Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_27CoCsp-22-2021.pdf
PDF · 98.38 KB
Case nature
Area
Subarea
27CoCsp/22/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu A. proti žalovanej: Q., o zaplatenie 531,10 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 5. februára 2021, č.k. 18Csp/41/2020-146, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia 531,10 eur s prísl. zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Z vykonaného dokazovania zistil, že dňa 28.09.2005 medzi právnym predchodcom žalobcu W.. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola uzatvorená Zmluva č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie Bankových produktov v kombinácii O. veriteľom žalovanej, t.j. zriadenie bežného účtu a poskytnutie kontokorentného úveru bez uvedenia bližších podmienok, nebol dohodnutý úverový rámec, ani úroková sadzba, splatnosť úrokov, ani konečná splatnosť úveru. Z oznámenia W. o poskytnutí povoleného prečerpania (ďalej ako W.) zo dňa 29.11.2006 mal za zrejmé, že W.. oznámila žalovanej, že splnila podmienky pre poskytnutie povoleného prečerpania a od 29.11.2006 jej bola ponúknutá možnosť prečerpať sporožírový účet až do výšky 16.000,- Sk. Z Výpovede zmluvy zo dňa 16.01.2018 vyplýva, že W.. vypovedá zmluvu, na základe ktorej W. poskytla povolené prečerpanie z účtu a zároveň došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti povoleného prečerpania. Z Odstúpenia od zmluvy zo dňa 14.04.2018 W. vyplýva, že táto odstúpila od zmluvy, na základe ktorej W. poskytla a vedie účet č. W. s účinnosťou od doručenia tohto oznámenia. Výška pohľadávky W. z účtu ku dňu vyhotovenia tohto oznámenia je 737,53 eur. Z výzvy W. zo dňa 12.04.2017 vyplýva, že W. oznámila žalovanej, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky ku dňu 31.03.2017 vo výške 42,19 eur s prísl. a vyzvala ju, aby svoju pohľadávku uhradila najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy. Z ďalšej výzvy z 12.09.2018 vyplýva, že W.. vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky, ktorá ku dňu 12.09.2018 predstavuje sumu 748,85 eur. Dňa 17.12.2018 W. ako postupca uzavrel Zmluvu o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE so žalobcom ako postupníkom. Z prílohy k tejto zmluve je zrejmé, že posledná úhrada žalovanej bola realizovaná dňa 15.01.2009 a že k zosplatneniu došlo 14.04.2018. Z oznámenia o postúpení pohľadávky z 03.01.2019 vyplýva, že W. oznámila žalovanej, že pohľadávku postúpila na žalobcu. Žalobca zaslal žalovanej pokus o zmier zo dňa 17.10.2019, ktorým ju vyzval na zaplatenie sumy 782,11 eur do 27.10.2019. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 52 ods. 1 Obč. zákonníka, § 2 zák č. 258/2001 Z. z., čl. 7.6.1., bod 10.3 Všeobecných obchodných podmienok, § 48 ods. 1, 2, § 457 Obč. zákonníka. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 28.09.2005 je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, požívajúcu ochranu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka. Odstúpením žalobcu od predmetnej zmluvy sa právny vzťah strán sporu dostáva do režimu bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom v zmysle citovaného ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka je povinnosťou strán sporu vrátiť si všetko, čo podľa zmluvy dostali, to znamená, že žalobca si môže nárokovať len
na skutočne poskytnuté plnenie, avšak nie už na dohodnuté úroky, prípadne ďalšie plnenia spojené s poskytnutím predmetného úveru. Kvalifikácia právneho vzťahu strán sporu po odstúpení od predmetnej zmluvy o kontokorentnom úvere je daná zákonným rámcom Občianskeho zákonníka. Potrebné je riadiť sa zásadou, že sa aplikujú ustanovenia právnych predpisov, ktoré zabezpečujú ochranu spotrebiteľa a táto aplikácia je garantovaná v § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, aby sa nezhoršovalo zmluvné postavenie spotrebiteľa (v danom prípade žalovanej). Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že účinky odstúpenia od predmetnej zmluvy (v súlade s bodom 10.3 všeobecných obchodných podmienok) nastali 17.04.2018 ( 3. deň po odstúpení od zmluvy zo dňa 14.04.2018) a v uvedený deň bol dlžník povinný vrátiť veriteľovi poskytnuté plnenie. Odstúpením právneho predchodcu žalobcu od predmetnej zmluvy sa zmluva zrušila od začiatku v zmysle § 48 Občianskeho zákonníka a každý z účastníkov bol potom povinný vrátiť druhému všetko, čo na základe predmetnej zrušenej zmluvy dostal (§ 457 OZ), a to titulom bezdôvodného obohatenia. S poukazom na ust. § 48 ods. 1 a 2, § 54 ods. 1 a § 457 Občianskeho zákonníka dospel súd v danom spore k tomu záveru, že ak právny predchodca žalobcu dňom 17.04.2018 účinne odstúpil od predmetnej zmluvy, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, došlo k jej zrušeniu od začiatku a účastníci predmetnej zmluvy majú povinnosť v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka vrátiť si všetko, čo podľa nej dostali. Po odstúpení od zmluvy sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku ex tunc (§ 48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). V tomto prípade vzniká právo žalobcu domáhať sa od žalovanej len vrátenia poskytnutého úveru, resp. finančných prostriedok titulom povoleného kontokorentného prečerpania. V spore bolo z listinných dôkazov (výpis z účtu žalovanej) zistené, že právny predchodca žalobcu žalovanej do odstúpenia od zmluvy poskytol titulom povoleného prečerpania finančné prostriedky celkom v sume 9.984,55 eur a žalovaná žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi doposiaľ uhradila sumu 10.362,57 eur. Je teda zrejmé, že titulom zmluvy už vrátila žalobcovi viac, ako podľa nej reálne dostala (skutočné poskytnuté plnenie). Preto súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Aplikoval princíp úspechu. Mal za to, že žalovaná bola v spore úspešná v celom rozsahu. Nakoľko si však v spore žiadnu náhradu trov konania neuplatnila a zo spisu nevyplýva, že by jej v konaní nejaké trovy vznikli, súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Dôvodil, že súd prvej inštancie rozhodol bez nariadenia pojednávania. Poukázal na ust. § 297 CSP. Zastával názor, že uvedené ustanovenie je potrebné vykladať tak, že ak žalovaný nespochybnil tvrdenia žalobcu a rovnako podľa názoru súdu sú tieto tvrdenia preukázané, tzn. skutkové tvrdenia neboli sporné, potom súd v zmysle ust. § 297 písm. b) CSP žalobe vyhovie bez nariadenia pojednávania, avšak v prípade, ak skutkové tvrdenia sú sporné, resp. súd nemá určité skutočnosti za preukázané, potom nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, t.j. bez nariadenia pojednávania. Rozhodnutie súdu je podľa názoru žalobcu nesprávne, resp. vychádza z nesprávneho procesného postupu. Žalobca mal za to, že v danom konaní súd nevyslovil svoje predbežné právne posúdenie veci, neprezentoval pred stranami žiadnu skutočnosť ako spornú, čím nevytvoril zákonný priestor na doplnenie dôkazov. Na základe toho odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Ďalej namietal nepreskúmateľnosť rozsudku. Poukazoval na bod 9. a bod 10. jeho odôvodnenia s tým, že z uvedeného, ako aj z listinných dôkazov vyplýva, že výpoveď zmluvy a odstúpenie od zmluvy sa viažu na rozdielne záväzkové vzťahy, a to konkrétne zmluvu, na základe ktorej postupca poskytol a vedie účet pre žalovaného a zmluvu, na základe ktorej bolo žalovanému poskytnuté povolené prečerpanie. Žalobca v tomto smere poukazoval na nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko súd v bode 9. odôvodnenia v súlade s výpoveďou zmluvy zo dňa 16.01.2018 uviedol, že postupca vypovedal zmluvu, na základe ktorej postupca poskytol žalovanému povolené prečerpanie, avšak následne bez akéhokoľvek zdôvodnenia žalobu zamietol z dôvodu, že postupca odstúpil od zmluvy, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky. Žalobca sa s uvedeným nestotožňuje a zastáva názor, že je potrebné dôsledne rozlišovať zmluvný vzťah, na základe ktorého boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky, resp. povolené prečerpanie a zmluvný vzťah, na základe ktorého postupca poskytol a viedol účet pre žalovaného. Mal za to, že samotné odôvodnenie rozsudku je tak vo vzájomnom vnútornom rozpore, nakoľko súd v odôvodnení uvádza rozličné spôsoby ukončenia zmluvy, na základe ktorej bolo žalovanému poskytnuté povolenie prečerpania. V odstúpení od zmluvy zo dňa 14.04.2018, ako aj vo výpovedi zo dňa 16.01.2018 sa jednoznačne určuje, k akému zmluvnému vzťahu sa tieto jednostranné právne úkony viažu. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že súd bez akéhokoľvek zdôvodnenia
