Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/163/2018

Identifikačné číslo spisu: 8116210685 Dátum vydania rozhodnutia: 06.12.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Svetlovská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:8116210685.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu E., bývajúceho v P., zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom zo sídlom vo Svidníku, Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanej Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, zastúpenej Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom v Poprade, Nám. sv. Egídia 40/93, o vydanie bezdôvodného obohatenia, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 28. marca 2018 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 2. februára 2017 č. k. -34 zamietol žalobu žalobcu a priznal právnej predchodkyni žalovanej právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie s poukazom na , , , , , o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii (účinného v čase uzatvorenia zmluvy), a , , , , odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou voči spoločnosti Consumer Finance Holding a. s., so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130 (ďalej len „právna predchodkyňa žalovanej“) ako pôvodne žalovanej domáhal vydania bezdôvodného obohatenia na základe toho, že 20. februára 2009 požiadal právnu predchodkyňu žalovanej o poskytnutie pôžičky vo výške 3 000,- eur, právna predchodkyňa žalovanej schválila pôžičku vo výške 1 400,- eur. Schválenie pôžičky znamenalo zmenu podstatných bodov v návrhu na uzatvorenie zmluvy, a teda išlo o nový návrh. Tento návrh žalobca nikdy neprijal, preto zmluva platne nevznikla. Právna predchodkyňa žalovanej namietala premlčanie. Súd prvej inštancie uviedol, že zmluva medzi stranami nebola uzatvorená platne, pretože v odpovedi právnej predchodkyne žalovanej na návrh na uzavretie zmluvy, ktorý jej adresoval žalobca, došlo k zmene údajov týkajúcich sa výšky pôžičky. Táto zmena nebola žalobcom schválená. Nedostatok takéhoto písomného prejavu v tomto prípade znamenal, že zmluva nevznikla. Z neplatnej zmluvy si preto strany

konania mali vrátiť všetko čo z tejto zmluvy získali, žalobca by tak bol povinný vrátiť právnej predchodkyni žalovanej 1 400,- eur a právna predchodkyňa žalovanej žalobcovi 1 889,61 eur. Rozdiel medzi týmito sumami je suma 489,61 eur, ktorá je predmetom žaloby z titulu bezdôvodného obohatenia. Okresný súd pri skúmaní námietky premlčania, zistil, že žalobca uhradil poslednú splátku 22. júna 2010 s tým, že trojročná objektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula 22. júna 2013. Žaloba bola podaná 19. mája 2016, teda po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby. Keďže subjektívna lehota môže plynúť len v rámci objektívnej a táto už nepochybne uplynula, súd sa bližšie nezaoberal subjektívnou premlčacou lehotou. Poukázal však na to, že žalobcovi nič nebránilo, aby informácie, aké údajne získal od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vo februári 2016, získal už omnoho skôr, keďže je zrejmé, že v júni 2010 zaplatil poslednú splátku zo zmluvy. Ako súd prvej inštancie uviedol, žalobca síce v žalobe uviedol, že žalovaný konal v úmysle obohatiť sa, a teda pri skúmaní premlčania by sa mala použiť desaťročná premlčacia doba, ale žiadnym spôsobom nepreukázal, že by právna predchodkyňa žalovanej vo vzťahu k plneniu vyplývajúcemu zo zmluvy mala v úmysle bezdôvodne sa obohatiť a že by tento úmysel existoval už v čase získania bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že nevytvára osobitnú kategóriu osôb, u ktorých sa úmysel získať bezdôvodné obohatenie prezumuje. Okresný súd záverom zdôraznil, že prezumovanie úmyslu dodávateľa získať bezdôvodné obohatenie pri spotrebiteľom tvrdenej neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere je preto nesprávne. O trovách konania rozhodol podľa (ďalej len „“).

2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom z 28. marca 2018 sp. zn. I. podľa zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti o zaplatenie 481,61 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 2. septembra 2016 do zaplatenia tak, že žalovaná je povinná vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 481,61 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 2. septembra 2016 do zaplatenia, II v prevyšujúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie podľa potvrdil, III. uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo rozsahu 100 %. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie zo správne zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávne právne názory, najmä čo sa týka posúdenia námietky premlčania. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade bolo potrebné aplikovať desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu, pretože právna predchodkyňa žalovanej ako informovaný účastník právneho vzťahu musela vedieť o tom, že zmluva nebola uzatvorená platne a ak prijímala plnenia od žalobcu nad rozsah poskytnutej istiny, musela tak robiť s vedomím, že prijíma plnenia neexistujúceho dlhu. Vedomosť o bezdôvodnom obohatení u žalobcu musí byť skutočne preukázaná, nie iba predpokladaná, a teda subjektívna premlčacia doba začala žalobcovi plynúť až odkedy získal informácie od združenia HOOS o bezdôvodnom obohatení, teda od roku 2015. Preto je teda dôvodné, aby žalovaná (resp. právna predchodkyňa žalovanej) vydala žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 489,61 eur ako rozdiel medzi zaplatenými sumami a poskytnutým úverom tak, ako to uviedol súd prvej inštancie. Pohľadávka žalobcu nie je premlčaná, pretože nadobudla splatnosť potom, ako bola žaloba doručená právnej predchodkyni žalovanej na vyjadrenie (31. augusta 2016), teda 1. septembra 2016 je pohľadávka splatná a od 2. septembra 2016 je možné priznať úroky z omeškania. O trovách konania rozhodol podľa , a

