňa pre ktoré v zmysle ustanovenia toto rozhodnutie potvrdí, čím

pristúpi k tzv. skrátenému vyhotoveniu odôvodnenia, nesmie uţ v odôvodnení toho

potvrdzujúceho rozhodnutia spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. V inom

prípade sa zakladá protichodný stav, keď popri jednoznačnom právnom závere o perfektnosti

preskúmavaného rozhodnutia odvolací súd zastáva i ďalší (odlišný) názor, čo z logického

hľadiska popri sebe nemôţe obstáť a bez ďalšieho sa tým nabudzuje dojem arbitrárneho

rozhodovania. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, ţe došlo k preneseniu

dôkazného bremena na ţalovanú, ktorá uniesla dôkazné bremeno, ţe jej konaním

k diskriminácii ţalobkyne nedošlo. Odvolací súd (na rozdiel od súdu prvého stupňa)

vychádzal z toho, ţe ţalobkyňa nepreukázala „prima facie“ zásah – diskrimináciu

pre príslušnosť k etnickej skupine (viď strana 3 odsek 5 a 6 odôvodnenia rozsudku

odvolacieho súdu), čím spochybnil prenesenie dôkazného bremena na ţalovanú a jej

povinnosť dokazovať, ţe k diskriminácii nedošlo. Pokiaľ by ţalobkyňa nepreukázala

diskriminačný zásah prima facie, bez ďalšieho by to bol dôvod pre zamietnutie jej ţaloby.

Unesenie dôkazného bremena ţalovanou však bolo z pohľadu súdu prvého stupňa

rozhodujúce pre zamietnutie ţaloby. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu (v ktorom sa

síce konštatuje celková zhoda s odôvodnením súdu prvého stupňa) tak nenadväzuje

na rozhodnutie súdu prvého stupňa, nie je s jeho odôvodnením súladné a preto sú dotknuté

(spochybnené) i závery o jeho vecnej správnosti – skutkovej i právnej stránky prejednávanej

veci ako kumulatívne podmienky pre vydanie potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacím súdom

formou tzv. skráteného odôvodnenia ( ).

Neodôvodnenosť (arbitrárnosť) rozhodnutia odvolacieho súdu zakladá v danom

prípade vadu konania v zmysle Jej dôsledkom je vţdy (bez ďalšieho)

zrušenie rozhodnutia, ktoré ňou trpí.

2. Pokiaľ dovolateľka namieta nesprávne hodnotenie dôkazov, dovolací súd uvádza, ţe

v prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov (pozn.: dovolací súd sa hodnotením dôkazov

nezaoberal) nejde o dôvod, ktorý by viedol k procesnej vade vymenovanej v § 237 písm. f/

a zakladal prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia (k tomu viď bliţšie

rozhodnutie najvyššieho súdu uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky pod č. 42/1993).

11

Pre prípad, ţe dovolateľka zastáva názor o odňatí moţnosti pred súdmi konať tieţ

nesprávnym právnym posúdením veci, dovolací súd poznamenáva, ţe

odňatie moţnosti konať pred súdom výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu,

a nie s jeho právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Nesprávne právne

posúdenie veci súdmi niţších stupňov je v rozhodovaní najvyššieho súdu povaţované za

relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť (iba) procesne prípustné dovolanie

(viď ); zhodne je zastávaný názor všetkými senátmi

občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ţe nesprávne právne

posúdenie veci súdmi niţších stupňov nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou

vadou konania v zmysle , lebo nesprávnym právnym posúdením veci súd

účastníkovi konania neznemoţňuje realizáciu ţiadneho jeho procesného oprávnenia

a neodníma mu moţnosť pred súdom konať (viď R 43/2003, obdobne rozhodnutia tohto súdu

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ).

Vzhľadom na výskyt procesnej vady konania uvedenej v , ktorá zakladá

prípustnosť dovolania ţalobkyne a zároveň aj jeho opodstatnenosť, dovolací súd zrušil

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie (§ 243b

ods. 1, 2 ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. júla 2012

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová

12