Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/48/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci v právnej veci navrhovateľa E.,

s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., zastúpeného Advokátskou kanceláriou N., s.r.o., so sídlom

v B., IČO: X., proti odporkyni S. V., bývajúcej v R., o zaplatenie 685,07 € s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. , o dovolaní

navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 25. októbra 2011 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odporkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bánovce nad Bebravou rozsudkom z 8. júna 2011 č.k. -58

v znení dopĺňacieho rozsudku z 8. júna 2011 č.k. -62 uložil odporkyni povinnosť

zaplatiť navrhovateľovi 634,26 € s príslušenstvom (špecifikovaným vo výroku rozsudku)

a návrh v časti úroku z omeškania a tiež v časti istiny 50,81 € zamietol. Zároveň podľa § 153

ods. 3 a 4 vyslovil, že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere,

na základe ktorej navrhovateľ požaduje od odporkyne zaplatenie poplatku vo výške 10 %

z nesplatenej istiny za odstúpenie od zmluvy pre prípad nesplácania úveru, je neprijateľná.

Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že účastníci konania uzavreli 18. októbra 2006 zmluvu

o spotrebiteľskom úvere a navrhovateľ na jej základe poskytol odporkyni úver vo výške

829,85 € (25 000 Sk). Odporkyňa sa zaviazala úver splatiť v 48 mesačných splátkach

po 31,93 € (962 Sk) splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, počnúc 15. novembrom 2006, svoj

záväzok ale nesplnila, preto navrhovateľ podľa čl. VI. ods. 2 obchodných podmienok, ktoré

boli súčasťou zmluvy, od zmluvy odstúpil. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania

súd konštatoval, že predmetnou zmluvou bol medzi účastníkmi konania založený záväzkový

právny vzťah, na ktorý sa vzťahuje ustanovenie a

týkajúce sa neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Za neprijateľnú

podmienku v zmluve o úvere považoval ustanovenie dojednávajúce poplatok za odstúpenie

od zmluvy vo výške 50,81 € (10 % z nesplatenej istiny ku dňu skončenia zmluvy), ktorý

navrhovateľ účtoval odporkyni podľa ním určeného sadzobníka poplatkov. Neprimeranosť

tejto zmluvnej podmienky videl súd vo viazaní výkonu práva jednej strany na úhradu sankcie

druhej strany, čo je v rozpore so všeobecne uznávanými pravidlami slušnosti. Odporkyňa

je pritom za porušenie zmluvných povinností sankcionovaná aj inými právnymi inštitútmi.

Z týchto dôvodov súd prvého stupňa podľa a vo výroku rozsudku

vyslovil, že takto stanovená zmluvná podmienka je neprijateľná. Za neplatné považoval

súd aj dojednanie úroku z omeškania vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy (36,5 % ročne),

ktorá prekračuje hornú hranicu úrokov z omeškania stanovenú všeobecne záväzným právnym

predpisom. Návrh v časti úrokov z omeškania 31,5 % ročne zo sumy 617,034 €

od 13. decembra 2008 zamietol; navrhovateľovi priznal iba plnenie, ktoré k 3. decembru 2008

predstavuje 5 %. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil podľa

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 25. októbra 2011

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti potvrdil;

odporkyni nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, že v danej

veci bol návrhom uplatnený nárok z právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

V spotrebiteľských veciach je súd povinný skúmať platnosť právnych úkonov a dbať

o zabezpečenie ochrany tzv. slabšej strany sporu (spotrebiteľa). V zmysle § 54 ods. 1

Občianskeho zákonník sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu

odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich

práv priznávaných zákonom, ani si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Pokiaľ mali

účastníci zmluvy dojednanú sankciu – poplatok vo výške 10 % z nesplatenej sumy úveru

postihujúci odporkyňu v prípade, ak navrhovateľ odstúpi od zmluvy, potom „táto sankcia

nemôže požívať súdnu ochranu“, keďže postavenie spotrebiteľa sa oproti právnej úprave

v v prípade odstúpenia od zmluvy zhoršuje ( Občianskeho

zákonníka). Dojednanie účastníkov zmluvy o tzv. poplatku za odstúpenie veriteľa od úverovej

zmluvy je vzhľadom na to neplatné ( ); súd prvého stupňa preto

správne v tejto časti návrh navrhovateľa zamietol. Rovnako správne podľa § 153 ods. 3 a 4

vyslovil neprijateľnosť uvedenej zmluvnej podmienky. Odvolací súd pre úplnosť

poukázal aj na argumenty uvedené v odôvodnení prvostupňového rozsudku (§ 219 ods. 2