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala včas dovolanie žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) a navrhla napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vrátiť vec tomuto súdu na ďalšie konanie. Dovolanie výslovne odôvodnila ustanovením (rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu). Podľa dovolateľky rozhodnutie odvolacieho súdu je založené na nesprávnom právnom posúdení začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty, ktorá podľa názoru odvolacieho súdu začala žalobcovi plynúť až vtedy, keď získal informácie od združenia HOOS o bezdôvodnom obohatení v roku 2015. Dovolateľka zdôraznila, že začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty sa viaže na vedomosť o skutkových okolnostiach, teda nie právnych, preto je rozhodujúca tá skutočnosť, že sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Poukázala pritom na rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. , a , ktoré riešia začiatok plynutia premlčacej lehoty.

4. Žalobca sa k dovolaniu písomne nevyjadril.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana zastúpená v súlade so zákonom ( a ), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie ( veta prvá ) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.

6. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania ().

7. Dovolanie možno podať iba ak to výslovne pripúšťa zákon ( ). Dovolanie nie je ďalším odvolaním a dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie. upravuje dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý možno podať len proti rozhodnutiam odvolacieho súdu výslovne uvedeným v zákone ( ), alebo len v prípade výskytu zákonom osobitne vymenovaných závažných procesných vád ( ).

8. Podľa dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

9. Podľa dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy, na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy, na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmena a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

10. Ustanovenie vyjadruje všeobecné pravidlo posudzovania prípustnosti dovolania, pokiaľ dovolateľ namieta určitým (presne zákonom vymedzeným) spôsobom riešenie právnej otázky odvolacím súdom. Následne zákonodarca v a negatívnou enumeráciou určil okruh rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú vylúčené z dovolacieho prieskumu, a to aj v prípade, ak by spĺňali podmienky prípustnosti podľa všeobecných kritérií uvedených v Z uvedeného teda vyplýva, že a sú ustanoveniami špeciálnymi (lex specialis) k všeobecnému ustanoveniu (lex generalis). Aplikácia tohto právneho princípu „lex specialis derogat legi generali“ má prednosť a dovolací súd tento vzájomný vzťah ustanovení zákona už vyjadril vo viacerých rozhodnutiach ešte za účinnosti predošlej právnej úpravy podľa (porovnaj sp. zn. , , , , , ). Dovolací súd ani za súčasnej novej právnej úpravy nevidí dôvod na odklon od svojej vyššie uvedenej judikatúry a považuje ju za plne aktuálnu a aplikovateľnú aj dnes.

11. Podľa o minimálnej mzde v znení neskorších zmien a doplnení sumu minimálnej mzdy pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou ustanovenú podľa a sumu minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom ustanoví na príslušný kalendárny

rok vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) nariadením vlády a podľa nariadenia vlády č. (účinného v priebehu celého kalendárneho roka 2016, teda i v čase osobného podania žaloby v prejednávanej veci súdu 19. mája 2016) suma minimálnej mzdy na rok 2016 sa ustanovuje na 405,- eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou (písmeno a/) a 2,328 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom (písmeno b/).

12. Napádaným rozsudkom odvolacieho súdu došlo k zmene rozsudku súdu prvej inštancie v časti o zaplatenie 481,61 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 2. septembra 2016 do zaplatenia tak, že žalovaná je povinná vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 481,61 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 2. septembra 2016 do zaplatenia, t. j. predmetom sporu (a dovolania) je peňažné plnenie 481,61 eur (bez príslušenstva). Nakoľko v prejednávanej veci ide o spor s ochranou slabšej strany sporu ( ), takáto hodnota predmetu sporu je zjavne pod hranicou ustanovenou v , ktorú v tejto konkrétnej veci predstavuje suma 810,- eur (2 x 405).

13. Prípustnosť dovolania žalovanej je s prihliadnutím na vyššie uvedené vylúčená priamo zo zákona ustanovením , pretože ide o tzv. bagateľný spor, pri ktorom je dovolací prieskum v zmysle vyššie uvedeného neprípustný. Najvyšší súd preto dovolanie žalovanej podľa ustanovenia odmietol.

14. Žalobca bol v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešný ( ) a vznikol mu nárok na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov rozhodol najvyšší súd podľa ustanovení a O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

15. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.