Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/210/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu P. P., bývajúceho v P.,

zastúpeného JUDr. A. N., advokátom so sídlom v P, proti žalovaným 1/ J. C., bývajúcemu

v P., a 2/ M. C., bývajúcej v P., obom zastúpeným JUDr. A. M., advokátom so sídlom v S., o

zaplatenie 12.000,- Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 28 C

354/2005, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 7. júna 2007 sp.

zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ trovy dovolacieho konania vo výške

1.974,- Sk k rukám advokáta JUDr. A. M., so sídlom v S., do troch dní.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov rozsudkom zo 14. júna 2006, č.k. -32 zamietol ako

bezdôvodnú žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ (ďalej len

„žalovaných“) spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 12.000,- Sk s príslušenstvom, nakoľko

na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že v predmetnej veci sa nejedná o ujmu,

resp. škodu, ktorá by vznikla žalobcovi realizáciou predbežného opatrenia alebo samotným

predbežným opatrením. O trovách konania rozhodol podľa tak, že žalobcu

zaviazal nahradiť žalovaným trovy konania vo výške 8.551,- Sk do 15 dní.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove rozsudkom zo 7. júna 2007 sp. zn.

: 1. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, 2. výrok o trovách konania

zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu na ďalšie konanie a 3. vyslovil prípustnosť

dovolania proti svojmu rozhodnutiu, lebo podľa jeho názoru ide o vec zásadného právneho

významu. Výrok vo veci samej odôvodnil správnosťou skutkových a právnych záverov,

na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie a naviac uviedol, že ujma, ktorá

vznikla žalobcovi, nevznikla predbežným opatrením, ale v dôsledku nerešpektovania

predbežného opatrenia a pokuta znamená sankčný postih za neplnenie povinnosti a nie ujmu

v právnom slova zmysle. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil tým, že v predmetnej veci

je potrebné doplniť dokazovanie v súvislosti s účelnosťou vynaloženého cestovného právneho

zástupcu žalovaných. Podľa názoru odvolacieho súdu je rozhodnutie o otázke, či podľa § 77

ods. 3 je pokuta uložená na základe právoplatného výkonu rozhodnutia predbežného

opatrenia ujmou a či je daná príčinná súvislosť medzi nerešpektovaním predbežného

opatrenia a jeho núteným výkonom v prípadoch, keď sa vo veci samej žalobe nevyhovelo, po

právnej stránke rozhodnutím zásadného významu, a preto v zmysle proti

tomuto rozsudku pripustil dovolanie.

Potvrdzujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním, v ktorom

uviedol, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ ). Žiadal preto, aby dovolací súd napadnutý výrok tohto rozsudku zrušil

a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Žalovaní vo vyjadrení k dovolaniu navrhli dovolanie žalobcu ako nedôvodné

zamietnuť. Poukázali na to, že pokutu v exekučnom konaní pre nezastupiteľné alebo

nepeňažné plnenie nikdy nemožno považovať za ujmu v zmysle , pretože

ide o sankciu, ktorá je v príčinnej súvislosti s nerešpektovaním vykonateľného súdneho

rozhodnutia a nie s procesnými účinkami predbežného opatrenia pri dobrovoľnom alebo

nútenom výkone jeho obsahu. Mali za to, že v súdnom spore medzi účastníkmi zavineným

konaním žalobcu nedošlo k výkonu obsahu predbežného opatrenia, a preto v súvislosti

s predbežným opatrením žalobcovi žiadna ujma vzniknúť nemohla.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) ktorý je zastúpený advokátom

( ), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, pretože podľa

dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, len pokiaľ to zákon

pripúšťa.

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu sú

upravené v a

Ustanovenie vyjadruje zámer, aby v prípade výskytu mimoriadne

závažných procesných vád bolo dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku

a uzneseniu) odvolacieho súdu. O vadu takejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už

prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Treba zdôrazniť, že nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí

odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti

dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno ním napadnúť aj

rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie vylúčené.

V odsekoch 1 až 3 ustanovenia sú vymedzené znaky rozsudkov, pri

danosti ktorých zákon (bez ohľadu na povahu prejednávanej veci alebo predmetu konania)

vyjadril svoj zámer, aby určité rozsudky bolo možné napadnúť dovolaním. V § 238 ods. 1

ustanovil, že dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V pripustil

dovolanie tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. V § 238 ods. 3 odvolaciemu súdu zveril

oprávnenie založiť prípustnosť dovolania proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu,

ktorý má po právnej stránke zásadný význam.