), najmä na jeho právny záver, že dohoda o poplatku za odstúpenie od zmluvy

má nekalý charakter aj preto, že spotrebiteľ je sankcionovaný za porušenie zmluvných

podmienok aj ďalšími inštitútmi (zmluvná pokuta, úrok z omeškania), v dôsledku čoho

je v týchto častiach zmluva nevyvážená a prieči sa dobrým mravom. Odvolací súd považoval

za správne aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ s tým, že

tento opravný prostriedok je prípustný podľa Namietol, že v konaní došlo

k procesnej vade konania uvedenej v ( ), lebo

rozhodnutie odvolacieho súdu nemá náležitosti v zmysle a je z dôvodu

nedostatku dôvodov nepreskúmateľné. Uviedol tiež, že v konaní došlo k tzv. inej vade

konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( )

tým, že odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa obsahujúci neurčitý a nesprávny

výrok („návrh sa zamieta“) a že sám bez bližšej špecifikácie vo výrokovej časti svojho

rozsudku uviedol, že ,,rozsudok okresného súdu spolu s dopĺňacím rozsudkom, v napadnutej

časti potvrdzuje“. Vzhľadom na dikciu ustanovenia , ako aj s prihliadnutím

na judikatúru súdov nemôže takéto znenie výrokov spĺňať zákonom stanovené podmienky

určitosti a zrozumiteľnosti. Keďže iba výrok rozhodnutia súdu je záväzný, jeho nedostatky

plynúce z neurčitosti nemôže nahrádzať obsah záhlavia ani odôvodnenia. Z výroku rozsudku

odvolacieho súdu v predmetnej právnej veci nie je zrejmé, aký rozsudok (a ani v akej časti)

mal byť potvrdený. Podľa názoru navrhovateľa nepostačuje, ak vo výroku rozsudku

odvolacieho súdu je uvedené len to, že sa potvrdzuje rozsudok okresného súdu, ale v súlade

s príslušnými ustanoveniami v ňom musí byť uvedené, aký

rozsudok sa potvrdzuje a ktorým súdom a kedy bol tento rozsudok vydaný. Dovolateľ

napokon namietal, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci

( ) v otázke, či v danom prípade ide o právny pomer, na ktorý

sa vzťahujú ustanovenia alebo , a tiež

v otázke momentu a účinkov odstúpenia od zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nesprávne

právne závery zaujali súdy aj pokiaľ ide o otázku neprijateľnosti podmienok dojednaných

v tejto zmluve a jej rozpor s dobrými mravmi. Vecne nesprávne je tiež rozhodnutie o trovách

konania. Z týchto dôvodov dovolateľ žiadal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a ním

potvrdený výrok rozsudku súdu prvého stupňa zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Odporkyňa sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený v súlade s

ods. 1 , skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ),

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho

výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo sa v občianskoprávnom

konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých

občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania

pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania ().

Dovolanie možno podať iba ak to výslovne pripúšťa zákon ( ).

Dovolanie nie je ďalším odvolaním a dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo

možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie. upravuje dovolanie ako

mimoriadny opravný prostriedok, ktorý možno podať len proti právoplatným rozhodnutiam

odvolacieho súdu výslovne uvedeným v zákone [viď (pokiaľ ide o rozsudok)

a (pokiaľ ide o uznesenie)], alebo len v prípade výskytu zákonom osobitne

vymenovaných závažných procesných vád (viď ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.

Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

V zmysle je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom

sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.

Podľa je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a

Podľa dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo

napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom

trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy,

pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho konania len

príslušenstvo pohľadávky, dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie minimálnej mzdy

je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde.

Z hľadiska legislatívno-technického bol v zvolený taký spôsob vyjadrenia

prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu, so zreteľom na ktorý je zrejmé,

že ustanovenie je [špeciálnym (v zmysle konkrétnejším)] ustanovením,

ktorého aplikácia má v zmysle právneho princípu „lex specialis derogat legi generali“

prednosť pred (všeobecnejšími) ustanoveniami až 3 Najvyšší súd

Slovenskej republiky tento vzájomný vzťah uvedených ustanovení zákona už vyjadril

vo viacerých rozhodnutiach (viď napríklad rozhodnutie z 26. januára 2006 sp. zn.

, z 18. apríla 2006 sp. zn. , z 25. mája 2006 sp. zn.

, zo 17. januára 2008 sp. zn. , z 22. februára 2012 sp. zn.