zamenil právne inštitúty odstúpenia od zmluvy a výpovede od zmluvy v rozpore s obsahom týchto listinných dôkazov, ako aj samotným odôvodnením rozsudku. Zastával názor, že výpoveď zmluvy je potrebné dôsledne odlišovať od odstúpenia od zmluvy, a to najmä pre ich rozličné právne účinky. Odstúpením od zmluvy (pokiaľ nie je právnym predpisom alebo dohodou účastníkov dohodnuté inak) nastávajú účinky odstúpenia od zmluvy ex tunc a zmluva sa teda zrušuje od počiatku s tým, že zmluvné strany sú povinné si vzájomné plnenia vrátiť z titulu bezdôvodného obohatenia. V danej veci však postupca vypovedal zmluvu, na základe ktorej poskytol žalovanému povolené prečerpanie, a teda výpoveďou zmluvy sa zmluva zrušila uplynutím výpovednej doby s účinkami ex nunc. Zmluvné povinnosti medzi žalovaným a postupcom tak zostali zachované a uplatnený nárok žalobcu vyplýva zo zmluvného vzťahu a nie z titulu bezdôvodného obohatenia. Pre úplnosť žalobca uviedol, že podaním zo dňa 16.01.2018 zároveň vyhlásil mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania, a teda pohľadávka žalobcu bola v čase postúpenia v celom rozsahu splatná. Ako vyplýva z uvedeného, postupca platne podaním zo dňa 16.01.2018 vypovedal zmluvu, na základe ktorej bolo žalovanému poskytnuté povolené prečerpanie a zároveň vyhlásil mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania, pričom zmluva zanikla uplynutím výpovednej doby s účinkami ex nunc. Na základe uvedeného považuje žalobca za jednoznačne preukázané, že postupca vypovedal zmluvu, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky, resp. jeho pohľadávka vyplýva zo zmluvného vzťahu a súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pokiaľ uzavrel, že zmluva, na základe ktorej postupca poskytol žalovanému finančné prostriedky, sa zrušila od počiatku a nárok žalobcu je uplatnený z titulu bezdôvodného obohatenia. Na základe vyššie uvedeného žalobca preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ust. § 388 CSP tento zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovie, resp. v zmysle ust. § 389 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Žalobca vo svojom odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, keď namietal nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, keď súd nevyslovil svoje predbežné právne posúdenie veci, neprezentoval pred stranami žiadnu skutočnosť ako spornú a tým nevytvoril zákonný priestor na doplnenie dôkazov. Súd tak nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Namietal nesprávne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.
6. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).
7. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
8. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
9. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
10. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
11. Podľa § 297 písm. b/ CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur.
12. V predmetnej veci súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že predmetný vzťah založený medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou W.. (ďalej len právny predchodca žalobcu) a žalovanou dňa 28.09.2005 je vzťahom spotrebiteľským s ohľadom na postavenie zmluvných strán, a preto správne aplikoval na daný vzťah ustanovenia upravujúce spotrebiteľské vzťahy.
13. Súd prvej inštancie v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keď mal za to, že sú splnené podmienky podľa vyššie uvedeného ustanovenia § 297 písm. b) CSP. Odvolací súd preskúmaním predmetnej veci ale dospel k záveru, že postup súdu prvej inštancie, keď rozhodol v danej veci bez nariadenia pojednávania nebol správny. Prejednanie sporu bez nariadenia pojednávania, ako výnimka zo zásady ústnosti, je možné v spotrebiteľských sporoch len vtedy, ak ide o vec jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur.
14. Strana v konaní je povinná pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (§ 150 ods. 1 CSP), pričom z čl. 8 CSP vyplýva povinnosť strany sporu označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Ako správne uviedol žalobca, dokazovanie vykonáva súd prvej inštancie iba v prípade sporných skutkových tvrdení strán sporu a, naopak, nevykonáva dokazovanie na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán sporu. Ustanovenie § 151 CSP kladie na účinné popretie skutkových tvrdení protistrany kvalitatívne nároky pod podmienkou ich neúčinnosti. Popretie skutkových tvrdení protistrany musí byť podporené uvedením vlastných tvrdení o predmetných skutkových okolnostiach. Stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany. Ak strana sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné.
15. Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia i jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
16. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/148/2011, ktorý konštatuje, že podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06). Právo na spravodlivý proces je
naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
17. Civilný sporový poriadok stojí na zásade predvídateľnosti rozhodnutí súdu. Predvídateľné je pritom také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní a rozhodovaní. Zákon ustanovuje, že strany by nemali byť zaskočené možným iným právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umožnené tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť na ich preukázanie dôkazy.
18. Nakoľko v danej veci súd prvej inštancie nepostupoval vyššie uvedeným spôsobom a neriadil sa ust. § 151 ods. 1 CSP, je nepochybne jeho postup nepredvídateľným a prekvapivým, čo je v rozpore s právom sporovej strany na spravodlivý súdny proces.
19. Súd prvej inštancie môže bez nariadenia pojednávania vec prejednať a rozhodnúť len za podmienky, že bol náležite zistený skutkový stav veci na základe stranami predloženými listinami, alebo nimi boli preukázané všetky medzi stranami sporné skutkové okolnosti významné pre právne posúdenie veci. Ak totiž ust. § 297 písm. b) CSP upravuje podmienku, že skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, vyjadruje tým nielen požiadavku, aby súd prvej inštancie pri zisťovaní skutkového stavu veci nevychádzal, samozrejme, okrem zhodných tvrdení strán, resp. zo skutkových tvrdení strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela (§ 151 ods. 1 CSP), z iného dôkazu ako z listín predložených stranami, ale aj podmienku, že všetky rozhodujúce skutočnosti budú zhodnými, resp. nespornými tvrdeniami strán a nimi predloženými listinami náležite preukázané a že teda podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie nebude (aj) nesplnená povinnosť tvrdenia alebo neunesenia dôkazného bremena. Ak sa ukáže, že strana doteraz nesplnila svoju povinnosť tvrdenia (neuviedla všetky rozhodujúce skutočnosti alebo ich uviedla neúplne) alebo povinnosť dôkaznú (nenavrhla dôkazy potrebné na preukázanie všetkých svojich sporných tvrdení, ktoré sú pre právne posúdenie veci významné), musí súd prvej inštancie, aj keby išlo o spor podľa § 297 písm. b) CSP, ako to bolo v danom prípade, vždy nariadiť pojednávanie, pretože si musí splniť obligatórnu povinnosť v zmysle ust. § 181 ods. 2 CSP a informovať o rozsahu sporných a nesporných skutočností a dokazovania, čo bez nariadenia pojednávania nie je možné.
20. S poukazom na vyššie uvedené bolo potom nevyhnutným, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil, keďže súd prvej inštancie svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
21. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude vzhľadom na vyššie prijaté závery odvolacieho súdu nariadiť vo veci pojednávanie, na ktorom najmä určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré dôkazy nevykoná, vrátane uvedenia dôkazov, ktoré vykoná podľa ustanovenia § 295 CSP. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci, dôkazy vykoná zákonom predpísaným spôsobom pre konkrétny dôkazný prostriedok, umožní stranám vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu a následne vo veci rozhodne, pričom sa súd prvej inštancie bude zaoberať aj námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní.
22. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie, ako aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
23. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).