Na rozdiel od toho odseky 4 a 5 ustanovenia , ktoré vo vzťahu

k predchádzajúcim odsekom majú povahu špeciálnej úpravy a obsahujú výnimky z nich,

vyjadrujú zámer zákona, aby určité rozhodnutia (buď so zreteľom na povahu prejednávanej

veci alebo vzhľadom na určité špecifiká predmetu konania) neboli v dovolacom konaní

prejednávané. V vylúčil prípustnosť dovolania proti rozsudkom vydaným

vo veciach upravených Zákonom o rodine [s výnimkou rozsudkov o obmedzení alebo

pozbavení rodičovských práv a povinností, pozastavení ich výkonu, priznaní rodičovských

práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, určení rodičovstva, zapretí rodičovstva

a o osvojení]. V vyslovil neprípustnosť dovolania proti rozsudkom vo

veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok

minimálnej mzdy (na príslušenstvo pohľadávky sa neprihliada). V prípadoch, na ktoré dopadá

a je zo zákona vylúčená prípustnosť dovolania, i keby smerovalo proti

rozsudkom uvedeným v až 3

Zámer, ktorý sledoval zákon tým, že z určitého dôvodu vylúčil možnosť preskúmania

niektorých rozhodnutí v dovolacom konaní ( a ) nemôže zmeniť alebo

zmariť odvolací súd tým, že s poukazom na zásadný právny význam svojho rozhodnutia

vysloví prípustnosť dovolania podľa vo výroku takého rozhodnutia,

v prípade ktorého je prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku zo zákona

vylúčená. Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenáva, že na rovnakom právnom závere

založil svoje uznesenie vo veciach, ktoré boli na ňom vedené pod sp. zn. ,

a .

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý potvrdzujúci výrok rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté o peňažnom plnení 12.000,- Sk (na príslušenstvo

sa neprihliada). Ide bezpochyby o prípad, na ktorý sa vzťahuje

[výška minimálnej mzdy v čase podania žaloby (6. júna 2005) predstavovala sumu 6.500,- Sk

(viď v znení platnom v čase podania žaloby), takže

žalobcom požadovaná suma neprevyšuje trojnásobok minimálnej mzdy (19.500,- Sk)]. Tým,

že odvolací súd napriek tomu vyslovil prípustnosť dovolania, prekročil rozsah svojho

zákonného oprávnenia založiť výrokom rozhodnutia prípustnosť dovolania. V dovolacom

konaní preto na takto vyslovenú prípustnosť dovolania nebolo možné prihliadnuť. Dovolací

súd vzhľadom na to otázku prípustnosti dovolania riešil bez zreteľa na výrok rozsudku

odvolacieho súdu vyslovujúci prípustnosť dovolania [na tento výrok neprihliadal a vychádzal

z toho, že prípustnosť dovolania v ňom nebola (v súlade so zákonom) vyslovená].

Vychádzajúc z toho dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že napadnutým je

rozsudok, ktorý nevykazuje znaky rozsudku, proti ktorému je dovolanie prípustné podľa

až 3 [nejde o zmeňujúci výrok rozsudku, dovolací súd v danej veci dosiaľ

nerozhodoval a nevyslovil záväzný právny názor, prípustnosť dovolania nebola založená

(v súlade so zákonom) výrokom rozsudku odvolacieho súdu].

So zreteľom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal i otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v Žiadna z týchto vád nebola však

v dovolaní tvrdená a ani nevyšla najavo v dovolacom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov dospel k záveru, že

v prejednávanej veci je dovolanie procesne neprípustné. Opravný prostriedok žalobcu preto

odmietol ( v spojení s ) ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je neprípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho

súdu.

V dovolacom konaní úspešným žalovaným vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 4 O.s.p v spojení s § 224 ods. 1

). Úspešní účastníci v dovolacom konaní podali návrh na uloženie

povinnosti nahradiť im trovy tohto konania ( v spojení s

). Dovolací súd žalovaným priznal náhradu trov spočívajúcu v odmene advokáta za

právne služby, ktorú im poskytol vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu žalobcu (§ 14 ods. 1

písm. c/ vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 10 ods. 1 a § 13 ods. 3 uvedenej vyhlášky vo

výške 680,- Sk za jeden úkon právnej služby (ide o spoločné úkony dvoch osôb), vychádzajúc

z hodnoty sporu určenej tarifnou hodnotou veci vo výške 12.000,- Sk. Tarifná odmena za

jeden úkon právnej služby u dvoch spoločne zastúpených osôb potom činí 1.360,- Sk

(680 x 2) a spolu s DPH 1.618,40 Sk (1 360 + 258,40), čo s náhradou výdavkov za miestne

telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu podľa

§ 16 ods. 3 vyhlášky (t.j. vo výške 178,- Sk x 2 = 356,- Sk) predstavuje spolu 1.974,- Sk.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. januára 2008

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Klaudia Vrauková