, ale tiež zo 17. júna 2008 sp. zn. ), v ktorých uviedol, že zámer

sledovaný zákonodarcom a vyjadrený v zákone tým, že v niektorých prípadoch vylúčil

možnosť preskúmania niektorých rozsudkov v dovolacom konaní, nemôže zmeniť alebo

zmariť odvolací súd tým, že vysloví prípustnosť dovolania podľa proti

rozsudkom, ktoré zákon zahrnul medzi rozhodnutia, ktoré nemajú byť preskúmavané

v dovolacom konaní a kde z tohto dôvodu výslovne vylúčil prípustnosť tohto mimoriadneho

opravného prostriedku. Ak odvolací súd vo veci, v ktorej priamo zákon vylučuje prípustnosť

dovolania ( a ) vysloví, že dovolanie je prípustné ( ),

dovolací súd vychádza z toho, že prípustnosť dovolania nie je daná. S týmto právnym

názorom sa stotožnila aj odborná právnická literatúra (porovnaj napr. Krajčo, J. a spol.:

, I. diel komentár, Eurounion, 2010, str. 950, tiež Ficová, S. a spol.:

, 1. vydanie komentár, C. H. Beck, 2009, str. 678). Napokon,

Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo 14. decembra 2006 sp. zn. ,

ktorý bol uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 6/2007, uviedol, že: 1. v prípade,

na ktorý dopadá ustanovenie a je zo zákona

vylúčená prípustnosť dovolania, i keby smerovalo proti rozsudkom uvedeným v § 238 ods. 1

až 3 , 2. ak odvolací súd rozhodol o nároku na deliteľné

plnenie, došlo k rozštiepeniu uplatneného práva na dve samostatné práva so samostatným

skutkovým základom; prípustnosť dovolania treba posudzovať voči jednotlivým rozštiepeným

nárokom samostatne.

Vychádzajúc z takto vymedzeného vzájomného vzťahu ustanovení

a dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že pokiaľ zámer

sledovaný zákonom (vylúčiť možnosť preskúmania niektorých rozsudkov uvedených v § 238

ods. 4 a 5 ) nemôže zmeniť alebo zmariť odvolací súd výrokom o pripustení dovolania

v zmysle , nemôže ten istý zámer zákona zmeniť alebo zmariť súd prvého

stupňa výrokom o neplatnosti zmluvnej podmienky podľa a a odvolací

súd výrokom, ktorým tento výrok prvostupňového rozsudku potvrdí.

Dovolací súd zastáva názor, že pokiaľ by zámerom zákonodarcu bolo, aby dovolanie

bolo – bez ohľadu na výšku peňažného plnenia, o ktorom rozhodoval odvolací súd – prípustné

proti každému rozsudku odvolacieho súdu potvrdzujúcemu rozsudok, ktorým súd prvého

stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a , bolo

by to v ustanovení vyjadrené. Zákonodarca ale zrejme tento zámer nemal.

Naopak, pri novelizácii zaradil

príslušné ustanovenie o neplatnosti zmluvnej podmienky podľa a

do Tým dal v ustanovení na roveň (na významovo

rovnakú horizontálnu úroveň) oba tam uvedené prípady potvrdzujúcich rozsudkov

odvolacieho súdu, t. j. a/ rozsudok, vo výroku ktorého bola vyslovená prípustnosť dovolania,

b/ rozsudok, potvrdzujúci výrok prvostupňového súdu o neplatnosti zmluvnej podmienky

podľa a Ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

ktorá sa vzťahuje na prípustnosť dovolania proti rozsudkom uvedeným pod a/, možno preto

primerane aplikovať na prípustnosť dovolania proti rozsudkom uvedeným pod b/.

Na podklade vyššie uvedeného dovolací súd uzatvára, že pokiaľ výška peňažného

plnenia, o ktorom rozhodoval odvolací súd, neprekročila v určitej veci násobky minimálnej

mzdy uvedené v , je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

neprípustné, i keď smeruje proti

a) zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu ( ), alebo

b) rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ), alebo

c) potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého bolo vyslovené, že

dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu ( ), alebo

d) rozsudku odvolacieho súdu potvrdzujúcemu rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3

a 4 ( ).

V preskúmavanej veci bol návrh na začatie konania podaný 10. februára 2011; v deň

jeho podania určovalo výšku minimálnej mzdy ustanovenie § 1 písm. a/ nariadenia vlády

č. , ktorým sa ustanovuje výška minimálnej mzdy. Podľa tohto ustanovenia

minimálnu mzdu na rok 2011 predstavovala suma 317 €. Trojnásobok tejto sumy je 951 €.

Pokiaľ ide o samotnú istinu, navrhovateľ sa v konaní domáhal zaplatenia 685,07 €.

Súd prvého stupňa mu priznal 634,26 € a návrh vo zvyšku (50,81 €) zamietol. Navrhovateľ

podal odvolanie v zamietajúcej časti; odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti

potvrdil. Odvolací súd teda rozhodol o peňažnom plnení 50,81 €. Dovolanie navrhovateľa

v dôsledku toho smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu o peňažnom plnení

neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy (50,81 € < 951 €). Prípustnosť dovolania

navrhovateľa je s prihliadnutím na to vylúčená priamo zo zákona ustanovením § 238

ods. 5

Dovolanie navrhovateľa by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, iba

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v O vadu tejto povahy

ide, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania

podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak v konaní došlo

k niektorej z vád vymenovaných v , možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia,

proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné (viď napríklad R 117/1999 a R 34/1995).

Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle nie je však významný subjektívny

názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;

rozhodujúcim je záver (zistenie) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Navrhovateľ existenciu procesných vád konania v zmysle a/ až e/ a g/

netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu súdov

nižších stupňov sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či dovolateľovi bola v konaní

odňatá možnosť pred súdom konať. Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ) sa rozumie procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému

všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie

procesných práv účastníka občianskeho súdneho konania.

Navrhovateľ v dovolaní uviedol, že súdy mu v danej veci znemožnili realizáciu

procesných oprávnení, ktoré mu patrili ako účastníkovi konania. K tejto procesnej vade

konania malo dôjsť v dôsledku toho, že napadnuté rozhodnutie (podľa názoru dovolateľa)

nemá náležitosti uvedené v a vzhľadom na nedostatok dôvodov

je nepreskúmateľné. K tejto argumentácii navrhovateľa dovolací súd uvádza, že na posúdenie

prípustnosti dovolania – aj z aspektov – je zásadne príslušný dovolací

súd (viď ). Na základe uznesenia občianskoprávneho kolégia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky bol v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky ako judikát R 111/1998 uverejnený rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 28. augusta 1997 sp. zn. , z ktorého vyplýva, že „konanie

je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ ) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver riadne neodôvodnil, takže jeho

rozsudok zostal nepreskúmateľný“. Uvedený judikát nepovažuje nepreskúmateľnosť

rozhodnutia za vadu zakladajúcu zmätočnosť ( ), ale za tzv. inú vadu

konania. Názor zaujatý v uvedenom judikáte je naďalej opodstatnený a dovolací súd ani

v prejednávanej veci nemá dôvod odkloniť sa od neho; poznamenáva, že právna kvalifikácia

nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu nižšieho stupňa ako dôvodu zakladajúceho (len)

tzv. inú vadu konania vyplýva aj z iných rozhodnutí najvyššieho súdu (viď napríklad sp. zn.

, , , a ).

Na tomto základe dovolací súd konštatuje, že predmetná námietka dovolateľa sa týka

takej okolnosti (nepreskúmateľnosti rozhodnutia), ktorú možno, pokiaľ je vôbec daná,

považovať iba za relevantný dovolací dôvod ( ) uplatniteľný

v procesne prípustnom dovolaní, nie však za procesnú vadu konania zakladajúcu

prípustnosť dovolania. To isté dovolací súd uvádza aj s dopadom na námietku navrhovateľa,

v rámci ktorej svoje tvrdenie o existencii procesnej vady konania v zmysle § 241 ods. 2

písm. b/ vyvodzuje zo spôsobu, ako súdy nižších stupňov vo výrokových častiach

ich rozsudkov formulovali svoje rozhodnutia.

Dovolateľ napokon namieta, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je síce relevantný dovolací

dôvod, ktorým možno úspešne odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2

písm. c/ ); nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov nezakladá však

prípustnosť dovolania (viď tiež R 54/2012 a niektoré ďalšie rozhodnutia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky, napríklad sp. zn. , , ,

, , ).

Navrhovateľ dovolaním napadol aj výrok rozsudku odvolacieho súdu o trovách

konania. Tento výrok, i keď bol súčasťou rozsudku, má povahu uznesenia (§ 167 ods. 1

O.s.p). Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu o náhrade trov konania je ale v zmysle

ustanovenia procesne neprípustné. Jeho prípustnosť by mohla založiť iba

procesná vada konania v zmysle (viď R 117/1999), vada tejto povahy ale

v dovolacom konaní nevyšla najavo.

Keďže prípustnosť dovolania navrhovateľa nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia

, Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol jeho dovolanie

podľa v spojení s ako smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania

sa nezaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní právo na náhradu trov vzniklo odporkyni (

v spojení s a ). Dovolací súd jej nepriznal náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov tohto

konania ( v spojení s ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. novembra 2012

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková